Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-7C/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: H. J., Q.. XX. J. XXXX, U. H. K. X, Y., právne zastúpený: Advokátska kancelária IILC, s. r. o. so sídlom Mlynské nivy 73, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 621,35 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 621,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 621,35 € od 14. augusta 2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku nároku žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 621,35 € od 6. marca 2018 do 13. augusta 2018 sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným upomínaciemu súdu dňa 15. apríla 2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 621,35 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne z tejto sumy od 6. marca 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, čo zdôvodnil tým, že žalovaný mu nezaplatil škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného.

2. Na návrh vydal upomínací súd platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený a proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal návrh zamietnuť, keďže žalobca podľa neho svoj nárok nepreukázal. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca zotrval na žalobe, pretože nárok riadne preukázal a preukázal aj úhradu faktúry za výmenu čelného skla. Vec bola postúpená miestne príslušnému súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi navrhnutými žalobcom, a to: záznam o dopravnej nehode (č. l. 11), dotazník poškodeného k škodovej udalosti č. 9565281621 z 24. januára 2018 (č. l. 12-13), faktúra č. 20180128 z 23. januára 2018 (č. l. 15), pokladničný doklad o úhrade faktúry (č. l. 16, 197, 224), a oznámenie o riešení škodovej udalosti (čl. 17). Žalovaný dôkazy nenavrhol.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci.

5. Dňa 7. januára 2018 v čase okolo 12:30 h viedol žalobca svoje osobne motorové vozidlo so značkou Opel Vectra s EČV: J. na ceste v obci T., na hlavnej ceste popri cintoríne, smerom na F., pričom

pred ním viedol motorové vozidlo so značkou VW Sharan s EČV: R. pán R. J., bytom J. XX, R., ktorý vozidlo aj vlastní, pričom škoda spôsobená prevádzkou tohto motorového vozidla bola poistená u žalovaného. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné. Počas jazdy spod kolies motorového vozidla vedeného R. J. odletel kameň, ktorý zasiahol a rozbil predné čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Táto skutočnosť bolo preukázaná z dotazníka vyplneného žalobcom 23. januára 2018. V ňom žalobca uviedol, že viedol motorové vozidlo, pričom došlo k poškodeniu jeho vozidla. Dal signál vodičovi vozidla idúceho pred žalobcom, ten na jeho znamenie zastal a videl rozbité okno na motorovom vozidle žalobcu.

6. Žalovaný rozporoval, že kameň, ktorý zasiahol a rozbil predné čelné sklo motorového vozidla žalobcu, nebol vymrštený spod auta žalobcu. Súd si je vedomý, že z hľadiska dokazovania v súdnom konaní je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho dokazovania prítomná. Z uvedeného potom vyplýva, že absolútna istota nepripúšťajúca žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí nemôže byť v zásade ako miera dôkazu požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu zaťaženú dôkazným bremenom do objektívne neprekonateľných dôkazných problémov (v tomto zmysle nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. ). Súd teda nikdy nemôže mať absolútnu istotu, ale v danom prípade je daný záver súdu na takej miere pravdepodobnosti, že iný priebeh skutkového deja než je prezentovaný žalobcom sa v kontexte zistených skutkových zistení nejaví ako pravdepodobný.

7. Súd poukazuje na to, že z dotazníka žalobcu z 23. januára 2018 vyplýva, že vodič R. J. išiel so svojim vozidlom pred vozidlom žalobcu. Pred vozidlom vedeným R. J. išli ďalšie vozidlá, ktoré boli vzdialené. Oproti nešlo žiadne vozidlo. Je nepravdepodobné, že by predmetný kameň vyletel spod kolies niektorého z vozidiel, ktoré boli pred vozidlom vodiča R. J. a tento „preskočil“ vozidlo R. J. a zasiahol vozidlo žalobcu. Vzhľadom na to, že oproti nešlo žiadne iné vozidlo je vylúčené, že by tento kameň pochádzal z prevádzky spojenej s iným vozidlom než je vozidlo R. J.I.. Žalovaný namietal, že žalobca v dotazníku jednoznačne nevylúčil, že k vymršteniu kameňa mohlo dôjsť aj spod kolesa iného motorového vozidla. S týmto hodnotením súd nesúhlasí, pretože otázka č. 12 predmetného dotazníka neobsahuje požiadavku, aby poškodený jednoznačne vylúčil, že k vymršteniu kameňa mohlo dôjsť aj spod kolesa iného motorového vozidla. Žalobca v odpovedi na túto otázku č. 12 jednoznačne uviedol, že oproti nešlo žiadne auto, pričom vozidlá pred vozidlom R. J. boli vzdialené.

8. Ako už súd naznačil vyššie, absolútna istota o určitom jave by zaťažovala stranu objektívne neprekonateľným dôkazným bremenom. Inak povedané, v kontexte daných skutkových okolností nemožno na žalobcu klásť bremeno preukázať, že kameň bol skutočne vymrštený spod auta vodiča R. J., pretože tento dej nie je zaznamenaný na žiadnom audiovizuálnom zázname a nemožno ani požadovať, aby predmetný dej pozoroval žalobca alebo iná osoba zrakom, pretože ľudské oko žalobcu, ani inej osoby to, akokoľvek by žalovaný chcel, pre fyziologické obmedzenia nedokáže. Rovnako nie je objektívne možné preukázať napríklad to, že daný kameň nepriletel z vesmíru alebo z iného zdroja (napr. z kameňolomu v okolí), ak taký zdroj vôbec existuje, a pod. Žalobca a vodič poisteného vozidla R. J. sa nachádzali na danom mieste, došlo k poškodeniu čelného skla, čo postrehol vizuálne aj zvukovo žalobca počas jazdy za vozidlom R. J. a v opačnom jazdnom pruhu sa žiadne auta nenachádzali. Z dokazovania nevyplynula relevantná pochybnosť o uvedenom priebehu deja, ktorý žalobca popisuje žalobe. V kontexte zistených okolností nemožno predpokladať to, že by si žalobca sám spôsoboval alebo vymýšľal ním tvrdený priebeh tejto udalosti, ktorá sa pre neho spájala s nepríjemnými starosťami v súvislosti s opravou motorového vozidla, ktorej úhradu, ako bolo preukázané pokladničným dokladom aj sám uhradil v žalovanej výške, a následným uplatňovaním jeho práva na poistné plnenie. To, že žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za nepreukázané vyplynulo z jeho izolovaného hodnotenia dôkazov bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca nemal žiaden rozumný dôvod na to, aby uplatňovanú škodu a spôsob jej vzniku fabuloval najmä v kontexte toho, že napokon predmetnú opravu aj skutočne uhradil servisu spol. MPM auto, s.r.o. Súd uvedené uzatvára tak, že žalobcom tvrdené skutočnosti o vymrštení predmetného kameňa spod auta vodiča R. J. treba mať za preukázané.

9. Ďalej bolo z faktúry spol. MPM auto, s.r.o. č. 20180128 z 23. januára 2018 preukázané, že poškodené čelné sklo na vozidle žalobcu vymenili žalobcovi v menovanej spoločnosti a túto faktúru žalobca uhradil dňa 14. augusta 2018, čo je preukázané z pokladničného dokladu z tohto dátumu. Túto škodu si žalobca uplatnil u žalovaného, pričom žalovaný mu listom zo dňa 6. marca 2018 odmietol náhradu škody zaplatiť tvrdiac, že jeho nárok považuje za nepreukázaný, keďže vodič R. J. si nemohol byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorá poškodila čelné sklo vozidla žalobcu.

10. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

14. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení (ods. 5-9) a ustanovení právnych predpisov je žaloba dôvodná.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca viedol svoje osobne motorové vozidlo, pričom pred ním bolo vedené motorové vozidlo, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalobcu. Počas jazdy spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného odletel kameň, ktorý zasiahol a rozbil predné čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda. Táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré vyplávajú z povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách dochádza k javu, keď od kolies motorových vozidiel odlietajú vysokou rýchlosťou kamene a iné predmety, ktoré sa náhodne nachádzajú na cestných komunikáciách. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla podľa , pričom svojej zodpovednosti sa zbaviť podľa nemôže, keďže odlietanie kameňov spod kolies motorového vozidla je javom, ktorý má objektívny charakter v prevádzke motorových vozidiel po cestných komunikáciách a žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním osoby, ktorá viedla motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Nemožno súhlasiť s právnym posúdením žalovaného, ktorý okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke obmedzuje na vnútorný stav motorového vozidla, keďže prevádzku motorového vozidla si rovnako ako bez motora, či jeho bŕzd nemožno predstaviť bez cesty a prípadne bez kameňa na ceste. Žalobca má právo na náhradu tejto škody proti žalovanému, keďže u tohto bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to podľa Preto súd žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu (výrok I.).

17. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

18. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Žalobca požadoval priznať úrok z omeškania 5% ročne zo žalovanej istiny od 6. marca 2018 do zaplatenia. Súd žalobe v tejto časti vyhovel sčasti vo vzťahu k úroku z omeškania 5% ročne zo žalovanej istiny od 14. augusta 2018 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšku žalovaného úroku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi patrí úrok z omeškania odo dňa zaplatenia faktúry servisu MPM auto, s.r.o., pričom bolo preukázané, že k tomu došlo dňa 14. augusta 2018 a až od tohto dátumu je žalovaný v omeškaní. Preto je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania podľa v sadzbe podľa nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Preto je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania v sadzbe 5% ročne od 14. augusta 2018 do zaplatenia.

20. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Trojdňovú lehotu na plnenie určil súd podľa .

22. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca uspel z hľadiska istiny v 100% žalovaného nároku. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, súd vo výroku III. v súlade s v spojení s priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na požiadavky súdnej praxe (uznesenia NS SR z 23. marca 2017, sp. zn. , tiež zo 4. apríla 2017 sp. zn. ) súd vo výroku uviedol, kto komu má zaplatiť náhradu trov konania a tiež, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.