Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/145/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 04. decembra 2019, v trestnej veci obžalovaného H. M. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 02.09.2019, sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného H. M. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 23.00 h dňa 14. 07. 2018 do 07.00 h dňa 15. 07. 2018 na ulici V. K. vo V. A. presne nezisteným spôsobom bez súhlasu majiteľa vošiel do odparkovaného a uzamknutého obytného karavanu tak, že nezisteným spôsobom otvoril na obytnom karavane bočné okno, ktoré bolo riadne uzamknuté, následne cez okno vošiel do karavanu, skadiaľ odcudzil rybárske vybavenie a to: udice 2 ks F. v puzdre zn. L. so zipsom s navijakmi O. v hodnote 240.- Eur, udica M. v hodnote 20,- Eur, udica Q. dvojdielny laminát 2,7 m v hodnote 20,-Eur, 2 ks udice teleskopické L. opatrené s navijak Q. a L. v hodnote 80,- Eur, starší morský F. laminátový prút s navijakom C. v hodnote 80,- Eur, udica dvojdielna B. s navijakom B. v hodnote 60,- Eur. 1 x udica F. s navijakom C. v hodnote 30,- Eur, 1 x udica plný laminát po starom otcovi bez označenia s navijakom nezistenej značky v hodnote 20,- Eur, 1 x udica B. teleskop 2,7 m a navijak C. v hodnote 20,- Eur, muškárska udica bez navijaku v hodnote 3,- Eur, čereň v puzdre v hodnote 5,- Eur, nožík bodák s rúčkou z paroha cena 40,- Eur, I. dýka v hodnote 15,- Eur, lampáš v hodnote 20,- Eur zakúpený H., 4 ks čelové lampy v hodnote 40,- Eur, plynová pištoľ R. v hodnote puzdre v hodnote 70,- Eur, 1 ks podberák v puzdre v hodnote 15,-Eur, 1 ks stojan F. zo signalizátormi L. a svíngre v hodnote 120,- Eur, 1 ks stojan zn. C. v hodnote 10,- Eur, 2 ks signalizátory M. v hodnote 20,- Eur, 2 ks signalizátory C. v hodnote 15,- Eur, kufor s rybárskou bižutériou v hodnote 200,- Eur, kufrík s blinkrami a woblermi v hodnote 250,- Eur, uťahovacia vŕtačka X. nezisteného výrobného čísla v hodnote 20,- Eur, 2 ks stoličky v hodnote 30,- Eur, puzdro F. v hodnote 35,- Eur, čím pre majiteľa G. A., spôsobil škodu odcudzením predmetných vecí vo výške najmenej 1.505,- Eur a poškodením okna o rozmere 100 x 70 cm a poškodením rámu blatníku karavanu škodu vo výške 190,- Eur, pričom skutok spáchal napriek tomu, že bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 08. 08. 2016, ktorý sa stal právoplatným 24.08.2016 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 06.06.2016 a bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 06.06.2016, ktorý sa stal právoplatným 06. 06. 2016 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1. ods. 4 písm. b) Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. bol mu uložený

nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Za to mu bol podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému G. A. škodu vo výške 595,- Eur, súčasne bol poškodený podľa odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.09.2019, ktoré doplnil a odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.10.2019, a to v celom rozsahu. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného špecifikoval, že odvolanie smerovalo výlučne proti výroku o treste, čo vyplynulo aj z obsahu predchádzajúcich písomných podaní, ďalšie výroky obžalovaný odvolaním nenapadol. Obžalovaný argumentoval tým, že trest, ktorý mu bol uložený, je nezákonný, nakoľko neboli využité všetky možnosti týkajúce sa zmiernenia trestu, a tento trest bol v dôsledku toho mimoriadne prísny. Zdôraznil, že ku skutku ako takému sa priznal, prejavil ochotu nahradiť spôsobenú škodu na odcudzených veciach, okrem toho nevznikla žiadna iná ujma. Predmetom útoku bol karavan, ktorý sa nachádzal na voľnom priestranstve, teda nešlo o obydlie, pričom nebezpečnosť činu nebola vysoká. V tejto trestnej veci bol vo väzbe, ktorá bola nadbytočná a nezákonná, a jej výkonom si v podstate odpykal trest, a to nad rámec. V súčasnosti je zamestnaný, vedie riadny život a výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by mu znemožnil ďalej pracovať, a taktiež aj nahradiť spôsobenú škodu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a uložil mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, jeho obhajca zotrval na dôvodoch odvolania uvedených v písomnom podaní a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, alebo niektorý z alternatívnych druhov trestov, napr. trest domáceho väzenia.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval vo výroku o treste za zákonný a správny. Krajský súd ako súd odvolací zistil, že odvolanie bolo podané obžalovaným ako oprávnenou osobou, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne. Odvolací súd pripomína, že v tejto trestnej veci už rozhodoval, a to uznesením zo dňa 20.03.2019, sp.zn. (3To), ktorým prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 04.02.2019 zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu krádeže podľa , , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák. na rovnakom skutkovom základe, a za to mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho zradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže obžalovaný, a ani ďalšie procesné strany nenapadli odvolaním ďalšie výroky v poradí druhého rozsudku, t.j. výroky o vine a o náhrade škody, tieto sa stali právoplatnými. V dôsledku zmeny došlo aj k zmene právnej kvalifikácie skutku, ktorá bola pre obžalovaného podstatne priaznivejšia. Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa povinný prihliadnuť, v zmysle ust. Tr.zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, jeho pohnútkou bola snaha získať nelegálnym spôsobom majetkový prospech.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m/ Tr.zák.), zároveň správne nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Keďže priťažujúce okolnosti prevažovali na poľahčujúcimi v pomere 1 : 0, zvyšovala sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (ust. § 38 ods. 4, 8 Tr.zák.), teda v konečnom dôsledku mohol byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody v rozpätí od 16 mesiacov až do 3 rokov. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil trest v prvej polovici zvýšenej trestnej sadzby, ale nie na dolnej hranici, prihliadajúc predovšetkým na osobu obžalovaného. Tento má bohatú kriminálnu minulosť (11 záznamov v registri trestov), pričom zahladené má len tri odsúdenia. K jeho náprave neviedli predchádzajúce tresty, a to ani výkon nepodmienečne uložených trestov odňatia slobody, práve naopak, obžalovaný sa dopustil prečinu necelé tri týždne po tom, ako mu začala plynúť trojročná skúšobná doba podmienečného prepustenia v inej trestnej veci. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nielenže neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 Tr.zák. na prípadné podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ale takéto rozhodnutie by bolo výslovne v rozpore s ust. § 49 ods. 2 Tr.zák. Taktiež ani na uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov, ktoré sú nepochybne vo vzťahu k trestu odňatia slobody trestami miernejšími, by nebolo primerané. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere bolo totiž nevyhnutné a na tom nič nemení skutočnosť, že v tejto trestnej veci už bol obžalovaný jeden rok a pol mesiaca vo väzbe. Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (odsúdenia v iných trestných veciach, než ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku). Uloženie vyššie uvedeného nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. , Tr.zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.