Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-115-2023.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Subarea
4S/115/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, A. B. XX, XXX XX C., za účasti: 1. HSH spoločnosť s ručením obmedzeným, Majer 236, 951 35 Veľké Zálužie, IČO: 31 409 890, 2. JS-ENVI, s.r.o., Sv. Gorazda 667/215, 951 31 Močenok, IČO: 52 100 642, 3. obec D. E., F. X, XXX XX D. E., IČO: 00 308 595, 4. G. A., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, XXX XX I., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2023/041848-002 zo dňa 11.08.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.10.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.10.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 11.10.2023, doručenou súdu dňa 11.10.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2023/041848-002 zo dňa 11.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2023/025972 – 017 zo dňa 12.05.2023, ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Environmentalizácia systému chladenia hydiny a automatizovaná linka na spracovanie hydiny“, ktorú predložil ďalší účastník konania v 1. rade v zastúpení ďalším účastníkom konania v 2. rade, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na ŽP“).
3. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré inštitúty je možné použiť aj v prípade hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“) v súlade s účelom a cieľmi Smernice o EIA č. 2011/92/EU. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Priznanie odkladného účinku
možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúceho životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície predmetom vlastníctva definitívne vyrieši.
4. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 13.02.2024, kde navrhol nepriznať odkladný účinok správnej žalobe, pretože žalobca nekonkretizoval ním tvrdenú závažnú ujmu na životnom prostredí, zmenou navrhovanej činnosti nedôjde k žiadnej ujme na životnom prostredí, a teda nehrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne by priznanie odkladného účinku bolo v rozpore s verejným záujmom.
5. K podanej správnej žalobe sa vyjadrili v podaní zo dňa 06.02.2024 ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade tak, že ju navrhli ako nedôvodnú zamietnuť; k návrhu na priznanie odkladného účinku sa osobitne nevyjadrili.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal na všeobecný princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby, žalobca však neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť /§ 439 ods. 2 písm. e) SSP/.