Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_54P-122-2023.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
54P/122/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – B. D., E. XXXX/XX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D., t.č. I. C. J. H. a otec K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – B. D., E. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľky – starej matky: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – B. D., E. XXXX/XX, na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/202/2018-23 zo dňa 16.10.2018, právoplatný dňa 06.12.2018 tak, že s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky p. L. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Stará matka p. L. B. je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.
III. Súd z a v ä z u j e matku prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú bude povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú bude povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
V. V ostatných častiach zostáva rozsudok n e z m e n e n ý .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.11.2023 domáhala zverenia maloletej A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti a návrh odôvodnila tým, že maloletá sa od 05.11.2023 nachádza v jej opatere, pretože v ten deň jej syna, otca maloletej, ktorému je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, vzali do väzby. Matka maloletej je na liečení v Psychiatrickej nemocnici vo J. H., o maloletú sa od jej troch rokov nestará. Ďalej uviedla, že synovi pomáhala so starostlivosťou o maloletú, s vnučkou má vytvorený vzťah, nechce, aby bola umiestnená do detského domova, ale chce sa o ňu starať. Má na to vytvorené všetky podmienky, býva vo vlastnom dvojizbovom byte, je zamestnaná a poberá aj vdovský dôchodok.
2. Otec, ktorého súd dňa 13.12.2023 prepustil z väzby za súčasného uloženia probačného dohľadu, s návrhom súhlasil. Uviedol, že pracuje ako živnostník v I. I..
3. Matka bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, listom zo dňa 06.02.2024 súdu oznámila, že pojednávania sa nemôže zúčastniť kvôli hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici, ale súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.
4. Súd preto rozhodol, že pojednávanie vykoná bez matkinej prítomnosti.
5. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu vyhovieť, uviedla, že maloletá sa pri pohovore vyjadrila, že v domácnosti starej matky je zvyknutá, je tam spokojná, babku má rada.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletá A. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu rodičov, otec k nej uznal otcovstvo.
8. Rozsudkom č. k. 13P/202/2018-23 zo dňa 16.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2018, Okresný súd Nitra zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, s účinnosťou od 01.11.2018.
9. V tom čase otec s maloletou a s navrhovateľkou bývali v byte starej matky, matka už vtedy mala zdravotné problémy, psychiatricky sa liečila.
10. Od 05.11.2023 sa navrhovateľka o maloletú starala sama, keďže v tento deň bol otec vzatý do väzby ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť v byte navrhovateľky na svojom bratovi K..
11. Trestné stíhanie naďalej trvá, súd otcovi väzbu nahradil dohľadom mediačného a probačného úradníka a z väzby ho dňa 13.12.2023 prepustil.
12. Otec má zároveň rozhodnutím súdu uložený zákaz vstupovať do bytu navrhovateľky.
13. Podľa 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
14. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
15. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
16. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
17. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
18. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
19. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
20. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
21. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
22. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nateraz je zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, minimálne do ukončenia trestného konania vo veci, v ktorej je otec obvinený, v najlepšom záujme maloletej a na jej prospech, pretože vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že maloletá má so svojou starou matkou vytvorený pozitívny vzťah, stará matka pomáhala otcovi maloletej so starostlivosťou o ňu od útleho veku dieťaťa.
32. Matka o dieťa nejaví záujem, podľa kolízneho opatrovníka ju maloletá ani nepozná, preto neprichádza do úvahy zveriť maloletú do starostlivosti matky a to aj s poukazom na to, že matka je opakovane hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici.
33. Súd preto návrhu starej matky vyhovel a zveril maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti, keďže stará matka má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa a má záujem sa o maloletú osobne starať tak, ako sa už aj teraz stará.
34. Vzhľadom na zistené pomery rodičov súd každého z nich zaviazal platením tzv. minimálneho výživného, ktoré budú s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku povinní platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.
35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.