Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/299/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajská súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: I. S., R.. X.X.XXXX, T. D. K. XX, N., proti žalovanej: E. S., R.. X.X.XXXX, T. D. I.T. X, N., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Hrivnáková & partners, s.r.o., so sídlom Májkova 3, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. júna 2018 č.k. - 453 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov- strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci:

- chladničku s mrazničkou zn. Calex v hodnote 20. eur

- televízor zn. Sony v hodnote 20 eur

- nábytok zn. Bebrava /nábytková zostava: horné a dolné skrinky, 2 skrine/, farba orech, matné drevo v hodnote 99,91 eur

- nábytok zn. Mimóza /policové a vešiakové skrine s nadstavcami, manželská dvojposteľ s úložným priestorom, 2 nočné stolíky/, biela farba, drevotrieska v hodnote 80,73 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 19 608,62 eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Stranám sporu (žalobcovi a žalovanej) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za konanie vo výške 2 167,50 eur, v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením poplatkovej povinnosti jednou zo strán sporu zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť splniť poplatkovú povinnosť druhej strane sporu.

2. Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkyne H. J., listinnými dôkazmi, predloženými stranami, písomnými znaleckými posudkami S.. X.. A. J. č. 18/2007, X.. N. I. č. 12/2011, výpisom z LV č. XXXX kat. územie N., rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. -80 zo dňa 4.12.2007 a býv. Okresného súdu Pezinok č.k. -40 zo dňa 21.10.2001, ako aj ostatným obsahom spisu vo veci rozsudkom zo dňa 8.12.2011, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.3.2012, rozhodol tak, že zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu vyporiadal prikázaním hnuteľných vecí /chladničku s mrazničkou zn. Calex, televízor zn. Sony, nábytkové zostavy Bebrava a Mimóza/ do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazal ju vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu

sumu 24 648,42 eur. Súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania, poplatkovej povinnosti strán sporu a vrátení nespotrebovaných preddavkov na trovy znaleckého dokazovania žalovanej.

3. Na odvolanie žalovanej proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.5.2015 č.k. -322 tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.3.2012 č.k. -310 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že predmetom vyporiadania sú iba veci, ktoré do BSM patrili pri jeho zániku a ktoré v tom čase existovali, pričom sa prihliada k stavu týchto vecí ku dňu zániku BSM a pri stanovení ceny vecí patriacich do BSM na účely vyporiadania sa vychádza z ceny vecí v čase uzavierania dohody o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní. Vyslovil tiež názor aj ohľadom členského podielu v stavebnom bytovom družstve ku dňu zániku manželstva ako spoločného majetkového práva manželov a tvoriaceho predmet BSM. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Uviedol tiež, že všeobecnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal z hodnoty stanovenej znalcom ku dňu zániku BSM strán sporu, pričom znalcovi zadal stanoviť vychádzajúc zo stavu bytu ku dňu zániku BSM (22.10.2001) všeobecnú hodnotu -cenu obvyklú v dobe vyporiadania a nevyporiadal sa so závermi a postupom znalca pri stanovení hodnoty majetkového práva predmetného bytu, a prečo vychádzal zo znalcom stanovenej hodnoty ku dňu zániku BSM sporových strán. a postupom podľa polohovej diferenciácie, a nie z ceny, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Z hľadiska procesného postupu súdu prvej inštancie tomuto vytkol, že z obsahu zápisnice o pojednávaní, uskutočnenom dňa 8.12.2011, nevyplýva, že by vytvoril účastníkom procesnú možnosť na realizáciu práva, vyplývajúceho im z právo zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, tiež vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by mal vec po právnej stránke posúdiť.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že v ďalšom konaní žalobca po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu v ďalšom konaní žiadne prostriedky procesného útoku neoznačil a súdu nepredložil. Žalovaná po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu v písomnom podaní zo dňa 14.8.2015 zotrvala na svojom stanovisku, že majetková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava - vidiek so sídlom v Pezinku, spojeného s nájom 3-izbového družstevného bytu, nepatrí, žalobca nebol účastníkom zmluvy o prevode členských práv a povinností. a preto na základe tejto zmluvy, darom od matky, prešli práva a povinnosti, vyplývajúce z doterajšieho nájomného vzťahu /právo nájmu družstevného bytu/ len na žalovanú. Poukázala na výnimočné okolnosti prípadu, že žalobca sa ničím nepričinil a nezaslúžil o nadobudnutie členských práv a povinností k predmetnému bytu, spoločné užívanie bytu (7 rokov) trvalo pomerne krátky čas, ľahkovážne opustil spoločnú domácnosť, manželku a maloleté dieťa z dôvodu nového mimomanželského vzťahu. Mala za to, že pokiaľ odvolací súd nutnosť majetkového vyporiadania hodnoty členského podielu zdôvodňuje zrušením spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. zo dňa 4.12.2007, je táto skutočnosť právne bezvýznamná, ktorá nemohla ovplyvniť konanie o vyporiadanie BSM. Žalobca predmetný byt od roku 1999 neužíval, viedol spoločnú domácnosť s priateľkou, nepreukázal vôľu byt užívať. Konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bolo iniciované 5 rokov po podaní návrhu žalobcom na vyporiadanie BSM. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že tým potvrdila jeho nárok na členstvo v bytovom družstve. Vzhľadom na odvolacím súdom vyslovený právny názor žalovaná navrhla súdu vykonanie dokazovania ohľadne určenia hodnoty členských práv a povinností, majúc za to, že súd by mal pri určení tejto hodnoty vychádzať z hodnoty, ktorú do tejto hodnoty investovala už jej matka splácaním vo forme vkladov po dobu 7 rokov na budúce odkúpenie bytu. Družstevný byt nie je podľa nej klasickou nehnuteľnosťou sám osebe, preto určenie hodnoty členských práv a povinností v bytovom družstve má osobitný režim a jej určenie na základe celkovej hodnoty bytu považuje za absolútne nesprávne. Spornú cenu je nutné stanoviť z ceny obvyklej na základe porovnávacej metódy - vyhodnocovania cien, za ktoré boli obdobné prevody práv a povinností v bytovom družstve za podobných podmienok realizované v rozhodnej dobe a mieste. Pri vyporiadaní tejto hodnoty žiadala prihliadnuť na individuálne okolnosti prípadu v tom, že sa nesporne výrazne väčšou mierou pričinila o nadobudnutie tohto majetku /za pomoci svojich rodičov/, o jeho udržanie, výraznejšie sa starala o domácnosť a zabezpečenie starostlivosti

o spoločného syna. Žalobca sa na nadobudnutí tohto majetku nijak nepodieľal, v rodine si počínal nezodpovedne, nestaral sa riadne a včas o jej potreby, o spoločnú domácnosť, znižoval rodinný rozpočet požívaním alkoholu, zapríčinil rozvrat manželstva mimomanželskou známosťou, sám dobrovoľne rodinu opustil, pričom starostlivosť o spoločnú domácnosť a ich maloletého syna nechal na žalovanej. Od odchodu o syna nejavil žiaden záujem, viac ho nevidel. Všetky náklady, spojené s užívaním, údržbou a zveľaďovaním predmetného bytu znášala výlučne žalovaná, žalobca sa o to vôbec nezaujímal. Aj za hypotetického predpokladu vzniku spoločného nájmu, spoločný nájom bytu by musel zaniknúť už jeho trvalým opustením žalobcom. Záverom poukázala na nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 13.3.2013, odôvodňujúci požiadavku na rozhodnutie veci na základe nerovnosti podielov manželov na zaniknutom BSM, resp. ju na základe vyššie uvádzaných individuálnych okolností vôbec nezaviazať na vyplatenie žalobcovi finančného vysporiadania..

5. K novej procesnej obrane žalovanej sa žalobca, ktorému bolo doručené písomné podanie žalovanej zo dňa 14.8.2015 a dňa 8.9.2015 nevyjadril, skutkové tvrdenia žalovanej vo vzťahu k jej návrhu rozhodnúť o veci na základe disparity podielov, nepoprel.

6. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v súlade s procesným návrhom žalovanej a v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, uvedeného zrušujúcom uznesení, písomným znaleckým posudkom č. 1/2016 zo dňa 29.5.2016, vypracovaným povereným znalcom X.. K. D., ktorého úlohou bolo odborne stanoviť všeobecnú (obvyklú v dobe vyporiadania) hodnotu majetkového práva - členského podielu v Stavebnom bytovom družstve občanov so sídlom v Pezinku, spojeného s nájmom 3- izbového družstevného bytu č. XX, M.. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na pozemku p.č. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie N., za ktorú je možné na danom mieste a v danom čase (súčasnosť) nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, veku a vybavenia, vychádzajúc zo stavu bytu, v akom bol ku dňu zániku BSM (22.10.2001) a to najmä metódou porovnávacou.

7. Konštatoval, že znalec v písomne podanom znaleckom posudku č. 1/2016 v časti posudok po vykonanej obhliadke bytu, s ktorého nájmom boli oceňovaný členský podiel v stavebnom bytovom družstve spojený, vymenoval všetky zistené zmeny /stavebné úpravy a rekonštrukčné práce v byte aj na bytovom dome/, ku ktorým došlo v období od zániku BSM ku dňu podania znaleckého posudku a na tomto základe v časti záver odborne stanovil všeobecnú /obvyklú/ hodnotu tohto majetkového práva, podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM /bez vykonanej rekonštrukcie/, za ktorú bolo možné v čase vyporiadania predať alebo kúpiť členské práva a povinnosti spojené s nájmom porovnateľného bytu v danom čase a na danom mieste, metódou porovnávacou, podľa znalca vhodnou, sumou 69 423,44 eur /bez odpočítania zostatkovej hodnoty členského podielu 871,11 eur/. Žalobca sa k tomuto dôkazu nevyjadril písomne, ani na pojednávaní. a v rámci opakovaných súdom výziev sa nevyjadril do vyhlásenia dokazovania za skončené ani k návrhu žalovanej na rozhodnutie súdu na základe nerovnosti podielov bývalých manželov na zaniknutom BSM a k jej skutkovým tvrdeniam, odôvodňujúcim tento jej návrh. Právna zástupkyňa žalovanej sa k tomuto dôkazu vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí, namietala znalcovi súdom zadanú úlohu, namietala nadhodnotenie a zotrvala na stanovisku, že členský podiel v bytovom družstve, spojený s nájmom bytu, do BSM nepatrí.

8. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení , , ,, .

9. Uviedol, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p)/. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.

10. Poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 16.4.2008, sp. zn. , podľa ktorého manžel, ktorý sa po rozhodnutí súdu o zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve nestal členom družstva, sa po uplynutí lehoty, uvedenej v § 149 ods. 4 Obč. zák. môže domáhať u druhého manžela, aby mu vyplatil polovicu hodnoty členského podielu. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva, ktorého súčasťou je aj hodnota členského podielu, nemožno pri určení jej výšky vychádzať zo zostatkovej hodnoty členského podielu ani z hodnoty vyporiadacieho podielu. Ide o hodnotu, ktorej cena sa na účely uvedeného konania určuje cenou obvyklou, t.j. cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v rozhodujúcom čase a mieste“ (rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS ČR zo dňa 14.11.2002, sp. zn. ). „Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto všeobecná cena /tiež trhová hodnota/ zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov /podobných bytov (v danom čase a mieste“ (R 40/2002). „Pri stanovení ceny veci pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe zániku BSM. Zhodnotenie spoločnej veci v dobe po zániku BSM zo zdrojov, ktoré netvorili toto spoluvlastníctvo, nemá vplyv na cenu, ktorú súd na účely konania o vyporiadanie BSM stanoví“ (R ČR 11/2001). „Právoplatný rozsudok o určovacej žalobe (okrem ak bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu) rieši záväzne existenciu tohto právneho pomeru“ (napr. R ČR 69/2000).

11. Medzi stranami sporu ani po rozhodnutí odvolacieho súdu nemal súd prvej inštancie za sporné, že predmetom vyporiadania zaniknutého BSM sú hnuteľné veci v dlhodobom užívaní žalovanej: chladnička s mrazničkou zn. Calex, televízor zn. Sony, nábytok zn. Bebrava (nábytková zostava: horné a dolné skrinky, 2 skrine), nábytok zn. Mimóza (policové a vešiakové skrine s nadstavcami, manželská dvojposteľ s úložným priestorom, 2 nočné stolíky), spolu v hodnote 220,64 eur podľa zhodných tvrdení strán sporu, v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.7.2006, ( ), čo do rozsahu masy BSM; všeobecná hodnota nábytku stanovená v konaní písomným znaleckým posudkom S.. X.. A. J. č. 18/2007, elektrospotrebičov vychádzajúc z dohody strán sporu v konaní pred súdom. Do BSM patrilo aj osobné motorové vozidlo zn. Fiat Uno 75 IE, VIN: XXXXXXXXXXXX, AA sedan, rok výroby 1987, ktoré žalovaná nadobudla kúpou za sumu 49 000 Sk dňa 7.4.2000, teda za trvania manželstva. Podľa evidenčnej karty vozidla od roku 2007, teda po zániku BSM v roku 2001, je jeho držiteľom tretia osoba. Dohodou strán sporu na pojednávaní dňa 13.9.2011 bola stanovená všeobecná hodnota tohto vozidla ku dňu zániku BSM sumou 33,19 eur (1 000 Sk).

12. S poukazom na vyššie uvedené a existenciu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.12.2007 č.k. -80, právoplatného dňa 23.1.2008, o zrušenie práva spoločného nájmu strán sporu k družstevnému 3- izbového bytu č. XX, M.. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na pozemku p.č. XXX/XX, zapísanému na LV č. XXXX pre kat. územie N., určeniu jeho ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva, v ktorom konaní bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu manželov, žalovaná bola súdom určená za ďalšieho nájomcu bytu a člena bytového družstva, z ktorého bolo potrebné bez ďalšieho vychádzať, do BSM strán sporu ďalej patrila majetková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve občanov so sídlom v Pezinku, spojeného s nájmom tohto bytu, ktorého všeobecná hodnota bola v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ako aj vyššie uvedenou ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, v konaní stanovená písomným znaleckým posudkom X.. K. D. sumou 69 423,44 eur.

13. Obranu žalovanej, že súdne konanie iniciovala nadbytočne a rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. -80 zo dňa 4.12.2007 je pre konanie o vyporiadanie BSM bezpredmetný, mal za

absolútne popretie princípu právneho štátu a významu a zmyslu podstaty súdneho konania s poukazom na , účinného od 1.7.2016 a , účinného do 30.6.2016. Pokiaľ súd prvej inštancie zahrnul túto majetkovú hodnotu do masy BSM a túto aj vyporiadal, uviedol, že odvolací súd, pri totožnej argumentácii žalovanej v odvolaní, súdu prvej inštancie v tomto smere nesprávne skutkové alebo právne posúdenie veci (že táto majetková hodnota patrí do BSM) nevytkol.

14. Obranu žalovanej, že trvalým opustením spoločnej domácnosti v predmetnom byte žalobcom v roku 1999 mu zaniklo právo spoločného nájmu, súd prvej inštancie vyhodnotil s poukazom na existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4.12.2007 č.k. -80 v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu, za irelevantnú. Obranu žalovanej, spočívajúcou v tvrdení, že členské práva a povinnosti v bytovom družstve, viažúce sa k predmetnému bytu sa nestali majetkovou hodnotou, patriacou do BSM, nakoľko boli nadobudnuté žalovanou darom od rodičov zmluvou o prevode členských práv a povinností, vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní aj z dôvodu, že podľa obsahu písomnej žiadosti o prevod členských práv a povinností v OSBD Bratislava - vidiek so sídlom v Pezinku žalovanej, ako nadobúdateľky a jej rodičov Š. J. O. H. J., ako prevodcov, predloženej bytovému družstvu dňa 3.6.1992, za trvania manželstva so žalobcom, „sa účastníci prevodu mali medzi sebou majetkovo vysporiadať“, tiež, že „zostatkovú hodnotu uhradí nadobúdateľ prevodcovi po schválení prevodu členských práv a povinností predstavenstvom OSBD“. Z textu tejto žiadosti jednoznačne vyplýva, že išlo o prevod odplatný a za tejto situácie teda nemohlo ísť o prevod darom, nakoľko darovanie je zmluvným typom, ktorého charakteristickým znakom je jeho bezodplatnosť. V súvislosti s tým súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedkyne J., so značným časovým odstupom od úkonu prevodu a za iných skutkových okolností, že jej vôľa a vôľa jej manžela bola svojej dcére (žalovanej) predmetný byt darovať bezodplatne, za účelovú, vedenú snahou pomôcť žalovanej v spore. Samotnú zmluvu o prevode členských práv a povinností na podporu svojej obrany žalovaná ani v ďalšom konaní nepredložila. Rovnako tak netvrdila a nepreukázala úhradu zostatkovej hodnoty z prostriedkov, patriacich do jej výlučného vlastníctva, mimo prostriedkov patriacich do BSM. Uzavrel, že stranám sporu so spoločným nájmom bytu manželmi vzniklo aj spoločné členstvo manželov v družstve (§ 703 ods. 2 Obč. zák.) a teda majetková hodnota podielu na členských právach a povinnostiach v bytovom družstve sa stala súčasťou ich BSM. Medzi stranami sporu ani po rozhodnutí odvolacieho súdu nemal za sporné, či všetky hnuteľné veci v BSM prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s poukazom na skutočnosť, že tieto zostali po rozvode manželstva v jej držbe a užívaní a žalovaná s tým súhlasila, preto ich tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vyporiadal ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej.

15. Vyhodnotil, že aktíva BSM predstavovali sumu 69 677,27 eur (220,64 + 33,19 + 69 423,44), z ktorej hodnoty by v zmysle zásady parity podielov mala každá strana mať prospech v hodnote polovice, teda sumy 34 838,64 eur, pasíva BSM neboli v konaní zistené.

16. Uviedol že ustálená hodnota náhradovej pohľadávky žalovanej voči mase BSM v hodnote 2 489,54 eur (dar finančných prostriedkov v hodnote 50 000 Sk a 25 000 Sk od matky, použitých za trvania manželstva na spotrebu a zhodnotenie BSM), nebola žalobcom sporovaná. Medzi náhradové pohľadávky na návrh žalovanej ďalej zaradil aj zostatkovú hodnotu základného členského vkladu 99,58 eur (3 000 Sk), nadobudnutého žalovanou zmluvou o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve. Mal za to, že spolu náhradová pohľadávka žalovanej proti žalobcovi predstavovala polovicu zo sumy 2 589,12 eur, teda sumu 1 294,56 eur. Konštatoval, že vo vzťahu k žalovanou navrhovanému vyporiadaniu zaniknutého BSM na základe disparity podielov manželov na zaniknutom BSM platí, že súd vychádza predovšetkým zo zásad uvedených v ustanovení , medzi ktoré patrí zásada rovnosti podielov, zásada refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásada ochrany záujmov maloletých detí a zásada pričinenia sa na zveľadení majetku. Podiely oboch manželov na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva sú v zásade rovnaké. Súd však môže stanoviť tieto podiely aj rozdielne, prihliadnuc pritom na hľadiská, uvedené v tretej vete ustanovenia , t.j. na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Po zohľadnení individuálnych okolností konkrétneho prípadu toto ustanovenie zákona podľa neho umožňuje, aby podiely oboch manželov na majetku, patriacom do BSM, boli stanovené aj inak, ako v rovnakej výške. Judikatúra ustálene vychádza z toho, že pri vyporiadaní môže súd stanoviť iné podiely manželom na spoločnom majetku než rovnaké, pričom však zákon výslovnú disparitu neupravuje. Súdna prax však odklon o princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup výnimočný a preto je nutné

vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Rozhodnutie o disparite podielov môže byť v konaní založené tak na návrh strany, ako aj z úradnej činnosti súdu. Zákon explicitne neuvádza akým spôsobom má byť disparita vyjadrená, preto môže byť vyjadrená zlomkom alebo percentom, niektorému z manželov je prikázaná určitá vec, ale tento manžel nie je zaviazaný druhému manželovi k poskytnutiu finančného vyporiadania a niektorému z manželov je prikázaný k úhrade dlh, ale druhý manžel nie je zaviazaný k úhrade polovice dlhu manželovi, ktorému bol dlh prikázaný k úhrade. Konštatoval, že judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp. § 150 predstavujú hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj na Zákon o rodine. Prípady, kedy disparita prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní (Soudní rozhledy 11-12/2012). Ako negatívne okolnosti, prejavujúcimi sa v manželstve uviedol okolnosti, keď jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku, alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku: mimoriadna zásluhovosť a disparita podielov (pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty), ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.

17. S poukazom na vyššie cit. zák. ustanovenia, základné zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM a aplikovanú vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, ako aj na základe tej skutočnosti, že žalobca skutkové tvrdenia žalovanej, odôvodňujúce odklon od zásady parity podielov vôbec nijak nesporoval ( ), vrátane vykonaného dokazovania pripojeným spisom býv. Okresného súdu Pezinok sp. zn. o rozvod manželstva strán tohto sporu, v ktorom konaní žalovaná (ako navrhovateľka), označila ako príčiny rozvratu manželstva závažné negatívne správanie sa žalobcu (druhého manžela) v manželstve: agresívne správanie sa voči nej aj maloletému synovi, fyzické napádanie žalovanej a vyhrážanie sa, požívanie alkoholických nápojov, hranie kariet a automatov, zanedbávanie starostlivosti o domácnosť, o maloletého syna W., R.. X.X.XXXX, stretávanie sa s inými ženami a na pojednávaní aj opustenie spoločnej domácnosti v marci 2001, pričom žalobca ani v konaní o rozvod manželstva sa k žalovanou tvrdeným skutočnostiam nevyjadril a tieto ani nesporoval, ustálil, že je namieste rozhodnutie súdu pri vyporiadaní zaniknutého BSM vychádzať z disparity podielov. Prihliadol pritom aj na skutočnosť výlučného pričinenia sa žalovanej o nadobudnutie členských práv a povinností do BSM strán sporu, ich udržanie, zveľadenie, vrátane starostlivosti o domácnosť a maloletého syna strán sporu, ako aj zveľadenie hodnoty BSM vnesením darov do BSM. Disparitu podielov vzhľadom na individuálne okolnosti tohto prípadu ustálil pomerom 30:70 v prospech žalovanej. Podiel žalobcu 30% na hodnote zaniknutého BSM (69 677,27 eur predstavuje sumu 20 903,18 eur, od ktorej súd v prospech žalovanej odpočítal v rámci širšieho vyporiadania polovicu jej náhradovej pohľadávky voči zaniknutému BSM sumu 1 294,56 eur. Žalobcovi titulom vyporiadania zaniknutého BSM priznal proti žalovanej finančnú náhradu vo výške 19 608,62 eur, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu a usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi v tom, že žiadna zo strán nemala vo veci plný úspech, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a preto vyporiadanie súdnou cestou bolo jediným riešením usporiadania ich vzájomných vzťahov po rozvode manželstva. Žalobca bol úspešný v tom, že súd jeho žalobe ako takej vyhovel, nebol úspešný v tom, že súd modifikoval jeho podiel na zaniknutom BSM. Ústavnú konformnosť aplikácie ustanovenia účinného do 30.6.2016 (teraz ). účinného od 1.7.2016/, založenej na výnimočnosti predmetu konania, alebo pomerov na strane strán sporu Ústavný súd SR v uznesení -10 zo dňa 28.8.2008 vyjadril v inej obdobnej veci o vyporiadanie BSM tak, že považuje za ústavne akceptovateľné, aby vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu a usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania hradil každý účastník vlastné trovy sám.

19. O solidárnej povinnosti oboch strán sporu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 2 167,50 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa , , , , o súdnych poplatkoch v platnom znení, vo výške podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Základom poplatku bola suma súhrnnej hodnoty zaniknutého BSM (aktíva a náhradové pohľadávky, ktoré boli týmto rozhodnutím vyporiadané; výška súdneho poplatku je 3 % zo základu.

20. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyporiadať BSM účastníkov prikázaním hnuteľných vecí žalovanej špecifikovaných vo výroku rozsudku, avšak bez povinnosti zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu akúkoľvek finančnú čiastku a priznať jej náhradu trov konania. Namietala uloženie jej povinnosti zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 19 608,62 eur a nepriznanie jej náhrady trov konania, dôvodiac tým, že podľa odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadom majetkového práva členského podielu predmetného bytu a mal sa tak najskôr zaoberať tým, či patrí dotknuté majetkové právo do BSM a majetkovou investíciou jej rodičov, resp. „vnesením“ členského podielu v bytovom družstve do BSM a až potom sa mal zaoberať znaleckým určovaním všeobecnej hodnoty členských práv. Uviedla, že majetkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve získala darovaním od svojej matky. Jej matka H. J. sa stala ako členka bytového družstva nájomníčkou dotknutého družstevného bytu č. XX na základe Uznesenia predstavenstva OSBD č. 104/130 zo dňa 30.7.1985 a Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 30.7.1985 a v súvislosti s tým uhradila bytovému družstvu čiastku 28 0000 Kčs (podľa vyhl. MF 1/82 členský podiel zálohovo 25 000 K4S, základný členský podiel 3 000 Kčs, manipulačný poplatok v zmysle Vestníka SZBD zo dňa 1.1.1975 sumu 300 Kčs. Uvedená čiastka podľa nej predstavovala približne polovicu reálnej hodnoty predmetného bytu, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 29.5.2016 a obsahu listu SBDO so sídlom v Pezinku zo dňa 23.2.2004, podľa ktorého zostatková hodnota členského podielu k predmetnému bytu k 22.10.2001 predstavuje výšku 26 243 Sk (871,11 eur) a zaplatená anuita členského podielu k uvedenému dátumu 31 320 Sk. Keďže jej matka mala záujem vyporiadať majetkové vlastnícke práva voči svojim dvom dcéram, na základe čoho jej darovala členské práva a povinnosti v OSBD spojené s nájmom družstevného bytu a druhej dcére A. C. W.. J. darovala nehnuteľnosť (rodičovský dom s pozemkami) so zriadením vecného bremena -práva doživotného bývania a užívania v prospech rodičov ako darcov (LV č. XXX, okres N., V. I. Z., J..Ú.. I. Z.). Dňa 19.5.1992 jej matka bezodplatne previedla (darovala) len jej členský podiel a členské práva a povinnosti v OSBD, na základe čoho sa stala výlučnou nadobúdateľkou dotknutých členských práv a povinností v OSBD a nájomníčkou bytu. Právny režim členského podielu jednoznačne podlieha právnemu režimu veci, obdarovaným bol len jeden z manželov -žalovaná, preto sa stala výlučnou vlastníčkou členských práv a povinností v OSBD. Skutočnosť darovania členského podielu jej bola predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. o zrušení práva spoločného nájmu k dotknutému družstevnému bytu, v ktorom sám žalobca uviedol, že predmetný byt bol darom od jej rodičov, hoci sa cítil v rozpore so skutočnosťou obdarovaný aj on. Poukázala na to, že v rozsudku OS Bratislava III zo dňa 4.12.2007 č.k. -80 sa uvádza, že tento byt bol získaný jej pričinením, keď jej rodičia previedli členský podiel na ňu teda bez žalobcu sa stala členkou družstva a osobou oprávnenou užívať predmetný byt, pričom žalobca by sa bez nej nestal členom družstva a osobou oprávnenou užívať predmetný byt. Opätovne poukázala na listiny: Prevod členských práv a povinností OSBD Bratislava-vidiek so sídlom v Pezinku zo dňa 31.8.1992, Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu OSBD zo dňa 31.8.1992 a Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 28.7.1992, z ktorých je evidentné, že členské práva nadobudla sa byt bol pridelený do jej osobného užívania. Mala Za to, že listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou svedkyne H. J. a jej Čestného vyhlásenia bolo preukázané, že nešlo o dar od jej rodičov obidvom sporovým stranám, ale len výlučne o dar matky jej ako dcére a rovnako bola obdarovaná aj jej sestra. U. o svadobnom dare obom manželom nemá podľa nej akúkoľvek oporu vo vykonanom dokazovaní a ani zvyklostiach v rozdeľovaní majetku rodičmi vo viacdetných rodinách. Nemala preto za zrejmé, prečo súd prvej inštancie uvedené dôkazy a jej obranu a tvrdenie vyhodnotil, že členské práva a povinnosti boli nadobudnuté ňou darom od jej rodičov zmluvou o prevode členských práv a povinností ako účelovú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Výpoveď svedkyne H. J., že jej vôľa a vôľa jej manžela bola jej ako dcére predmetný byt darovať bezodplatne, súd prvej inštancie podľa nej nesprávne vyhodnotil ako účelovú a nemohol ju vyhodnotiť v rozpore s tvrdeniami oboch sporových strán, medzi ktorými bezodplatnosť prevodu členských práv a povinností nebola sporná, túto žalobca jednoznačne potvrdil. Uviedla, že v skutočnosti od začiatku súdneho konania namietala, že členský podiel k družstevnému bytu nepatrí do BSM a nesprávne zadanú úlohou znalcovi ohľadom ohodnotenia členského podielu

rovnako namietala v podaní zo dňa 14.8.2015, 28.9.2015 a ústne na pojednávaní dňa 15.3.2018. Neiniciovala procesný návrh, aby sa v konaní vykonalo doplnenie znaleckého dokazovania ohľadom hodnoty členského podielu k družstevnému bytu ku dňu vyporiadania BSM, práve naopak, takýto postup súdu opakovane rozporovala. Vo svojich podaniach sa nestotožnila s tým, ako odvolacím súdom určený postup vo veci nového konania pred súdom prvej inštancie ne, nesprávne interpretoval konajúci súd. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie len ohľadom výšky hodnoty členského podielu k družstevnému bytu ku dňu vyporiadania BSM (ku dňu 30.4.2016-t.j. vypracovania znaleckého posudku). Takýto postup však z rozhodnutia odvolacieho súdu podľa nej nevyplýva. Zotrvala na to, že hodnota členského podielu k družstevnému bytu stanovená znalcom vo výške 69 423,44 eur nemala byť predmetom vyporiadania ich BSM. V prípade, ak by členský podiel k družstevnému bytu patril do BSM a súd prvej inštancie b odôvodnení napadnutého rozsudku bez ďalšieho vychádzal ohľadom zrušenia práva spoločného nájmu z Rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 4.12.2007, právoplatného dňa 23.1.2008, ktorým došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu k dotknutému družstevnému bytu sporových strán a za ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva bola určená ona, mala za to, že mal vychádzať z tohto rozhodnutia aj pri určení jeho hodnoty (ku dňu zrušenia spoločného členského podielu). Uviedla, že pri vyporiadaní práv a povinností spojených s užívaním bytu v SBD je určujúca obvyklá všeobecná cena týchto práv ku dňu dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu manželmi alebo ku dňu právoplatnosti rozhodovania súdu o zrušení tohto práva. Preto všeobecná hodnota majetkového práva -členského podielu v SBD Bratislava -vidiek so sídlom v Pezinku, spojeného s nájmom 3-izbového družstevného bytu Č.. XX, za ktorú je možné v danom čase na danom mieste nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, polohy, veku a vybavenia, vychádzajúc zo stavu bytu, v akom bol ku dňu zániku BSM (22.10.2001), a to najmä metódou porovnávacou, mala byť určená teda ku dňu 3.1.2008 (ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, t.j. kedy došlo k zrušeniu spoločných členských práv súdom aj za ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva bola určená žalovaná). Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z hodnoty členského podielu stanovenej ku dňu 30.4.2016 (vyporiadania. vypracovania znaleckého posudku), pričom mal za rozhodujúcu považovať hodnotu členského podielu v čase rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu, ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.12.2007 č.k. -80, právoplatného dňa 23.1.2008. Bola toho názoru, že pokiaľ je predmetom vyporiadania členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva, pri jeho oceňovaní nemožno vychádzať z ceny tohto podielu v dobe jeho vyporiadania. Pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba preto vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28.5.2013). Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nej spočíva na nesprávnom rozhodnutí veci. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty členského podielu v čase vyporiadania, mal podľa nej vychádzať z hodnoty určenej v dobe zániku spoločného nájmu, mal k rovnakému dátumu stanoviť aj reálnu hodnotu majetkového práva vneseného do BSM ňou, ktorá by bola rozhodne vyššia ako bola v čase vnesenia do BSM. Pokiaľ táto čiastka v čase jej úhrady v bytovom družstve predstavovala polovicu reálnej hodnoty bytu, mal za logické, že takýto pomer k hodnote bytu by mala mať v akomkoľvek okamihu vyporiadania tohto majetkového práva. Ak hodnota členského podielu má patriť do BSM, vyporadúvanou by podľa nej mala mať v akomkoľvek okamihu vyporiadania tohto majetkového práva. Mala za to, že ak hodnota členského podielu má patriť do BSM, vyporadúvanou by mala byť iba polovica hodnoty určenej znalcom, nakoľko druhú polovicu hodnoty predstavuje hodnotu práv, ktorú do majetku vniesla. Takéto určenie hodnôt podľa nej zodpovedá všeobecným princípom spravodlivosti a v danom prípade spravodlivému vyporiadaniu BSM. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neodôvodnil, prečo len tieto hodnoty považoval za výnos z výlučného majetku žalovanej (pričom samotné družstvo vo vyjadrení uvádza splatenú hodnotu k bytu ku dňa 22.10.2001 vo výške 2 589.12 eur z titulu daru finančných prostriedkov v hodnote 50 000 Sk a 25 000 Sk od jej matky zostatkovej hodnoty základného členského vkladu 3 000 Sk. Neodôvodnil, prečo len tieto hodnoty považoval za vnos z jej výlučného majetku (pričom samotné družstvo vo vyjadrení uvádza splatenú hodnotu k bytu ku dňu 22.10.2001 vo výške 31 320 Sk) a prečo náhradovú pohľadávku krátil na polovicu vo výške 1 294,56 eur, podľa súdu suma 3 000 Sk zostatková hodnota základného členského podielu vkladu a splatenú anuita bytu mala byť zároveň súčasť hodnoty, ktorú vniesla do BSM. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej požiadavkou, aby bolo prihliadnuté aj na hodnotu, ktorá vznikla splácaním jej vkladov ako členky družstva počas užívania bytu v dobe pred prevodom členských práv a povinností na ňu v roku 1992. Jej matka túto majetkovú hodnotu (svoju investíciu do členského podielu) darovala výlučne jej. Súd prvej inštancie vychádzal

z hodnoty členských práv v súčasnosti bez zarátania hodnoty práv darovaných jej matkou rovnako v súčasnosti, čo viedlo k nesprávnemu záveru o výške hodnoty členských práv a povinností, pričom sa tým žalobca na jej úkor obohatil o hodnotu, ktorá mu neprislúcha. Navrhovala prihliadnuť aj na skutkové okolnosti, za ktorých nadobudla majetkové právo- členské práva a povinnosti v OSBD), a to. že sa nesporne výlučne ona pričinila o nadobudnutie tohto majetku (jednoznačne za pomoci svojich rodičov), o jeho udržanie, výraznejšie sa starala o chod domácnosti a zabezpečovanie starostlivosti o spoločného syna, a tým určenia aj rozdielnych podielov, nakoľko ide o výrazne nepomernú mieru pričinenia jednotlivých manželov na nadobudnutí majetkovej hodnoty, a navrhovala pokiaľ ide o členské práva a povinnosti v OSBD, aby na základe uvedených okolností nebola súdom zaviazaná finančne sa so žalobcom vyporiadať (bez finančnej náhrady voči žalobcovi). Uviedla, že žalobca sa nepričinil, nepodieľal na nadobudnutí dotknutého majetku, zapríčinil rozvrat v manželstve (mimomanželský vzťah), počíbnal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa riadne a včas o jej potreby, znižoval rodinný rozpočet (požívanie alkoholu), sám dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a starostlivosť, opateru o jediného spoločného syna (od štyroch rokov) nechal na nej a od odchodu neprejavoval o neho žiadny záujem. Všetky náklady súvisiace s užívaním bytu, zveľaďovaním, zhodnotením,...uhrádzala výlučne ona, žalobca sa následne o byt nestaral, výlučne len ona sa pričinila o nadobudnutie a udržanie členských práv k družstevného bytu. Vzhľadom k tomu je podľa nej jednoznačne možné zo skutkového stavu vyvodiť odôvodnenosť odklonu od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM. Hoci súd prvej inštancie určil disparitu podielov v pomere 30:70 v jej prospech, z odôvodenia jeho rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ako dospel k tomuto pomeru, pričom na nevysporiadal a nezaoberal jej kľúčovou, zásadnou námietkou o disparite podielov, a to bez finančného vyrovnania ohľadom členského práva k dotknutému bytu, neozrejmil, aký právny záver k tejto jej námietke zaujal. Poukázala na ust. § 150 Obč. zák. a na možnosť prikázania veci do výlučného vlastníctva tomu z manželov. ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku (Nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2014, Nález ÚS SR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. ).

21. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval napadnutá rozsudok za vecne správny a za správne aj skutočnosti v jeho odôvodnení správne zdôvodnené a tvrdenia žalovanej považoval za špekulatívne.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) prejednal vec v celom rozsahu a na základe odvolacích dôvodov, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a bez pojednávania ( ), keď dospel l záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s .

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj správne vyhodnotil po skutkovej i právnej stránke a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. odôvodnil a s jeho odôvodnením sa i odvolací súd stotožnil ( ), preto sa zameral už len na skonštatovanie správnosti jeho rozhodnutia a na odvolacie námietky žalovanej, ktorá namietala zahrnutie členského podielu k družstevnému bytu č. XX, M.. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na pozemku p.č. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie N., určenie hodnoty tohto členského podielu a otázku vzájomného vyrovnania vrátane finančnej náhrady.

24. V zmysle v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí, vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná, ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda vzťahuje iba na veci nadobudnuté za trvania manželstva.

25. Čo sa týka masy BSM, sporné a žalovanou namietané bolo zahrnutie členského podielu predmetného družstevného bytu do BSM. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 27.5.2015 č.k. -322 v súlade s ustálenou judikatúrou vyslovil, že členský podiel v Stavebnom bytovom družstve je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet BSM. Ak do troch rokov od zániku BSM súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto bude naďalej ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Členský podiel v družstve ako pôvodne majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu (resp. tretím osobám), avšak naďalej zostáva ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie totiž neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva, druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva potom už len vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Všeobecnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Odvolací súd tiež vyslovil, že plné rešpektovanie princípov trhového hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov, vyplývajúcich z ust. , môže v prejednávanej veci zabezpečiť iba také rozhodnutie, pri ktorom sa bude vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajú na toho-ktorého účastníka, budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno v danom mieste a čase nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Iba takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci, navyše ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje každému nájomcovi družstevného bytu využiť nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nedodržaním tejto zásady by došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, resp. jeden z nich by bol nepomerne zvýhodnený. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania, môže plynúť dlhšia doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veci patriacej do spoluvlastníctva.

26. Odvolací súd tiež v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že nebola dôvodná námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že výlučnou nadobúdateľkou členských práv a povinností v OSBD sa na základe bezodplatného prevodu (darom) stala v roku 1992 prevodom členských práv a povinností súvisiacich s užívaním konkrétneho družstevného bytu, ktorého bola jej matka nájomníčkou a že ju bolo potrebné považovať za výlučnú vlastníčku - držiteľku práv, hodnotu ktorých tržnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve sa stala výlučne ona, a že členský podiel v družstve sa nikdy nestal predmetom BSM, pričom právo žalobcu užívať predmetný byt bolo iba odvodené od jej práva a jeho hodnota nemôže byť rovnaká ako hodnota jej práva a naviac odvodzovaná z hodnoty vlastníckych práv v k bytu, pričom súd prvej inštancie nezapočítal v jej prospech ani zostatkovú hodnotu členského podielu v OSBD a ani všeobecnú tržnú hodnotu členského podielu. Preto nebola dôvodná námietka, že súd prvej inštancie mal podľa odvolacieho súdu doplniť dokazovanie ohľadom majetkového práva členského podielu predmetného bytu a mal sa tak najskôr zaoberať tým, či patrí dotknuté majetkové právo do BSM a majetkovou investíciou jej rodičov, resp. „vnesením“ členského podielu v bytovom družstve do BSM a až potom sa mal zaoberať znaleckým určovaním všeobecnej hodnoty členských práv.

27. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že členské práva a povinnosti z jej matky darom prešli výlučne na ňu, a to ani listinnými dôkazmi. ktoré nepodporili výpoveď jej matky, ktorej výpoveď bola aj v rozpore s tvrdením žalobcu. Sama žalovaná uviedla, že skutočnosť darovania členského podielu jej bola predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. o zrušení práva spoločného nájmu k dotknutému družstevnému bytu, v ktorom sám žalobca uviedol, že predmetný byt bol darom od jej rodičov, hoci sa cítil v rozpore so skutočnosťou obdarovaný aj on. Nepochybne bolo preukázané, že žalovanej a žalovanému za trvania manželstva vznikol spoločný nájom k predmetnému družstevnému bytu, pričom k zániku nájmu družstevného bytu nedochádza ani opustením spoločnej domácnosti, ako sa snažila tvrdiť žalovaná a toto spoločné ich právo nájmu bytu bolo aj zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 4.12.2007, právoplatného dňa 23.1.2008 Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.12.2007 č.k. -80, právoplatným dňa 23.1.2008, bolo

zrušené právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému 3- izbového bytu č. XX, M.. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na pozemku p.č. XXX/XX, zapísanému na LV č. XXXX pre kat. územie N., určeniu žalovanej za jeho ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva, do BSM strán sporu ďalej patrila majetková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve občanov so sídlom v Pezinku, spojeného s nájmom tohto bytu, z ktorej všeobecnej hodnoty bolo potrebné pri vyporiadaní BSM vychádzať. Žalobcovi a žalovanej so spoločným nájmom bytu manželmi vzniklo aj spoločné členstvo manželov v družstve (§ 703 ods. 2 Obč. zák.) a teda majetková hodnota podielu na členských právach a povinnostiach v bytovom družstve sa stala súčasťou ich BSM. Manžel, ktorý sa po rozhodnutí súdu o zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve nestal členom družstva, sa po uplynutí lehoty, uvedenej v § 149 ods. 4 Obč. zákonníka môže domáhať u druhého manžela, aby mu vyplatil polovicu hodnoty členského podielu. Poukaz žalovanej na to, že v rozsudku OS Bratislava III zo dňa 4.12.2007 č.k. -80 sa uvádza, že tento byt bol získaný jej pričinením, keď jej rodičia previedli členský podiel na ňu a teda bez žalobcu sa stala členkou družstva a osobou oprávnenou užívať predmetný byt, pričom žalobca by sa bez nej nestal členom družstva a osobou oprávnenou užívať predmetný byt, je v danom prípade irelevantná. Členský podiel v stavebnom bytovom družstve vyjadruje mieru účasti na družstevnom majetku. Medzi majetok nadobudnutý do BSM účastníkov konania za trvania manželstva, teda nepatril byt ale len spoločný členský podiel v stavebnom bytovom družstve.

28. Súd prvej inštancie správne zisťoval, čo patrí (a nepatrí) do BSM a správne tiež určil, ktorý majetok v BSM ktorému u bývalých manželov pripadne do jeho výlučného vlastníctva a tiež správne rozhodol o povinnosti žalovanej poskytnúť peňažné plnenie v ním určenej výške za účelom finančného vyrovnania podielov. Pri vyporiadaní majetkovej hodnoty členského podielu správne vychádzal z jeho hodnoty v čase vyporiadania. Hodnota členského podielu v bytovom družstve sa vyjadruje ako všeobecná (trhová) cenu, a nie ako zostatková hodnota členského podielu (ako sa mylne domnieva žalovaná). To znamená, že hodnota členského podielu sa pre účely vyporiadania určuje cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod tohto členského podielu v mieste a v čase vyporiadania. Pri vyporiadaní BSM v zásade platí princíp parity (rovnosti podielov), ako vyplýva z ust. § 150 prvá veta Obč. zák., podľa ktorého pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Odchýlka, t.j. didisparita podielov spočíva v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Znenie § 150 Obč. zák. nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na obstaranie bytu (zaplatenie členského podielu) boli použité finančné prostriedky jej matky a išlo aj o dar finančných prostriedkov v hodnote 50 000 Sk a 25 000 Sk od matky, použitých za trvania manželstva, čo súd prvej inštancie správne pri vyporiadaní BSM zohľadnil a prihliadol pri náhrade, vzájomnom vyrovnaní.

29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý pri vyporiadaní majetkovej hodnoty členského podielu predmetného bytu vychádzal zo všeobecnej (trhovej) hodnoty členského podielu a tiež aj s použitím zásady disparity podielov s poukazom na jeho odôvodnenie ( ). Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s ust. a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/