Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Er-84-2004.pdf
PDF · 73.23 KB
Case nature
Subarea
3Er/84/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, XXX XX, v konaní o vymoženie 146,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov vo výške 83,70 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 146,05 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 7 Ro/311/03 zo dňa 17.12.2003. Súdny exekútor JUDr. JUDr. Stanislav Moskvič požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 30.6.2004 pod číslom 5710 007245.
2. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Oprávnený stanoviskom zo dňa 17.12.2012, predloženým súdnemu exekútorovi, súhlasil s podaním návrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol
zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo preukázané, že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nevlastní motorové vozidlo. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Keďže teda súd mal preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
6. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 a § 257 Civilného sporového poriadku tak, že účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal.
7. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 14, 15, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,70 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z: 1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- odblokovanie účtu 20 min.
- výzvy na zaplatenie 60 min. Spolu: 80 min. = 2 začatá hodina á 6,64 eur/hod. 13,28 eur
2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného (3 x) 9,96 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 18,77 eur
- cestovné 14,46 eur
4/ 20% DPH 13,95 eur Trovy exekúcie celkom: 83,70 eur
8. Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.
9. Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.
10. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z.
11. Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 2 hodiny a nie za exekútorom uplatnených 28 hodín. Exekútor časovo nešpecifikoval náročnosť toho ktorého úkonu, pričom výsledkom jeho vyúčtovania bolo, že si uplatnil sumu 6,64 eur (200,-Sk) za každý úkon exekučnej činnosti. Na odblokovanie účtu a na spracovanie výziev na zaplatenie, ktoré má exekútor pripravené ako vzorové tlačivá, do ktorých dopĺňa iba meniace sa údaje, postačoval podľa názoru súdu exekútorovi aj čas, za ktorý bola odmena priznaná. Čas potrebný na vykonanie úkonu „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenie“, úkonu „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, úkonov „vypracovanie príkazov na začatie exekúcie - banky“, úkonu „vypracovanie exekučného príkazu“ a úkonov „vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinností“ súd nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi priznaná odmena. Súd taktiež nepriznal časovú odmenu za úkony „preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie“, „vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie“ a „vypracovanie správy o exekúcii“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky.
12. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov za založenie spisu, za kanc. papier a obálky, pretože tieto výdavky súd považuje za náklady na administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada ktorých je v zmysle ust. § 25 cit. vyhl. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Navyše, vynaloženie týchto výdavkov súdnym exekútorom nemal súd za preukázané.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).