Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Company for you, s. r. o., obchodná spoločnosť so sídlom Hviezdoslavova 3, Rimavská Sobota zast. JUDr. Petrom Milecom, advokátom so sídlom advokátska kancelária Lazová 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: I. R., nar. XX. XX. XXXX bytom Q., M. XXXX, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 2. januára 2019, č. k.: -150, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie Q., obec Q., okres S. J., a to pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcelné číslo XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: Trvalé trávnaté porasty a stavbu so súpisným číslom XXX, na parcele číslo XXX/X, popis stavby: Rodinný dom a odovzdať ich žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti tohto rozsudku voči žalovanému, ktorý nehnuteľnosti bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu užíva, a to napriek tomu, že o tejto skutočnosti (vlastníckom práve žalobcu k nehnuteľnostiam) a protiprávnosti svojho konania má dlhodobo vedomosť. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že nehnuteľnosť bola darovaná E. E. zo strany R. R., pričom pani E. porušila predajom nehnuteľnosti žalobcovi darovaciu zmluvu, darca následne neúspešne žiadal o vrátenie daru, žalovaný do nehnuteľnosti investoval, žiada preto o zrušenie zmluvy a vrátenie nehnuteľnosti rodine R.. Následne začal žalovaný tvrdiť, že darovacia zmluva uzavretá medzi R. R. a E. E. je neplatná pre simulovanie právneho úkonu a takisto vzniesol pochybnosti aj voči kúpnej zmluve uzavretej medzi E. E. a žalobcom. Zároveň argumentoval (upravujúceho nájom veci) a jeho právom užívať predmetnú nehnuteľnosť v zmysle dohody s E. E.. 4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník spornej nehnuteľnosti vedený žalobca a že žalovaný nehnuteľnosť užíva. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28. apríla 2014

od predávajúcej E. E.. K námietke žalovaného, že kúpna cena nebola riadne zaplatená, súd uviedol, že keby tomu aj tak bolo, táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože tvrdená skutočnosť žalovaným nebola preukázaná. Žalovaný neuviedol žiadne argumenty, ktoré by spochybnili vlastnícke právo žalobcu, žalovaný nikdy nepreukázal právny titul, na základe ktorého by bol oprávnený nehnuteľnosti užívať. V konaní bolo preukázané, že E. E. nadobudla nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 26. 9. 2007 od O.. R. R., nevlastnej matky žalovaného. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by pani E. predajom nehnuteľnosti žalobcovi porušila darovaciu zmluvu. V darovacej zmluve nebola definovaná žiadna podmienka ani záväzok, že nehnuteľnosti nie je oprávnená previesť na tretiu osobu, ani záväzok, že obdarovaná je povinná nehnuteľnosti previesť na spoločného syna po dovŕšení jeho plnoletosti. Pokiaľ došlo zo strany darkyne k „odvolaniu darovania“ dňa 29. 8. 2016, súd konštatoval, že toto bolo vykonané v čase, kedy obdarovaná už nebola vlastníčkou nehnuteľností. S poukazom na poukázal na to, že odvolanie darovania pre prípad nesplnenia podmienky alebo účelu, na ktorý bol zaviazaný, neupravuje. K výtke, že sa pani E. nevhodne chová k žalovanému, uviedol, že toto tvrdenie nebolo preukázané, a takéto chovanie nebolo ani dostatočne konkretizované. K argumentu, že žalovaný s pani U. nehnuteľnosti zveľadili, súd uviedol, že nič to nemení na tom, že sú užívané žalovaným bez právneho titulu. Vo vzťahu k údajnému záväzku žalovaného zaplatiť darkyni protihodnotu za darované nehnuteľnosti vo výške 500.000 Sk a k námietke, že táto dohoda upravuje kúpnu zmluvu a že ide o simulovaný právny úkon, súd vyvodil záver, že ide o účelové tvrdenie, keď táto dohoda nie je kúpnou zmluvou, pričom zdôraznil, že účastníkom darovacej zmluvy a predmetnej dohody neboli tie isté subjekty, takže námietka o simulácii právneho úkonu je irelevantná. Táto dohoda bola uzavretá medzi žalovaným a O.. R. R., pani E. nebola účastníkom tejto dohody, podľa tento úkon nemôže zastierať darovaciu zmluvu. Súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval na užívanie nehnuteľností. Pokiaľ aj tvrdil, že medzi ním a E. R. (bývalou manželkou) existovala dohoda o užívaní nehnuteľností, žalovaný nepreukázal, či by to bola nájomná zmluva, keďže chýbalo dojednanie o základnej náležitosti nájomnej zmluvy, a to odplatnosti zmluvy. Poukázal aj na to, že podľa kúpnej zmluvy medzi E. E. a žalobcom E. E. vyhlásila, že nehnuteľnosti nie sú uzavreté žiadne nájomné zmluvy a neviaznu na nehnuteľnostiach žiadne práva tretích osôb. Súd žalobe s poukazom na ustanovenie , , , , , , , , a vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na , keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v celom rozsahu. 5. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že nepreukázal existenciu žiadneho právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval na užívanie nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Podľa jeho názoru nehnuteľnosti užíva oprávnene, nakoľko sa na ich užívaní dohodol s jeho bývalou manželkou E. E.. Dohodol sa s ňou, že bude bývať v rodičovskom dome na ulici H. a jej zostane byt v Q., ktorý spolu nadobudli počas manželstva a ktorý ona následne predala a z peniaze získané z predaja si ponechala. Tiež sa dohodli, že za ňu zaplatí zameškané nájomné vo výške 2.146,76 EUR, ktoré uhradil 21. 6. 2010. 6. Tieto skutočnosti vyplynuli z výsluchov svedkov, keď svedkyňa I. C., jeho sestra, uviedla, že vie, že on sa dohodol s manželkou, že tam bude bývať, pričom presné podrobnosti nevedela uviesť. Svedok O. R., jeho brat, uviedol, že pokiaľ ide o dohodu, po tom, čo ich otec zomrel, sa žalovaný nasťahoval do rodinného domu, pričom mu povedal, že sa dohodol so svojou manželkou. Svedkyňa I. U. uviedla, že vie o tom, že po rozvode nechal všetok spoločný majetok bývalej manželke E.. Dohodli sa s bývalou manželku, že zostane bývať v rodičovskom dome, o ktorý sa bude starať. Svedkyňa O.. R. R. uviedla, „dohodli sme sa, že žalovanému zostane tento dom a E. E. zostane stavebné sporenie, byt a auto“. „Ja som bola pri tom, keď sa dohodli, že dom bude jeho s tým, že deti budú môcť tam kedykoľvek prísť …“ a že pani E. zostalo „auto, predala spoločný byt v hodnote 400.000 Sk, zostalo je zariadenie bytu, ktoré jej osobne odviezol do S. J.alovaný. Potom jej finančne pomáhal. Nakoniec jej ešte aj byt, ktorý bol finančne zadlžený vyplatil.“ 7. Podľa jeho názoru tak bolo preukázané, že medzi ním a pani E. bola uzavretá dohoda, že bude užívať uvedenú nehnuteľnosť s tým, že zo spoločného majetku si nebude voči nej nárokovať nič, čo je možné považovať za vyplatenie odmeny za užívanie domu, t. j. ako jednorazové nájomné. Tiež žiadal preverenie správnosti posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ktorou pani O.. R. darovala nehnuteľnosti pani E., nakoľko z jej výpovede vyplynulo, že ona síce darovala dom E. E., a nielen pre ňu, ale pre jeho rodinu. Ako aj posúdenie, či prípadná neplatnosť darovacej zmluvy má vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej dom predala pani E. žalobcovi. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolacie dôvody žalovaného považoval za irelevantné a nedôvodné, keď odvolanie sa mu javí ako účelové podané s cieľom predlžovať súčasný protiprávny stav. Podľa odvolania žalovaný oprávnenie užívať nehnuteľnosti odvodzuje od údajnej ústnej dohody s pani E., ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia uzavretá podľa ustanovenie , teda ako nájomná zmluva. K tvrdeniu žalovaného, že túto skutočnosť majú preukazovať výpovede svedkov, uviedol, že ich výpovede nepreukazujú, naopak, k obsahu takejto dohody sa svedkovia nevedeli, ani nemohli relevantným spôsobom vyjadriť, pretože ani jeden z nich nebol pri údajnom uzavretí takejto dohody osobne prítomný. Vykonané dokazovanie preukázalo iba to, že v čase, keď bola vlastníčkou nehnuteľnosti pani E., bolo z strany umožnené žalovanému nehnuteľnosti užívať. Žalovaným prezentovaná interpretácia tohto vzťahu ako nájomnej zmluvy podľa nemôže v žiadnom prípade obstáť, ako aj tvrdenie, že došlo zároveň jednorázovému vyplateniu nájomného z tejto zmluvy. 9. Pokiaľ žalovaný spochybnil oprávnenie pani E. predať nehnuteľnosti, ide o účelové tvrdenie, pretože v darovacej zmluve žiadne obmedzenia týkajúce sa oprávnenia obdarovanej voľne disponovať s nehnuteľnosťami dohodnuté neboli. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil. 11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom na takto zistený skutkový stav aplikoval správne príslušné právne normy. Svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil, v rozhodnutí dal odpovede na všetky relevantné otázky. Hoci žalovaný v odvolaní namieta, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, v odvolaní nekonkretizoval, v čom táto vada má spočívať. 13. Odvolací súd a dopĺňa, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že O.. R. R. bola manželkou I. R. st., ktorý bol otcom žalovaného, I. C. a O. R.. So svojím manželom sa rozviedla, pričom chceli zabezpečiť deti I. R. st., tak sa jeho dcére I. kúpil dom, synovi O. darovala svoj dom a dom, ktorý je predmetom konania v Q., jej darovali I. R. st. a jeho deti. Nato I. R. st. neskôr žiadal o vrátenie domu. Chcela darovať dom žalovanému, avšak on povedal, aby dom darovala E. E.. Bolo nepochybne preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 26. 9. 2007 previedla sporné nehnuteľnosti na E. R., rod. E., nar. XX. 9. XXXX, vtedy ešte manželku žalovaného, pričom hodnota daru bola uvedená ako 500.000 Sk s tým, že obdarovaná bude nehnuteľnosti užívať na bývanie. Z darovacej zmluvy žiadne iné obmedzenia nevyplývali. Dňa 2. 10. 2007 bola uzavretá dohoda o splátkach časti hodnoty darovaného rodinného domu, a to medzi O.. R. R. a I. R. ml., žalovaným, pričom v dohode bolo uvedené, že ide o dodatok k darovacej zmluve vyššie uvedenej, zároveň dohoda obsahuje povinnosť žalovaného darkyni splatiť časť hodnoty rodinného domu vo výške 500.000 Sk. Svedkyňa napriek právnemu úkonu - darovacej zmluve pre E. E. tvrdila, že dom darovala pre rodinu a po smrti I. R. st. v roku 2008 sa dohodli, že do domu pôjde bývať žalovaný, aby dom strážil, pričom tento dom mu aj zostane. Ostatní svedkovia nepotvrdili, že by boli prítomní pri akejkoľvek dohode medzi žalovaným a E. E., svoje poznatky mali len sprostredkované, prípadne o tejto skutočnosti nič bližšie nevedeli. Až následne došlo k rozporom v spolužití žalovaného s E. E., boli v rozvodovom konaní, pričom následne sa snažili vyporiadať aj svoje majetkové vzťahy. Žalovaný v konaní argumentoval , od čoho odvodzoval právo užívať nehnuteľnosť v zmysle dohody s E. E.. Žalobca nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28. 4. 2014 a ako vlastník bol zapísaný na list vlastníctva. 14. Na doplnenie k záverom okresného súdu odvolací súd dodáva, že neexistoval žiaden rozumný dôvod, prečo O.. R. R. nehnuteľnosti, ktoré mienila darovať žalovanému, či rodine R., darovala len jeho manželke, keď nehnuteľnosť mohla darovať obidvom manželom, prípadne len žalovanému. Hoci znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť, darkyňa urobila samostatnú dohodu so žalovaným, ktorý nebol účastníkom darovacej zmluvy, že má uhradiť „hodnotu daru“ vo výške 500.000 Sk,-. Bolo preukázané, že darovacia zmluva netrpí žiadnymi vadami, ktoré by ju robili neplatnou, ako sám žalovaný uviedol, nehnuteľnosť nechcel a uviedol, aby bola darovaná vtedy ešte manželke E. E.. Z darovacej zmluvy pre obdarovanú nevyplynuli žiadne záväzky ani povinnosti, preto s nehnuteľnosťou mohla bez obmedzenia nakladať. Mohla preto ponechať na užívanie nehnuteľnosti aj žalovanému, aj bezplatne. Nič však neobmedzovalo obdarovanú nakladať s nehnuteľnosťami a tieto predať. Dohoda o splátkach nie je dodatkom k darovacej zmluve, pretože by takúto dohodu museli uzavrieť pôvodní účastníci darovacej

zmluvy. Keďže darovacia zmluva je bezodplatná, obdarovanú nezaväzovala k žiadnemu plneniu, ale nemohla zaväzovať ani žalovaného. Dohoda o splátkach je uzavretá len medzi O.. R. a žalovaným a nijako sa nedotýka obdarovanej E. E.. Uzavretá dohoda na platnosť darovacej zmluvy nemá žiaden dopad. Okresný súd sa s týmto argumentom vysporiadal. 15. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaný v nehnuteľnosti môže bývať, pričom nebol preukázaný žiadny nájomný vzťah, ktorý tvrdil žalovaný, ani iný vzťah, ktorý by oprávňoval žalovaného nehnuteľnosť neobmedzene užívať, nebolo zriadené ani vecné bremeno, ktoré by viazlo ako ťarcha na predávanej nehnuteľnosti a zaväzovalo by žalobcu povinnosťou umožniť žalovanému užívanie nehnuteľností. Majetkové vyporiadanie zaniknutého BSM nebolo bližšie preukazované a ani pre posúdenie nároku žalobcu nie je smerodajné. Treba zdôrazniť, že sporné nehnuteľnosti netvorili predmet BSM, ale výlučný majetok E. E.. Ak by mala byť pravda, že sa dohodli, že dom „bude jeho“, potom by aj E. E. na základe takejto dohody musela urobiť relevantný právny úkon, čo sa nestalo. E. E., ako vlastníčka nehnuteľností, umožnila žalovanému bezodplatne nehnuteľnosti užívať, bývať v nich, pričom záležalo len na jej vôli, kedy svoje rozhodnutie zmení. Ak chcel žalovaný v nehnuteľnosti bývať, mohol prijať dar a prípadne neskôr nehnuteľnosti po nadobudnutí plnoletosti syna mu tieto darovať. Neobstojí ani tvrdenie o vyplatení jednorázového nájomného, pretože nájomný vzťah preukázaný nebol. 16. Po preskúmaní veci na základe odvolania žalovaného odvolací súd nezistil pochybenia, ktoré žalovaný vytýka okresnému súdu, preto jeho rozhodnutie potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).