Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31S-94-2019.pdf
PDF · 89.73 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/94/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcov: 1/ PhDr. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., 2/ APOTHEKA, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35682591, obaja právne zastúpení: JUDr. Lucia Flochová, advokát, so sídlom K. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Okresný súd Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava č. 28, 010 59 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. 5PPok/7/2018-198 zo dňa 19.08.2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.10.2019 sa žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu, domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 5PPok/7/2018-198 zo dňa 19.08.2019. Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZRPVS) uložil žalobcovi 2/ pokutu vo výške 50 000 Eur a žalobcovi 1/ ako členovi štatutárneho orgánu verejného sektora pokutu vo výške 10 000 Eur, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov.
2. V žalobe uviedli, že na základe podnetov tretích osôb doručených Okresnému súdu Žilina, tento začal konanie o uložení pokuty podľa ust. § 13 ZRPVS. Podľa žalobcov okresný súd je v súvislosti s vydaním uznesenia o pokute možné považovať za orgán verejnej správy. Činnosť okresného súdu na úseku registra partnerov verejného sektora (vymedzeného ako informačný systém verejnej správy) je svojou povahou činnosťou, v rámci ktorej tento súd v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. V prejednávanej veci je teda oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku registra partnerov verejného sektora. V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) Zákona o súdoch by mohlo ísť o tzv. inú činnosť súdu vo veciach stanovených zákonom. Napadnuté uznesenie o pokute nie je vylúčené z prieskumu správnym súdom podľa § 7 SSP. V ďalšej časti žaloby žalobcovia uviedli dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
3. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie súdneho konania v správnom súdnictve v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
7. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
8. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 14. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
15. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
16. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
17. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 315/2016 Z. z.“) zriaďuje sa register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje podľa § 4 a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.
19. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
20. Podľa Prílohy 2a bod I. vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhl. č. 543/2005 Z. z.“) na úseku Registra partnerov verejného sektora sa používajú skratky súdnych registrov PRe, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym.
21. Podľa Prílohy 2a bod II. ods. 5 vyhl. č. 543/2005 Z. z. do súdneho registra "PPok" sa zapisuje podnet, ktorý odôvodňuje postup podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora.
22. Podľa Prílohy 1 bod III Súdne registre odvolacej agendy, písm. B, bod 1. vyhlášky č. 543/2005 Z. z. do súdneho registra "Cob" sa zapisujú všetky veci zapísané na okresnom súde do súdnych registrov "Cb", "CbCud", "CbR", "Nre", "Exre", "PPok", ak je proti rozhodnutiu podané odvolanie.
23. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Základnou procesnou podmienkou konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve.
24. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
25. Správny súdny poriadok v prípade rozhodnutí orgánov verejnej správy vyžaduje na ich prieskum splnenie štyroch podmienok (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 107 s. a nasl.).: · rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe správnych žalôb, všeobecne vymedzuje ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP, · musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, · musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, ak ho bolo prípustné v správnom konaní využiť. · nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 7 SSP.
26. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 43PPok/2/2018-391 zo dňa 30.08.2019, pričom okresný súd v konaní rozhodoval ako registrujúci orgán podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného
sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle § 16 ods. 5 tohto zákona podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. V poučení účastníkov konania poučil o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. v spojení s § 125, § 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a § 61 ods. 1, 2, § 63 Civilného mimosporového poriadku.
27. Podľa dôvodovej správy k § 3 zákona č. 315/2016 Z.z. register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákona o súdoch. Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, ktorý vykonáva registračné konanie a rozhoduje o uložení pokút podľa tohto zákona. Týmto okresným súdom bude Okresný súd Žilina. Pôsobnosť tohto súdu je výlučná a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. S prihliadnutím na príbuznosť registračného konania ku konaniu v agende obchodného registra bol zvolený ako registrujúci orgán jeden z existujúcich registrových súdov. Vzhľadom na charakter registračného konania
- ide o formalizované konanie - bol zvolený len jeden z ôsmich registrových súdov. Na tomto súde pôjde o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. V tomto kontexte sa použije najmä úprava o náhodnom prideľovaní vecí podľa § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy. Primárne sa navrhuje subsidiarita Civilného mimosporového poriadku - aj agenda obchodného registra, ktorá je vzorom novej úpravy, je z procesného hľadiska podriadená režimu Civilného mimosporového poriadku.
28. V danom prípade sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy (§ 4 SSP), t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené (§ 7 písm. d) SSP). Ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. Uvedený záver vyplýva z toho, že veci, o ktorých sa rozhoduje v rámci zákona č. 315/2016 Z.z., sú prideľované náhodným výberom v zmysle zákona o súdoch, že na procesný postup sa aplikujú civilné procesné kódexy (CSP a CMP), že veci podľa tohto zákona sú zapisované do registrov súdnej agendy okresného a krajského súdu podľa vyhl. č. 345/2005 Z.z. (spravovací a kancelársky poriadok pre súdy), že proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa CSP ako riadny opravný prostriedok v civilnom procese, ak to osobitný zákon pripúšťa.
29. Neboli teda splnené podmienky na súdny prieskum kladené na charakter orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a tým ani na charakter napadnutého rozhodnutia, uvedené vyššie. Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcov, že v prejednávanej veci okresný súd rozhodoval ako správny orgán v oblasti verejnej správy na úseku registra partnerov verejného sektora. Naopak, podľa názoru správneho súdu okresný súd rozhodoval v rámci trojdelenia štátnej moci ako orgán súdnej moci podľa čl. 141 a nasl. Ústavy SR. V posudzovanom prípade súd rozhodol v rámci jemu zverenej kompetencie ako súdny orgán v konaní podľa civilných procesných predpisov. Správny súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. d) SSP, čo má za následok odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
30. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v danom prípade nebolo namieste postúpiť vec okresnému súdu so zdôvodnením, že sa jedná o odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa CSP voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, pretože z obsahu správnej žaloby (§ 55 ods. 3 SSP) je nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa nejedná o odvolanie podľa ustanovení civilného procesného kódexu, ale o všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP (bod 5. žaloby), v ktorej žalobcovia odôvodňujú príslušnosť správneho súdu a súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia príslušnými ustanoveniami SSP (body 6. až 13. žaloby), pričom petit žaloby je formulovaný tiež v zmysle SSP - na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie (bod 101. žaloby).
31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
32. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.