Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-33-2023.pdf
PDF · 116.96 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., štátny občan SR, o zaplatenie 2.633,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.633,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.633,93 Eur od 8.12.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2023 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.633,93 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.633,93 Eur od 08.12.2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný neoprávnené odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste, podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.. Žalobca faktúrou 9221024175 splatnou dňa 07.12.2022 za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval žalovanému sumu 2.633,93 Eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočné vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 51C/33/2023-20 zo dňa 28.06.2023 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú sumu. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto uznesením č. k. 51C/33/2023-31 zo dňa 06.11.2023 súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP po vykonaní úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného v zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP (č. l. 34-35 spisu).
5. Žalobca doručil súdu dňa 15.12.2023 podanie označené ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 08.01.2024 (pozn. pojednávanie bolo odročené z dôvodov na strane zákonnej sudkyne), v ktorom doplnil, že zotrváva na celom svojom nároku, ktorý pozostáva zo škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným odberom na odbernom mieste Pod Jedľovinou, Varín podľa zákona č. 251/2012 Z z o energetike. Nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že na trojfázovej odbočke z hlavného nemeraného prívodu z RIS skrine pred objektom cez poistky sa viedol kábel do vnútornej inštalácie objektu a to bez zmluvy a elektromera. Na základe uvedených skutočnosti mal za to. že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina a to v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ,,ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou“. Žalobca poukázal aj na ust § 39 ods. 13 zákona o energetike, podľa ktorého je ,,Akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalobca) zakázaný“ . Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny bola vyfakturovaná faktúrou č. 9221024175 na sumu 2.633,93 Eur zo dňa 21 11.2022, splatná dňa 07.12.2022, ktorá bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri výpočte faktúry za neoprávnený odber sa postupovalo v zmysle § 46 ods. 2 zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike: Denná spotreba bola vypočítaná podľa § 1 ods.6 písm. a) Spôsob výpočtu podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku Výpočet príkonu: 63,00 A x 3 fázy = 189,00 A 189,00 A x 230 V = 43 470.00; W=43.47 kW Denná spotreba: 43,47 kW x 12 hodín = 521,64 kWh/deň Spotreba elektriny: Neodp. odber spotreba JT kWh 10 433 Doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z §1 ods.4 platnej Vyhlášky MH SR č 292/2012 Z. z. Z dôvodu priblíženia výpočtu k skutočnej škode je doba skrátená z obdobia 183 dní len na 20 dní. Doba trvania bola stanovená od 22.10 2022 do 10.11.2022 celkom 20 dni Spotreba za 20 dni NN = 10 433 kWh Škoda sa vypočítala podľa §1 ods. 1 Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z..V tomto prípade sa pri výpočte použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSD, a s platné a aktualizované v roku 2022. Celková škoda = súčet jednotlivých položiek účtovaných podľa hore uvedených cenníkov a Vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z., za rok 2022 pri celkovej spotrebe 10 433 kWh = 2 468,93 Eur. Súčasťou takto vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 165,- Eur bez DPH, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ustanovenie § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. V zmysle predmetného ustanovenia sa vypočítaná škoda zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovacím a odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Suma zisťovacieho poplatku 165,-Eur pozostáva z položiek: 1/ administrácia zákazky v systéme MOO- práca vo fakturačnom systéme, vyhľadanie OM, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere, generovanie služobného príkazu na odpojení prípojky na OM a na kontrolu OM v čiastkovej cene 4,- Eur; 2/ riešenie OM "KOM" NN-MOO - zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie OM, vystavenie písomného dokladu - protokolu o zistení NO, vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu, vystavenie kalkulácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom v čiastkovej cene 155,- Eur; 3/ autodoprava osobná do 20 km vrátane v čiastkovej cene 6,- Eur. Celkový výpočet škody za neoprávnený odber 2 468,93 Eur + 165 Eur = 2 633,93 Eur. K aktívnej legitimácii žalobca poukázal, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z. z. zákona o energetike na časti vymedzeného územia. Teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy a to vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého napätia alebo nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia SSD, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pripojený k prenosovej sústave SEPS a s (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná od prenosovej sústavy SEPS do distribučnej sústavy SSD, a s je meraná SEPS-om. SSD, a. s. je pripojený k SEPS a.s a SSD, a. s. ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle Technických podmienok a Obchodných podmienok pripojenia SSD, a.s. je povinná zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinná viesť evidenciu odberateľov. Merať elektrinu a viesť evidenciu je
povinná SSD, a s. preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS, a.s., priradiť ku konkrétnym odberným miestam, pripojením k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Teda ak niekto neoprávnené odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber § 46 zákona o energetike), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D a s z prenosovej sústavy ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na úkor SSD, a.s , ktorú musí uhradiť dodávateľovi elektriny, ktorý nakúpil elektrinu na trhu s elektrinou pre žalobcu a ktorá nebola zúčtovaná žiadnemu odberateľovi a bola zúčtovaná ako „prevádzková spotreba“, t. j. straty v distribučnej sústave žalobcu. Poškodeným subjektom je teda spoločnosť SSD, a.s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSD, a. s. fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetvi v Prevádzkovom poriadku spoločnosti SSD, a s v znení článku 8 bod 8.5 kde je uvedené, že ,,pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu,,.
6. Žalovaný sa k uvedenému podaniu žalobcu nevyjadril, zásielku v odbernej lehote neprevzal (č. l. 85 spisu).
7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 12.02.2024, na ktorom za prítomnosti povereného zamestnanca žalobcu vec prejednal a rozhodol. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.
8. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na žalobnom nároku, ktorým si uplatnili škodu, ktorá vznikla na odbernom mieste, a to takým spôsobom, že zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta zistili, že odberné miesto bolo pod napätím aj napriek tomu, že odberateľ, resp. žalovaný nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu a nebola žiadna platná zmluva na dodávku a distribúciu elektrickej energie, tak má za to, že došlo k neoprávnenému odberu v zmysle zákona o energetike, a to v zmysle § 46 ods. 1 písm. a), a to ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy. Ďalej poukázal na § 39 ods. 13 Zákona o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovať distribučnej sústavy je zakázaný. Škodu si uplatnili v zmysle platnej legislatívy, a to podľa vyhlášky č. 292/2012 Z. z., nakoľko nebolo možné vypočítať skutočnú škodu z toho dôvodu, že na odbernom mieste sa nenachádzal žiadny elektromer, čiže aby sa priblížili ku skutočnej škode, tak postupovali v zmysle uvedenej vyhlášky, a to podľa výpočtu príkonu 63, nakoľko bol tam istič 63 trojfázový, sa vynásobí 189. Celkový výpočet je v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2023. Ďalej ku škode si uplatnili zisťovací poplatok v zmysle Zákona o energetike. Sú to všetky náklady, ktoré boli vynaložené na zistení, odstránení a administráciu neoprávneného odberu vo výške 165,-Eur. Čiže celkový nárok pozostáva zo škody, ktorý vypočítali v zmysle vyhlášky 292/2012 Z.z. a podľa rozhodnutí úradu regulácie sieťových odvetví, ako aj zisťovací poplatok vo výške 165,-Eur. Na otázku sudkyne, čí je podpis osoby, ktorá energiu odoberala a akým spôsobom bolo zistené, že neoprávnený odber vykonal práve žalovaný, keď vlastníkom pozemku je F. G., uviedol, že po rozhovore so zamestnancami, ktorí zistili neoprávnený odber, ktorí boli aj na tvare miesta, títo uviedli, že žalovaný sa nenachádzal v čase zistenia neoprávneného odberu, prítomný bol len F. G., ktorý je vlastníkom pozemku a budovy, ktorá nie je skolaudovaná a tento pán G. uviedol, že odoberá elektrickú energiu pán B., čo je jeho zať. Z toho dôvodu označili v žalobe žalovaného, nakoľko sa zdržiaval na tvare miesta a odoberal túto elektrickú energiu, čo potvrdil aj pán G., ktorý za neho aj podpísal predmetný protokol
- zistenie neoprávneného odberu. Napriek uvedenému z dôvodu opatrnosti navrhoval pristúpenie ďalšieho účastníka do konania p. G., nakoľko bolo zistené, že je vlastníkom nehnuteľností, kde bol zistený neoprávnený odber. Na žalobe voči žalovanému zotrval. Žalovaný návrh nerozporoval, mal za to, že návrh je voči žalovanému dôvodný, bolo potvrdené aj p. G. aj svedkami, že sa žalovaný na uvedenom mieste zdržiaval. Následne poverený zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie sú žiadne sporné skutočnosti, tak v danom prípade návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka konania berú späť.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Faktúrou č. 9221024175 zo dňa 21.11.2022, splatnou dňa 07.12.2022, vyfakturoval žalobca žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste č. XXXXXXX
na adrese H. XXXX/XXX celkovo v sume 2.633,93 Eur. Súčasťou faktúry bol aj výpočet škody. Žalobca žalovanému zasielal aj prípis zo dňa 21.11.2022 týkajúci sa objasnenia zistených skutočností a výpočet škody. Pri výpočte škody postupoval podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 251/2012 Z.z.“) a podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj „vyhláška č. 292/2012 Z.z.“) vychádzajúc z menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku: 63 A, 3-fázového druhu odberu, dĺžky neoprávneného odberu, pri 12 hodinovom dennom využití, čo v technických jednotkách predstavovalo škodu 10 433 kWh za obdobie od 22.10.2022 do 10.11.2022 (20 dní). V uvedenej sume bol zahrnutý aj zisťovací poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z . (č. l. 4 až 5 spisu).
11. Podľa LV č. XXXX pre k. ú. H., obec H., okres Žilina, vlastníkom pozemku –parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 440 m2 trvalý trávny porast je F. G. v podiele 1/1 (č. l. 93-94 spisu).
12. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXX zo dňa 10.11.2022 vyplýva, že na odbernom mieste na parcele č. XXXX/XXX nachádzajúcej sa v časti Varín, Pod Jedľovinou, ktorého vlastníkom pozemku je podľa LV č. XXXX p. F. G., bolo zistené, že trojfázová odbočka z hlavného nemeraného prívodu z RIS skrine č. 22 pred objektom cez 3x 63A poistky, káblom4x2,5mm2 CYKY do elektrickej inštalácie objektu bez zmluvy a elektromera. Prítomný bol F. G., ktorý protokol podpísal v prítomnosti zamestnancov žalobcu a príslušníka polície. Súčasťou protokolu bola aj fotodokumentácia a snímka z katastrálnej mapy dotknutého miesta, z ktorej vyplýva že na predmetnom pozemku sa nachádza rozostavaná stavba (č. l. 3, 6-11 spisu).
13. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0099/2022/E zo dňa 30.12.2021 pre obdobie od 01.01.2022 do konca 5. regulačného obdobia (31.12.2022) mal súd za preukázané tarify za prístup do DS a distribúciu elektriny (č. l. 42-79 spisu). Podľa Oznámenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 07.02.2022 cena elektriny na straty určená ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku podľa § 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 292/2012 Z. z. je na rok 2022 vo výške 82,5113 Eur/MWh (č. l. 83 spisu).
14. Podľa Oznámenia Národného jadrového fondu o výške efektívnej sadzby za rok 20022 táto predstavuje hodnotu 3,27 Eur za MWh elektriny (č. l. 80 spisu).
15. Žalobca predložil aj Cenník nákladov súvisiacich so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny na rok 2022 (č. l. 81-82 spisu).
16. Predžalobnou výzvou – Pokusom o zmier zo dňa 16.12.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.633,93 Eur do 7 dní od vystavenia s upozornením na uplatnenie nároku súdnou cestou v prípade jej neuhradenia (č. l. 12 spisu).
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa § 489 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny, alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, určeným meradlom, ktoré nie je namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo určeným meradlom, na ktorom je poškodená, pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka montážnika, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Podľa § 1 ods. 6 písm. a/ vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz.
Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3 (s účinnosťou od 01.02.2013)
- výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Neoprávneným odberom elektriny je odber realizovaný v rozpore so zákonom o energetike. Neoprávneným odberom elektriny je aj chýbajúce uzavretie ktorejkoľvek zo zmlúv uvedených v odseku 1 písm. a). Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie je objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej postačuje preukázanie protiprávneho stavu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Povinnosť nahradiť škodu vzniká tomu kto elektrinu odoberal, čo znamená, že za takýto odber zodpovedá každý, kto obýva či vlastní danú nehnuteľnosť. Právnym následkom neoprávneného odberu je vznik povinnosti koncového odberateľa elektriny uhradiť skutočne vzniknutú škodu, a to každému, komu z tohto dôvodu škoda vznikla. Pri neoprávnenom odbere elektriny sa uhrádza len vzniknutá skutočná škoda. V prípadoch, keď došlo k vzniku škody, avšak jej výšku nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, zákon predpisuje použitie náhradného spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, a to na základe fikcií a pravidiel uvedených vo vyhláške o škode za neoprávnený odber elektriny.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zodpovednostný vzťah zo spôsobenej škody, ktorá bola spôsobná neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, keďže v konaní bolo zistené, že odberné miesto bolo pod napätím aj napriek tomu, že odberateľ, resp. žalovaný nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu a nebola žiadna platná zmluva na dodávku a distribúciu elektrickej energie. Z priloženej fotodokumentácie mal súd preukázané skutočnosti uvádzané v Protokole o zistení neoprávneného odberu elektriny a to, že na trojfázovej odbočke z hlavného nemeraného prívodu z RIS skrine pred objektom cez 3x63A poistky sa viedol kábel 4x2,5mm2 do vnútornej inštalácie objektu, a to bez zmluvy alebo elektromera. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie zo zariadenia pre verejný rozvod mieste Pod Jedľovinou, Varín. Vlastníkom pozemku, na ktorom stojí rozstavaná stavba je p. F. G., ktorý bol prítomný na mieste počas kontroly vykonanej pracovníkmi žalobcu, tento uviedol, že energiu odoberá žalovaný (syn p. G.). Uvedené tvrdenie žalovaný nerozporoval, nespochybnil a preto ho súd považoval medzi stranami za nesporné. Žalovaný nenamietal skutočnosť, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal, preto uvedená skutočnosť sporná nebola.
20. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní žalobca preukázal splnenie všetkých troch zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny a to protiprávny úkon odberateľa - odber elektriny žalovaným bez zmluvného základu, škodu - majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Je totiž zrejmé, že pokiaľ by žalovaný protiprávne a bez zmluvného základu neodoberal elektrinu, tak by žalobcovi škoda nevznikla. Uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorú žalobca vyčíslil vo výške 2.633,93 Eur a fakturoval žalovanému faktúrou č. 9221024175, so splatnosťou dňa 07.12.2022.
21. Žalobca vypočítal škodu za neoprávnený odber elektriny v rozsahu 2.468,93 Eur spôsobom a postupom uvedenom v podaní žalobcu zo dňa 15.12.2023, voči ktorému súd výhrady nemal. Okrem uvedenej sumy boli žalobcom dôvodne uplatnené aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny vo výške 165,-Eur podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky. Žalobca v konaní ozrejmil spôsob výpočtu celkového rozsahu škody podľa konkrétnych ustanovení vyhlášky č. 292/2012 Z.z., t.j., že pri spôsobe výpočtu škody za použitia ustanovení vyhlášky bola celková spotreba elektriny vypočítaná vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval, ďalej že čas trvania neoprávneného odberu bol určený v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a z dôvodu priblíženia výpočtu k skutočnej škode na obdobie posledných 20 dní pred zistením neoprávneného odberu. Z hľadiska výšky uplatneného nároku súd o správnosti výpočtu žalobcu nemal pochybnosti, a tento tak považoval za správny, v súlade s cit. ustanoveniami vyhlášky Ministerstva Hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ako aj v súlade s predloženým Rozhodnutím a Oznámením Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ako aj Cenníka SSD, a.s. podľa ktorých má žalobca právo nielen na náhradu škody, ale aj na úhradu nákladov, spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Výška žalovanej sumy nebola zo strany žalovaného namietaná a súd nemal dôvod pochybovať o
správnosti jej výpočtu. Súd preto považoval nárok žalobcu za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.633,93 Eur tak, ako vyplýva z výroku I. rozsudku.
22. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného, ako dlžníka, popri plnení i úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu dňom, nasledujúcim po splatnosti faktúry, t. j. dňom 08.12.2022, pričom základná úroková sadzba ECB, zvýšená o 5 percentuálnych bodov, k tomuto dňu predstavovala 2 % ročne, t. j. spolu 7%. Žalobca si však uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne, preto súd nemohol prekročiť žalobný návrh a priznať žalobcovi viac ako sa domáhal. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti príslušenstva, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.