Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 427

IČS: 1217010123

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Juhása a prísediacich Mgr. Evy Pindjakovej a Martina Horínka, v trestnej veci proti obžalovanému V. S. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , písmeno b/ , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2019 v Bratislave, takto

rozhodol:

V. S. , narodený XX. R. XXXX v Bratislave trvale bytom Y. T. Č.. XXXX/X, Bratislava, slovenský štátny občan, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce

sa podľa písmeno a/

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 09.02.2017 sp. zn. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa , písmeno b/ , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom, že

dňa 21. februára 2016 v čase o cca 15.00 hodine v pivničných priestoroch obytného domu v Bratislave na S. ulici č. 10 násilím donútil poškodenú mladistvú S.. W.., narodenú XX.XX.XXXX k análnemu styku a to tým spôsobom, že potom ako s ním poškodená dobrovoľne vošla do pivničných priestorov sa s obžalovaným dobrovoľne bozkávala, následne ju obžalovaný otočil tvárou proti stene, ruky jej za chrbtom prekrížil a chytil ju tak, aby sa nemohla brániť, vyzliekol jej legíny a spodné prádlo, následne ju hladil po genitáliách a análnom otvore, vytiahol svoj pohlavný úd , s ktorým sa obtieral o telo poškodenej, pričom sa o pohlavný styk nepokúšal a následne jedenkrát vnikol do análneho otvoru poškodenej, ktorá sa po celý čas bránila a hovorila mu, aby prestal, snažila sa mu vymaniť z jeho zovretia, čo sa jej aj nakoniec podarilo, obžalovanému následne povedala, aby sa k nej viac nepribližoval a následne utiekla domov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa súd odkazuje poškodenú S. Š. so svojím nárokom na náhradu škody na občiansko súdny spor.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného V. S. v zmysle ustanovenia písmeno a/ o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej S. Š., svedkyne K. Š., výsluchom znalca PhDr. Karola Kleinmanna, oboznámením znaleckého posudku RNDr. Dušana Kešického č. 73/16, znaleckého posudku MUDr. Jozefa Záhumenského č. 2/2016 , znaleckého posudku č. 57/2016 vypracovaný znalcom MUDr. Ivan André odvetvie psychológ a sexuológia, znaleckého posudku č. 70/2016 vypracovaný znalcom Doc. Ivan Nepraš odvetvie elektronika postupom podľa , čítaním listinných dôkazov postupom podľa a to konkrétne zápisnica o ohliadke miesta činu, Fotodokumentácia + náčrtok, lekárske správy o maloletej, výpis z priestupkov obžalovaného, uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalcov, lustrácie k obžalovanému a odpisu z registra trestov obžalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutkovým zisteniam

Obžalovaný V. S. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal zhodné skutočnosti ako uviedol v prípravnom konaní. S poškodenou sa zoznámil v decembri 2015. najprv si začali písať a neskôr sa začali aj stretávať. Ich komunikácia mala aj sexuálny podtón a to najmä zo strany poškodenej, ktorá mu posielala intímne fotky so sexuálnymi návrhmi. Ich vzájomné stretnutia sa stupňovali, bozkávali sa, vzájomne sa intímne dotýkali a vyústilo to do situácie z inkriminovaného dňa. Poškodená mu písala, aby sa stretli v bráne, že má kľúče od pivnice. Obžalovaný sa s ňou stretol v poobedných hodinách v bráne domu na Komárnickej 10, najprv sa rozprávali, pýtal sa jej či chce do pivnice ísť, že ju do ničoho nenúti, na čo poškodená mu povedala, aby išli do pivnice. Po príchode do pivničných priestorov poškodená zamkla vstupné dvere, kde sa vzájomne bozkávali a dotýkali sa rukami tiel pod oblečením. Následne ju otočil chrbtom k sebe, stiahol jej tepláky, poškodená bola rukami opretá o stenu, vzájomne sa otierali telami, pričom sa obžalovanému stoporený úd zaprel o telo poškodenej. Poškodená nato reagovala tak, že ho od seba odtlačila, natiahla si tepláky, obžalovaný zbadal zmenu v jej správaní. Napriek tomu, že sa spolu rozprávali, zdala sa mu nahnevaná a „divná“. Poškodená uviedla, že je v pohode, len, že tam už nechce byť a ide hore domov. Následne obžalovaný odišiel, pričom jej poslal ospravedlňujúcu správu, v tom obsahu, že to prehnal, že na ňu viac tlačil, pričom mu na to poškodená poslala správu „ty si ma znásilnil“, čo však nie je pravda. Ďalej mu napísala správu, že v prípade, že jej nedonesie požičané peniaze, tak pôjde na políciu. Jednalo sa o vrátenie pôžičky, ktorú obžalovanému dala poškodená v sume 300 €, pričom jej v tom čase mal vrátiť ešte 200 €. Ďalšia komunikácia medzi nimi sa týkala len vrátenia peňazí, obžalovaný na večer išiel za svojou známou, pričom cca o 03,00 h ráno mu volala matka, že prišla pre neho policajná hliadka, preto sa vrátil domov a dobrovoľne s hliadkou odišiel na policajné oddelenie, kde sa dozvedel, že mal poškodenú znásilniť. Z tohto obvinenia bol obžalovaný veľmi prekvapený, považoval to za úlet zo strany poškodenej. Po niekoľkých dňoch bol kontaktovaný zo strany poškodenej, ktorá mu opätovne posielala fotky a videá sexuálneho charakteru, počas vzájomnej komunikácie jej obžalovaný opakovane písal, že jej do análu nevnikol. Asi po mesiaci od skutku sa obnovili ich stretnutia, na ktorých sa rozprávali, na jednom z nich jej obžalovaný vrátil dlhované peniaze. Stretnutie sa odohrávali v Auparku, na Štrkovci, jednalo sa o dohodnuté miesta, stretnutia iniciovala poškodená, ktorá ho chcela vidieť, na poslednom stretnutí ho poškodená chytala za intímne partie, na čo obžalovaný reagoval tak, že s ňou ukončil akékoľvek ďalšie stretnutia a komunikáciu, pretože sa aj bál ďalšieho nedôvodného obvinenia. Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že poškodená v komunikácii raz uvádzala, že ju znásilnil, potom, že ju zase neznásilnil, medzitým mu posielala intímne fotky. Asi týždeň po skutku sa nebavili, následne bol kontaktovaný na facebookovom konte, neznámou osobou ženského pohlavia, ktorá mala pochádzať z Nitry, že mu môže pomôcť, obžalovaný sa pýtal poškodenej, či bola tiež kontaktovaná touto osobou, ona uviedla že áno, obžalovaný má podozrenie, že toto konto si vytvorila sama poškodená. Následne občas spolu medzi sebou komunikovali, dokonca hovorili o Vianociach. S poškodenou sa stretol ešte v Auparku, miesto vybral sám, tak aby bolo verejné, aby bolo možné ľahko preukázať čo sa stalo. Na stretnutiach sa rozprávali aj o prebiehajúcom trestnom konaní. Ich vzťah ďalej pokračoval, bol taký zvláštny, nakoľko na druhom alebo tretom stretnutí po skutku poškodená odo neho vyžadovala

intímnosti, tvárila sa ako keby sa nič nestalo, objímala ho, chytala za genitálie. Keďže obžalovaný s ňou mal negatívnu skúsenosť, tak vzťah ukončil. Poškodená S. Š., po zákonnom poučení, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodné skutočnosti ako uviedla v prípravnom konaní. S obžalovaným sa spoznala cez kamarátku J., s ktorú predtým obžalovaný chodil a poškodenej začal vypisovať, preto že sa s J. rozišiel. Istý čas si medzi sebou písali. Na prvom stretnutí mu požičala 250,- €, potom sa viackrát streli, pričom sa s obžalovaným bozkávali. Dňa 21.02.2016 okolo 13stej hodiny sa streli pred obytným domom, kde poškodená býva, chvíľu sa prechádzali, potom išli do brány, kde ju obžalovaný nahováral, aby išli spolu do pivnice, kde budú mať súkromie. Poškodená to odmietla, následne sa obžalovaný urazil a poškodená odišla domov. Obžalovaný jej napísal, že má svoje potreby, že ju má rád, preto poškodená svoj postoj prehodnotila a s obžalovaným išla do pivnice. Obžalovaný po príchode vo pivnice ju zamkol, kľúče jej vrátil, našiel tmavšie miesto, kde sa chvíľu bozkávali. Potom ju otočil oproti stene, chytil ju za prsia, pravou rukou je chytil obe ruky za chrbtom, ľavou je stiahol legíny aj so spodným prádlom, následne si aj on stiahol nohavice pod kolená a so svojím údom ju šúchal medzi nohami asi 5- 6 krát. Poškodená sa mu snažila vytrhnúť sa, mykala so sebou, hovorila mu, aby prestal, snažila sa kričať, čo jej však nešlo. Následne jej strčil pohlavný úd do zadku, pričom svoje ruky povolil a poškodená ho odstrčila. Obliekla si legíny, obžalovaný sa obliekol a začal sa jej ospravedlňovať. Poškodená chcela odísť z pivnice, pričom ju obžalovaný nechcel pustiť, avšak sa mu prešmykla. Obžalovaný išiel tesne za ňou, na chodbe ju chcel ešte objať, čo mu nedovolila a odišla domov a zavolala svojej matke. Poškodená sa išla umyť, medzi nohami našla nejaký „smradľavý a belavý sopeľ“. Obžalovaný jej napísal správu, v ktorej sa ospravedlňoval, že „to skúsil“, a že ho to veľmi mrzí. Po príchode matky poškodená vyrozprávala rodičom, že čo sa stalo, a tí rozhodli, že to pôjdu nahlásiť na políciu. Pri skutku jej nespôsobil žiadne zranenia, pár dní mala krvácanie zo zadku. Po skutku posielala obžalovanému viaceré správy, dôvod sama nevedela vysvetliť, s obžalovaným sa potom ešte stretla, aby jej vrátil dlhované peniaze, ktoré jej vrátil len prednedávnom. Vzájomne asi mesiac dva medzi sebou komunikovali prostredníctvom správ, vzťah bol ukončený z jej strany. Na stretnutiach medzi nimi už k ničomu inému nedošlo. Poškodená potvrdila autenticitu komunikácie medzi ňou a poškodeným, ktorá je zaznamenaná na č. l. 361 a nasledovné, a ktorá prebehla medzi nimi po skutku, ktorý je predmetom trestného konania. Text a poslané fotky posielala pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa K. Š. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň jej zavolala poškodená, pričom veľmi plakala. Keď svedkyňa prišla domov poškodená jej, povedala, že jej priateľ do nej niečo strčil, že ju chcel znásilniť, preto hneď riešila lekára, či má niekde nejaké bolesti, pričom poškodená jej povedala, že lekára netreba. S dcérou má otvorený vzťah, preto ju ku tomu, čo sa jej stalo bližšie vypočula, následne o tom povedala manželovi, ktorý povedal, že je to potrebné hlásiť na PZ. Obžalovaného pred tým nepoznala, má vedomosť o tom, že sa mohli asi 5x stretnúť s poškodenou, boli to stretnutia v okolí domu a týkali sa toho, že obžalovaný mal vrátiť požičané peniaze. Potom ako to nahlásili na PZ, absolvovali rôzne vyšetrenia, kde o tom museli rozprávať. Pre svedkyňu je to ponižujúce, chcela by na to zabudnúť. Nevedela , že poškodená po skutku kontaktovala obvineného. O tom som sa dozvedela až neskôr. Poškodená má viaceré vážne diagnózy, na ktoré nemôže brať alkohol, poškodená nekonzumovala a nekonzumuje alkohol, iba raz ju našla opitú, keď vypila fľašu šampanského. Znalec PhDr. Karol Kleinmann z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku č. 12/2016 vypracovaného v apríli 2016. Postupom podľa ustanovenia bol oboznámený znalecký posudok znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, PhDr., z ktorých vyplynulo nasledovné: Poškodená S. Š. je osobnostne nezrelá, svojím správaním inklinuje viac k svojvoľnosti, ľahkovážnosti ako k zodpovednosti. V jej správaní sú prítomné prvky nestálosti, ľahkého vzdávania sa, samoľúbosti, nespoľahlivosti a nedbalosti voči záväzkom k druhým ľudom. Má skon k negatívnemu afektívnemu prežívaniu, je menej sociálne zrelá, má obmedzené sociálne schopnosti, vzťahy s druhými má povrchné. Vo vzťahu k schopnosti poškodenej správne vnímať prežité skutočnosti a následne ich interpretovať znalec konštatuje, že poškodená pomerne nepresne vyhodnocuje informácie, ktoré dostáva zo sociálneho prostredia, najlepšie funguje v limitovanom prostredí a nenáročných situáciách. Vyšetrením poškodenej boli zistené závažné problémy pri testovaní reality a to v dôsledku emočných a ideačných vzrušení, čo sa u poškodenej prejavuje v akejkoľvek situácii. Poškodená nepresne vníma realitu, ťažšie rozoznáva signály hroziaceho nebezpečenstva, existuje u nej zvýšená pravdepodobnosť atypického alebo neprimeraného správania sa, v stresovej situácii má tendenciu k vytváraniu chybného úsudku. Poškodená má svoj fantazijný svet a situačne bohaté eroticko-sexuálne fantázie, znalec nezistil u poškodenej sklony ku klamstvu alebo ku konfabuláciám, avšak jej odpovede môžu byť nevedomo

ovplyvnené nepresným vyhodnocovaním informácií, čo sa prejavilo v niektorých účelových informáciách, ktoré poškodená uvádzala pri výsluchu. Znalec vyšetrením nezistil u poškodenej existenciu aktuálneho situačného stresu, v jej prežívaní sa objavuje úzkosť a depresie. Poškodená trpí komplexom menejcennosti, má pocit, že nie je dostatočne fyzicky pekná a príťažlivá, nevyzerá na svoj vek a jej fyzický vzhľad a štýl obliekania zodpovedá vyššiemu veku. Poškodená bola konaním obžalovaného zaskočená, zmätená, celkové konanie obžalovaného nepociťovala ako ťažké príkorie, ale nepríjemný jej bol spôsob praktizovania intímnej hry. Poškodená dovolila obžalovanému určité formy pettingu, sexuálny styk však odmietala. V pivnici, kam dobrovoľne išla za účelom vykonávania erotických hier, imitovali aj análny sex trením pohlavného údu o zadok poškodenej, v istej fáze konanie obžalovaného vyhodnotila ako pokus o análny styk. Poškodená po skutku neprejavovala žiadne expresívne emócie alebo konanie - komunikovala s obžalovaným, nešla to ohlásiť hneď na políciu, nevyhľadala lekára za účelom vyšetrenia. Vzhľadom na charakter vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným /zasielanie si erotických fotografií, správ s erotickým obsahom, vzájomné popisovanie si sexuálnych fantázií/ znalec konštatuje, že poškodená vykazuje znaky viktimácie.

Postupom podľa ustanovenia bol oboznámený prečítaním znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, Doc. MUDr. Jozefa Záhumenského, PhD. ohľadom gynekologického vyšetrenia poškodenej, zistenia, či poškodená mala análny styk, respektíve, či utrpela zranenia. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z vlastných zistení pri vyšetrení poškodenej a tiež aj z lekárskych správ o vyšetrení poškodenej v nemocnici na Kramároch, respektíve NsP Ružinov, ktoré poškodená absolvovala pár hodín po skutku. Znalec konštatuje, že všetky vykonané vyšetrenia nezaznamenali žiadne stopy násilia na tele poškodenej, a to ani v genitálnej oblasti ani v oblasti konečníka. Znalec uviedol, že pri popisovanom priebehu deja - násilná análna penetrácia penisom v polohe v stoji, keď poškodená bola otočená páchateľovi chrbtom, ktorý jej držal násilím ruky za chrbtom za zápästia a súčasne sa poškodená styku mala aktívne brániť, by mali byť zaznamenané stopy na tele poškodene - podliatiny na zápästiach poškodenej, avšak vyšetreniami pediatrom a chirurgom bezprostredne po udalosti neboli, zistené žiadne poranenie na koži poškodenej. Chirurgické vyšetrenie nepotvrdilo prítomnosť ejakulátu alebo krvi v konečníku alebo v oblasti pošvy. Znalec konštatuje, že v čase jeho vyšetrenia na tele poškodenej neboli žiadne známky násilia, hymen bol neporušený, análny otvor bez poranenia, bez fisúr a známok krvácania. Pri rektálnom vyšetrení bola sliznica bez lézie, tonus zvierača primeraný, ampula konečníka voľná. Vyšetrením sa nepodarilo potvrdiť existenciu či už násilného alebo dobrovoľného análneho pohlavného styku, neboli dokázané žiadne známky násilia, či násilnej penetrácie. Znalec uviedol, že penetrácia konečníka nemusí zanechať žiadne stopy, tieto sa vo väčšine prípadov nachádzajú mimo genitálnu oblasť, respektíve v 50% sa u obetí stopy nezistia. Vo vzťahu k poškodenou uvádzanými problémami so stolicou znalec uviedol, že sa nejednalo o príznaky análnej penetrácie, jednalo sa o prejav neurózy a stresu, ak by došlo k poškodeniu zvierača konečníkom análnym stykom, bol by to stav dlhodobý.

Postupom podľa ustanovenia bol oboznámený prečítaním znalecký posudok znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality RNDr. Dušana Kešického, PhD. ohľadne psychologického vyšetrenia obžalovaného. Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku na obžalovaného vyplýva, že sa jedná psycho a sociosexuálne nezrelú osobnosť so snahou upozorniť na seba nápadným spôsobom, s túžbou po ocenení. Vykazuje nízke riziko agresívneho správania sa navonok, nevykazuje znaky závislosti od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. U obžalovaného neboli zistené tendencie skresľovať, zahmlievať a zatajovať ním vnímané a následne reprodukované skutočnosti a udalosti. Obžalovaný netrpí poruchou pamäti, nemá sklon vypĺňať pamäťové medzery fantazijnými obsahmi. Znalec nezistil u neho sklony k agresívnemu správaniu sa, ani znaky pre disociálnu poruchu osobnosti. Charakterové rysy obžalovaného nepodporujú úvahy o zvýšenom riziku prítomnosti agresívneho intersexuálneho správania sa. Znalec podrobil obžalovaného falopletyzmografickému vyšetreniu, ktoré potvrdilo, že obžalovaný je aktívny sexuálny orientovaný jedinec s heterosexuálnou orientáciou a to na jedince dospelého veku. PPG vyšetrenie nepreukázalo preferenciu uspokojovania sexuálnych potrieb s heterosexuálnymi subjektmi s použitím násilia, rovnako nepreukázalo deviáciu obžalovaného uspokojovať svoj pohlavný pud násilným spôsobom. Znalec hodnotil možnosť resocializácie obžalovaného ako vysoko pozitívnu a to vzhľadom na existenciu pozitívnych faktorov /napr. primeraný intelekt, dobrá pracovná adaptovanosť, rešpektovanie väčšinového hodnotového systému a pod./ a absenciu negatívnych faktorov /absencia

antisociálnych rysov, neprítomnosť potreby agresívneho správania sa pre dosiahnutie vzrušenia, respektíve pri prekonávaní odporu/.

Postupom podľa ustanovenia bol oboznámený prečítaním znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, MUDr. Ivana Andrého, PhD. ohľadne psychiatrického vyšetrenia obžalovaného, zistenia sexuálnej orientácie a prípadnej deviácie obžalovaného. Znalec konštatoval, že obžalovaný nie je závislý na alkohole alebo iných omamných, psychotropných a návykových látkach. Obžalovaný je heterosexuálne orientovaný, jeho sexuálny život sa vyznačuje nestabilitou vzťahov so zameraním sa na nezrelé objekty. Nebola zistená sexuálna deviácia, konanie obžalovaného nebolo patologicky podmienené, mohlo súvisieť s jeho zvýšeným dostatočne neuvoľňovaným sexuálnym pudením, voči mladistvej postupoval necitlivo a hrubo. Znalec nezistil u obžalovaného dôvody pre uloženie ochranného sexuologického liečenia a nezistil podnety pre skúmanie duševného stavu.

Postupom podľa ustanovenia bol oboznámený prečítaním znalecký posudok znalca z odboru elektrotechnika Doc. Ing. Ivana Nepraša, CSc. ohľadom znaleckého skúmania mobilného telefónu obžalovaného. Znalec zálohoval dáta uložené v pamäti telefónu obžalovaného a na SIM karte - jednalo sa o telefonické kontakty, aplikácie, textové správy, obrazové správy, videá a to za obdobie od 14.04.2015 do 10.10.2016, pričom ich roztriedil do prehľadných súborov.

Súbor S. J. .) obsahuje komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou prostredníctvom aplikácie whatsapp zo dňa 20.02.2016 od 21.07 hod. až do 21.02.2016 do 19.16 hod. Je to zrejmé z obsahu komunikácie, ktorá začína tým, že poškodená poslala obžalovanému fotku kľúčov od pivnice, s tým že rodičom uviedla, že tam potrebuje niečo zaniesť. Z ďalšej komunikácie vyplýva, že si poškodená zadovážila s tým úmyslom, že do pivnice pôjde na druhý deň s obžalovaným, aby mali súkromie - citujem „uvidime co bude, len ma nesmies drazdit bozkami po krku; lebo budem tak vydrazdena ze do tej pivnice ta asi sama zatiahnem; ked ma budes tak poriadne jemnucko a o trosku viac tak mozno aj hej co ty vies; to radsej nechci vediet srdiecko lebo to je take moc wrrrr a ked budes pri mne tak asi tazko sa budes vediet krotit ale na zajtra mam jedno prekvapenie ked nebude pivnica tak bude nieco ine laska; pekne by som si ta priviazala o postielku zaviazala ocka a pekne by som ta zacala bozkavat a bozkami by som sa presuvala ku krku a popritom mi som na tebe tak akokeby sedkala a trosku tak trela a drazdila a potom by som isla nizsie a dala si ho medzi prsia a nakoniec by som sa trosku pohrala s tvojim najskor ruckou a potom pušinkou“... Z predmetnej komunikácie je zrejmé, že poškodená sa pripravovala na intímne hry s obžalovaným. Komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou prebiehala v obdobnom duchu po celý deň 21.02.2016 /viď č. l. 103 až 108, 117 - 125 - identická komunikácia ako ju zaznamenal znalec vo vyššie uvedenom súbore/. Predmetný súbor obsahuje aj komunikáciu po skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pričom poškodená sa vyjadruje k tomu, že jej boli prehraté záznamy, ako spolu išli do pivnice, z komunikácie vôbec nevyplýva, že by mala voči obžalovanému nejaký odpor - „19.02 no drobcek moc nie ked som pozerala na tom kamerovom zázname tak som sa za seba hambila;19.03 som sa len modlila ze tam nebudem vyzerat jak pica; 19.04 akurat dobre ze neni to tam vsetko to ako som odchadzala z pivnice a jak sme tam isly; 19.08 preco neposielas hlasovky ja ta chcem pocut sa smiat J; 19.10 bola by som rada keby to nemali lebo vsak tam bude to ako sme isly do pivnice a ja som tvrdila daco ine; 19.16 chcem ta naposledy vidiet a ukoncit svoj zivor naposledy citit tvoje pery na a Svojich a hladiet do oci.“

Súbor 230-1-SP+SO-MTF obsahuje všetky SMS správy uložené v mobilnom telefóne obžalovaného za obdobie od 14.04.2015 do 10.10.2016. Správy medzi poškodenou a obžalovaným z inkriminovaného dňa sú zachytené pod poradovým číslom 4052 až 4073, jedná sa ospravedlňujúce správy obžalovaného poškodenej, ktoré posielal v čase od 16.27 hod. do 17.30 hod. Predmetné správy sú identické s kópiami správ zaznamenaných na č. l. 110 až 115

Z vykonaného znaleckého skúmania vyplynulo, že obžalovaný komunikoval s poškodenou, ktorá používala telefónne číslo 0902 686 074. V jeho telefóne figurovala ako kontakt v pamäti telefónu pod číslom 422 s pomenovaním J. S. /viď bližšie súbor 230-1-K-MTF v priloženom USB kľúči/. S poškodenou komunikoval prostredníctvom telefonických volaní a správ zasielaných cez mobilného operátora ako aj

prostredníctvom aplikácie Whats app, v ktorej poškodená figurovala v zozname kontaktov ako Katuska Lus /viď súbor Whatsapp kontakty, respektíve OP KŠ/.

Súbor S. J. obsahuje 37 súborov, jedná sa o 33 kusov fotografií a 4 kusy video, vyhotovené poškodenou s erotickým a pornografickým charakterom, ktoré poškodená poslala obžalovanému dňa 14.03.2016, 18.03.2016, 19.03.2016, 21.03.2016, 01.04.2016 a 08.04.2016. Poškodená sa fotila a natáčala vyzlečená vo vyzývavých sexuálnych polohách, pri sebauspokojovaní, pričom tieto fotky a videá posielala obžalovanému s cieľom vyvolať u obžalovaného záujem o jej osobu.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia je potrebné poukázať najmä na:

- zápisnica o ohliadke miesta činu č. l. 308 - 313 v rámci ktorej, neboli zistené žiadne stopy, ktoré by svedčili o podozrení, že bol spáchaný trestný čin, + fotodokumentácia s náčrtkom č. l. 314,

- lekárske správy o vyšetreniach poškodenej č. l. 320 - 323,

- komunikácia medzi obžalovanou a poškodenou z č. l. 92 - 169, 361 - 400,

- lustrácie k obžalovanému č. l. 327 - 328 z ktorých vyplýva, že voči obžalovanému nie je vedené iné trestné stíhanie a že obžalovaný nebol uznaný za vinného zo spáchania priestupku,

- odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 04.12.20219, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný doteraz bol raz súdne trestaný za prečin krádež podľa a to podklade trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.07.2011 sp. zn. , právoplatný 22.11.2011, pričom sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Podľa bol oboznámený kamerový záznam zachytávajúci vchod do obytného domu na Komárnickej č. 10 v Bratislave dňa 21.02.2016 v čase od 14.30 do 16.00 hod., ktorý do spisu zabezpečil vyšetrovateľ PZ od správcu kamerového systému na základe ustanovenia . Záznam bol prehratý poškodenej v rámci jej výpovede, pričom zachytil ich prvé stretnutie poškodenej a obžalovaného , ako sa bozkávali, túlili k sebe, následne ako sa rozlúčili. Záznam nezachytil následný príchod obžalovaného do pivnice, ani jeho odchod z bytového domu, ani príchod a odchod poškodenej do pivnice, hoci ku skutku podľa výpovede poškodenej malo dôjsť okolo 15. hodine. Je zrejmé, že druhé stretnutie obžalovaného s poškodenou muselo prísť po 16-stej hodine.

K návrhu na doplnenie dokazovania splnomocnencom poškodenej:

Splnomocnenec poškodenej po ukončení výsluchu poškodenej navrhol, aby bol prehratý DVD záznam z výsluchu poškodenej a obžalovaného z prípravného konania. Predseda senátu predmetné návrhy zamietol, nakoľko neboli na takýto postup splnené zákonné podmienky. Obžalovaný aj poškodená o skutku spontánne vypovedali, bolo umožnené procesným stranám, aby im kládli otázky, čo strany v rôznej miere využili. Súd je toho názoru, že sa jedná o nedôvodný návrh splnomocnenca poškodenej.

K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, sa nestal, a preto súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa písmeno a/ .

V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.

Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Predmetná zásada sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny. Súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný a to z viacerých dôvodov. Obžaloba sa síce opierala iba o jeden priamy dôkaz, ktorým boli skutočnosti tvrdené osobou poškodenej, a závermi znaleckého posudku na poškodenú, vypracovaného znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, a jeho výsluch, avšak orgány činné v trestnom konaní podľa názoru súdu nepreukázali protiprávne konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho násilia, respektíve iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti .

Súd má jednoznačne preukázanú skutočnosť o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo dňa 21.02.2016 v čase po 16 hodine v pivničných priestoroch bytového domu na Komárnickej ulici č. 10 v Bratislave k dobrovoľným intímnym hrám, čo zhodne v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom uviedol obžalovaný aj poškodená. Podstatným rozdielom v ich výpovediach bol však popis ďalšieho priebehu skutku, to čo nastalo po bozkávaní a vzájomnom sa obchytkávaní. Kým obžalovaný tvrdí, že nedošlo k žiadnemu fyzickému násiliu a ani k pohlavnému , a ani análnemu styku, tak na druhej strane poškodená popisovala násilie a aj dokonaný análny styk.

Obžalovaný pri popise udalostí uvádzal rovnaké skutočnosti a to rovnako ako v prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ, tak aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, pričom v jeho výpovediach neboli zistené žiadne závažné rozpory. Opakovane tvrdil, že do pivnice s ním išla poškodená dobrovoľne, našli si tam tmavšie miesto, došlo medzi nimi k bozkávaniu, obchytkávaniu, následne aj vzájomnému otieraniu sa telami, keď boli vyzlečení. Odmietol však, že by pri týchto intimitách použil akékoľvek násilie, že by jej držal ruky za chrbtom a obmedzoval poškodenú v pohybe, rovnako odmietol ,že by došlo k pohlavnému alebo análnemu styku. Podrobne opísal ich sexuálnu hru, že potom ako jej stiahol tepláky, poškodená sa otočila chrbtom k nemu, oprela sa rukami o stenu, vzájomne sa o seba obtierali, pričom v jednom momente sa obžalovaného pohlavný úd zaprel o telo poškodenej, ktorej sa to nepáčilo, odsunula ho rukami, obliekli sa odišli z pivnice. K takejto intímnej hre došlo medzi nimi prvý krát, predtým sa na verejných miestach bozkávali a dotýkali sa na intímnych miestach. S poškodenou sa bavil o tom, čo by robili v pivnici, písala mu o svojich sexuálnych predstavách, sama poškodená si zadovážila kľúče od pivnice deň pred ich stretnutím. Aj po skutku a obvinení zo „znásilnenia“ ho telefonicky opakovane kontaktovala, posielala mu textové správy so sexuálnym obsahom, intímne fotky a videá.

O pravdivosti výpovede obžalovaného svedčí znalecký posudok RNDr. Mgr. Kešického a to vo viacerých podstatných oblastiach.

Prvou je skutočnosť ohľadne sexuálnych preferencií obžalovaného, u ktorého PPG vyšetrením nebol zistený záujem o uspokojovanie sexuálnych potrieb s heterosexuálnymi subjektmi s použitím násilia. Nález PPG nepodporil úvahu o možnej deviácii v spôsobe uspokojovania pohlavného pudu násilným prvkom v interakcii smerujúcej k vyvolaniu vzrušenia a následného uspokojenia. Obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu alebo k asociálnemu správaniu sa, agresivita nie je jadrovým prvkom osobnosti obžalovaného, znalec nezistil osobnostné rysy v povahe obžalovaného, ktoré by svedčili záveru o prítomnosti zvýšeného rizika agresívneho intersexuálneho správania sa.

Druhou skutočnosťou z pohľadu súdu sú zistenia znalca Kešického vo vzťahu k analýze vierohodnosti výpovede obžalovaného, z ktorých vyplýva, že v opise skutku obžalovaným nenachádza tendencie skresľovať, zahmlievať a zatajovať ním vnímané a následne reprodukované skutočnosti a udalosti, netrpí poruchou pamäti a nemá sklony konfabulovať.

Súd ďalej poukazuje aj na ďalšie produkované dôkazy, ktoré svedčia o pravdivosti verzii obžalovaného a to najmä s dôrazom na zistenie skutočnosti, že obžalovaný sa nedopustil násilného konania voči poškodenej, a že nedošlo medzi nimi k análnemu styk:

- závery znaleckého posudku MUDr. Záhumenského, ktorý vylúčil jednak existenciu stôp na tele poškodenej v dôsledku fyzického násilia / žiadne poranenia kože - oderky alebo podliatiny na zápästiach poškodenej, ktorej ruky mal obžalovaný vykrútiť za chrbát a násilne ich držať počas skutku/, v súvislosti s deklarovaným análnym stykom jednak vylúčil, akékoľvek poranenia u poškodenej oblasti konečníka, genitálnej oblasti alebo na inej časti tela a to v zhode s lekárskymi vyšetreniami, ktoré poškodená absolvovala krátko po skutku /viď oboznámené lekárske správy/,

- závery znaleckého posudku MUDr. Záhumenského, ktorý vylúčil, že by problémy s udržaním stolice poškodenej boli príznakom análnej penetrácie poškodenej - poškodenie zvierača konečníka, u poškodenej tieto problémy sú príznakom neurózy. Ak by došlo k poškodeniu zvierača konečníka pri análnom styku jednalo by sa o dlhodobý stav,

- závery znaleckého posudku Karola Kleinmanna, ktorý vypracoval znalecký posudok na poškodenú, u ktorej konštatoval, že má svoj fantazijný svet a situačne bohaté eroticko-sexuálne fantázie, znalec nezistil u poškodenej sklony ku klamstvu alebo ku konfabuláciam, avšak jej odpovede môžu byť nevedomo ovplyvnené nepresným vyhodnocovaním informácií, čo sa prejavilo v niektorých účelových informáciách, ktoré poškodená uvádzala pri výsluchu. Znalec vyšetrením nezistil u poškodenej existenciu aktuálneho situačného stresu. Poškodená bola konaním obžalovaného zaskočená, zmätená /nepríjemný jej bol spôsob praktizovania intímnej hry/, avšak konanie obžalovaného nepociťovala ako ťažké príkorie. V pivnici imitovali aj análny sex trením pohlavného údu o zadok poškodenej, ktorý v istej fáze vyhodnotila ako pokus o análny styk. Vzhľadom na charakter trestného činu je zvláštne , že poškodená po skutku neprejavovala žiadne expresívne emócie alebo konanie - komunikovala s obžalovaným, nešla to ohlásiť hneď na políciu, nevyhľadala lekára za účelom vyšetrenia,

- zaznamenaná komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným, ktorá bola predmetom znaleckého posudku Ing. Nepraša, respektíve bola do spisu založená a oboznámená na hlavnom pojednávaní, z ktorej vyplýva, že

o poškodená posielala pred skutkom obžalovanému textové sexuálne správy, v ktorých popisovala svoje predstavy o „sexe“ s obžalovaným /rozumej, čo by s ním robila, ako by sa dotýkali, bozkávali, čo by robila s jeho údom a pod./, a ktoré následne aj v určitej forme boli nimi vykonávané v pivnici v čase skutku, o poškodená sa na stretnutie a intímne hry v pivnici pripravila, keď si deň predtým zabezpečila od rodičov kľúče od pivnice, čo oznámila obžalovanému a svoj záujem ísť s ním do pivnice za týmto účelom, ďalej podporovala poslanými správami, o poškodená po skutku po skutku a podaní trestného oznámenia s obžalovaným pomerne intenzívne ďalej komunikovala, posielala mu ďalšie správy so sexuálnym obsahom, svoje fotky a videá s pornografickým obsahom /viď súbor S. J. na priloženom USB kľúči/. Autenticitu správ potvrdila poškodená s vysvetlením, že v bola opitá, čo však súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie, nakoľko sa jednak nejednalo o jednorazovú komunikáciu /poškodená by musela užívať alkohol prakticky na dennej báze/, jednak poškodená je užívateľom liekov, ktoré nie je možné kombinovať s alkoholom, jednak konzumáciu alkoholu poškodenou vylúčila matka poškodenej,

Na druhej strane, teda dôkaz o vine obžalovaného, mali byť výpovede poškodenej, ktoré súd vyhodnotil vo viacerých aspektoch ako rozporuplné. Súd pri stanovení tohto záveru vzal do úvahy všetky výpovede poškodenej v rámci celého trestného konania - výpoveď pred vyšetrovateľom, interview v rámci psychologického vyšetrenia, výpoveď pred súdom, pričom uvádzané okolnosti konfrontoval s ďalšími dôkazmi a to najmä s telefonickou komunikáciu s obžalovaným, závermi znalca PhDr. Kleinmanna.

Poškodená ku skutku vypovedala opakovane -výpoveď pre vyšetrovateľom PZ a v konečnom dôsledku výpoveď na hlavnom pojednávaní. Je potrebné uviesť, že poškodená pri popise žalovaného skutku celkom jednoznačne uviedla, že iniciátorom ich stretnutia v pivnici bol obžalovaný, že tam išla dobrovoľne, že sa tam chvíľu bozkávali, otočil ju oproti stene, trošku ju obchytkával, chytal za prsia, potom jej pravou rukou chytil ruky dozadu a ľavou jej stiahol legíny so spodným prádlom a svojím

pohlavným údom ju šúchal medzi nohami, snažila sa mu vytrhnúť, mykala sa, hovorila mu, aby ju nechal a potom svoj úd strčil do zadku, svoje ruky povolil, ona ho odstrčila a ušla. Napriek takto koncipovanej výpovede poškodenej súd ju nevyhodnotil ako dôveryhodnú, vo viacerých skutočnostiach v rozpore s vykonaným dokazovaním a to s poukazom:

- znalec z odboru psychológie u poškodenej nezistil sklony ku klamstvu alebo konfabuláciám, avšak na druhej strane konštatoval, že jej odpovede môžu byť ovplyvnené nepresným vyhodnocovaním informácií, čo s prejavilo uvádzanými účelovými informáciami. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosti uvádzané poškodenou znalcovi, ktorá vylúčila, že by s obžalovaným po skutku udržiavala kontakt /viď strana 4 znaleckého posudku č. 12/2016/, v konaní pred súdom uviedla, že po skutku sa s obžalovaným kontaktovala iba za účelom vrátenia pôžičky, medzi nimi už nedošlo k žiadnym ďalším intímnostiam, po skutku sa s obžalovaným stretla iba raz, aby jej vrátil požičané peniaze. Predmetné skutočnosti sú v priamom rozpore nielen s tým , čo uviedol obžalovaný /poškodená ho opakovanie ´telefonicky kontaktovala, s poškodenou sa opakovane stretol, poškodená sa ho intímne dotýkala a pod./ ale aj z oboznámenej komunikácie medzi poškodenou a obžalovaným, ktorá prebiehala minimálne 20.03.2016, a z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že

o s obžalovaným sa stretla viackrát ako raz, že sa ho na stretnutiach intímne dotýkala /napr. č. l. 385 komunikácia zo dňa 13.04.2016 „spominas si naposledy jak sme boli v aute; A to s tou rukou pacilo sa ti?; A moc? Ja len za ci som to vedela, a co take? /, o obžalovanému posiela textové a obrazové správy, ktoré podľa obsahu nemožno vyhodnotiť ako správy, aby jej vrátil požičané peniaze / viď komunikácia zaznamená na č. l. 362 - 400 - obsahujúca sexuálne návrhy, respektíve poslané fotky a videonahrávky poškodenej dňa 14.03.2016, 18.03.2016, 19.03.2016, 21.03.2016, 01.04.2016 a 08.04.2016.

- poškodená pred skutkom nemala žiadne sexuálne skúsenosti /viď výpoveď poškodenej ako aj závery znalca - nemala pohlavný styk - viď závery znalca Záhumenského/, znalec u nej však zistil existencii pomerne bohatých fantazijno eroticko-sexuálnych predstáv, romantický pohľad na obžalovaného, pričom však následné „intímne hry“ v pivnici neboli v súlade s predstavami poškodenej a jej chápaním vzťahu s obžalovaným. Nesúlad medzi vzájomnými predstavami o partnerskom vzťahu v kombinácií s nedostatkom skúseností poškodenej v pohlavnom živote a tiež nepresným vyhodnocovaním informácií viedol, podľa názoru súdu, u nej k mylnému záveru, že mala s obžalovaným análny styk. Súd je však toho názoru, že medzi poškodenou a obžalovaným došlo k simulácii aj análneho sexu trením pohlavného údu o zadok poškodenej, ktorý v istej fáze /úd sa zaprel o telo poškodenej v oblasti genitálií/ mylne vyhodnotila ako análny styk.

Výpoveď poškodenej je v prípade trestného činu sexuálneho násilia dôkazom, o ktorý sa opiera obžaloba a mal by byť nosným dôkazom o vine obžalovaného. Je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že ak by mala byť vina obžalovaného preukázaná týmto jediným a hlavným dôkazom, tak takáto dôkazná situácia by nevyhnutne predpokladala presvedčivosť výpovede poškodenej, jej konzistentnosť, logickú súvislosť a najmä nerozporuplnosť v podstatných skutočnostiach, ktoré by vzbudzovali rozumné pochybnosti ohľadne otázky viny.

Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia poškodenej sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, že neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby, nakoľko súd výpoveď poškodenej vyhodnotil ako nedôveryhodnú poukazujúc na vyššie popísané rozpory medzi jej výpoveďami v prípravnom konaní a v konaní pred súdom a zistenými skutočnosťami v rámci vykonaného dokazovania.

Pri posudzovaní konania obžalovaného sa súd priklonil k záverom vyššie uvedeného znaleckého posudku na obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu alebo k asociálnemu správaniu sa a rovnako znalec nezistil osobnostné rysy v povahe obžalovaného, ktoré by svedčili záveru o prítomnosti zvýšeného rizika agresívneho intersexuálneho správania sa, čo je v priamom rozpore s popisom skutku poškodenou o násilnom konaní obžalovaného.

Len pre zopakovanie súd poukazuje aj na dôležitý fakt, že tvrdenia poškodenej o násilí zo strany obžalovaného sú vyvrátené aj závermi znalca Záhumenského ako aj negatívnymi nálezmi ošetrujúcich lekárov, ktorí neindikovali žiadne poranenia na tele poškodenej /modriny, oderky, škrabance na celom

tele poškodenej/, hoci pri popísanom priebehu skutku, by mala mať poškodená na svojom tele stopy po násilí minimálne v oblasti zápästia rúk.

Poškodená, okrem epizodického rozčarovania a sklamania sa z obžalovaného konania v pivnici, neprejavovala voči obžalovanému expresívne správanie, nejavila známky posttraumatického syndrómu, nakoľko niekoľko dní po skutku s obžalovaným ďalej komunikovala, posielala mu správy a videonahrávky, stretávala sa s ním osamote, čo viedlo súd k záveru, že poškodená si neskôr uvedomila svoj omyl vo vyhodnotení konania obžalovaného ako „znásilnenia“, naopak snažila sa udržať vzťah s obžalovaným. Súd je toho názoru, že ak by došlo skutočne k análnemu styku medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá dovtedy nepraktizovala žiaden pohlavný styk, nie to ešte análny styk, jednalo by sa o taký traumatizujúci zážitok, ktorý by mal ďalekosiahle následky a prejavil sa v odmietavom postoji k obžalovanému, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo a poškodená sa snažila vzťah udržať.

Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia poškodenej sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, ktoré neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby. Poškodená, vzhľadom na svoju povahu a osobnostné rysy, svoju výpoveď koncipovala tak, aby vyhovela svojim rodičom, ktorí nahlásili skutok ako znásilnenie v snahe vyhnúť sa komplikáciám jej vzťahu s rodičmi, ktoré naznačil vo svojom hodnotení znalec PhDr. Kleinmann.

Podľa , kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Podľa , odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, alebo d) na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa písmeno a/ , chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Súd všeobecne poznamenáva, že pre trestnosť skutku sa vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých znakov, ktoré sú uvedené v skutkovej podstate toho ktorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti .

Objektom tohto trestného činu je právo kohokoľvek (muža aj ženy) slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Predmetom útoku v oboch alternatívach jeho spáchania je osoba akéhokoľvek pohlavia. Ide o iné sexuálne praktiky ako súlož.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti obeť k sexuálnym praktikám, respektíve, ak páchateľ zneužije na taký čin bezbrannosť obete. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného /§ 122 ods. 7/. Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, od koho si chce páchateľ vynútiť sexuálnu praktiku. Možno ho však spáchať aj proti inej osobe alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného (porovnaj R 1/1980). Podľa § 122 ods. 7 je trestný čin spáchaný násilím aj vtedy, ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou.

Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa (porovnaj R 1/1980). Môže smerovať aj proti inej osobe než proti napadnutému.

Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na prekonanie alebo zamedzenie vážne mieneného odporu iného, aby sa podvolil sexuálnym praktikám.

O zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa iný (ktokoľvek) bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopný prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk s páchateľom uvedenými spôsobmi, prípadne v ktorom nie je schopný klásť odpor proti jeho konaniu. Ide predovšetkým o stav bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, stav choroby, ale aj stav, keď je napadnutý spútaný alebo keď sa pre svoju fyzickú neschopnosť nemôže brániť, ďalej ak pre duševnú chorobu nechápe význam páchateľovho konania. Za stav bezbrannosti možno považovať aj hlboký spánok (R 36/1979).

Súd ma za to, že pri skutkovej podstate zločinu sexuálneho násilia podľa je jedným z ťažiskových dôkazov obžaloby výpoveď poškodenej, z ktorej musí byť zrejmé, ako malo dôjsť ku skutku, za akých okolností bol skutok spáchaný, musí byť zrejmé, že pri incidente bolo použité násilia alebo hrozba bezprostredného násilia ako prostriedku na prekonanie vážne mieneného odporu obete za účelom dosiahnutia sexuálnej praktiky, aby bolo možné preukázať naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu.

V prejednávanom prípade súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že by obžalovaný násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodenú k análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám, respektíve že by na to zneužil jej bezbrannosť.

Súd má za nesporne preukázané, že medzi poškodenou a obžalovaným došlo v inkriminované poobedie k stretnutiu, na ktorom došlo k vzájomným intímnostiam /bozky, dotýkanie sa intímnych oblastí poškodenej aj obžalovaného/. Intímnosti postupne prerástli do simulovaniu pohlavného styku - obtieranie sa pohlavných orgánov, avšak podľa názoru súdu sa nepodarilo obžalobe preukázať ani násilie zo strany obžalovaného /vykrútenie rúk poškodenej za chrbát - absencia stôp/, ani vážne mienený odpor poškodenej s konaním obžalovaného a to s poukazom na už vyššie zmienené právne úvahy súdu ohľadne zisteného skutkového stavu. Súd je toho názoru, že pri posúdení všetkých produkovaných dôkazov jednotlivo a v ich súhrne, posúdení okolností a zvláštností prípadu nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za skutok kvalifikovaný obžalobou ako zločin sexuálneho násilia podľa , písmeno a/ /správne by malo byť uvedené písmeno b/a s poukazom na písmeno a/ a to pre absenciu protiprávneho konania obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje hlavne na vyššie uvedené úvahy pri hodnotení výpovedí poškodenej a konania obžalovaného.

Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovaným v rámci jeho obhajoby, podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, respektíve vzhľadom k tomu, že obžaloba nepreukázala protiprávne konanie obžalovaného ako je to vyššie spomenuté, bolo potrebné dôsledne uplatňovať zásadu „in dubio pro reo“ a pri pochybnostiach o základnom znaku skutkovej podstaty trestného činu - existenciu objektívnej stránky vychádzať z alternatívy pre obžalovaného priaznivejšej. Možno teda záverom zhrnúť, že v skutku obžalovaného absentuje protiprávnosť jeho konania, pretože za zistených okolností sa nepotvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe o tom, že by sa obžalovaný násilím donútil poškodenú k análnemu styku. Vo vzťahu k výroku o škode Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd uvádza, že vzhľadom na oslobodzujúci výrok súdu obligatórne odkázal poškodenú S. Š. so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces v súlade s ustanovením .

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení dôkazov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.