Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-45-2017.pdf
PDF · 113.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Pc/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci v právnej veci navrhovateľky: Z. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, W., zast.: JUDr. Anna Lacová, advokátka so sídlom Pražská 4, Košice, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. 5, W., k maloletému dieťaťu: H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: Z. X., nar. X.X.XXXX, otec B., v konaní o určenie otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Určuje, že L. T., nar. XX.X.XXXX j e o t c o m maloletého H. X., nar. XX.X.XXXX zapísaného v knihe narodení matričného úradu W. - Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX.
II. T. H. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. za obdobie od 23.9.2015 do 31.8.2018 mesačným výživným vo výške 100 € a za obdobie od 1.9.2018 do budúcna mesačným výživným vo výške 150 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 23.9.2015 do 30.12.2019 v celkovej výške 5.776,64 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 66 €.
VI. Matke priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to vo výške 480,94 € titulom trov právneho zastúpenia, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Otec je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu vo výške 393,04 €.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že L. T., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletého. Zároveň žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s právom zastupovania a spravovanie majetku maloletého a domnelému otcovej určiť výživné vo výške 200 € mesačne s účinnosťou od 23.9.2015 do budúcna. Žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Uviedla, že s domnelým otcom sa zoznámila v decembri XXXX, stretávali sa na verejnoprospešných prácach a neskôr sa intímne zblížili. Spoločnú domácnosť nikdy neviedli, stretnutia boli nepravidelné. Po zistení, že je tehotná o tom domnelého otca informovala. Táto skutočnosť mu bola ľahostajná, nezaujal žiadne stanovisko. Od augusta XXXX ju prestal kontaktovať. Dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľke narodil maloletý. O jeho narodení domnelého otca informovala SMS správou. Na správu nereagoval, telefonicky sa navrhovateľke nepodarilo s ním spojiť, preto dieťa nemá v rodnom liste uvedené otca. Je si istá, že je otcom dieťaťa. Mal by pracovať v B., v V., presnú adresu bydliska a zamestnávateľa však označiť nevie. Telefón s jeho telefónnym číslom dvíha jeho aktuálna priateľka, ktorá jej rozhovor s domnelým otcom neumožní. Navštívila matku domnelého otca, pani Q. K., ktorá jej rovnako odmietla poskytnúť akékoľvek informácie o aktuálnom pobyte označeného otca. Z uvedených dôvodov nepozná ani jeho príjem a nemá vedomosť o jeho osobných pomeroch. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, pred narodením syna bola nezamestnaná. Mesačný príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 203,70 € mesačne a 3,20 € mesačne dávka v hmotnej núdzi. S maloletým žije v jednoizbovom byte, za ktorý mesačne platí nájom vo výške 160 €. Náklady za telefón sú mesačne 21 €, televízia 17,66 €, strava, drogéria a ostatné približne 80 € mesačne. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne.
3. Uznesením zo dňa 1.8.2017 ustanovil súd maloletému kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.
4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu nevyjadril. Súd zisťoval bydlisko otca v Centrálnom registri obyvateľov Slovenskej republiky, kde má uvedenú adresu trvalého pobytu I. 5, W. - nad Y., dátum prihlásenia XX.X.XXXX. Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky Košice - B. Y. súdu oznámilo, že označený otec sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, susedia ani domový dôverník ho nepoznajú, iná adresa zistená nebola. Matka označeného otca, Q. K., súdu oznámila, že so synom nie je v žiadnom kontakte a nevie poskytnúť žiadne informácie o jeho pobyte. Sociálna poisťovňa súdu oznámila, že označený otec bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, naposledy známu adresu evidujú adresu trvalého pobytu I. 5, W.. Údajmi o pobyte v zahraničí nedisponujú. Miestny úrad mestskej časti Košice - nad Jazerom súdu oznámil, že označený otec má hlásený trvalý pobyt na adrese I. 5, W., informáciami o hlásení pobytu menovaného v zahraničí Mestská časť nedisponuje. Daňový úrad Košice súdu oznámil, že označený otec nie je evidovaný v informačnom systéme finančnej správy. Vychádzajúc z negatívnych lustrácií pobytu označeného otca sú doručil návrh spolu s prílohami na vyjadrenie oznámením o doručení návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa XX.X.XXXX. Návrh sa v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) považuje za doručený dňom XX.XX.XXXX., a to aj vtedy, ak sa adresát o ňom nedozvie.
X. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd pribral dokonania matku označeného otca, a to z účelom vykonania znaleckého dokazovania.
6. Uznesením zo dňa 4.5.2018 súd nariadil znalecké dokazovanie metódou analýzy DNA a ustanovil v konaní znalkyňou z odboru genetika - RNDr. Angeliku Vasiľovú. Zmokne uložil na základe záverov vyšetrenia účastníkov konania vypracovať Znalecký posudok, v ktorom určí, resp. vylúči otcovstvo označeného muža voči maloletému prostredníctvom biologickej matky označeného otca.
7. V priebehu znaleckého dokazovania ustanovená znalkyňa súdu oznámila, že závery doteraz vykonaného znaleckého dokazovania nestačia pre určenie otcovstva, ak nie je možné otestovať priamo označeného muža, je potrebné otestovať mužského príbuzného v priamom rade - otec, alebo brat.
8. Uznesením zo dňa 6.9.2018 súd pribral do konania T. T., nar. XX.XX.XXXX, biologického otca označeného muža.
9. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania metódou analýzy J. prostredníctvom vyšetrenia biologického otca označeného muža.
10. Ustanovená znalkyňa predložila vypracovaný Znalecký posudok dňa XX.X.XXXX spolu s vyúčtovaním znalečného.
11. Uznesením zo dňa 24.5.2019 súd ustanovenej znalkyni priznal odmenu - znalečné, vo výške 393,04 € a nariadil učtárni tunajšieho súdu priznanú odmenu zaplatiť predbežne z finančných prostriedkov štátu.
12. Navrhovateľka a kolízny opatrovník nemali námietky voči zverom znaleckého dokazovania, ostatní účastníci sa k znaleckému posudku nevyjadrili.
13. Uznesením zo dňa 15.7.2019 súd konanie vo vzťahu k matke a k otcovi označeného otca zastavil.
14. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
15. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, ako aj na dôvodoch jeho podania. Od otehotnenia označený otec prestal s matkou komunikovať, dlhodobo nie sú v kontakte, jeho matka s ňou odmietla komunikovať s odôvodnením, že komunikovať bude len so súdom. Naposledy jej telefón zodvihla jeho priateľka, ktorá jej odmietla poskytnúť akékoľvek informácie a hovor s označeným otcom jej neumožnila. Podľa jej vedomostí sa otec dlhodobo nachádza v B. kde pracuje. Poukázala na závery znaleckého dokazovania, ktoré svedčia jej tvrdeniu, že označený muž je otcom maloletého. O dieťa označený tec nejaví žiadny záujem, starostlivosť v celom rozsahu zabezpečuje výlučne matka od jeho narodenia. Aktuálne maloletý navštevuje od X.X.XXXX materskú školu na R. ulici v W.. Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú okolo 255 €, tvoria ich: výdavky na stravu 120 €, obedy v škôlke 5,25 €, hygienické potreby 30 €, oblečenie a obuv 30 €, poplatky za škôlku 70 € ročne, pranie prádla v škôlke 10 € mesačne , aktivity v škôlke 15 € mesačne, vitamíny a lieky pri bežných chorobách 30 € mesačne. Je dlhodobo nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s výnimkou obdobia od 24.9.2015 do 24.9.2018, kedy bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi 112,30 € mesačne. Zároveň na pokrytie nevyhnutných mesačných výdavkov jej prispieva matka. Matka má náklady na bývanie 160 € mesačne, telefón a televízia 35 €, strava oblečenie 100 €. Predložila potvrdenie o poberaní dávok hmotnej núdzi za rok 2018, 2019, rozhodnutie mestskej časti Košice nad jazerom o priznaní jednorázovej dávky v hmotnej núdzi zo dňa 8.11.2018, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018 a 2019, potvrdenie o prijatí maloletého do materskej školy zo dňa 31.5.2018, potvrdenie o evidencii uchádzačov o zamestnanie zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie o poberaní dávky v hmotnej núdzi.
16. Matka predložila na pojednávaní potvrdenia o výdavkoch na dieťa, konkrétne všetky bločky a potvrdenia od narodenia dieťaťa. Súd vzhľadom k mimoriadnemu rozsahu predloženého listinného dôkazu do týchto potvrdení len nahliadol, do spisu boli založené len súhrny výdavkov za jednotlivé mesiace, podľa ktorých boli priemerné výdavky matky na maloletého mesačne v roku 2017 137€, v roku 2018 162€ a v roku 2019 175€.
17. Obsahu znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie DNA analýza vypracovaného ustanovenou znalkyňou, číslo znaleckého posudku X/XXXX vyplýva, že vzhľadom na kombináciu alel maloletého dieťaťa, matky a Q. K., biologickej matky L. T. bolo zistené, že predpokladaný otec, L. T. je s vysokou pravdepodobnosťou potvrdený biologický otec maloletého, pretože maloletý má genotypovú zhodu vo všetkých U. polymorfizmoch s kombináciou genotypu biologickej matky L. T.. P. maloletého a L. T. preukazujú, že testované biologické vzorky nemajú spoločného mužského predka, nie sú príbuzní po mužskej línii, preto nemôžU byť použité pre výpočet pravdepodobnosti otcovstva. Na základe zisteného nálezu J. analýzou otcovstvo označeného muža, L. T., voči maloletému dieťaťu H. X., je vysoko pravdepodobné jeho otcovstvo, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstvo je 96,654%.
18. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke www.minimalnamzda.sk bola priemerná mesačná mzda v Nemecku v rokoch 2017 3775 €, v roku 2018 2876 €, v roku 2019 3963 €.
19. Kolízny opatrovník odporučil najmä s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania návrhu vyhovieť. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná výlučne matkou. Vzhľadom k veku maloletého nebolo možné zistiť jeho názor. Dieťa odporučil zveriť do osobnej starostlivosti matke, výživné v navrhovanej sume považuje za neprimerane vysoké s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa.
20. Vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:
21. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
22. V zmysle ust. čl.7 Dohovoru každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
23. Konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré je procesne upravené zákonom č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok ( CMP) za použitia zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( CSP) a hmotnoprávne zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZOR).
24. Podľa ust. § 1 a § 2 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa ust. § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
26. V zmysle ust. § 105 písm. c), § 106 a § 107 CMP konanie o určení otcovstva je konaním o určení rodičovstva, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko a konanie môže začať len na návrh.
27. V zmysle ust. § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
28. Podľa ust. § 94 ZOR (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
29. Vykonaným dokazovaním má súd za nepochybne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľke ako matke svedčí aktívna vecná legitimácia na podaní návrhu. Za otca označila muža, s ktorým mala v rozhodnom období intímny styk, stýkali sa sporadicky, v spoločnej domácnosti nikdy nežili. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo, označený otec prestal s matkou komunikovať po oznámení tehotenstva.
30. Vyjadrenie, bydlisko, zamestnávateľa ani osobné pomery označeného otca sa súdu zistiť nepodarilo, pretože bol v konaní pasívny. Na adrese trvalého bydliska, uvedeného v Centrálnom registri evidencie obyvateľov Slovenskej republiky sa nezdržiava, v bytovom dome je neznámy, právo ohlásiť pobyt v zahraničí podľa ust. § 9 zák. č. 253/1998 Z.z. nevyužil, nie je aktívne vedený v systéme Sociálnej poisťovne ani vo finančnom informačnom systéme. Rodičia označeného otca súdu informácie o otcovi neposkytli. Súd preto postupoval pri doručení návrhu postupom podľa ust. § 116 CSP, ostatné písomnosti doručoval v súlade s ust. ods. 3 uvedeného zákonného ustanovenia podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Súd vzhľadom k uvedenému vychádzal z tzv. fikcie doručenia a považoval všetky listiny za doručené. Pasivita označeného otca v konaní je na jeho ťarchu, nemôže byť prekážkou v konaní súdu. V danom prípade je prioritný záujem maloletého dieťaťa, a pretože vykonané dokazovanie potvrdilo otcovstvo označeného muža s vysokou pravdepodobnosťou, pričom označený otec ani jeho rodičia v čase, kedy boli účastníkmi konania neoznámili súdu žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala jeho otcovstvo súd určil, že L. T. je otcom maloletého.
31. Podľa ust. § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
32. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
33. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
34. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa. (2)Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3)Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
35. V zmysle ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
36. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
37. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
38. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
40. Vychádzajú z cit. ust. zákona zákon o rodine umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, t. j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, je namieste, aby o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol súd.
41. Rodičia maloletého spolu nežijú, otec od narodenia dieťaťa o neho nejaví žiaden záujem a svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonáva., na výkone rodičovských práv a povinností sa rodičia nedohodli, preto rozhodol súd. Maloletého súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto zabezpečuje sama už od narodenia maloletého a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom k okolnostiam, predovšetkým absolútny nezáujem otca o maloletého súd považuje za najvhodnejšie, aby maloletého v bežných veciach zastupovala a spravovať jeho majetok matka. Súd v tomto konaní zatiaľ nepovažuje za spravodlivé, aby boli otcovi jeho rodičovské práva a povinnosti pozastavené, obmedzené, alebo zrušené, pretože doposiaľ otcovstvo k maloletému určené nebolo. Uvedené zásahy by boli namieste, ak by otec ani po určení otcovstva súdom naďalej rodičovské práva a povinnosti zanedbával. Vzhľadom k okolnostiam súd tiež nepovažoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým.
42. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému súd tento určil predovšetkým vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, za použitia všeobecných zásad pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopná samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Žiadny právny predpis neurčuje rodičovi povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoju pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ako aj z ods. 5 tohto ustanovenia, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov s tým, že súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade opäť platí, že pasivita otca v konaní nemôže byť prekážkou pre rozhodnutie súdu. Pretože súdu sa nepodarilo zistiť ani na príslušných orgánoch verejnej správy, ako je daňový úrad a Sociálna poisťovňa príjem resp. zamestnávateľa otca, aplikoval súd zásadu potencionality, ktorá má prednosť pred zásadou faktycity. Z vyjadrenia matky vyplýva, že otec dlhodobo pracuje v Nemecku, ktorú skutočnosť nepopreli ani jeho rodičia ani otec sám.
43. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd bral do úvahy možnosti a schopnosti otca za aplikácie uvedeného princípu potencionality, zohľadňujúc priemernú mesačnú mzdu v Nemecku v jednotlivých rokoch od narodenia dieťaťa, možnosti a schopnosti matky zohľadňujúc výlučné zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého a odôvodnené výdavky na uspokojenie potrieb maloletého. Matkou navrhovanú výšku výživného súd považoval z neprimeranú odôvodneným potrebám maloletého, čomu svedčí aj výpočet výdavkov na maloletého predložený matkou za jednotlivé mesiace rozhodného obdobia. Vzhľadom k tomu, že súd rozhoduje o určení výživného od vzniku nároku, čo je narodenie maloletého, v dnom prípade spĺňajúc aj podmienku priznania nároku tri roky spätne pred podaním návrhu, pričom maloletý medzičasom začal navštevovať materskú školu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na maloletého, súd považoval za primerané všetkým uvedeným okolnostiam modifikovať výšku výživného. Za obdobie od narodenia dieťaťa, do jeho nástupu do materskej školy považuje súd za primeranú výšku výživného 100 € mesačne a od nástupu do materskej školy do budúcna 150 € mesačne.
44. Vzhľadom k rozhodnutiu o výživnom od narodenia maloletého, pričom otec na výživu maloletého neprispel žiadnym spôsobom, vznikol mu na výživnom dlh, a to za obdobie od 23.9.2015 do 31.8.2018 za 8 dní v septembri 2015 26,24€ ( 8x3,33€) a za 35 mesiacov, t.j. október 2015 až august 2018 3500€ ( 35x100€) a za obdobie od 1.9.2019 do 31.12.2019 2250€ ( 4x150€), spolu 5776,64€. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa ust. § 232 CSP.
45. Matka ako navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, súd preto postupom podľa ust. § 2 ods. 2 tohto zákona uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 € ( pol. 9 sadzobníka súdnych poplatkov) neúspešnému účastníkovi konania.
46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
47. V danom prípade mala matka zastúpená advokátkou v konaní úspech v rozsahu 100%, súd jej preto priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Trovy konania spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia, kde súd priznal náhradu vo výške 480,94 €, a to za rok 2017 : prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní ( 3x68€ a 3x8,84€ t.j. 230,52€), rok 2018: vyjadrenie na výzvu súdu ( 70,85€ +9,21€,t.j. 80,06€) a rok 2019: vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na pojednávaní (2x75,38€ a 2x9,80€, t.j. 170,36€) .
48. O povinnosti nahradiť trovy štátu súd rozhoduje aj bez návrhu (§ 57 CMP a contrario). Pretože štátu vznikli vyplatením znalečného ustanovenej znalkyni trovy vo výške 393,04€, matka je oslobodená od súdneho poplatku a bola v konaní úspešná, súd zaviazala na trovy štátu otca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva na odolanie, preto im nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .