Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-26-2017.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu: T.. Q. C., G. XX.XX.XXXX, E. K. A. X, XXX XX O., štátny občan SR, proti žalovanej: C. M., G. XX.XX.XXXX, E. K. E. XX, XXX XX O., štátny občan SR, zastúpená advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, Moyzesova 22, 902 01 Pezinok, IČO: 31864058, o zaplatenie 5.600,00 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.05.2017, doručenou súdu dňa 12.05.2017 sa domáhal žalobca proti žalovanej zaplatenia istiny 5.600,00 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe predchádzajúcej ústnej dohody poskytol žalobca žalovanej v priebehu roka 2011 finančnú pôžičku v celkovej výške 5.600,00 Eur za účelom úhrad nákladov spojených s jej podnikaním a to: 1.100,00 Eur - vrátenie pôžičky, 1.000,00 Eur - nákup kozmetiky Loreal, 500,00 Eur - nákup špeciálneho kaderníckeho umývadla, 2.000,00 Eur
- nákup kozmetiky Cerastas, 1.000,00 Eur - nákup kozmetiky Loreal s tým, že termín vrátenia pôžičky dohodnutý nebol. Uvedené pôžičky poskytol žalobca žalovanej vždy v prítomnosti svojho syna M. C., ktorý bol v tom čase priateľom žalovanej. Práve z tohto dôvodu žalobca od žalovanej nikdy písomné potvrdenie o prevzatí peňazí nežiadal. Dňa 13.05.2014 žalobca v prítomnosti svojho syna požiadal žalovanú o vrátenie pôžičky, preto podľa neho splatnosť pôžičky nastala dňa 14.05.2014 v zmysle §563 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mu však peniaze doteraz nevrátila i napriek opakovaným výzvam, čím sa dostala do omeškania dňom 15.05.2014 a je mu povinná zaplatiť aj úroky z omeškania.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.11.2017 uviedla, že sa so žalobcom nikdy na žiadnej pôžičke nedohodla, žiadne peniaze jej nepožičal a nie je s ním v žiadnom právnom vzťahu. Navrhla žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov konania. Z opatrnosti namietla premlčanie nároku žalobcu.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, výsluchmi svedkov: M. A., M. C., B.. N. B. a listinnými dôkazmi - Čestným vyhlásením B. A. J. V. XX.XX.XXXX, konceptom Zmluvy o pôžičke (bez dátumu a podpisov), výpisom zo živnostenského registra žalovanej zo dňa 15.10.2018 žiadosťou žalovanej zo dňa 7.04.2011 adresovanú na SBDO Pezinok o prenájom priestorov, odpoveďou B.. N. C. zo dňa 13.11.2015 na predžalobnú výzvu zo dňa 3.9.2015 na vrátenie dlžnej sumy a dospel k názoru, že žaloba žalobcu proti žalovanej je nedôvodná a nemožno jej vyhovieť.
4. Zo žalobného návrhu žalobcu a jeho ústnej výpovede zo dňa 15.5.2018 súd zistil, že žalovaná žila so synom žalobcu M. C. v jeho byte na A. X Z. O. spolu s jej maloletým synom, chcela začať podnikať, nemala však financie, preto jej finančne pomohol, keď potrebovala peniaze na nákup drahej kozmetiky, špeciálneho kaderníckeho umývadla, pomáhal jej s prácami v kaderníctve napr. s vodou a nábytkom, následne asi 4 roky spätne sa s jeho synom rozišli. Vtedy prvýkrát pýtal od nej vrátenie peňazí, spočiatku sľúbila, že peniaze vráti, vzala si však úver a kúpila si byt, peniaze mu ani čiastočne nevrátila. Preto si vzal právnika a vyzval žalovanú písomne na vrátenie peňazí. Peniaze na nákup umývadla bola vybrať z účtu jeho kolegyňa p. A. a tieto jej osobne odovzdala do ruky, následne tieto peniaze on p. A. vrátil, ďalšiu sumu 2.000,00 Eur mu požičal p. A. na nákup kozmetiky, peniaze on osobne odovzdal žalovanej a následne túto sumu p. A. vrátil. P. B.. N. B. bola klientkou žalovanej a o pôžičkách vedela. Následne však žalovaná pôžičku poprela a uviedla mu, že nemá žiadneho svedka a žiadny doklad o pôžičke a peniaze mu nevráti. Vo svojej výpovedi zo dňa 18.10.2018 uviedol, že žalovaná bola na materskej dovolenke, kaderníctvo si zriaďovala na A. Z. K. K., on jej splatil prvú splátku 1.100,00 € za dlhy za kaderníctvo na B., kaderníctvo na A. jej pomáhal budovať, vodárenské práce jej robil jeho priateľ M. C., kupoval a montoval jej do kaderníctva nábytok. Uviedol, že je pravdou, že jeho syn študoval v Ž., kde jeden rok bola žalovaná s ním, on si vzal študentský úver a žalobca ho financoval.
5. Žalovaná vo svojej výpovedi zo dňa 18.10.2018 uviedla, že si žiadne peniaze od žalobcu nepožičiavala, má vedomosť, že žalobca si od iných požičiaval peniaze na školu pre syna. Vodárenské práce v kaderníctve robil vodár, ktorý pracoval u p. K. a ktorého jej otec vyplácal na ruku, umývadlo mala z predchádzajúceho kaderníctva. Na zariadenie kaderníctva mala svoje finančné zdroje, otec jej zaplatil za vybudovanie vody 480,00 €, niečo si privyrobila ona, a na nákup produktov do kaderníctva jej pomohol p. C. nezištne, chcel jej pomôcť aj so synom s podnikaním. Teda pracovala, privyrábala si, vypomáhala jej aj rodina.
6. Právny zástupca žalovanej uviedol, že považuje žalobu žalobcu za umelo vykonštruovanú, žalobu považoval za nedôvodnú, medzi stranami sporu nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ani v ústnej forme, nikdy nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetu pôžičky, žalobca nie je nositeľom žiadnych subjektívnych práv a namietol jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Pravdou je, že žalovaná mala vzťah so synom žalobcu, žila s ním v spoločnej domácnosti. Uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobcovi a ten doposiaľ nepreukázal a neuviedol, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, kedy, kde a na akú dobu peniaze požičiaval a poukázal na jeho výpoveď z 15.5.2018 kde uviedol, že poskytol žalovanej finančnú výpomoc, čo je niečo iné ako pôžička. Založil súdu ku konaniu výpis zo živnostenského registra žalovanej z ktorého vyplýva, že žalovaná bola živnostníčkou od roku 2005 a uviedol, že zariadenie z kaderníctva si brala so sebou na K., k nesignovanej Zmluve o pôžičke uviedol, že túto pravdepodobne písal žalobca. Záverom uviedol, že pokiaľ žalovaná žila so synom žalobcu, žiadnu pôžičku žalobca nespomínal, túto začal uvádzať až po ich rozchode. Žalovaná nespochybnila, že k toku peňazí došlo, avšak nie zo zmluvy o pôžičke, ako uvádza žalobca. Sám žalobca uviedol v úvode, že sa jednalo o finančnú výpomoc.
7. Svedkyňa M. A. vo svojej výpovedi uviedla, že asi v roku 2011 jej telefonoval žalobca, že jeho syn spolu s priateľkou sú v G., že si zriaďujú kaderníctvo aj s predajom kozmetiky, že našli v G. špecializovaný obchod na zariadenie do kaderníctva a chcú si kúpiť materiál, umývadlo a poprosil ju, či by im nepožičala peniaze 500,00 €, aby sa nemuseli vracať do K., o týždeň mali mať stretnutie s tým, že p. C. jej peniaze vráti. Peniaze vybrala z bankomatu, a dala ich synovi p. C., volala ich na kávu, priateľka sedela v aute a ponáhľali sa, lebo obchod mali zatvoriť. Žalobca jej peniaze o týždeň vrátil. Na otázku PZ žalovanej uviedla, že nebola svedkom uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou.
8. Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že niektoré veci zo starého kaderníctva na B. Z. O. si vzala žalovaná so sebou do nového kaderníctva na A., avšak bolo treba kúpiť aj nové veci plus novú kozmetiku, čo nebolo lacné, jednalo sa o sumu, uvedenú v žalobe. Žalovaná nemala peniaze, on bol študentom, otec im povedal, že nebude problém to zafinancovať, keď prišiel nový tovar, boli žalovanej zapožičané peniaze, plus tam bola jedna pôžička na vyrovnanie dlhu zo starého kaderníctva. Na otázky PZ žalovanej svedok uviedol, k žiadnej písomnej zmluve o pôžičke medzi stranami sporu nedošlo, všetko bolo v ústnej, priateľskej dohode, nakoľko on so žalovanou spolu žili, bolo to v roku 2010-2011, dokopy asi 5.600,00 €, bolo to na neurčito s tým, že pôžička sa vráti, keď sa kaderníctvo rozbehne. Žalobca žalovanej nikdy nedal do rúk peniaze, bolo to jeho prostredníctvom, nakoľko bol vzťah otec - syn a on - priateľka. Pokiaľ sa týka sumy 500,00 € od p. A. celé to prebehlo tak, že on zatelefonoval otcovi, či je možné požičať peniaze, otec zavolal p. A., ktorú v G. navštívili a tá mu odovzdala peniaze,
žalovaná sedela vedľa neho v aute. Otec peniaze p. A. vrátil. Ku konceptu zmluvy o pôžičke, na ktorej je uvedený on ako poskytovateľ pôžičky uviedol, že je tam síce uvedené jeho meno, chceli spísať so žalovanou dohodu, jedná sa však o tú istú sumu, ktorú požičal žalovanej jeho otec, on žalovanej žiadne peniaze nepožičiaval.
9. Svedkyňa B.. N. B. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná asi 26 rokov, žalovanú od roku 2010, nakoľko chodila s jej dcérou do školy okrem toho chodila so synom žalobcu. So žalobcom sa stretávajú v partii každú nedeľu, kde riešia pracovné, súkromné veci. Keď M. začal chodiť s C., rodina C. sa tomu tešila, boli po rodinnej tragédii, začali M. ako študentovi pomáhať viacej, Katka sa k nim aj nasťahovala, peniaze boli len špičkou ľadovca v porovnaní s tým, aký jej poskytli štandard - jej dieťaťu z prvého vzťahu kupovali hračky, M. financovali ako študentovi byt, v ktorom spolu so žalovanou býval, potom prišlo to, že C. si chcela otvoriť kaderníctvo, preto mu všetci pomáhali a stalo sa, že mu požičiavali aj peniaze bez papierov, nakoľko bol spoľahlivý a požičané peniaze vždy načas vrátil. V danej veci prišiel žalobca s tým, že C. chce podnikať, ukázal im priestor, on to financoval, pomáhali jej aj tak, že sa s ňou napr. ona dohodla a zaplatila jej za služby i napriek tomu, že mala inú kaderníčku. Žalobca do kaderníctva vkladal svoje peniaze, maľovalo sa, upravil sa celý priestor, došiel s tým, že C. potrebuje 2.000,00 €, on to zafinancoval. Neskôr sa dozvedeli, že mladí sa rozišli, začalo sa hovoriť o peniazoch asi o 5.000,00 €, žalobca to nechával spočiatku na mladého, keď sa stretol s C. na káve, povedala mu, že nemá na to papier, M. však nebol typ človeka, čo by riešil veci cez papiere, bral veci ako slušný človek, jednal s partnerkou svojho syna, on od nikoho nepýtal papiere za požičanie peňazí. Uviedla, že k písomnej zmluve o pôžičke medzi stranami sporu nedošlo, len každú nedeľu na káve žalobca hovoril, ako to kaderníctvo napreduje, že vkladá to toho svoje financie, maľuje sa, zariaďuje, preto nemali dôvod mu neveriť, žalobca je taká osobnosť, že by od kamaráta nežiadal nikdy papier, a keďže žalovaná žila s jeho synom v ich byte, tak už vonkoncom nie. Nikdy svedkom odovzdania peňazí žalobcom žalovanej titulom pôžičky nebola.
10. Z čestného vyhlásenia p. B. A. zo dňa 15.10.2018 súd zistil, že asi v novembri 2011 prišli za ním M. C. aj s priateľkou C. M., že si potrebujú požičať súrne 2.000,00 € na úhradu faktúry za kozmetiku, že priateľka si buduje kaderníctvo, povedali, že peniaze mu vráti M. otec - Q. C., ktorý však momentálne nemá takú hotovosť, vzápätí mu Q. C. potvrdil, že peniaze ako keby požičiaval jemu, že mu ich určite vráti, tak sumu 2.000,00 € C. M. požičal. V januári 2012 telefonoval žalobcovi a ten mu peniaze previedol na jeho účet.
11. Z vykonaného dokazovania pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k názoru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. a 281/2010 Z.z.).
12. K náležitostiam žaloby patrí i povinnosť tvrdenia strany sporu, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Princíp kontradiktórnosti súdneho konania je jedným z nosných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý znamená zodpovednosť strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení; každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany.
13. V danom konkrétnom prípade bola povinnosťou žalobcu v konaní pred súdom preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, či už v písomnej
alebo ústnej forme. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktoré však v konaní žalobca neuniesol. Zmluvu o pôžičke ani v písomnej, avšak ani v ústnej forme medzi stranami sporu nepreukázal, ani výpoveďami svedkov, ani žiadnym listinným dôkazom. Svedkovia uviedli, že požičiavali financie, avšak tieto požičiavali žalobcovi, ktorý im ich v dohodnutom čase vrátil. Ani jeden zo svedkov nebol osobne prítomný pri písomnej ale ani pri ústnej zmluve o pôžičke peňazí zo strany žalobcu žalovanej, neboli ani osobne prítomní pri odovzdávaní akýchkoľvek peňazí žalobcom žalovanej. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že poskytol žalovanej peniaze za účelom finančnej výpomoci, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa B., aj svedok M. C. - syn žalobcu s tým, že im žalobca pomáhal. Jeho následná výpoveď o tom, že žalobca poskytol pôžičku žalovanej v sume uvedenej v žalobe, považoval súd za účelovú vzhľadom na jeho vzťah k žalobcovi - syn, ktorej vrátenia sa domáhal žalobca až po rozchode svojho syna so žalovanou. Žalobca teda žiadnym priamym ani nepriamym dôkazom nepreukázal v konaní pred súdom uzavretie zmluvy o pôžičke 5.600,00 Eur so žalovanou, žalovaná od začiatku popierala, že by bola uzavretá medzi stranami sporu zmluva o pôžičke peňazí, či už písomná alebo ústna, nepoprela, že žalobca investoval svoje peniaze na zariadenie kaderníctva, avšak v rámci finančnej výpomoci, teda podľa názoru súdu žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania úspešnej žalovanej rozhodol súd v súlade s ust. § 251 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a priznal v spore úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti v súdnom spore 100%. Žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno a nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke peňazí so žalovanou, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, dvojmo. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok) Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)