Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne Ing. K. A., bytom N. M. č. XXX proti žalovaným: 1/ A. B., bytom N. M. XXX, 2/ W. O., bytom I. 2, 3/ R. N., bytom N. M. XXX, 4/ D. S., bytom N. M. XXX, 5/ X. O., bytom N. M. XXX, 6/ D. R., bytom N. M. XXX, 7/ X. N., bytom N. M. XXX, 8/ X. O. S., zastúpenému O. pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 9/ N. B., bytom N. M. XXX, XX/ W. B., bytom M. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. februára 2019, č.k. -130, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že : Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Ing. K. A., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, trvale bytom N. M. č. XXX, a žalovaných 1/ A. B., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom N. M. XXX, 2/ W. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,bytom I. 2, 3/ R. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom N. M. XXX, 4/ D. S., rod. O., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom N. M. XXX, 5/ X. O., rod. N., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom N. M. XXX, 6/ D. R., rod. N., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom N. M. XXX, 7/ X. N., rod. S., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom N. M. XXX, 8/ X. O. S., zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 9/ N. B., rod. B., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom N. M. XXX, XX/ W. B., rod. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XX, k pozemku parc. KNE č. 760 orná pôda o výmere 779 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Horná Poruba, obec Horná Poruba, okres Ilava, a vyporiadava ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne Ing. K. A., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. r.č. XXXXXX/XXX,trvale bytom N. M. č. XXX. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 2/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 3/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 4/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 5/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 6/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 7/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 8/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 9/ sumu 161,64 Eur, žalovanému 10/ sumu 161,64 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ až 10/ k pozemku parc. KNE č. 760 orná pôda o výmere 779 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Horná Poruba, a vyporiadal ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne; výrokom II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 2/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 3/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 4/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 5/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 6/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 7/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 8/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 9/ sumu 161,64 Eur, žalovanému 10/

sumu 161,64 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom III. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k pozemku parc. KNE č. 760 orná pôda o výmere 779 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Horná Poruba z dôvodu, že strany sporu sa mimosúdne nevedeli dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva. Z výpisu z uvedeného listu vlastníctva bolo preukázané, že ako účastníci konania vystupujú v konaní všetci podieloví spoluvlastníci uvedeného pozemku, a je teda splnená procesná podmienka vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu s inými spoluvlastníkmi. Žalobkyňa toto právo využila podaním žaloby na súd. Ustanovenie neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. bytovú odkázanosť, užívanie alebo do úvahy prichádzajúce budúce užívanie spornej nehnuteľnosti a pod.) a na veľkosť podielov. A ako posledný spôsob je zakotvený nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za primeranú náhradu. V zásade každý pozemok je možné reálne rozdeliť na nové parcely podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov. Z predloženého geometrického plánu vyhotoveného BV PLAN, spol. s r.o. zo dňa 6.6.2017 bolo preukázané, že predmetný pozemok je z hľadiska technického deliteľný. V danom prípade sa predmetný pozemok druhu orná pôda nachádza v zastavanom území obce a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia , , , upravujúce opatrenia proti drobeniu pozemkov. Na to, aby mohla byť vec reálne rozdelená, musí byť v zmysle judikatúry súdov deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobré možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Súd poukázal na to, že pokiaľ by súd predmetnú parcelu rozdelil podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov, vznikli by vzhľadom na výmeru parcely 779 m2, a vzhľadom na podiely žalovaných 1/ až 8/ vo veľkosti 1/36 aj parcely, ktorých výmera by bola tak malá (21,64 m2), žeby nemohli tieto novovytvorené parcely slúžiť ako orná pôda, a do úvahy by neprichádzalo ani ich iné reálne využitie, a vzhľadom na predĺžený tvar predmetného pozemku by tento nebolo možné rozdeliť tak, aby každá z novovytvorených parciel mala zabezpečený prístup k miestnej komunikácii na parc. KNC č. 1114. Rozdelenie pozemku podľa veľkosti podielov by nepochybne bolo neúčelné a bol by znemožnený reálny výkon vlastníckych práv k novovytvoreným parcelám.

3. K tomu, aby súd mohol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa žalobného návrhu, ktorý predstavuje kombináciu rozdelenia pozemku, prikázania odčlenenej časti pozemku do vlastníctva žalobkyne a prikázania zvyšku pozemku ostatným spoluvlastníkom do ich spoluvlastníctva, je potrebný súhlas spoluvlastníkov pozemku. Uvedený záver má základ v zásade, že nemožno v konaní o zrušení a vyporiadaní prikázať čo i len časť pozemku do vlastníctva spoluvlastníkovi, ktorý nemá záujem o žiadnu časť pozemku. Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať, aj keby u neho boli predpoklady na účelné využitie veci (Z IV, str. 484). Žalovaní 2/, 7/, 8/ navrhovali prikázať celú parcelu do vlastníctva žalobkyne. Žalovaní 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 9/, 10/ na prvom pojednávaní súhlasili s tým, aby bolo spoluvlastníctvo vyporiadané podľa žalobného návrhu, no v písomnom podaní zo dňa 11.2.2019 títo žalovaní zmenili svoj pôvodný názor, žiadali prikázať celú parcelu do vlastníctva žalobkyne, a z tohto ich podania teda vyplýva, že sú proti tomu, aby im bola čo i len časť parcely prikázaná do ich vlastníctva, pričom žalobkyňou navrhovaný spôsob rozdelenia parcely odmietli z dôvodu, že podľa nich by do vlastníctva žalovaných bola prikázaná menej hodnotná parcela. Danosť tvrdených dôvodov tohto nesúhlasu súd neskúmal a nebolo to ani potrebné. Podstatné je, že žalovaní boli proti tomu, aby im bola prikázaná čo i len časť pozemku, a teda prejavili vôľu nezotrvať v

podielovom spoluvlastníctve ohľadom daného pozemku (resp. jeho časti). Pokiaľ rozdelenie pozemku podľa podielov nie je dosť dobre možné a pokiaľ spoluvlastník nechce, aby mu bol prikázaný pozemok do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, súd takémuto spoluvlastníkovi pozemok neprikáže. Úlohou súdu je, aby doterajšie spoluvlastníctvo bolo rozumne vyporiadané, a nie aby bolo vytvorené, dokonca proti vôli spoluvlastníkov, nové spoluvlastníctvo. Preto nemožno pristúpiť ku spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnému pozemku tak, ako navrhovala žalobkyňa v žalobe v zmysle priloženého geometrického plánu. Súd potom uzavrel, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku jeho rozdelením podľa veľkosti podielov a jeho rozdelením v zmysle žalobného návrhu nie je možné a pristúpil k druhému zákonnému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pre rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná do vlastníctva sú v ustanovení zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, a v neposlednom rade ako už bolo uvádzané súhlas spoluvlastníka s prikázaním veci do jeho vlastníctva. V danom prípade je zrejmé, že najväčší podiel k pozemku zo všetkých spoluvlastníkov má žalobkyňa, ktorej patrí podiel 19/36, pričom žalobkyňa súhlasila s tým, aby bola časť predmetného pozemku zodpovedajúca parcelám KNC č. 115/2, č. 116/2 v zmysle geometrického plánu prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Ostatní spoluvlastníci, teda žalovaní neprejavili záujem o prikázanie pozemku do ich vlastníctva. V prospech prikázania veci do vlastníctva žalobkyne svedčí aj to, že žalobkyňa má najlepšie predpoklady pre účelné využitie pozemku. Býva v blízkosti pozemku v dome súp. č. 224 na parc. KNC č. 108, pričom prístup k predmetnému pozemku má zabezpečený jednak cez parcelu KNC č. 1114, na ktorej je miestna komunikácia, ako vyplýva z katastrálnej mapy, a prístup bude mať zabezpečený aj cez parcelu KNE 758, v ktorej má žalobkyňa spoluvlastnícky podiel o veľkosti 10/36- in. Žalobkyňa detailne popísala akým spôsobom predmetný pozemok využívala jej rodina v minulosti, vysvetlila, že má záujem o časti pozemku označené v geometrickom pláne ako parcely č. 116/2 a č. 115/2 z dôvodu, aby tam vybudovala príslušné úpravy za účelom regulovania splaškových vôd z družstva tak, aby nebol ohrozený jej rodinný dom. Žalobkyňa prezentovala plány jej budúceho užívania pozemku, chce si tam vysadiť ovocné stromy. Žalovaní nežiadali priznať do ich vlastníctva žiadnu časť pozemku, neplánujú pozemok užívať, starať sa o neho, a preto súd dospel k záveru, že je na mieste celú parcelu prikázať do vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby jej súd prikázal časť pozemku označenú v geometrickom pláne ako parcelu č. 116/3, nič jej nebráni v tom, aby po prikázaní celého pozemku do jej vlastníctva si dala podľa geometrického plánu odčleniť tú časť pozemku, o ktorú nemá záujem a pokúsila sa ju predať inej osobe. Tomuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva nebráni ani žalobkyňou namietaná skutočnosť, že žalovaní a ďalšie osoby sú podielovými spoluvlastníkmi vedľajšej parcely KNE č. 740/12, na ktorú sa možno dostať z miestnej komunikácie (parc. KNC č. 1114) práve cez parcelu KNE č. 760 a jej prikázaním do vlastníctva žalobkyne by žalovaní stratili prístup k parcele KNE č. 740/12. Treba zohľadniť skutočnosť, že žalovaní súhlasili s tým, aby sa celá parcela KNE č. 760 prikázala do vlastníctva žalobkyne s tým, že k ich záujmu užívať susednú parcelu KNE č. 740/12 sa vôbec nevyjadrovali, keďže je táto parcela v areáli poľnohospodárskeho družstva, ako to vyplýva aj z mapových podkladov v spise. 4. Primeranou náhradou sa rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Žalobkyňa v jej vyjadrení zo dňa 2.11.2017 uvádzala , že je ochotná vyplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely v sume 1 Euro za 1 m2 a svoje tvrdenie oprela kúpnu zmluvu zo dňa 19.6.2013, na základe ktorej Obec Horná Poruba predala pozemok parc. KNC č. 436 záhrady v intraviláne obce Horná Poruba za kúpnu cenu 1 Eur za 1 m2. Poukázala na zlý stav pozemku parc. KNE 760, na to, že je zaplavovaný splaškami z družstva, že slúži čiastočne ako spevnená a čiastočne ako nespevnená komunikácia, ktoré tvrdenia žalobkyne žalovaní nerozporovali. Napokon žalobkyňa súhlasila s tým, že cena pozemku môže predstavovať 1,66 Eur za 1 m2, pričom vychádzala z ceny pozemku stanovenej v dedičskom konaní konanom v roku 2013 po manželovi žalobkyne a dodala, že poslednú dobu sa však v obci nepredával žiaden pozemok. Žalovaní žiadali výplatu z ich podielov v sume 7 Eur, resp. 7,09 Eur za 1 m2 pozemku, argumentujúc tým, že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, a poukazujúc na to, že v minulosti Slovenská republika, zastúpená SPF predal pozemok parc. KNC č. 888 záhrady v intraviláne k.ú. Horná Poruba za 7,09 Eur za 1 m2, o čom bola predložená kúpna zmluva uzavretá medzi SR, zast. SPF ako predávajúcim a Pavlom Donkom, Ing. Bohumilou Donkovou ako kupujúcimi, ktorá zmluva však nebola datovaná. Žalovanou stranou predložená jedna nedatovaná kúpna zmluva s absenciou tvrdenia žalovanej strany o dátume uzavretia kúpnej zmluvy, nepreukazuje, že predmetný pozemok má tiež hodnotu uvedenú v tejto kúpnej

zmluve. Navyše žalobkyňa predložila kúpnu zmluvu z roku 2013 ohľadom pozemku s porovnateľnou kultúrou (záhrada), nachádzajúcim sa tiež v zastavanom území danej obce, v ktorej kúpnej zmluve bola uvedená sedemnásobne nižšia kúpna cena. Pre určenie primeranej náhrady je pritom rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania. Je zrejmé, že aktuálnu cenu predmetného pozemku, vzhľadom na jeho špecifiká, t.j. napr. polohu (nachádza sa síce v zastavanom území obce, ale v oplotení hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva), stav (zaplavovaný splaškovými vodami z družstva), spôsob využitia (v časti slúži ako spevnená komunikácia) a iné, by mohla posúdiť osoba s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Žiadna sporová strana nenavrhla vykonať relevantné dokazovanie na stanovenie aktuálnej všeobecnej ceny pozemku a súd v civilnom sporovom konaní už dôkazy v tomto smere bez návrhu sporových strán s poukazom na ust. nemôže vykonať. Dôkazná iniciatíva, t.j. navrhovanie dôkazných prostriedkov na preukázanie tvrdení sporových strán leží plne na pleciach sporových strán. Tvrdenia žalobkyne a tvrdenia žalovaných o hodnote pozemku sa stretli v sume 1,66 Eur, pretože žalobkyňa v rámci svojho posledného prednesu vo veci popierala, žeby mal pozemok vyššiu cenu ako 1,66 Eur. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia, žeby mal predmetný pozemok vyššiu cenu a na nich spočívalo v tomto smere dôkazné bremeno v zmysle , . S poukazom na uvedené skutočnosti súd vychádzal z ceny 1,66 Eur za 1 m2 , ktorú považoval za primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely. Pozemok má výmeru 779 m2, pričom podielu každého zo žalovaných 1/ až 8/ o veľkosti 1/36 zodpovedá výmera 21,64 m2 a hodnota podielu každého zo žalovaných 1/ až 8/ predstavuje 35,62 Eur (21,64 m2 x 1,66 Eur) a podielu každého zo žalovaných 9/, 10/ o veľkosti 3/24 zodpovedá výmera 97,37 m2 a hodnota podielu každého zo žalovaných 9/, 10/ predstavuje 161,64 Eur (97,37 m2 x 1,66 Eur).

5. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnému pozemku a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely k pozemku; žalovanému 8/ vyplatí žalobkyňa náhradu za jeho podiel na účet zástupcu žalovaného 8/ uvedený v jeho vyjadrení zo dňa 18.10.2017. Lehotu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícke podiely súd žalobkyni určil v zmysle do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa spočiatku uvádzala, že má dostatočnú finančnú rezervu na vyplatenie náhrady za podiely žalovaných. Neskôr v priebehu konania začala tvrdiť, že si prepočítala svoje finančné možnosti a vyšlo jej, že nebude mať peňažné prostriedky na vyplatenie žalovaných, pričom poukázala na očakávané výdavky. Tieto očakávané výdavky bližšie nezdôvodnila, a nijako nepodložila. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že má pravidelný príjem v podobe starobného a vdovského dôchodku v sume viac ako 500 Eur mesačne (podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni aktuálny starobný a vdovský dôchodok žalobkyne predstavuje úhrnnú sumu 565,90 mesačne a nie sú z neho vykonávané žiadne zrážky) a žije v spoločnej domácnosti so synom, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 145 Eur mesačne. Žalobkyňa podľa jej vyjadrenia okrem domu, v ktorom býva a priľahlého pozemku, má vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo aj k iným nehnuteľnostiam (napr. pozemky parc. č. 762, 758 k.ú. Horná Poruba), z ktorých môže dosahovať výnos. Vzhľadom na úhrnnú výšku primeranej náhrady 610,64 Eur, ktorú uložil súd žalobkyni zaplatiť žalovaným, je zrejmé, že majetkové a príjmové pomery žalobkyne umožňujú žalobkyni vyplatenie týchto náhrad žalovaným, pričom na splnenie uloženej povinnosti jej postačí lehota 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom všetkých strán v zmysle návrhu žalobkyne, pretože žalobkyňa na pojednávaní na výsluchu žalovaných, ktorí sa na pojednávaní nedostavili už netrvala.

6. Porovnaním petitu žaloby a výrokov I., II. vyhláseného rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná v plnom rozsahu, pretože súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva iným spôsobom než navrhovala žalobkyňa, a žalovaní boli tiež úspešní len čiastočne, keďže bol síce pozemok prikázaný do vlastníctva žalobkyne, no za niekoľko násobne nižšiu sumu náhrady za podiely než akú navrhovali žalovaní. Strany teda dosiahli čiastočný úspech v konaní. Preto súd výrokom III. vzhľadom na zásadu úspechu podľa , žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že návrhom sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedenému pozemku KNE 760 na podklade geometr. plánu, a to tak, že pozemok bude rozdelený na samostatné parcely, časť vysporadúvanej parcely KNE 760 o výmere 411 m2 bude v jej výlučnom vlastníctve a druhá časť o výmere 368 m2 bude v spoluvlastníctve žalovaných, pričom tieto výmery zodpovedajú výške spoluvlastníckych podielov na parc. KNE 760, kde ona vlastní 19/36, t.j. 411 m2 a žalovaní spolu vrátane neznámeho vlastníka vlastnia 17/36, čo činí 368 m2. Na základe týchto skutočností požadovala, aby jej boli prikázané do výlučného

vlastníctva novovytvorené parc. č. 115/2 KNC o výmere 54 m2 a parc. č. 116/2 KNC o výmere 357 m2 v zmysle geometrického plánu, čo spolu činí 411 m2. Novovytvorenú parc. 116/3 KNC o výmere 368 m2 navrhuje ponechať v spoluvlastníctve žalovaných. Svoj návrh odôvodnila tým, že ešte jej dnes už nebohý manžel František A. mal v úmysle tie parcely v blízkosti ich rodinného domu, ktoré od momentu kúpy v roku 1905 na základe dohody o reálnej deľbe medzi ich prastarým otcom A. R. a starým otcom zo strany žalovaných A. O. užívala len ich rodina, a teda aj parc. 760 KNE, vysporiadať so spoluvlastníkmi. Za týmto účelom ich všetkých oslovil ešte pred 10 rokmi v roku 2009 doporučenými listami. Keďže odozva nebola žiadna, začali osobne oslovovať spoluvlastníkov v tejto záležitosti, pričom niektorí otvorene odmietali jeho návrh na vysporiadanie pozemku, iní pod rôznymi zámienkami sa vyhovárali a odmietali toto riešiť. S menšími odmlkami tento stav sa neposunul ďalej ani po niekoľkých rokoch. Potom, čo sa stala v r. 2013 vlastníčkou manželových spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, pokračovala v jeho úmysle sama. Žiaľ neúspešne, nebola ochota zo strany žalovaných existujúci stav zmeniť. Čo sa týka predmetnej parcely KNE 760, rozhodla sa požiadať o jej rozdelenie cestou súdu na základe geometrického plánu, pretože sa k nej dostali informácie, že došlo k dohode medzi žalovanými 1/ až 7/ a 9/ až 10/ na parc. KNE 758 a niektorými spoluvlastníkmi na parc. 761 KNE v tom zmysle, že parcely KNE 761 a KNE 758 si prerozdelia. Za týmto úmyslom majú v pláne odkúpiť spoluvlastnícky podiel p. B. O. /bola aj oslovená jedným z vlastníkov na parc. KNE 761, čo však odmietla vzhľadom na predkupné právo spoluvlastníkov/. Čo sa týka jej spoluvlastníckeho podielu na parc. KNE 758, mali v pláne vytlačiť ju do medze pod oplotením hospodárskeho dvora PD a tiež vytlačiť ju z pozemku KNC 115/2 a KNC 116/2, ktoré obhospodaruje už veľa rokov. Ešte za bývalého JRD Košeca chodila tam upravovať terén a opravovať odrážky na odtok dažďových vôd a hnojovice do potôčika, aby tieto vody nestáli v koľajach vyhĺbených fekálnym vozom a nezaplavovali roľu nad jej rodinným domom a potom nevyvierali v kotolni a v pivnici. Vykášala žihľavu na kŕmenie kačíc, zbierala pýr pre zajace atď.. Od r. 2014 chová 2 ovečky na vypásanie záhrady, tieto sa tiež pasú aj na parcelách KNC 115/2 a KNC 116/2. Obe tieto parcely taktiež 2x do roka vykáša. Venovala taktiež nespočetne veľa hodín práce odburineniu týchto pozemkov hlavne od žihľavy a ich vyčisteniu od rôznych odpadov, ktoré sa tam nahromadili za 55 rokov existencie JRD a ktorým boli tieto pozemky doslova zasypané. Preto sa jej bytostne dotklo, že si žalovaní plánujú zriadiť prístup na novovytvorený pozemok, ktorý by im vznikol prerozdelením parciel KNE 761 a KNE 758, a to práve cez parcely KNC 115/2 a KNC 116/2, o ktoré sa stará. Nie je pravdou, že jej žalovaní navrhovali výmenu svojich spoluvlastníckych podielov na parc. KNE 760 za iný pozemok. S touto iniciatívou prišiel iba žalovaný 3/, ktorý však nenavrhoval výmenu v rámci ich spoločných pozemkov, ale požadoval do výmeny jej spoluvlastnícky podiel na parc. KNE 128/21, a to aj za cenu porušenia zákona o predkupnom práve, v čom mu nemohla vyhovieť. Žalovaní ďalej uvádzajú, že parc. KNC 116/3, ktorú požaduje prikázať do ich vlastníctva, je vraj znehodnotená a menej hodnotná, čo nie je pravda. Na tejto časti parcely neboli vykonané žiadne zásahy, prevažná časť bola zarastená drevinami, najmä slivkami, čo však už nie je pravdou. Družstvo pristúpilo k vyklčovaniu prevažnej časti zanedbaného areálu, medzi iným aj na tejto parcele. A jej celkový stav nemožno porovnávať s parcelami KNC 115/2 a 116/2, o ktoré sa už roky ona stará. Opak je pravdou, na oboch týchto parcelách, ktoré obhospodaruje je vykopaný cca 1,5 m široký rigol na odvod dažďových a splaškových vôd a hnojovice, je tam vybudovaná betónová šachta, do ktorej je spomínaný rigol zvedený, kanalizačná rúra je osadená pod plotom a ústí na parc. 115/2, kde má čiastočne spevnený rigol svoje pokračovanie, pričom je vytvorený nad ním strmý cca 60 stupňový svah, ktorý sťažuje obhospodarovanie tejto časti parcely. Hoci tieto skutočnosti uvádzala vo svojich vyjadreniach, v rozsudku nie je o nich ani zmienka. Taktiež na základe nepravdivých tvrdení žalovaných o stave parcely 116/3 KNC požadovala obhliadku parciel, súd sa k tejto skutočnosti nevyjadril a obhliadku nenariadil. V roku 2018 ešte pred prvým pojednávaním došlo medzi ňou a žalovaným p. N. k dohode, že parcela KNE 760 bude rozdelená podľa návrhu v geometrickom pláne. Navrhovala teda uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva pozemku s tým, že návrh zo súdu stiahne, p. N. navrhol, že lepšie bude kvôli vysporiadaniu podielu neznámeho vlastníka návrh nesťahovať, ale pred prvým pojednávaním prehlásia, že dospeli k dohode, súčasne sa vysporiada podiel neznámeho vlastníka zo strany SPF, pričom trval na tom, že tento podiel odkúpi on sám. Bola prekvapená, že k pojednávaniu sa dostavili všetci žalovaní vrátane ZŤP p. B., ktorý sa vyjadril, že on ani nevie, o čo tu ide. Jemu len bolo povedané, že musí prísť na pojednávanie a hovoriť to, čo hovoria ostatní. Pred prvým pojednávaním žalovaní prehlásili, že sa dohodnúť nechcú a trvajú na rozdelení parcely KNE 760 a svojimi klamstvami smerovali k tomu, aby im súd prikázal do vlastníctva novovytvorené parcely KNC 115/2 a 116/2, o ktoré sa stará ona. S poukázaním na vyššie uvedené chce zdôrazniť, že súd pri tom, že rozsudkom prikázal celú parcelu KNE 760 jej do vlastníctva, nezvážil dostatočne všetky negatívne dôsledky tohto rozhodnutia. Zdôrazňuje, že ona nemá potrebu využívania tejto parcely v časti 116/3, naopak, potreba je tu na strane žalovaných. Žalovaný 3/ využíva túto časť parcely na prejazdy traktorom

na cestu 1114 KNC a túto cestu tiež využíva aj jeho spoločník, ktorý zváža drevo z urbárskych pozemkov do dediny. Iní občania tade jazdia iba ojedinele. Taktiež súd nekládol patričnú váhu na skutočnosť, že za parcelou KNC 116/3 sa nachádza parcela KNE 740/102, ktorú užívala rodina žalovaných, konkrétne matka žalovanej Terézie R.. Táto parcela nemá žiadnu prístupovú cestu, a je vysoko pravdepodobné, že si v prípade potreby prístupu na tento pozemok budú nárokovať prístup z najkratšej cesty, ktorou je cesta KNC 1114 cez parc. KNC 116/3, ktorú súd rozsudkom prikazuje do jej vlastníctva. Vzhľadom na malú šírku parc. KNC 116/3 táto by bola v takomto prípade úplne znehodnotená a nevyužiteľná na iné účely. Z týchto dôvodov nikdy nesúhlasila a ani nesúhlasí s tým, aby celá parcela KNE 760 bola prikázaná jej do výlučného vlastníctva. Ak žalovaní skutočne nemajú záujem o parc. 116/3, súd môže tiež využiť možnosť túto odpredať a výťažok z predaja im rozdeliť podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vyniesol nový rozsudok, ktorým bude prikázaná žalovaným do výlučného vlastníctva novovytvorená parcela KNC 116/3 a jej prikázané do výlučného vlastníctva novovytvorené parcely KNC 115/2 a KNC 116/2. 8. Žalovaný 3/, 9/, 10/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že nesúhlasia s odvolaním žalobkyne, v ktorom navrhuje rozdeliť parcelu 760 KNE, lebo daný pozemok by sa tým znehodnotil. Nesúhlasia ani so sumou, ktorú navrhla, a to 1,66 Eur za 1 m2 v prípade, že by ho odkúpila. Žiadajú sumu 5 Eur za 1 m2. Môžu súdu doložiť kúpnu zmluvu, na základe ktorej menovaná skupovala pozemok v tej istej lokalite asi 10m vzdialenej od parcely 760 KNE / jedná sa o parcelu 762 KNE/ v cene 5 Eur za 1 m2. Ak menovaná nesúhlasí s vyplatením sumy 5 Eur za 1 m2 navrhovali pozemok zameniť v tej istej výmere na parcele 758 KNE, ktorej pozemok je adekvátny k spornej parcele 760 KNE. 9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že tvrdeniu žalovaných o údajnom znehodnotení predmetnej parcely KNE 760 jej rozdelením nerozumie. Cenu 1,66 Eura/m2 na parcele KNE 760 nenavrhla, ako to tvrdia žalovaní, je to účelové klamstvo, ani sa k tejto cene nevyjadrila v tom zmysle, že s touto cenou súhlasí, pretože trvá na rozdelení spomínanej parcely podľa vypracovaného GP s tým, že v jej vlastníctve budú parc. KNC 116/2 a parc. KNC 115/2, ktoré aj obhospodaruje a ktorých výmera zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu na parc. KNE 760. O parc. KNC 116/3 nemá záujem. Novovytvorenú parc. KNC 116/3 nepotrebuje, potrebná je pre žalovaných na prístup na parc. 740/102, ktorú od roku 1905 užívala rodina žalovaných, taktiež je potrebná pre žalovaného p. Hudeca Františka, ktorý po parc. KNC 116/3 prechádza traktorom pri obhospodarovaní cca 130 hektárov urbárskych lesných pozemkov. Žalovaní sa k týmto dvom reálnym potrebám nevyjadrili, ale ani ich neodmietli, čiže reálne potvrdzujú, že novovytvorenú parc. KNC 116/3 potrebujú. K požadovanej sume 5 Eur/m2 na parc. KNE 760, nemá záujem kupovať pozemok, ktorý nepotrebuje. Zámena parc. KNE 760 s parc. KNE 758, ako navrhujú žalovaní, neprichádza do úvahy. Nechce vlastniť novovytvorenú parc. KNC 116/3, je pre ňu zbytočná. 10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť, nakoľko výroky týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva neboli formálne správne. 11. Podľa ust. ods. l spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť dohoda musí byť písomná. 12. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ až 10/ k nehnuteľnosti, a to k pozemku parc. KNE č. 760 orná pôda o výmere 779 m2 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Horná Poruba, a vyporiadal ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 2/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 3/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 4/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 5/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 6/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 7/ sumu 35,92 Eur, žalovanému 8/ sumu 35,92 Eur, žalovanej 9/ sumu 161,64 Eur, žalovanému 10/ sumu 161,64 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd však musel zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko

výroky týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva neboli formálne správne, teda odvolací súd len uviedol, ako mal výrok rozsudku súdu prvej inštancie správne znieť.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle . 15. V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa sa v predmetnom spore domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k pozemku parc. KNE č. 760 orná pôda o výmere 779 m2 zapísaného na LV č. 2045 k.ú. Horná Poruba z dôvodu, že strany sporu sa mimosúdne nevedeli dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva. Z výpisu z uvedeného listu vlastníctva bolo preukázané, že ako účastníci konania vystupujú v konaní všetci podieloví spoluvlastníci uvedeného pozemku, a je teda splnená procesná podmienka vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Ustanovenie neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. bytovú odkázanosť, užívanie alebo do úvahy prichádzajúce budúce užívanie spornej nehnuteľnosti a pod.) a na veľkosť podielov. A ako posledný spôsob je zakotvený nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za primeranú náhradu. V zásade každý pozemok je možné reálne rozdeliť na nové parcely podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov. Z predloženého geometrického plánu vyhotoveného BV PLAN, spol. s r.o. zo dňa 6.6.2017 mal aj odvolací súd za preukázané, že predmetný pozemok je z hľadiska technického deliteľný. V danom prípade sa predmetný pozemok druhu orná pôda nachádza v zastavanom území obce a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia , , , upravujúce opatrenia proti drobeniu pozemkov. Na to, aby mohla byť vec reálne rozdelená, musí byť v zmysle judikatúry súdov deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobré možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pokiaľ by súd predmetnú parcelu rozdelil podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov, vznikli by vzhľadom na výmeru parcely 779 m2, a vzhľadom na podiely žalovaných 1/ až 8/ vo veľkosti 1/36 aj parcely, ktorých výmera by bola tak malá (21,64 m2), žeby nemohli tieto novovytvorené parcely slúžiť ako orná pôda, a do úvahy by neprichádzalo ani ich iné reálne využitie, a vzhľadom na predĺžený tvar predmetného pozemku by tento nebolo možné rozdeliť tak, aby každá z novovytvorených parciel mala zabezpečený prístup k miestnej komunikácii na parc. KNC č. 1114. Rozdelenie pozemku podľa veľkosti podielov by nepochybne bolo aj podľa odvolacieho súdu neúčelné a bol by znemožnený reálny výkon vlastníckych práv k novovytvoreným parcelám. K tomu, aby súd mohol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa žalobného návrhu, ktorý predstavuje kombináciu rozdelenia pozemku, prikázania odčlenenej časti pozemku do vlastníctva žalobkyne a prikázania zvyšku pozemku ostatným spoluvlastníkom do ich spoluvlastníctva, súd prvej inštancie správne uviedol, že v tomto prípade je potrebný súhlas spoluvlastníkov pozemku. Uvedený záver má základ v zásade, že nemožno v konaní o zrušení a vyporiadaní prikázať čo i len časť pozemku do vlastníctva spoluvlastníkovi, ktorý nemá záujem o žiadnu časť pozemku. Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať, aj keby u neho boli predpoklady na účelné využitie veci. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaní 2/, 7/, 8/ navrhovali prikázať celú parcelu do vlastníctva žalobkyne. Žalovaní 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 9/, 10/ na prvom pojednávaní síce súhlasili s tým, aby bolo spoluvlastníctvo vyporiadané podľa žalobného návrhu, no v písomnom podaní zo dňa 11.2.2019 títo žalovaní zmenili svoj pôvodný názor a žiadali prikázať celú parcelu do vlastníctva žalobkyne, a z tohto ich podania teda jasne vyplýva, že sú proti tomu, aby im bola čo i len časť parcely prikázaná do ich vlastníctva, pričom žalobkyňou navrhovaný spôsob rozdelenia parcely odmietli z dôvodu, že podľa

nich by do vlastníctva žalovaných bola prikázaná menej hodnotná parcela. Danosť tvrdených dôvodov tohto nesúhlasu súd prvej inštancie správne neskúmal a nebolo to ani potrebné, nakoľko podstatné je, že žalovaní boli proti tomu, aby im bola prikázaná čo i len časť pozemku, a teda prejavili vôľu nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve ohľadom daného pozemku (resp. jeho časti). Pokiaľ rozdelenie pozemku podľa podielov nie je dosť dobre možné a pokiaľ spoluvlastník nechce, aby mu bol prikázaný pozemok do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, súd takémuto spoluvlastníkovi pozemok neprikáže. Preto nebolo možné pristúpiť ku spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnému pozemku tak, ako navrhovala žalobkyňa v žalobe v zmysle priloženého geometrického plánu. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku jeho rozdelením podľa veľkosti podielov a jeho rozdelením v zmysle žalobného návrhu nie je možné a správne pristúpil k druhému zákonnému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V danom prípade z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že najväčší podiel k pozemku zo všetkých spoluvlastníkov má žalobkyňa, ktorej patrí podiel 19/36, pričom žalobkyňa súhlasila s tým, aby bola časť predmetného pozemku zodpovedajúca parcelám KNC č. 115/2, č. 116/2 v zmysle geometrického plánu prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Ostatní spoluvlastníci, teda žalovaní neprejavili záujem o prikázanie pozemku do ich vlastníctva. V prospech prikázania veci do vlastníctva žalobkyne aj podľa odvolacieho súdu svedčí aj to, že žalobkyňa má najlepšie predpoklady pre účelné využitie pozemku, býva v blízkosti pozemku v dome súp. č. 224 na parc. KNC č. 108, pričom prístup k predmetnému pozemku má zabezpečený jednak cez parcelu KNC č. 1114, na ktorej je miestna komunikácia, ako vyplýva z katastrálnej mapy, a prístup bude mať zabezpečený aj cez parcelu KNE 758, v ktorej má žalobkyňa spoluvlastnícky podiel o veľkosti 10/36-in. Žalobkyňa pred súdom prvej inštancie detailne popísala akým spôsobom predmetný pozemok využívala jej rodina v minulosti, vysvetlila, že má záujem o časti pozemku označené v geometrickom pláne ako parcely č. 116/2 a č. 115/2 z dôvodu, aby tam vybudovala príslušné úpravy za účelom regulovania splaškových vôd z družstva tak, aby nebol ohrozený jej rodinný dom. Žalobkyňa prezentovala plány jej budúceho užívania pozemku, chce si tam vysadiť ovocné stromy. Žalovaní nežiadali priznať do ich vlastníctva žiadnu časť pozemku, neplánujú pozemok užívať, starať sa o neho, a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je na mieste celú parcelu prikázať do vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby jej súd prikázal časť pozemku označenú v geometrickom pláne ako parcelu č. 116/3, správne súd prvej inštancie uviedol, že nič jej nebráni v tom, aby po prikázaní celého pozemku do jej vlastníctva si dala podľa geometrického plánu odčleniť tú časť pozemku, o ktorú nemá záujem a pokúsila sa ju predať inej osobe. Tomuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva ani podľa odvolacieho súdu nebráni ani žalobkyňou namietaná skutočnosť, že žalovaní a ďalšie osoby sú podielovými spoluvlastníkmi vedľajšej parcely KNE č. 740/12, na ktorú sa možno dostať z miestnej komunikácie (parc. KNC č. 1114) práve cez parcelu KNE č. 760 a jej prikázaním do vlastníctva žalobkyne by žalovaní stratili prístup k parcele KNE č. 740/12, nakoľko treba zohľadniť skutočnosť, že žalovaní súhlasili s tým, aby sa celá parcela KNE č. 760 prikázala do vlastníctva žalobkyne s tým, že k ich záujmu užívať susednú parcelu KNE č. 740/12 sa vôbec nevyjadrovali, keďže je táto parcela v areáli poľnohospodárskeho družstva, ako to vyplýva aj z mapových podkladov v spise. Čo sa týka námietky žalobkyne uvádzanej v odvolaní, že ak žalovaní skutočne nemajú záujem o parc. 116/3, súd môže tiež využiť možnosť túto odpredať a výťažok z predaja im rozdeliť podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, túto nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú, nakoľko ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov, avšak môže nariadiť predaj len celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve, nie len určitej časti.

16. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol správne i v časti uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovaným primeranú náhradu na vyrovnanie ich spoluvlastníckych podielov. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 2.11.2017 uvádzala, že je ochotná vyplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely v sume 1 Euro za 1 m2 a svoje tvrdenie oprela o kúpnu zmluvu zo dňa 19.6.2013, na základe ktorej Obec Horná Poruba predala pozemok parc. KNC č. 436 záhrady v intraviláne obce Horná Poruba za kúpnu cenu 1 Eur za 1 m2. Poukázala na zlý stav pozemku parc. KNE 760, na to, že je zaplavovaný splaškami z družstva, že slúži čiastočne ako spevnená a čiastočne ako nespevnená komunikácia, ktoré tvrdenia žalobkyne žalovaní nerozporovali. Napokon žalobkyňa súhlasila s tým, že cena pozemku môže predstavovať 1,66 Eur za 1 m2, pričom vychádzala z ceny pozemku stanovenej v dedičskom konaní konanom v roku 2013 po manželovi žalobkyne a dodala, že poslednú dobu sa však v obci nepredával žiaden pozemok. Žalovaní žiadali výplatu z ich podielov v sume 7 Eur, resp. 7,09 Eur za 1 m2 pozemku, argumentujúc tým, že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, a poukazujúc na to, že v minulosti Slovenská republika, zastúpená SPF predal pozemok parc. KNC č. 888 záhrady v intraviláne k.ú. Horná Poruba za

7,09 Eur za 1 m2, o čom bola predložená kúpna zmluva uzavretá medzi SR, zast. SPF ako predávajúcim a Pavlom Q., Ing. S. Q. ako kupujúcimi, ktorá zmluva však nebola datovaná. Žalovanou stranou predložená jedna nedatovaná kúpna zmluva s absenciou tvrdenia žalovanej strany o dátume uzavretia kúpnej zmluvy, nepreukazuje ani podľa odvolacieho súdu, že predmetný pozemok má tiež hodnotu uvedenú v tejto kúpnej zmluve. Navyše žalobkyňa predložila kúpnu zmluvu z roku 2013 ohľadom pozemku s porovnateľnou kultúrou (záhrada), nachádzajúcim sa tiež v zastavanom území danej obce, v ktorej kúpnej zmluve bola uvedená sedemnásobne nižšia kúpna cena. Pre určenie primeranej náhrady je pritom rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania. Súd prvej inštancie správne uviedol, že aktuálnu cenu predmetného pozemku, vzhľadom na jeho špecifiká, t.j. napr. polohu (nachádza sa síce v zastavanom území obce, ale v oplotení hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva), stav (zaplavovaný splaškovými vodami z družstva), spôsob využitia (v časti slúži ako spevnená komunikácia) a iné, by mohla posúdiť osoba s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Žiadna sporová strana však pred súdom prvej inštancie nenavrhla vykonať relevantné dokazovanie na stanovenie aktuálnej všeobecnej ceny pozemku a súd v civilnom sporovom konaní už dôkazy v tomto smere bez návrhu sporových strán s poukazom na ust. nemôže vykonať. Dôkazná iniciatíva, t.j. navrhovanie dôkazných prostriedkov na preukázanie tvrdení sporových strán leží plne na pleciach sporových strán. Tvrdenia žalobkyne a tvrdenia žalovaných o hodnote pozemku sa stretli aj podľa odvolacieho súdu v sume 1,66 Eur, pretože žalobkyňa v rámci svojho posledného prednesu vo veci popierala, žeby mal pozemok vyššiu cenu ako 1,66 Eur. Ani podľa odvolacieho súdu žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia, žeby mal predmetný pozemok vyššiu cenu a na nich spočívalo v tomto smere dôkazné bremeno v zmysle , . S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne vychádzal z ceny 1,66 Eur za 1 m2, ktorú aj odvolací súd považoval za primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnému pozemku a správne ho prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a správne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely k pozemku. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodu, že výroky týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva neboli formálne správne, teda odvolací súd len uviedol, ako mal výrok rozsudku súdu prvej inštancie správne znieť.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s a , . V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná v plnom rozsahu, pretože súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva iným spôsobom než navrhovala žalobkyňa, a žalovaní boli tiež úspešní len čiastočne, keďže bol síce pozemok prikázaný do vlastníctva žalobkyne, no za niekoľko násobne nižšiu sumu náhrady za podiely než akú navrhovali žalovaní. Strany teda dosiahli čiastočný úspech v konaní, preto odvolací súd vzhľadom na zásadu úspechu podľa , žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).