Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-31-2015.pdf
PDF · 184.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného C. I. pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. decembra 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. I., nar. XX.X.XXXX D. M., bytom M. - H. C., C. S. X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od XX.X.XXXX až do XX.X.XXXX v obci C., na parcele č. XXXXX/X, vedenej na LV Č.. XXXX v k. ú. B. C., evidovanej ako ostatné plochy o výmere 16.548 m2, ktorej vlastníkom je B. C., vystupujúc ako živnostník s menom C. I. - F. C., IČO: XX XXX XXX, po tom čo v Z. XXXX požiadal Obvodný úrad životného prostredia C. o doplnenie zoznamu odpadov pri likvidácii lomu o popolček z uhlia a tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika s tým, že ide o inertný odpad, prostredníctvom spoločností J., G.. M.. B.. H. Z. G. G.. B., G.. M.. B.. Y. ako aj prepravcu H. Š. - autodoprava C. XXX, umožnil postupne na túto parcelu naviesť odpad - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika zo spoločnosti Ž. U., Z.. G.. Ž. o celkovom množstve najmenej 6982,19 tony, hoci nešlo o inertný odpad, čím boli prekročené limitné hodnoty pre inertný odpad pri pH: 12,2 (limitná hodnota 6-12), pri fluoridoch: 1,9 mg.l-1 (limitná hodnota 1 mg.l-1), pri síranoch: 1377 mg.l-1 (limitná hodnota 100 mg.l-1) a pri CRL - celkové rozpustné látky: 4200 mg.l-1 (limitná hodnota 400 mg.l-1) a týmto konaním postupoval v rozpore s ustanoveniami § 17 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení účinnom do 30.9.2007 s poukazom na § 8 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení účinnom do 30.9.2007, a ustanoveniami § 18 odsek 1, odsek 3 písmeno a), f) a § 19 odsek 1 písmeno e) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012 a spôsobil štátu v zastúpení B. Ú. D. C., Y. X. XX, C. ujmu na životnom prostredí a majetkovú škodu v celkovej výške najmenej 317.761,77 Eur,
t e d a
z nedbanlivosti porušil všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á ch a l
prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 301 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú H. D.M. G., Z.. G.., so sídlom C. XX, XXX XX H., IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod 1Pv 334/12/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 21.5.2015 obžalobu na C. I. pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na skutkovom základe, že v období od XX.X.XXXX až do XX.X.XXXX v B. C., na parcele Č.. XXXXX/X, vedenej na LV Č.. XXXX v k. ú. B. C., evidovanej ako ostatné plochy o výmere 16.548 m2, ktorej vlastníkom je B. C.Í., vystupujúc ako živnostník s menom C. I. - F. C.Á., IČO: XX XXX XXX, v rozpore s povolením B. H. Ú.M. D. H., č. k. XXX-3180/2007 zo dňa X.X.XXXX v nadväznosti na vyjadrenie Okresného úradu, Odboru starostlivosti o životné prostredie Č.. B.-C. zo dňa XX.X.XXXX, vydaným na uskladnenie inertného odpadu, prostredníctvom spoločností J., G.. M.. B.. H. Z. G. G.. B., G.. M.. B.. Y. ako aj prepravcu H. Š. - autodoprava C. XXX, umožnil postupne na túto parcelu naviesť odpad - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika zo spoločnosti Ž. U., Z.. G.. Ž. o celkovom množstve najmenej 6982,19 tony, hoci vedel, že navezený kal nespĺňa limitné koncentrácie pre inertný odpad, t. j. odpad, ktorý sa nerozpustí, nezhorí, ani nebude inak fyzikálne alebo chemicky reagovať, pričom podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru Ochrana životného prostredia, odvetvie priemyselný a komunálny odpad, Č.. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX boli prekročené hodnoty pH: 12,2 (limitná hodnota 6-12), fluoridy: 1,9 mg.l-1 (limitná hodnota 1 mg.l-1) , sírany: 1377 mg.l-1 (limitná hodnota 100 mg.l-1) a CRL - celkové rozpustné látky: 4200 mg.l-1 (limitná hodnota 400 mg.l-1), ktorý odpad teda spĺňal limitné koncentrácie iba v kategórii pre nie nebezpečný odpad a týmto konaním postupoval v rozpore s ustanovením § 18 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a), písm. f) a § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a spôsobil štátu, v zastúpení Okresným úradom v C., Y. X. XX, C. ujmu na životnom prostredí a majetkovú škodu v celkovej výške najmenej 317.761,77 Eur.
Poškodená H. D. G., Z.. G.. si uplatnila do skončenia prípravného konania škodu vo výške 329.349,16 eur, čo predstavuje celkovú cenu za odstránenie a zneškodnenie odpadu podľa znaleckého posudku V.. N. R. č. 1/2014. Okresný úrad C., odbor starostlivosti o životné prostredie si uplatnil náhradu škody v sume 329.349,16 eur, čo predstavuje celkovú cenu za odstránenie a zneškodnenie odpadu podľa znaleckého posudku V.. N. R. č. 1/2014. B. C. si náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnila, resp. uviedla, že ak bude musieť odpad odviesť na vlastné náklady, nevie, aká škoda by jej vznikla.
Vo veci pôvodne rozhodovala sudkyňa JUDr. Beáta Javorková. Po zmene samosudcu vo februári 2016 vo veci konal odznova sudca Mgr. Pavol Macháč, nakoľko obžalovaný so zmenou samosudcu nesúhlasil. Po zmene samosudcu na JUDr. Andreu Kondllovú v septembri 2019 obžalovaný súhlasil so zmenou samosudcu.
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výpoveďou obžalovaného, výpoveďami splnomocnencov poškodených, a to Obce C., Okresného úradu C. a H. D. G., Z.. G.. (Ď. W. H., Z.. G..), výpoveďami svedkov a znalcov, znaleckými posudkami, listinnými dokladmi, správami a posudkami, z ktorého mal preukázané nasledovné:
Obžalovaný podnikajúci pod obchodným menom C. I. - F. C., so sídlom M. má podľa výpisu zo živnostenského registra od X.X.XXXX v predmete podnikania aj podnikanie v oblasti nakladania
s odpadmi za podmienky dodržiavania ustanovení zákona o odpadoch a ostatných súvisiacich a vykonávacích predpisov.
Obžalovaný dňa 23.4.2007 podal na Obvodný úrad životného prostredia v C. žiadosť o vyjadrenie k povoleniu likvidácie lomu v priestore C. V.., ktoré potrebuje pre Obvodný banský úrad, k čomu dodatočne doložil odborný posudok V.. Š. z XX.X.XXXX, ktorý si dal ako živnostník vypracovať z dôvodu, že lom C. V.. sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti s 2. stupňom ochrany a v II. stupni ochranného pásma vodárenských zdrojov. Z odborného posudku V.. Š. vyplýva, že odporučila ako zásypový materiál používať odpady zaradené podľa Vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. pod katalógovými číslami 17 01 01 - betón, 17 01 02 - tehly, 17 01 07 - zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky, 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03, 17 09 04 - zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02, 17 09 03, 17 05 06 - výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, pričom uvedené odpady môžu byť po súhlasnom vyjadrení orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva používané pri likvidácii banského diela, pričom podľa § 25 odsek 1, písmeno a) vyhlášky č. 283/2001 Z. z. likvidovaná časť lomu je aj skládkou inertného odpadu.
Obžalovaný dňa 6.8.2007 ako nájomca uzavrel s Obcou C. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu k pozemkom o výmere 16.548 m2 a 4.986 m2, na ktorých sa v minulosti nachádzal lom dolomitného kameňa, ktorého ťažba bola ukončená, za účelom využitia pozemkov na podnikateľskú činnosť na dobu do 31.12.2020 s ročným nájomným v sume 60.000 Sk ročne. Dňa 24.8.2007 podal obžalovaný žiadosť Obvodnému banskému úradu o povolenie likvidácie lomu v dobývacom priestore C. V.. na roky 2007 - 2013, ku ktorému pripojil plán likvidácie, list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy, vyjadrenia Krajského a Okresného úradu životného prostredia, nájomnú zmluvu, rozhodnutie Obvodného banského úradu, banské oprávnenie a ďalšie potrebné doklady. Z priložených dokladov vyplýva, že obžalovanému podnikajúcemu pod obchodným menom F. C., C. I., so sídlom M. bolo 6.9.1999 vydané banské oprávnenie na likvidáciu lomu v dobývacom priestore M. V.., ktoré bolo zmenené rozhodnutím z 6.7.2006 v časti činností aj o likvidáciu lomov. Obvodný banský úrad v H. dňa 9.1.2008 vydal rozhodnutie o povolení likvidácie lomu v dobývacom priestore C. V.., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2008. Týmto rozhodnutím bola povolená obžalovanému ako živnostníkovi likvidácia lomu C. V.. podľa plánu likvidácia, ktorý priložil k žiadosti a to na roky 2007-2013. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia C. dňa 14.6.2007 povolil ukladať uvedené druhy inertných odpadov (17 01 01, 17 01 02, 17 01 07, 17 01 06, 17 01 04, 17 05 06), a to v objeme cca 170.000 m3 inertného odpadu. Na základe žiadosti obžalovaného Obvodný banský úrad v H. dňa 20.12.2013 predĺžil dobu platnosti rozhodnutia z 9.1.2008 na obdobie do 31.12.2020 podľa plánu likvidácie lomu v dobývacom priestore C. V.. Obvodný banský úrad v H. súčasne dňa 20.12.2013 rozhodol o nariadení nevyhnutného opatrenia obžalovanému, a to dočasné zastavenie výkonu banskej činnosti v lome C.Š. V. na dobu do skončenia vyšetrovania trestného stíhania.
Obžalovaný dňa 18.8.2010 doručil na Obvodný úrad životného prostredia C. žiadosť o doplnenie zoznamu odpadov, ktoré budú použité na likvidáciu lomu C. V.., a ktoré sú zaradené v katalógu odpadov pod 10 01 02 - popolček z uhlia a 10 01 05 - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika, pričom uviedol, že ide o inertné odpady a ostatné odpady, ktoré nevykazujú žiadne nebezpečné vlastnosti. K žiadosti priložil posudok spoločnosti J., G.. G. M.. B.. z analytickej kontroly odpadu kategórie 10 01 05, ktorý bol vypracovaný dňa 17.8.2010 a z ktorého posudku vyplýva, že odpad kategórie 10 01 05 obsahuje škodliviny v koncentráciách, ktoré nespôsobujú jeho nebezpečnosť, spĺňa podmienky pre nie nebezpečný odpad a môže byť zneškodňovaný skládkovaním na skládke pre nie nebezpečný odpad. Dňa 20.8.2010 Obvodný úrad životného prostredia C. vydal pre obžalovaného vyjadrenie, podľa ktorého sa ich vyjadrenie zo dňa 14.6.2007 dopĺňa o povolené druhy inertného odpadu kat. č. 10 01 02 - popolček z uhlia a 10 01 05 - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika. Súčasťou tohto vyjadrenia bolo aj oznámenie, že toto vyjadrenie nenahrádza súhlas podľa ustanovení zákona o odpadoch a nie je rozhodnutím podľa predpisov o správnom konaní.
Ž. U. G., Z.. G.. ako objednávať uzavrela dňa 4.3.2010 so spoločnosťou J., G.. M.. B.. zmluvu o zneškodňovaní odpadov, na základe ktorej mala spoločnosť J. zabezpečiť pre objednávateľa zneškodnenie tuhých reakčných splodín z odsírovania dymových plynov na báze vápnika pod
katalógovým číslom 10 01 05 (ďalej len „predmetný odpad“) na autorizovaných skládkach za cenu 50 eur za tonu, ktorá zmluva bola vypovedaná objednávateľom dňa 31.5.2011. Spoločnosť J., G.. M.. B.. v období od októbra 2010 do februára 2011 objednávala u obžalovaného ako živnostníka uloženie predmetného odpadu 10 01 05 s tým, že fakturácia bude na konci mesiaca podľa vážnych lístkov, pričom objednávky, vážne lístky aj faktúry boli doložené. Prepravu predmetného odpadu do lomu C. si spoločnosť J. v danom období objednávala u H. Š.. Spoločnosť J., G.. M.. B.. vyfakturovala spoločnosti Ž. U., Z.. G.. za rok 2010 a 2011 celkovo sumu 88.778,50 eur za 1.775,75 ton predmetného odpadu, pričom obžalovanému ako živnostníkovi zaplatili za uloženie odpadu celkovú sumu 14.204,56 eur.
Ž. U. G., Z.. G.. ako objednávať uzavrela dňa 17.10.2011 so spoločnosťou B., G.. M.. B.. zmluvu o zneškodňovaní odpadov, na základe ktorej mala spoločnosť B. zabezpečiť pre objednávateľa odvoz a zneškodnenie produktu po odsírení spalín v zmysle ponuky na autorizovaných skládkach za cenu 45 eur za tonu. Spoločnosť B., G.. M.. B.. ako objednávateľ uzavrela dňa 8.12.2011 s obžalovaným podnikajúcim pod obchodným menom C. I. - F. C. so sídlom M. zmluvu o zneškodnení odpadu, na základe ktorej mal obžalovaný na základe objednávky objednávateľa uložiť a zneškodniť tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika, katalógové číslo 10 01 05, teda predmetný odpad za cenu 9 eur za tonu. Spoločnosť B., G.. M.. B.. bola od roku 2009 registrovaná na úrade životného prostredia ako subjekt oprávnený na prepravu určených druhov odpadu, okrem iného aj na predmetný odpad. Spoločnosť B., G.. M.. B.. podľa faktúr dostávala od spoločnosti Ž. U., Z.. G.. sumu 45 eur za tonu odpadu, pričom obžalovanému ako živnostníkovi platili 9 eur za tonu odpadu a externej firme za prepravu platili 15 eur za tonu odpadu. Obžalovaný vyfakturoval spoločnosti B., G.. M.. B.. za zneškodnenie odpadu kategórie 10 01 05 faktúrou z 2.1.2012 sumu 6.060,36 eur, z 31.1.2012 sumu 9.382,- eur, z 29.2.2012 sumu 11.026,62 eur, z 31.3.2012 sumu 9.041,34 eur, z 30.4.2012 sumu 4.689,58 eur, z 31.5.2012 sumu 2.858,52 eur, 30.6.2012 sumu 3.124,04 eur, z 31.7.2012 sumu 2.993,80 eur, z 31.8.2012 sumu 3.267,18 eur a z 30.9.2012 sumu 3.788,24 eur. Spoločnosť J., G.. M.. B.. aj spoločnosť B., G.. M.. B.. mali podľa výpisu z obchodného registra v predmete podnikania nakladanie s odpadmi. Ž. U. G., Z.. G.. predložila vážne lístky, resp. protokoly o odovzdaní a prevzatí odpadu vrátane množstiev, z ktorých vyplýva, že celkové množstvo predmetného odpadu 10 01 05 v rokoch 2010 až 2012 bolo 12.851,47 ton. Z tohto množstva odpadu bolo v období od 20.8.2010 do 29.9.2012 podľa vážnych lístkov obžalovaným prevzaté celkovo 6.982,19 ton predmetného odpadu, a to v roku 2010 1.522,96 ton, v roku 2011 838,37 ton a v roku 2012 4.620,86 ton. Ďalej predložila integrované povolenie vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia z 5.6.2008, v ktorom je predmetný odpad zaradený ako ostatný odpad pod číslom 10 01 05, a posudok z analytickej kontroly odpadu z 17.8.2010, kde sa uvádza, že predmetný odpad nemá nebezpečné vlastnosti a môže byť ukladaný na skládku pre nie nebezpečný odpad.
Obvodný úrad životného prostredia C. vydal dňa 13.1.2011 pre obžalovaného dočasné opatrenie, ktorým na základe posúdenia žiadosti H. D. G., Z.. G.. s okamžitou platnosťou pozastavilo zavážanie lomu v dobývacom priestore C. V.. odpadmi kategórie 10 01 02 a 10 01 05, teda predmetným odpadom až do skončenia laboratórnych rozborov a posúdenia možného vplyvu na vodárenské zdroje. Obvodný úrad životného prostredia dňa 19.4.2011 zrušil dočasné opatrenie vydané pre obžalovaného.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal povolenú činnosť na likvidáciu dobývacieho priestoru obce C., a to určitými povolenými druhmi odpadu, ktoré sa mohli navážať. Po určitom čase ho oslovila firma J. prostredníctvom I.. R., že je možné navážať aj predmetný odpad, na ktorý v tom čase obžalovaný povolenie nemal. I.. R. mu povedala, že oni majú spracovanú štúdiu a že tento materiál je vhodný na vyplňovanie lomov a že túto štúdiu odprezentuje na okresnom úrade životného prostredia. Obžalovaný tak požiadal o rozšírenie druhov odpadu, ktoré môže do lomu ukladať, k čomu mu dal úrad životného prostredia súhlasné stanovisko a toto oznámil aj banskému úradu. Splnil tak všetky požiadavky, ktoré mali na neho príslušné štátne orgány a do lomu ukladal len odpad, ktorý mal povolený. Po nejakom čase obžalovaného na pumpe v C. oslovil neznámy človek s tým, že môžu byť problémy, ale že všetko sa dá dať do poriadku, a že aby sa s ním ešte stretol. Obžalovaný mu povedal, že splnil všetky zákonné podmienky. Po určitom čase prišla sťažnosť na Okresný úrad životného prostredia v C.Š. a na základe tejto sťažnosti bola obžalovanému pozastavená činnosť, čo rešpektoval. Dlhšiu dobu sa nič nedialo. Potom ho oslovil pán H. Š., ktorý tento materiál navážal s tým, aby sa pokračovalo, preto
obžalovaný požiadal o zrušenie pozastavenia a bolo mu vyhovené. Nekonal v rozpore so zákonmi, keďže mu bolo umožnené pokračovať v ukladaní predmetného odpadu. Ani inšpekcia životného prostredia pri kontrole nezistila porušenie zákona. Aj dopytom na Hlavný banský úrad mu bolo oznámené, že ak príslušný obvodný banský úrad v podmienkach výrokovej časti rozhodnutia o povolení banskej činnosti neurčil, že likvidácia lomu sa vykoná konkrétne určenými druhmi odpadu, organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená, bez povolenia banského úradu. Obžalovaný doplnil, že s odpadmi pracuje 25 rokov a má aj odbornú spôsobilosť na banskú činnosť.
Obhajca žiadal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný mal na likvidáciu lomu povolenie a aj vyjadrenie obvodného úradu životného prostredia o súhlase s ukladaním aj predmetného druhu odpadu, teda katalógové číslo 10 01 05, čiže nekonal v rozpore s právnymi predpismi. Pri znaleckých posudkoch obhajca žiadal vyhodnotiť zákonnosť získania vzoriek na ich znalecké skúmanie. Taktiež poukázal na nezákonnosť vstupu pracovníkov H. D. G. do priestorov lomu, kde odobrali vzorky na skúmanie. Obhajca taktiež poukázal na to, že nebol robený monitoring kvality vody a nebolo zistené, že by kvalita vody bola zhoršená.
Starosta B. C. J. Š. ako poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že starostom bol do roku 2006 a následne od roku 2011. V roku 2007, keď nebol starostom, zastupiteľstvo schválilo prenájom lomu, ktorého pozemky sú vo vlastníctve obce, obžalovanému. Potom sa tam začal voziť odpad zo Ž. cisternami, ale boli na to povolenia obvodného úradu životného prostredia, tak mali za to, že sa tam nič protiprávne nevozí. Keďže obyvatelia obce protestovali proti zavážaniu lomu, konalo sa o tomto aj obecné zastupiteľstvo, kde bol predvolaný aj obžalovaný, ktorý ich presviedčal, že ide o neškodný materiál.
Poškodená V.. J. C. za Okresný úrad životného prostredia C. uviedla, že v roku 2007 na základe žiadosti obžalovaného bol požiadaný okresný úrad o vyjadrenie k povoleniu banskej činnosti v lome C.. Podľa § 16 vtedajšieho zákona o odpadoch okresný úrad životného prostredia vydal vyjadrenie, ktoré bolo podkladom pre banský úrad. V tomto vyjadrení boli povolené druhy inertných odpadov aj s podmienkami, ktoré je treba dodržiavať. Toto vyjadrenie, ktoré vydali, však nenahrádza súhlas a nebolo ani povolením podľa správneho poriadku. V roku 2010 na základe žiadosti obžalovaného boli opäť požiadaní o doplnenie o ďalšie druhy odpadov uvedenej banskej činnosti, pričom sa jednalo o nové druhy inertných odpadov a k žiadosti bol predložený aj odborný posudok. Opäť vydali vyjadrenie ako doplnenie k uvedenej banskej činnosti s tými istými podmienkami, ktoré boli aj v tom pôvodnom vyjadrení. V roku 2011 boli oslovení telefonicky H. D. G., že sa do lomu podľa nich vozí odpad, ktorý vykazuje nebezpečné vlastnosti, resp. že sa nejedná o inertný odpad. Z banského úradu nedostali žiadne dokumenty, že došlo k nejakej zmene, pričom banský úrad je orgán, ktorý povoľuje túto činnosť. Podľa nich malo prebehnúť konanie, ktoré by zavážanie nových druhov odpadov povolilo. Pri miestnej prehliadke, ktorú následne vykonali a pri ktorej miesto fotograficky zadokumentovali, zistili, že sa do lomu doviezol odpad, na ktorý poukazovala H. D. G., preto obžalovanému túto činnosť pozastavili. Vzorky odpadu nebrali ani nevykonávali žiadne analýzy. Obžalovaný potom požiadal o zrušenie pozastavenia činnosti, k čomu doložil aj stanovisko hlavného banského úradu. Poškodená doplnila, že katalógové čísla odpadov rozlišujú len ostatné odpady a nebezpečné odpady, pričom podkategória ostatných odpadov sú inertné odpady. Čo sa týka skládok, tak zákon rozlišuje skládky nebezpečného odpadu, nie nebezpečného odpadu a inertného odpadu, pričom podľa toho sa buduje podložie skládky. Pri likvidácii lomu sa nebuduje podložie, preto sa tam musí ukladať len inertný odpad, teda taký, ktorý nemení fyzikálne a chemické vlastnosti, nehorí a nerozpúšťa sa.
Poškodený V.. Z. C. za H. D. G., Z.. G.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o zavážaní lomu sa dozvedeli nepriamo od občanov asi koncom roka 2010. V tom čase pôsobil ako vedúci strediska pre danú oblasť, pričom zistil, že lom zaváža obžalovaný. V januári 2011 sa s obžalovaným stretol na čerpacej stanici v obci C., kde tieto záležitosti predebatovali a požadoval rozbory. Aj ich dostali a vyzeralo to podľa rozborov ako inertný odpad. Následne sami urobili odber z tejto skládky, dali to do H. na rozbor na špeciálne pracovisko a rozbor vyšiel taký, že nejde o inertný odpad. V súvislosti s odobratím vzoriek z lomu obžalovaný podal trestné oznámenie za neoprávnený vstup na súkromný pozemok. Lom sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodného zdroja a pramene z tejto oblasti, ktoré majú vynikajúcu kvalitu, zásobujú celý okres I. a časť G. B.. Ide o krasovú oblasť, samotná hornina je priepustná, a zrážkovou činnosťou by mohlo dôjsť ku kontaminácií spodných vôd. Navážka predmetného odpadu sa
načas zastavila, potom sa chvíľu pokračovalo a v súčasnosti sa nepokračuje, avšak v lome zostalo stovky ton tohto druhu odpadu od bielej až pod odtiene šedej. Toto úložisko je 100 metrov vzdušnou čiarou od samotného vodného zdroja. Pri pravidelných kontrolách kvality vody zatiaľ nebola zistená zmena kvality vody.
Svedkyňa I.. Y. R., C.. uviedla, že pracuje ako obchodný manažér spoločnosti J. a ich spoločnosť sa zaoberá bio degradáciou, kompostovaním a zhodnocovaním odpadu. Ich spoločnosť mala zmluvu so spoločnosťou Ž. U. na likvidáciu odpadu, ktorý bol kategorizovaný ako nie nebezpečný odpad. S obžalovaným pracovali na základe objednávok, ku ktorým sa presne už nevie vyjadriť, avšak predkladali k tomu listinné doklady. Obžalovanému k odpadu predkladali aj odborný posudok, ktorý im robilo akreditované laboratórium J., G.. M.. B.. Odpad do lomu vozili cisternami na prevoz sypkého materiálu prostredníctvom pána Š., na ktorého mali kontakt od obžalovaného, ale za odvoz mu platili oni.
Svedok H. Š. uviedol, že s obžalovaným prišiel do kontaktu ako poslanec obecného zastupiteľstva, keď si obžalovaný podal žiadosť o rekultiváciu lomu, bol im predstavený aj projekt a obecné zastupiteľstvo sa k tomu vyjadrovalo. Keď bol obžalovanému prenajatý lom, bol v ňom komunálny odpad, preto ho obžalovaný oslovil, keďže má autodopravu, aby odtiaľ tento odpad odviezol na skládku do M.. Následne bol lom zavážaný stavebným odpadom a neskôr aj predmetným odpadom, ktorý tam vozilo viacero dopravcov. Keďže svedok mal aj cisternové vozidlá, obžalovaný mu sprostredkoval spoluprácu so spoločnosťou J. na prevoze predmetného odpadu. Neskôr spolupracoval aj so spoločnosťou B.. Obžalovaný mal na ukladanie predmetného odpadu povolenie obvodného úradu životného prostredia.
Svedok M.. N. D. uviedol, že v roku 2010 bol oslovený spoločnosťou J. na odber, analýzu a vypracovanie posudku odpadu č. 10 01 05 tuhé reakčné splodiny z odsírenia dymových plynov na báze vápnika. Realizoval sa akreditovaný odber podľa platnej legislatívy na kompletnú analýzu. Jednalo sa o stanovenie škodlivín a nebezpečných vlastností, kde bola stanovená ako nebezpečná vlastnosť vyluhovateľnosť. Bol stanovený stupeň nebezpečnosti, že obsahuje škodliviny v koncentráciách, ktoré nespôsobujú jeho nebezpečnosť. Predmetný odpad spĺňal kritéria pre inertný odpad v natívnej vzorke, ale podmienky vodného výluhu spĺňal len pre nie nebezpečný odpad a bolo ho možné skladovať na skládke pre nie nebezpečný odpad. Pri vypracovaní tohto posudku posudzoval len vlastnosti odpadu, neriešil ako bude s odpadom nakladané. Neskôr vykonal odber a analýzu vzoriek odpadu z lomu v C. pre políciu za ich účasti. Výsledkom tejto analýzy bolo, že odpad spĺňa kritéria pre ostatný odpad. Vodný výluh z tohto odpadu nespĺňal limitné koncentrácie pre inertný odpad v parametroch celkové rozpustné látky, fluoridy a sírany a hodnota pH. Teda testovaný odpad nebol nebezpečný, ale nespĺňal kritéria pre inertný odpad. Svedok doplnil, že aby mohol byť odpad uložený na skládke pre inertný odpad, musí vyhovovať parametrom pre natívnu vzorku, parametrom pre vodný výluh a aktuálne alebo neskôr aj ekotoxicite. Aj keď predmetný odpad spĺňal požiadavky pre inertný odpad v natívnej vzorke, vo vodnom výluhu tieto požiadavky nespĺňal, preto mohol byť zneškodňovaný len na skládke pre nie nebezpečný odpad.
Svedok V.. C. K. uviedol, že zastupuje Obvodný banský úrad v H., pracuje ako vedúci oddelenia ochrany a využívania nerastných surovín a výbušnín. Likvidácia dobývacieho priestoru podlieha povoľovaciemu konaniu. Likvidácia lomu C. V.. bola obžalovanému povolená rozhodnutím úradu č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 9.1.2008 s právoplatnosťou 7.2.2008 s obmedzením do 31.12.2013. V rámci povoľovania tejto banskej činnosti bolo na základe vyjadrenia vtedajšieho úradu životného prostredia v C. zo dňa 14.6.2007 povolené ukladať v danom lome 5 druhov inertných odpadov v celkovom objeme 170 000 m3. V roku 2010 Okresný úrad životného prostredia C. na základe žiadosti obžalovaného svojim vyjadrením zo dňa 20.08.2010 svoje pôvodné vyjadrenie zo 14.6.2007 doplnil v tom, že rozšíril povolené druhy inertného odpadu o ďalšie dva druhy odpadov, a to popolček z uhlia a tuhé reakčné splodiny. V podstate do roku 2010 obžalovaný dodržiaval platné povolenie, ktoré mal na danú činnosť. Neboli zistené pochybenia z jeho strany. V súvislosti s odsúhlasením ďalších dvoch druhov odpadov však podľa názoru obvodného banského úradu obžalovaný neriešil zmenu povolenej činnosti pred tým, než tam umiestnil sporný odpad. Obvodný úrad životného prostredia C. im zaslal na vedomie, že rozšírili pôvodné vyjadrenie k ukladaniu ďalších dvoch druhov odpadov, taktiež im dali na vedomie pozastavenie ukladania týchto druhov odpadov. Svedok uviedol, že obžalovaný mal žiadať o povolenie rozšírenia banskej činnosti, avšak takáto žiadosť obžalovaným na ich úrad podaná nebola.
Svedok N.. V.. C. Y., predseda R. H. Ú., uviedol na hlavnom pojednávaní a v písomnom podaní, že v priebehu konania, ktoré smeruje k povoleniu likvidácie banských diel a lomov, je vždy dotknutý orgán odpadového hospodárstva, pretože obvodný banský úrad nepovoľuje ukladanie odpadov, ani ich likvidáciu. Obvodný banský úrad ako I. stupňový orgán rozhoduje o povolení likvidácie banských diel a lomov. Sú prípady, kedy sú na likvidáciu lomu použité aj odpady, ale o tom je kompetentný rozhodovať orgán v odpadovom hospodárstve, ktorého vyjadrenie v takomto prípade je súčasťou žiadosti o povolenie likvidácie banských diel a lomov, z ktorého vyjadrenia jednoznačne vyplýva, aký druh odpadu podľa katalogizácie možno pri likvidácii lomu použiť. Svedkovi bolo známe z úradnej činnosti, že takto to bolo aj v tomto prípade. Následne, keď dôjde k rozšíreniu, akejkoľvek zmene v oblasti použitia týchto odpadov na likvidáciu, je to jednoznačne možné len na základe pozitívneho vyjadrenia orgánu odpadového hospodárstva. Samostatné nové povoľovacie konanie je potrebné len v prípadoch uvedených v zákone č. 51/1988 Zb. a vtedy ak treba zmeniť výrokovú časť povolenia na likvidáciu lomu. Ak k takýmto zmenám neprišlo, nie je potrebná zmena rozhodnutia o povolení likvidácie lomu. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa zmena týkala druhov odpadov, o čom nerozhoduje banský úrad ale príslušný úrad odpadového hospodárstva, banský úrad nemal dôvod vydávať rozhodnutie o zmene povolenia.
Svedok V.. I. I. uviedol, že je autorizovaný inžinier pre vodné stavby, pracuje v K. H., kde sa zaoberajú geologickými činnosťami. Zapísaný ako znalec v tomto odbore nie je. Pre H. D. G. robil posudok ohľadom lomu C., nakoľko do lomu sa začal vyvážať iný odpad ako pred tým. Vykonanou analýzou odpadu sa potvrdilo, že nejde o inertný odpad. Vzorku odpadu mu zabezpečil pracovník H.G. D. G., ktorého meno nevedel uviesť, a on sa na odbere vzorky nezúčastnil. Dňa 19.5.2011 spracoval pre H. D.M. G. odborný komentár, podľa ktorého predložená vzorka nevykazovala vlastnosti inertného materiálu. Limity pre skládku inertného odpadu boli prekročené v ukazovateľoch pre výluh: pH, fluoridy, sírany a CRL. Vzhľadom na hydrogeologické podmienky prostredia existovala možnosť prenikania znečisťujúcich látok do podzemnej vody, aj keď konkrétne geologické zloženie prostredia lomu nepoznal. Následne odporučil H. D. G. vybudovať monitorovací systém kvality vodného zdroja.
Z prečítanej výpovede svedkyne I.. Z. H. vyplýva, že spoločnosť, kde pracuje, teda J. H., G.. M.. B.. na základe objednávky z 6.5.2011 od spoločnosti K. H. vykonala analýzu predloženej vzorky zmesného odpadu, o čom vydali protokol o skúške z 19.5.2011, z ktorého vyplýva, že odpad nevyhovuje limitným hodnotám pre odpad prijateľný pre skládky inertného odpadu.
Z prečítanej výpovede svedka V.. I. R. vyplýva, že je manažérom spoločnosti Ž. U., Z.. G.. Ich spoločnosť produkuje ako odpad tuhé reakčné splodiny z odsírenia dymových plynov na báze vápnika. Ide o ostatný odpad číslo 10 01 05. Podľa chemického zloženia by tento odpad mohol spĺňať hodnoty pre inertný odpad, avšak ich spoločnosť nerobila presné rozbory. V rokoch 2010 až 2012 mali na likvidáciu tohto odpadu uzavreté zmluvy so spoločnosťou J., G.. M.. B.. a neskôr B., G.. M.. B.., ktoré mali oprávnenie na nakladanie s odpadom. Ako s týmto odpadom nakladali nekontrolovali. Za obdobie rokov 2010 - 2011 odviezli 6.756 ton tohto odpadu prostredníctvom spoločnosti J., G.. M.. B.. a v rokoch 2011 - 2012 odviezli 6.448 ton tohto odpadu prostredníctvom spoločnosti B., G.. M.. B..
Z prečítanej výpovede svedkyne N.. T. I. zastupujúcej spoločnosť J., G.. M.. B.. a svedka M. Q., vedúceho prevádzky spoločnosti J. D. G., vyplýva, že ich spoločnosť mala v rokoch 2010 a 2011 uzatvorenú zmluvu o zneškodňovaní odpadu katalógové číslo 10 01 05 so Ž. U., Z.. G.., pričom ich prevádzka v G. realizovala odvoz a uloženie odpadu a to prostredníctvom subdodávateľa H. Š., ktorý zabezpečoval prepravu odpadu a prostredníctvom obžalovaného, ktorý zabezpečoval uloženie odpadu, pričom im predložil príslušné povolenia na ukladanie tohto odpadu od Okresného úradu životného prostredia C..
Z prečítanej výpovede svedka V.. M. W. vyplýva, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti B., G.. M.. B.., ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj nakladanie s odpadmi. Jeho spoločnosť v roku 2011 vyhrala v rámci súťaže zákazku na zneškodňovanie odpadu pod katalógovým číslom 10 01 05 zo Ž. U., Z.. G.. Následne sa mu ozval predchádzajúci prepravca alebo obžalovaný a ponúkli mu kompletne dopravu a aj následné zneškodnenie tohto odpadu, nakoľko s tým majú predchádzajúce skúsenosti. Predložili mu všetky dokumenty a povolenia k tejto činnosti a aj v lome videl, že už tam takýto odpad bol navezený. Následne uzatvoril zmluvu s obžalovaným a prepravcom pánom Š..
Na základe príkazu prokurátora na prehliadku iných priestorov a pozemkov z 27.11.2013 bola dňa 27.11.2013 vykonaná ohliadka lomu v C. aj za prítomnosti obžalovaného, kde bolo odobratých 8 vzoriek odpadu o celkovej hmotnosti 14,07 kg, z ktorej bola odobratá laboratórna vzorka o objeme 3,46 kg. Zo znaleckého posudku č. 2/2014 M.. J. U., X.., znalkyne z odboru ochrany životného prostredia vyplýva, že vzorku odobratú pri obhliadke dňa 27.11.2013 dala spracovať akreditovanému laboratóriu J., G.. G. M..B.., ktoré spracovalo dňa 30.12.2013 posudok, z ktorého vyplynulo, že v tzv. natívnej vzorke odpad spĺňal kritériá pre zneškodňovanie na skládke pre inertný odpad, avšak pri výluhu vzorka prekračovala limitné hodnoty pre inertný odpad, a to pri pH: 12,2 (limitná hodnota 6-12), pri fluoridoch: 1,9 mg.l-1 (limitná hodnota 1 mg.l-1) , pri síranoch: 1.377 mg.l-1 (limitná hodnota 100 mg.l-1) a pri CRL
- celkové rozpustné látky: 4.l200 mg.l-1 (limitná hodnota 400 mg.l-1). Posudzovaný odpad spĺňal limitné kritériá pre odpad vhodný na uloženie na skládky pre nie nebezpečný odpad, avšak nie pre inertný odpad. Znalkyňa v posudku taktiež uviedla, že porovnaním so skúškami vykonanými dňa 6.5.2011 a 28.2. - 16.3.2012, skúšky vykonané v roku 2013 vykazujú nárast v stanovených hodnotách, čo môže signalizovať zvyšovanie rizika znečistenia okolitého prostredia. V doplnení č. 12/2014 a č. 04/2018 k znaleckému posudku znalkyňa M.. J. U., X.. uviedla, že vzhľadom na to, že v blízkosti lomu H. D. G. využíva viacero prameňov a dva vrty na získavanie surovej vody pre ďalšie úpravy za účelom verejného zásobovania pitnou vodou pre obyvateľstvo a za nepriaznivých okolností by mohlo dôjsť k ohrozeniu kvality týchto zdrojov vody, bolo by vhodné riešiť uskladnenie odpadu na skládke pre nie nebezpečný odpad.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014 V.. N. R., znalkyne z odboru ochrany životného prostredia vyplýva, že vyčíslila škodu spôsobenú v období od 20.8.2010 do 29.9.2012 v lome C. vývozom odpadu, a to kalu z odsírenia spalín katalógové číslo 10 01 05 o celkovom objeme 7.236,8 ton, pričom vychádzala z množstva odpadu za rok 2010 v objeme 1.775,37 ton, za rok 2011 v objeme 838,37 ton a za rok 2012 v objeme 4.622,86 ton. Znalkyňa určila celkovú škodu v sume 329.349,16 eur, a to ako súčet cien za prepravu odpadu, prenájom a manipuláciu s kontajnermi na prepravu odpadu a za uloženie odpadu na autorizovanej skládke. Z odborného stanoviska znalkyne V.. R. č. 2/2014 k možnosti zhodnocovania odpadu katalógové číslo 10 01 05 vyplýva, že k tomuto sa nevie vyjadriť, nakoľko nemá popis technológie a technologického postupu zhodnocovania predmetného odpadu a nemá údaje o výstupnom produkte. Premiestnenie odpadu do iných lomov neodporúča, nakoľko uvedený odpad nie je inertný.
Obvodný banský úrad H. H. 17.1.2005 povolil likvidáciu lomu v dobývacom priestore M. V.- H. C. I. M., pričom mesto M. 24.11.2005 požiadalo o predĺženie termínu banskej činnosti s tým, že likvidáciu bude vykonávať obžalovaný ako živnostník a to vývozom inertného a búracieho materiálu.
Z posudkov a správ na obžalovaného vyplýva, že od roku 1992 je samostatne zárobkovo činnou osobou, od roku 2010 má v registri priestupkov len záznamy o priestupkoch v doprave s pokutami okolo 10 eur, a jednou pokutou 60 eur. V registri trestov nemá žiadny záznam.
Podľa § 302 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015 (v čase skutku), kto nakladá s odpadmi vo veľkom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody tri roky až osem rokov.
Podľa § 301 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015 (v čase skutku), kto z nedbanlivosti poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia a spôsobí škodu veľkého rozsahu potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 124 odsek 3 Trestného zákona, pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 17 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení účinnom do 30.9.2007 (v čase spáchania skutku), každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.
Podľa § 8 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení účinnom do 30.9.2007, znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.
Podľa § 18 odsek 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia alebo povolenia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím alebo povolením. Pri nakladaní s odpadmi alebo inom zaobchádzaní s nimi je každý povinný chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.
Podľa § 18 odsek 3 písmeno a) a f) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, zakazuje sa a) uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom, f) prevádzkovať po 31. decembri 2008 skládku odpadov podľa § 81 ods. 4 písm. b) bodu 2, ktorá nespĺňa všetky požiadavky na skládky odpadov podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
Podľa § 19 odsek 1 písmeno e) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, držiteľ odpadu je povinný zabezpečovať zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich zhodnotenie.
Podľa § 25 odsek 1 Vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení účinnom do 14.8.2008, skládky odpadov sa členia na tieto triedy: a) skládky odpadov na inertný odpad, b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, c) skládky odpadov na nebezpečný odpad.
Podľa § 25 odsek 2 Vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z., inertný odpad je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musí byť zanedbateľná a nesmie ohrozovať kvalitu povrchových alebo podzemných vôd. Hraničné koncentrácie látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov uvedené v osobitnom predpise.
V prvom rade je potrebné uviesť, že súd upravil skutkovú vetu rozsudku oproti obžalobe podľa výsledkov vykonaného dokazovania a súčasne upravil aj právnu kvalifikáciu skutku, pričom podľa upraveného skutku kvalifikoval konanie obžalovaného miernejšie.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami neboli sporné tieto skutočnosti: Obžalovaný ako živnostník mal od roku 1999 v predmete podnikania aj podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi za podmienky dodržiavania ustanovení zákona o odpadoch a ostatných súvisiacich a vykonávacích predpisov.
Obžalovaný mal uzavretú s obcou C. od augusta 2007 riadnu nájomnú zmluvu na pozemky, na ktorých sa nachádzal lom kameňa, ktorého ťažba bola ukončená, a to na podnikateľské účely na dobu do 31.12.2020. Obžalovaný ešte v apríli 2007 požiadal Obvodný úrad životného prostredia v C. o vyjadrenie k povoleniu likvidácie lomu v priestore C. V.., ktoré potreboval pre Obvodný banský úrad, k čomu predložil odborný posudok V.. Š. keďže lom sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti s 2. stupňom ochrany a v II. stupni ochranného pásma vodárenských zdrojov. Z odborného posudku V.. Š. vyplýva, že odporučila ako zásypový materiál používať odpady zaradené podľa Vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. pod katalógovými číslami 17 01 01 - betón, 17 01 02 - tehly, 17 01 07 - zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky, 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03, 17 09 04 - zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02, 17 09 03, 17 05 06 - výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, pričom uvedené odpady môžu byť po súhlasnom vyjadrení orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva používané pri likvidácii banského diela, pričom podľa § 25 odsek 1 písmeno a) vyhlášky č. 283/2001 Z. z. likvidovaná časť lomu je aj skládkou inertného odpadu. Obžalovaný dňa 24.8.2007 podal žiadosť Obvodnému banskému úradu o povolenie likvidácie lomu v dobývacom priestore C. V.. na roky 2007 - 2013, ku ktorému pripojil potrebné doklady. Z priložených dokladov vyplýva, že obžalovanému podnikajúcemu pod obchodným menom F. C.X., C. I., so sídlom M. bolo 6.9.1999 vydané banské oprávnenie na likvidáciu lomu v dobývacom priestore M.B. V.., ktoré bolo zmenené rozhodnutím z 6.7.2006 v časti činností aj o likvidáciu lomov. Obvodný banský úrad v H. dňa 9.1.2008 vydal rozhodnutie o povolení likvidácie lomu v dobývacom priestore C. V.., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2008. Týmto rozhodnutím bola povolená obžalovanému ako živnostníkovi likvidácia lomu C. V.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia C. dňa 14.6.2007 povolil ukladať uvedené druhy inertných odpadov (17 01 01, 17 01 02, 17 01 07, 17 01 06, 17 01 04, 17 05 06), a to v objeme cca 170.000 m3 inertného odpadu. Z takto preukázaných a medzi stranami nesporných skutočností vyplýva, že obžalovaný na likvidáciu lomu C. V.. mohol použiť konkrétne inertné druhy odpadov, na základe povolenia Obvodného úradu životného prostredia C. zo dňa 14.6.2007, na ktoré odkazuje aj odôvodnenie rozhodnutia o povolení likvidácie lomu v dobývacom priestore C. V.. vydané 9.1.2008 Obvodným banským úradom v H.. Postup obžalovaného bol v danom čase v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že po určitom čase ho oslovila spoločnosť J., G.. M.. B.. prostredníctvom I.. R. ohľadom možnosti navážania predmetného odpadu (teda odpadu katalógové číslo 10 01 02 - popolček z uhlia a 10 01 05 - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika) do lomu C. V.. s tým, že majú k tomu vypracovaný odborný posudok od akreditovaného laboratória J., G.. M.. B.. Obžalovaný z dôvodu možnosti do lomu C. V.. navážať aj predmetný odpad dňa 18.8.2010 doručil na Obvodný úrad životného prostredia C. žiadosť o doplnenie zoznamu odpadov, ktoré budú použité na likvidáciu lomu C. V.., a ktoré sú zaradené v katalógu odpadov pod 10 01 02 - popolček z uhlia a 10 01 05
- tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika, pričom uviedol, že ide o inertné odpady a ostatné odpady, ktoré nevykazujú žiadne nebezpečné vlastnosti. K žiadosti priložil posudok spoločnosti J., G.. G. M..B.. z analytickej kontroly odpadu kategórie 10 01 05, ktorý bol vypracovaný dňa 17.8.2010 a z ktorého posudku vyplýva, že odpad kategórie 10 01 05 obsahuje škodliviny v koncentráciách, ktoré nespôsobujú jeho nebezpečnosť, spĺňa podmienky pre nie nebezpečný odpad a môže byť zneškodňovaný skládkovaním na skládke pre nie nebezpečný odpad. Dňa 20.8.2010 Obvodný úrad životného prostredia C. vydal pre obžalovaného vyjadrenie, podľa ktorého sa ich vyjadrenie zo dňa 14.6.2007 dopĺňa o povolené druhy inertného odpadu kat. č. 10 01 02 - popolček z uhlia a 10 01 05 - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika. Súčasťou tohto vyjadrenia bolo aj oznámenie, že toto vyjadrenie nenahrádza súhlas podľa ustanovení zákona o odpadoch a nie je rozhodnutím podľa predpisov o správnom konaní. Obžalovaný na základe vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia C. z 20.8.2010 umožnil do lomu C. V.. navážať predmetný odpad, teda tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika produkované Ž. U. G., Z.. G.., ktorá mala ich zneškodnenie zabezpečené prostredníctvom spoločnosti J., G.. M.. B.. a následne spoločnosti B., G.. M.. B.., pričom prepravu zabezpečoval H. Š.. Z listinných dokladov, najmä vážnych lístkov a faktúr, mal súd potom jednoznačne preukázané množstvo predmetného odpadu, ktoré bolo do lomu C. V.. navezené v období od 20.8.2010 do 29.9.2012.
Prokurátor v obžalobe skutok formuloval tak, že obžalovaný umožnil navážanie predmetného odpadu do lomu C. V.. v rozpore s povolením Obvodného banského úradu v H. zo dňa 9.1.2008, hoci vedel, že navezený kal nespĺňa limitné koncentrácie pre inertný odpad. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný konal v rozpore s rozhodnutím o povolení likvidácie lomu zo dňa 9.1.2008, čo vyplynulo jednak z rozhodnutia o povolení likvidácie lomu z 9.1.2008 ale najmä z výpovede N.. V.. C. Y., predsedu Hlavného banského úradu. Samotné rozhodnutie o povolení likvidácie lomu z 9.1.2008 vo výrokovej časti neuvádza druhy odpadu, ktoré je povolené do lomu navážať. Len v odôvodnení tohto rozhodnutia sa odkazuje na vyjadrenie obvodného úradu životného prostredia z 14.6.2007, ktoré uvádza povolené druhy odpadu podľa katalógových čísiel. Obžalovaný tak nemohol konať v rozpore s rozhodnutím o povolení likvidácie lomu vydaným Obvodným banským úradom H. dňa 9.1.2008, keďže toto povolenie vo výrokovej časti neurčovalo povolené druhy odpadu. Okrem toho z výpovede predsedu Hlavného banského úradu N.. Y. jednoznačne vyplynulo, že banský úrad nie je kompetentným orgánom na rozhodovanie o druhoch odpadu, ktoré možno použiť pri likvidácii lomu. Takéto rozhodnutie patrí výlučne do kompetencie orgánov odpadového hospodárstva a takým v danom čase bol Obvodný úrad životného prostredia C.Š.. Okrem toho z výpovede N.. Y. opierajúcej sa o príslušné právne predpisy vyplynulo, že obžalovaný nebol povinný ani žiadať o zmenu rozhodnutia o povolení likvidácie lomu v prípade, že chcel doplniť druhy odpadu, ktoré bude do lomu navážať, keďže banský úrad nie je kompetentný o tom rozhodovať a nešlo ani o zmenu výrokovej časti ich rozhodnutia. Obžalovaný z dôvodu, že chcel do lomu C. V.. navážať aj iné druhy odpadov, ako mal povolené podľa vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia C. z 14.6.2007, bol povinný požiadať tento úrad o doplnenie druhov odpadu, čo žiadosťou doručenou dňa 18.8.2010 na Obvodný úrad životného prostredia C. aj urobil. Obžalovaný však v predmetnej žiadosti uviedol, že u odpadov zaradených v katalógu odpadov pod 10 01 02 - popolček z uhlia a 10 01 05 - tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika, ide o inertné odpady a ostatné odpady, ktoré nevykazujú žiadne nebezpečné vlastnosti. K žiadosti priložil aj posudok spoločnosti J., G.. G. M.. B.. z analytickej kontroly odpadu kategórie 10 01 05, ktorý bol vypracovaný dňa 17.8.2010 a z ktorého posudku vyplýva, že odpad kategórie 10 01 05 obsahuje škodliviny v koncentráciách, ktoré nespôsobujú jeho nebezpečnosť, spĺňa podmienky pre nie nebezpečný odpad a môže byť zneškodňovaný skládkovaním na skládke pre nie nebezpečný odpad. Obžalovaný tak v predmetnej žiadosti deklaroval, že v prípade predmetných druhov odpadov ide o inertné odpady, hoci prikladal odborný posudok o tom, že ide o nie nebezpečné odpady, čo predstavuje dve rôzne kategórie odpadov, resp. dva rôzne druhy odpadov, ktorých skládkovanie je možné len na tomu zodpovedajúcich skládkach odpadov. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z., o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení účinnom do 14.10.2013, teda v čase skutku, rozlišovala triedy skládok na skládky odpadov na inertný odpad, skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný a skládky odpadov na nebezpečný odpad, pričom špecifikovala, čo sa považuje za inertný odpad. Obžalovaný ako živnostník podnikajúci od roku 1999 aj v oblasti odpadového hospodárstva mal a mohol vedieť, že inertný a nie nebezpečný odpad nie sú rovnaké kategórie odpadov, keďže samotná vyhláška jednoznačne rozlišuje skládky inertného a nie nebezpečného odpadu. Z vykonaného dokazovania nebol preukázaný úmysel obžalovaného uviesť nepravdu o druhu predmetného odpadu pri podávaní žiadosti na Obvodný úrad životného prostredia C. o doplnenie druhov odpadu, avšak vzhľadom na to, že obžalovaný už mal skúsenosti s odpadovým hospodárstvom a aj s likvidáciou lomov, keďže už v roku 1999 mu bola povolená likvidácia lomu M. V.. Teda obžalovaný vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že inertný a nie nebezpečný odpad nie je to isté a ich skladovanie je možné len na rozdielnych skládkach, pričom už z odborného posudku V.. Š., ktorý predkladal k prvej žiadosti vyplýva, že likvidovaná časť lomu je aj skládkou inertného odpadu, teda nešlo o skládku nie nebezpečného odpadu. Obžalovaný však k žiadosti o doplnenie druhov odpadu na navážanie do lomu C. V.. pripojil posudok o tom, že ide o nie nebezpečný odpad, hoci mal mať posudok, že ide o inertný odpad. Obžalovaný tak svojím konaním, hoci aj nevedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, mal a mohol o tom vzhľadom na okolnosti prípadu a svoje pomery vedieť. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania preukázané zavinenie obžalovaného z nevedomej nedbanlivosti nemohol ho uznať za vinného zo zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, ktoré ustanovenie v čase skutku bolo formulované len ako úmyselný trestný čin. Súd podľa vykonaného dokazovania upravil skutkovú vetu, z ktorej vypustil časť týkajúcu sa toho, že obžalovaný konal v rozpore s povolením Obvodného banského úradu H. zo dňa 9.1.2008, kde túto časť skutkovej vety nahradil preukázanou skutočnosťou, že v auguste 2010 obžalovaný požiadal Obvodný
úrad životného prostredia C. o doplnenie zoznamu odpadov, kde uviedol, že ide o inertný odpad, ktoré tvrdenie obžalovaného však nebolo pravdivé. Aj po takejto úprave skutku zostala zachovaná totožnosť skutku, nakoľko miesto i čas sa nezmenili a nezmenila sa ani skutočnosť, že obžalovaný umožnil navážať predmetný odpad do lomu, a nezmenil sa ani následok, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že predmetný odpad nespĺňa limitné koncentrácie pre inertný odpad. Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku, po úprave skutkovej vety ako aj z dokazovania preukázaného len nedbanlivostného zavinenia obžalovaného, súd posudzoval, či konanie obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty iného trestného činu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný znečistil životné prostredie, nakoľko umožnil do lomu C. V.. navážať predmetný odpad (tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika), ktorý bol svojou podstatou a množstvom pre dané prostredie cudzorodým, pričom nešlo o inertný odpad, ktorý by bolo možné pri likvidácii lomu použiť na jeho zavážanie, pričom povinnosťou obžalovaného bolo predchádzať znečisteniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky na životné prostredie, teda porušil všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia, konkrétne ustanovenia § 17 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí s poukazom na § 8 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a v nadväznosti na ustanovenia § 18 odsek 1, odsek 3, písmeno a), f) a § 19 odsek 1, písmeno e) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Obžalovaný uviedol, že pozemky lomu C. V.. využíval na podnikateľské účely, pričom likvidáciu lomu uskutočňoval aj navážaním odpadu a potvrdil, že prostredníctvom spoločností J., G.. M.. B.. Z. B., G.. M.. B.. a dopravcu H. Š. zo Ž. U. G., Z.. G.. umožnil do lomu naviesť predmetný odpad, avšak mal za to, že na uvedenú činnosť mal riadne povolenie, keďže mu Obvodný úrad životného prostredia C. dňa 20.8.2008 vydal vyjadrenie o doplnení druhov odpadov aj o predmetné odpady. V danom prípade však obžalovaný v žiadosti o doplnenie zoznamu odpadov doručenej dňa 18.8.2010 neuviedol pravdivú informáciu o tom, že ide o inertné odpady a súčasne doložil aj odborné vyjadrenie k nie inertným odpadom ale k odpadom nie nebezpečným. Súd má za to, že vzhľadom už na vyššie poukázané okolnosti a osobné pomery obžalovaného tento mal a mohol vedieť, že ide o dva rôzne druhy odpadov, ktoré je možné skládkovať len na rozdielnych druhoch skládok. Obžalovaný mal vo vzťahu k lomu C. V.. vedomosť o tom, že ide o pozemky v chránenej krajinnej oblasti s 2. stupňom ochrany a v II. stupni ochranného pásma vodárenských zdrojov, nakoľko uvedenú skutočnosť konštatoval už pri predkladaní žiadosti na Obvodný úrad životného prostredia C. 23.4.2007, ku ktorej dodatočne prikladal aj odborný posudok Ing. Šupalovej, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že likvidovaná časť lomu je aj skládkou inertného odpadu. Teda z týchto dokumentov bol obžalovaný oboznámený s tým, že predmetné pozemky sú v chránenom pásme a že likvidovaná časť lomu má charakter skládky inertného odpadu.
Skutočnosť, že do lomu C. V.. bol navezený predmetný odpad 10 01 05 v množstve najmenej 6.982,19 ton mal súd preukázanú z doložených vážnych lístkov Ž. U. G., Z.. G.., ktorej boli tieto vážne lístky predložené spoločnosťami J., G.. M.. B.., M.. B., G.. M.. B.., pričom súd zohľadnil len vážne lístky týkajúce sa dopravy predmetného odpadu do lomu C. V.. Znalkyňa V.. R. v znaleckom posudku č. 1/2012 vychádzala z množstva odpadu 7.236,8 ton podľa zadania vyšetrovateľa, avšak súd mal z doložených vážnych lístkov jednoznačne preukázané, že obžalovaný prevzal predmetný odpad len v objeme 6.982,19 ton, pričom odpad v mesiaci september 2010 podľa vážnych lístkov neprevzal obžalovaný, preto súd vychádzal pri množstve odpadu výlučne z preukázaného množstva prevzatého obžalovaným podľa vážnych lístkov, a to bolo 6.982,19 ton. Výšku škody znalkyňa V.. R. určila pri množstve odpadu 7.236,8 tony na sumu 329.349,16 eur, a to ako súčet cien za prepravu odpadu, prenájom a manipuláciu s kontajnermi na prepravu odpadu a za uloženie odpadu na autorizovanej skládke. Vzhľadom na to, že z vážnych lístkov mal súd jednoznačne preukázané prevzatie predmetného odpadu obžalovaným len v objeme 6.982,19 ton, výšku škody pomerne znížil a to na sumu 317.761,77 eur, ktorú súd považuje za majetkovú škodu, keďže v sebe zahŕňa náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Keďže obžalovaný z nedbanlivosti porušil všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu (dosahujúcu najmenej sumu 133.000 eur), naplnil svojím konaním skutkovú podstatu prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.
K argumentu obhajcu, že žiada vyhodnotiť zákonnosť získania vzoriek na ich znalecké skúmanie, treba uviesť, že vzorky, ktoré boli použité pri znaleckom skúmaní v prípravnom konaní, boli odobraté pri prehliadke iných priestorov a pozemkov, ktorá sa uskutočnila na základe príkazu prokurátora z
27.11.2013, teda vzorka na znalecké skúmanie bola odobratá zákonným spôsobom. Pokiaľ obhajca namietal nezákonnosť vstupu pracovníkov H. D. G., ktorý odobrali vzorku a dali si ju skúmať, tak treba v prvom rade uviesť, že výsledky tohto skúmania neboli použité ako dôkaz v predmetnom trestnom konaní vo vzťahu k určeniu vlastností odpadu. Čo sa týka obhajcom namietaného nezákonného vstupu pracovníkov H. D. G. na pozemky lomu, kde odobrali vzorky, je potrebné uviesť, že v zmysle § 17 odsek 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, osoby poverené prevádzkovateľom sú oprávnené vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky okrem iného aj na kontrolu činnosti a monitoringu v ochranných pásmach vodárenského zdroja. Keďže lom C. V.. sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja, boli oprávnení v zmysle citovaného ustanovenia pracovníci H. D. G. vstúpiť na pozemky lomu. K okolnosti uvedenej obhajcom, že nebol robený monitoring kvality vody a nebolo zistené, že by kvalita vody bola zhoršená, súd uvádza, že v danom prípade nebolo ani vykonaným dokazovaním preukázané, že by prišlo k zhoršeniu kvality vody, čo by však malo vplyv na vznik ekologickej ujmy, ktorá nebola ani preukázaná. Súd mal však preukázaný vznik majetkovej škody, zahrňujúcej v sebe náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu.
K vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (deklarovanie, že predmetný odpad je inertný, hoci odborný posudok bol len na nie nebezpečný odpad, ktorý rozdiel mal a mohol obžalovaný vedieť, keďže sa v oblasti nakladania s odpadmi pohyboval od roku 1999 a mal od tohto obdobia aj skúsenosti s likvidáciou lomov) a najmä jeho následku (škoda vo výške 317.761,77 eur), ale aj okolností, za ktorých bol čin spáchaný a miere zavinenia obžalovaného (konal v nevedomej nedbanlivosti, teda hoci nevedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z hľadiska spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia a pohnútky, ako aj miery, akou konanie obžalovaného prispelo k spáchaniu trestného činu, súd prihliadol na okolnosti opísané vyššie, pričom má za to, že obžalovaný hoci nevedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, mal a mohol to vedieť, keďže v oblasti nakladania s odpadmi mal živnostenské oprávnenie od roku 1999 a minimálne do roku 2005 začal vykonávať aj likvidáciu lomu M. V., teda v danej oblasti pred rokom 2010 pôsobil už viac ako 10 rokov, a mal a mohol vedieť rozdiel medzi inertným a nie nebezpečným odpadom a možnostiach jeho skládkovania. V prípade predmetného odpadu deklaroval, že ide o inertný odpad, pričom dokladal odborné vyjadrenie k nie nebezpečnému odpadu, teda konal nedbanlivo. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko nebol doposiaľ súdne trestaný a postihnutý bol len za priestupky v doprave. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 301 odsek 4 Trestného zákona v trvaní od 3 rokov do 8 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 6 rokov a 4 mesiace. Pri komplexnom zhodnotení okolností prípadu aj pomerov obžalovaného mal súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, preto súd obžalovanému ukladal podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom. Čo sa týka okolností prípadu súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že napriek tomu, že obžalovaný deklaroval vo vzťahu k predmetnému odpadu, že ide o inertný odpad a dokladal k nemu posudok len na nie nebezpečný odpad, túto okolnosť prehliadol aj príslušný orgán odpadového hospodárstva, teda v tom čase Obvodný úrad životného prostredia C.Š., keďže dňa 20.8.2010 vydal obžalovanému vyjadrenie o doplnení povolených druhov odpadov aj o predmetné odpady, teda minimálne ľahkovážnym
prístupom príslušného štátneho orgánu prišlo k vydaniu povolenia, ktoré umožňovalo až po dobu 3 rokov predmetný odpad do lomu C. V.. navážať. Teda pokiaľ by v danom prípade príslušný orgán konal zodpovednejšie, obžalovaný by dané povolenie nezískal. Okrem toho súd zohľadnil aj skutočnosť, že v čase, keď bolo vydané dočasné opatrenie o pozastavení navážania do lomu C. V.., obžalovaný uvedené dočasné opatrenie plne rešpektoval, nakoľko z doložených vážnych lístkov je zrejmé, že v danom čase do lomu predmetný odpad navážaný nebol. S poukazom na tieto okolnosti skutku ako aj to, že obžalovaný konal len z nevedomej nedbanlivosti, súd obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu trestu, pričom nemohol uložiť trest kratší ako 6 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest vo výmere 1 rok, ktorý považuje za dostatočný s ohľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného, zohľadniac aj skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo takmer 8 rokov a aj v tejto dobe obžalovaný viedol riadny život.
Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkov sa dopustil len na úseku dopravy, má súd za to, že nie je pre nápravu obžalovaného, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Tak krátku skúšobnú dobu súd obžalovanému ukladal prihliadnuc na dĺžku doby, ktorá už uplynula od spáchania činu v roku 2012, počas ktorej obžalovaný taktiež viedol riadny život.
K výroku o náhrade škody súd uvádza, že poškodeným podľa Trestného poriadku je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Vo vzťahu k poškodeným vystupujúcim v danom konaní je potrebné uviesť, že pozemky, ktoré tvoria lom C. V.. sú vo vlastníctve obce C., teda obec C. je subjektom, ktorému pri danom trestnom čine vznikla majetková škoda, ktorá v sebe zahrňuje náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu, pričom obec C. si náhradu škody do skončenia vyšetrovania riadne a včas neuplatnila, preto súd vo vzťahu k obci C. o náhrade škody nerozhodoval. Keďže znaleckým posudkom V.. N. R. vyčíslená škoda vo výške 329.349,16 eur predstavuje cenu za odstránenie a zneškodnenie odpadu, teda majetkovú škodu, túto si mohla v konaní uplatniť len obec C., ako vlastník nehnuteľnosti. Znaleckým dokazovaním nebola zistená ekologická ujma, kde by poškodeným bol štát v zastúpení, či už Okresného úradu, resp. H. D. G., pokiaľ by škoda vnikla na vode, preto súd týmto poškodeným nádok na náhradu škody nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.