Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/34/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: A. nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX XX P., zastúpený JUDr. Milan Slebodník, advokát so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovaným: 1. O. nar. XX.X.XXXX, bytom A., XXX XX P., 2. O. nar. XX.X.XXXX, bytom A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 4.11.2019 žiadal súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť obnoviť a neobmedzovať odvod splaškových vôd z nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre okres P. obec P., k.ú. J.. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2. Návrh na nariadenie neodkladného oparenia odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že je vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza v okrese P. obci P., k. ú. J., na parcele registra „C“, parc. č. XXXX. a je zapísaný na LV č. XXXXX. Vzhľadom na terén, v akom je jeho rodinný dom postavený a na výšku uloženia kanalizácie na Q. v P., nie je možné pripojiť sa na túto kanalizáciu gravitačnou kanalizačnou prípojkou. Z uvedeného dôvodu je jeho rodinný dom napojený na verejnú kanalizáciu na A., pričom kanalizačné vedenie prechádza od jeho domu cez pozemok - parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/X. (predtým XXXX), ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX pre k. ú. J., a ktorá patrí žalovaným ako jej bezpodielovým spoluvlastníkom, až ku revíznej šachte, ktorá je miestom pripojenia do verejnej kanalizácie spravovanej Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s. Aktuálne trasovanie kanalizačného vedenia od jeho rodinného domu cez parcelu č. XXXX/X. je graficky vyznačené v priloženom výkrese z projektovej dokumentácie. Jeho rodinný dom bol napojený na kanalizáciu pôvodne cez parcelu č. XXXX. už predtým, ako žalovaní začali na tejto parcele stavať ich rodinný dom a ako došlo k rozdeleniu parcely č. XXXX. na dve samostatné parcely č. XXXX/X. a XXXX/ X. Po tom, čo žalovaní požiadali mesto Košice ako stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, sa stal účastníkom stavebného konania ako vlastník susediacej nehnuteľnosti. Počas stavebného konania sa so žalovanými dohodol na tom, že jeho kanalizačná prípojka aj naďalej povedie cez pozemok, ktorý patrí im, avšak pôvodná prípojka zasahovala aj do novovytvorenej parcely č. XXXX/X, na ktorej mal byť postavený rodinný dom žalovaných. Z uvedeného dôvodu sa tak so žalovanými počas stavebného konania dohodli na novom trasovaní kanalizačnej prípojky jeho domu. Dohoda o novom trasovaní jeho kanalizačnej prípojky je zachytená v stavebnom povolení mesta Košice č. A/2014/13618-05/I/SEL zo dňa 28.05.2014 (6. strana). Nové kanalizačné potrubie vedúce z jeho domu cez pozemok žalovaných mu vybudovala spoločnosť, ktorej konateľom je žalovaný v 1. rade. Žalovaní mu listom zo dňa 8.11.2018 oznámili, že po viac než štyroch rokoch odvolávajú ich súhlas na pripojenie jeho kanalizačnej prípojky

vedúcej cez ich pozemok k verejnej kanalizácii. Zároveň ho vyzvali, aby si vybudoval vlastnú novú kanalizačnú prípojku a odpojil sa z kanalizačnej prípojky nachádzajúcej sa na ich pozemku s tým, že ak tak neurobí do 31.1.2019, uskutočnia odpojenie kanalizácie z jeho domu. Žalovaní napokon pristúpili k odpojeniu jeho domu od verejnej kanalizácie, čo zistil dňa 12.10.2019, kedy mu z domu prestala odtekať splašková voda. Vybudovanie novej kanalizačnej prípojky na jeho pozemku je z časového aj finančného hľadiska neprimerane náročné, keďže by musel vybudovať tlakovú kanalizačnú prípojku, ktorá je oveľa drahšia ako gravitačná kanalizačná prípojka. Výstavba novej kanalizačnej prípojky navyše podlieha nielen súhlasnému stanovisku Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a Okresného úradu, odbor životného prostredia, ale aj ohláseniu stavebnému úradu, na čo je potrebné vyhotoviť projektovú dokumentáciu, takže tento postup je najmä z časového hľadiska zdĺhavý. Žalovaní tak porušili dohodu, ktorú uzavreli počas stavebného konania v súvislosti s výstavbou ich rodinného domu a znemožnili mu odvádzanie odpadových vôd z jeho rodinného domu do verejnej kanalizácie. V dôsledku tohto ich konania nemá ako z domu odvádzať splaškovú vodu a kvalita bývania sa podstatným spôsobom znížila, pretože nemôže doma používať toaletu, sprchu a ani umývadlo, pretože nemá ako odvádzať splaškovú vodu zo svojho domu. Keďže žalovaní neoprávnene zasiahli do jeho práv, prostredníctvom právneho zástupcu ich dňa 18.10.2019 vyzval na sfunkčnenie pripojenia jeho domu na verejnú kanalizáciu. Žalovaní na výzvu dňa 21.10.2019 písomne odpovedali tak, že jeho dom k verejnej kanalizácii opätovne nepripoja. Tvrdenie žalovaných uvedené v odvolaní súhlasu ako aj vo vyjadrení k výzve, že umožnil pripojenie sa rodinného domu jeho brata na uvedené kanalizačné potrubie nezodpovedá skutočnosti, pretože rodinný dom brata k tomuto potrubiu pripojený nikdy nebol. Obavy predostreté žalovanými o nedostatočnej kapacite kanalizačnej prípojky na odvádzanie odpadových vôd sú tak neopodstatnené. Jeho brat síce plánoval napojiť sa na jeho kanalizačné potrubie, preto aj takto vypracoval projektovú dokumentáciu k stavebnému povoleniu pre svoj rodinný dom, avšak po tom, ako žalovaní vyjadrili s týmto svoj nesúhlas, rozhodol sa projekt prepracovať a požiadal o zmenu stavebného povolenia. Kanalizačné potrubie pripájajúce jeho dom k revíznej šachte nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných je príslušenstvom jeho rodinného domu, a teda aj toto potrubie uložené na pozemku patriacom žalovaným je jeho majetkom. Toto potrubie bolo vybudované s výslovným a dobrovoľným súhlasom žalovaných, ktorí súhlas odvolali až po niekoľkých rokoch od dokončenia jeho výstavby a po tom, čo bolo riadne a bez akýchkoľvek problémov používané. Odvolanie súhlasu na pripojenie kanalizačnej prípojky žalovanými považuje za neplatné, pretože takéto ich konanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Pri užívaní pripojenia na kanalizačnú prípojku žiadnym spôsobom nezasiahol do ich vlastníckeho práva mimo dohodnutého rozsahu, neohrozil fungovanie kanalizačnej prípojky, ani žalovaných nijakým spôsobom neobmedzoval pri užívaní ich pozemku. Práve naopak, žalovaní ho týmto výrazne obmedzili pri užívaní jeho domu. Ak žalovaní nechceli, aby odvádzal odpadové vody z jeho domu cez ich pozemok, nemali mu tento súhlas udeľovať. Má za to, že súhlas na pripojenie kanalizačnej prípojky potreboval len na jej vybudovanie a nie aj počas celej doby jej prevádzkovania. Odvolanie tohto súhlasu niekoľko rokov po vybudovaní pripojenia kanalizácie je tak bez významu a vplyvu na ďalšie užívanie pripojenia kanalizácie. Žalovaní pri svojvoľnom znefunkčnení jeho pripojenia ku kanalizácii konali v rozpore so zákonom, pretože hrubo zasiahli do pokojného stavu, pričom použitie svojpomoci v zmysle v tomto prípade nebolo prípustné. Z jeho strany totižto bezprostredne nehrozil neoprávnený zásah, takže ho nebolo potrebné svojpomocne odvracať. Žalovaní neodvracali hroziaci zásah, ale svojim konaním menili niekoľko rokov trvajúci stav, na ktorého vznik dali sami súhlas. Navrhovaným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami konania, a preto navrhuje, aby súd postupoval v súlade ust. a neuložil mu povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej. Podaným návrhom sa domáha len zachovania doterajšieho stavu, ktorý bol až donedávna stranami sporu akceptovaný. Ak majú žalovaní záujem zamedziť mu ďalšie odvádzanie odpadových vôd cez pripojenie vybudované s ich súhlasom cez ich pozemok, majú možnosť domáhať sa svojich požiadaviek podaním žaloby na súde.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy, výzvu na sfunkčnenie kanalizačnej prípojky zo dňa 18.10.2019, vyjadrenie k výzve zo dňa 21.10.2019, stavebné povolenie Mesta Košice zo dňa 28.5.2014, odvolanie súhlasu na pripojenie kanalizačnej prípojky, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX. a č. XXXXX zo dňa 31.10.2019, okres P., obec P. katastrálne územie J., Informatívnu kópiu z mapy vytvorenú dňa 31.10.2019.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade po nahliadnutí do spisu a pred vydaním rozhodnutia súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia elektronickým podaním doručeným súdu dňa 11.11.2019 žiadali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a uviedli, že žalobca v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uviedol množstvo nepravdivých a skreslených informácií, a tieto ani nijakým spôsobom nepreukázal. Nie je pravdou, že dom žalobcu nie je možné pripojiť na kanalizáciu na Q. alebo že by to bolo z časového a finančného hľadiska neprimerane náročné. Nie je im známe, že by brat žalobcu prepracoval projektovú dokumentáciu k stavebnému povoleniu pre jeho rodinný dom. Žalobca zavádza súd, pokiaľ tvrdí, že kanalizačné potrubie pripájajúce jeho dom k revíznej šachte na ich pozemku je jeho vlastníctvom. Žalobca im nikdy neoznámil, že by považoval odvolanie ich súhlasu zo dňa 8.11.2018 za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo že toto považuje za bezvýznamné a bez vplyvu na ďalšie užívanie pripojenia kanalizácie. Žalobca zavádza súd aj tvrdením, že z jeho strany im bezprostredne nehrozil neoprávnený zásah a že zasiahli do pokojného stavu neprípustným použitím svojpomoci. Pozemky CKN p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/X (pôvodne p. č. XXXX.) v k.ú. J. nadobudli kúpou dňa 19.6.2013, a tieto neboli zaťažené žiadnymi vecnými bremenami a ani žiadnymi inými ťarchami. Po kúpe začali pozemok vypratávať od náletovej zelene, oceľových konštrukcií, zbúrali pôvodnú záhradnú chatku v súlade s povolením na odstránenie stavby a vypracovávali projekt pre stavebné konanie rodinného domu, ktorý plánovali postaviť. Po podaní potrebnej dokumentácie na stavebný úrad bolo príslušným stavebným úradom vytýčené na deň 22.5.2014 ústne pojednávanie k vydaniu stavebného povolenia. V období od 19.6.2013 do 22.05.2014 počas prác na pozemku sa pravidelne stretávali so žalobcom. V priebehu tohto obdobia žalobcu ako aj ostatných susedov oboznámili s plánom realizovať na ich pozemku stavbu rodinného domu. Počas celej tejto 11 mesačnej doby ich žalobca ani raz neinformoval o tom, že cez ich pozemok vedie jeho kanalizačná prípojka. K dokumentácii na stavebné povolenie dokladali vyjadrenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s., ktorá im určila miesto pripojenia na vodovodnú a kanalizačnú prípojku. Vo vyjadrení nie je žiadna zmienka o kanalizačnej prípojke žalobcu. Dňa 22.5.2014 v deň ústneho pojednávania na stavebnom úrade sa objavil žalobca so svojou námietkou, že cez ich pozemok má vedenú kanalizáciu. Vysvetlili mu, že takouto informáciou nedisponujú a ich List vlastníctva neobsahuje žiadne vecné bremeno. Následne boli žalobcom požiadaní, aby mu umožnili vedenie kanalizačnej prípojky naďalej cez ich pozemok. Argumentoval tým, že v rodinnom dome býva len jedna osoba, konkrétne jeho brat, ktorý je vo finančnej a sociálnej núdzi, cez kanalizačnú prípojku je vedená len splašková kanalizácia z jedného wc, jednej sprchy a jedného umývadla, dažďové vody zo strechy rodinného domu sú zachytávané v podzemnej dažďovej nádrži. Na základe týchto informácii poskytnutých žalobcom v rámci sociálneho cítenia a snahou o dobré medziľudské súhlasili s pripojením kanalizácie z rodinného domu žalobcu na ich kanalizáciu udelením písomného súhlasu zo dňa 15.4.2015. V súlade s ich písomným súhlasom po vybudovaní novej prípojky žalobcovi umožnili pripojiť sa na ich kanalizačnú prípojku. Splašková kanalizácia žalobcu tak bola pripojená k revíznej šachte R. umiestenej na začiatku kanalizačnej prípojky na ich pozemku. V júli 2016 začal žalobca so stavebnými prácami na jeho dome súp. č. XXXX na pozemku par. č. XXXX. v k.ú. J.. Najprv mysleli že sa jedná o výmenu okien a opravu fasády. Ako práce postupovali ďalej, bolo zrejmé, že sa jednalo o prístavbu a nadstavbu rodinného domu. Takéto stavebné práce však podliehajú stavebnému povoleniu. Ako vlastníci rodinného domu v bezprostrednej blízkosti realizovanej stavby mali byť prizvaní ako účastníci stavebného konania. Žalobca však všetky tieto práce realizuje bez stavebného povolenia. Z tohto dôvodu nemali možnosť sa vyjadriť a vzniesť na stavebnom úrade námietku, že ak dôjde zväčšeniu podlahovej plochy objektu, zväčšeniu plochy strechy a zvýšeniu počtu obyvateľov pripojeného rodinného domu a tým aj výraznému nárastu objemu splaškových vôd z domu žalobcu, nebudú súhlasiť s tým, aby naďalej využíval ich kanalizačnú prípojku. Ich znepokojenie narastalo v nasledujúcom roku 2017, keď na susediacom pozemku p. č. XXXX začal R., brat žalobcu s výstavbou nového rodinného domu. Po založení stavby bolo jasné, že všetky vyústenia kanalizácie z jeho rozostaveného objektu sú smerované k ich pozemku a k ich kanalizačnej prípojke. Opäť neboli účastníci stavebného konania a opäť sa nemohli vyjadriť. Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadali stavebný úrad o nahliadnutie do projektovej dokumentácie podanej na stavebný úrad k žiadosti o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu R., brata žalobcu. Zodpovedným projektantom za projektovú dokumentáciu rodinného domu R., brata žalobcu je O. Q., teda tá istá autorizovaná stavebná inžinierka, ktorá vypracovala projekt situácie skutkového stavu pripojenia kanalizácie žalobcu na ich kanalizáciu. Situácia projektu O. E. s dátumom vyhotovenia 11/2014 bola súčasťou kolaudačného konania stavby rodinného domu žalobcu a bola aj predložená v tomto konaní ako príloha k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tá istá projektantka v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie stavby R., brata žalobcu v roku 2016 však už zakreslila ich kanalizačnú prípojku, ktorá v skutočnosti vedie cez ich pozemok parc. č. XXXX/X, ako prípojku žalobcu vedenú na po jeho pozemku parc. č. XXXX.. Navyše na severovýchodnom konci pozemku zakreslila nepravdivý údaj o zaústení existujúcej verejnej kanalizácie s vecným bremenom. Žalobca nepravdivo prehlásil ich kanalizačnú prípojku za svoju a dal neoprávnený súhlas svojmu bratovi, aby sa

pripojil na ich kanalizáciu. Projektantka O. v rozpore s jej povinnosťou náležitej odbornej starostlivosti pri vypracovaní projektu nepreverila tvrdenia žalobcu a jeho brata a do projektu rodinného domu brata žalobcu uviedla nepravdivé údaje. Takýmto spôsobom projektantka O. a žalobca s jeho bratom uviedli do omylu Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. pri vydávaní jej stanoviska a taktiež príslušný stavebný úrad v konaní o vydanie stavebného povolenia. Zamestnanci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. ako i úradníci zo stavebného úradu tiež pochybili, pretože nepreverili existenciu vecného bremena na ich liste vlastníctva. To spôsobilo, že opäť neboli prizvaní do konania ako účastníci konania a opäť sa nemohli vyjadriť. Namiesto jedného rodinného domu pripojeného na ich kanalizáciu boli zrazu pripojené tri rodinné domy. Ich rodinný dom je umiestnený v svahu nižšie ako rodinný dom žalobcu a stavba rodinného domu brata žalobcu. Veľmi dobre si uvedomili riziko, ktoré takto vzniknutý stav prináša. V prípade zahltenia kanalizačnej prípojky alebo jej upchatia v zúžení, ktoré je medzi verejnou kanalizáciou a ich revíznou šachtou, môže kedykoľvek dôjsť k vytopeniu ich suterénnych priestorov a tým k poškodeniu a zničeniu ich majetku. V auguste 2018 oslovili autorizovaného stavebného inžiniera pána R. oprávneného projektovať kanalizačné prípojky. Dňa 27.8.2018 vykonal obhliadku kanalizačnej prípojky na mieste. V jeho prítomnosti boli otvorené revízna šachta, šachta Š1 aj šachta Š2, do ktorej je zaústená kanalizácia prípojka z rodinného domu žalobcu a stavby rodinného domu jeho brata pána R.. Vzhľadom na to, že bol daždivý deň autorizovaný stavebný inžinier zistil, že okrem splaškovej kanalizáciu na ich prípojku bol bez ich súhlasu a bez ich vedomia pripojený aj odtok dažďovej kanalizácie z domu žalobcu, hoci v stavebnom konaní tvrdil, že dažďové vody sú odvedené do záchytnej nádrže. Autorizovaný stavebný inžinier im odporučil odpojiť od prípojky objekty žalobcu a jeho brata, ktorí majú možnosť pripojiť si svoje rodinné domy na existujúcu kanalizáciu na ul. Q. Z vyššie uvedených dôvodov dňa 8.11.2018 zaslali žalobcovi odvolanie súhlasu na pripojenie kanalizačnej prípojky. V odvolaní súhlasu požadovali dátum odpojenia k 31.1.2019. Na odvolanie súhlasu žalobca nereagoval a požadovaný termín nedodržal. Napriek tomu žalobcovi ponechali možnosť byť pripojený na ich kanalizačnú prípojku ďalších 9 mesiacov. Žalobca s nimi ďalej nekomunikoval slušným spôsobom a ani nepožiadal o predĺženie lehoty na odpojenie. Situáciu konzultovali s R. G., autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý ich upozornil na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vytopenia ich domu, pokiaľ umožnia pripojenie ďalších dvoch domácností na ich kanalizačnú prípojku a na nutnosť okamžite zasiahnuť. Takto vzniknutý stav rozhodne nie je možné označiť za „pokojný“. V ich odpovedi na výzvu D.. Milana Slebodníka, advokáta ako právneho zástupcu žalobcu nie je uvedené, že dom žalobcu opätovne nepripoja, ako je to uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mali záujem vec riešiť zmierlivo a telefonicky prostredníctvom advokáta ponúkli žalobcovi možnosť predĺženia lehoty na odpojenie o ďalšie tri mesiace vystavujúc sa tak riziku vytopenia ich domu. Odpoveď žalobcu im už jeho advokát neoznámil a ako zistili, podal proti nim návrh na súd. Situáciu sa snažili riešiť okrem iného aj podaním zo dňa 13.11.2018 na príslušný stavebný úrad, ktoré opakovali 9.5.2019. Stavebný úrad im však nezaslal žiadne vyjadrenie. Kópia žiadosti bola zaslaná aj na Odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice, od ktorého taktiež neprišla žiadna odpoveď. Účelom ich konania je ochrana ich majetku. Žalobcu s dostatočným predstihom informovali o ich úmysloch a o dôvodoch ich konania. Žalobca má možnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu vedenú po ulici Q., má revíznu šachtu, do ktorej môže pripojiť tlakovú kanalizáciu z prečerpávacej stanice, ktorú vie umiestniť na svojom pozemku. Všetky tieto práce nepodliehajú žiadnym z povolení, ktoré uvádza v návrhu. Realizácia tejto prípojky je možná po jednoduchom ohlásení na stavebnom úrade. Odhadovaná doba stavebných prác je maximálne 14 dní, teda kratšia ako je lehota súdu na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Pripojenie na kanalizáciu na Q. nie je ani z finančného hľadiska neprimerane náročné, keď celková cena prác a potrebného materiálu sa pohybuje v sume do 1.500,- Eur, ktorou žalobca zrejme musí disponovať, keď sa pustil do rozsiahlej realizácie prestavby rodinného domu a keď disponuje prostriedkami na zbytočný súdny spor a na advokáta. Ak by teda začal s realizáciou pripojenia na kanalizáciu na Q. po doručení ich vyjadrenia jeho advokátovi, mohol mať už funkčný odvod splaškových vôd z jeho domu. A na druhej strane hoci nemajú vedomosť o aktuálnom stave a množstve splaškov v potrubí žalobcu po ich prípojku, predpokladajú, že požadovaným obnovením pripojenia môže nastať upchatie ich prípojky a vzniknúť ujma, ktorá niekoľkonásobne prevýši náklad žalobcu na pripojenie na kanalizáciu na Q.. Žalobca sa v jeho návrhu odvoláva na dobré mravy a s poukazom na ne bez náležitého vysvetlenia tvrdí, že odvolanie ich súhlasu na pripojenie kanalizácie považuje za neplatné. Udelenie takého súhlasu je možné kedykoľvek odvolať rovnako ako je možné vypovedať zmluvy dojednané na dobu neurčitú. Odvolanie svojho súhlasu učinili z dôvodu jeho závažného zneužitia zo strany žalobcu a žalobca toto odvolanie súhlasu nenapadol. Bol to práve žalobca, ktorý zavádzal stavebný úrad, projektantku a vodárenskú spoločnosť o jeho vlastníctve a o skutočnom priebehu časti kanalizačnej prípojky ako i o existencii vecného bremena k ďalšej časti kanalizačnej prípojky, hoci celá prípojka je

v ich vlastníctve a bez jej zaťaženia povinnosťou z vecného bremena, na základe čoho znemožnil ich účasť v stavebnom konaní a možnosť brániť sa voči pripojeniu a užívaniu ich kanalizačnej prípojky jeho bratom R. Taktiež realizoval nadstavbu a prístavbu svojho rodinného domu bez stavebného povolenia príslušného stavebného úradu a bez toho, aby sa ako bezprostrední susedia mohli vyjadriť k stavbe a k jeho ďalšiemu pripojeniu na ich kanalizačnú prípojku. Práve konanie žalobcu je konaním v rozpore s dobrými mravmi zasahujúcim do ich vlastníckych práv a do ich záujmov realizácie práv účastníka stavebného konania, preto by mu súd nemal poskytnúť ochranu. Nie sú si istí, čo presne majú na základe navrhovaného neodkladného opatrenia vykonať. Predpokladajú, že žalobca fakticky požaduje umožnenie byť pripojený na ich kanalizačnú prípojku bez časového obmedzenia, hoci nijakým spôsobom nepreukázal oprávnenie na jej užívanie. Nepreukázal ani danosť predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca pritom má možnosť relatívne rýchlo a cenovo dostupne dosiahnuť pripojenie na kanalizáciu na Q.. Napokon on sám vo svojom návrhu uvádza, že jeho brat R. vyrieši vedenie kanalizácie iným spôsobom. Vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia by sa obnovil stav bezprostredne hroziacej ujmy vytopením ich suterénnych priestorov a tým aj hrozby poškodenia a zničenia ich majetku. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení by mal súd brať zreteľ na to, že zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nemá nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nemá byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

5. K vyjadreniu žalovaní v 1. a 2. rade pripojili žiadosť o informáciu k stavebnému povoleniu rodinného domu na ulici Q. v P. parcela č. XXXX., LV XXXXX, v k.ú. J., obec P. zo dňa 9.5.2019, vyjadrenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. k podzemným zariadeniam zo dňa 10.7.2013, posúdenie kanalizačnej prípojky rodinného domu p. č. XXXX/X., p. č. XXXX/X., katastrálne územie J., A. zo dňa 28.8.2018, odpoveď Mesta Košice z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 21.1.2019.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.

7. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,

opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

13. Podľa ust. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa ust. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa ust. Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa ust. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa ust. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa ust. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu. Na základe novej právnej úpravy sa upustilo od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej ( ust. ).

20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

21. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje sumou podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

22. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťuje v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatnil.

23. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. , teda uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade obnoviť a neobmedzovať odvod splaškových vôd z nehnuteľnosti

- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre okres P., obec P., k.ú. J. 24. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Súd skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

25. Na tomto mieste je nevyhnutné uviesť, že zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, upravuje osobitný právny predpis a to o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien a doplnkov.

26. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

27. Podľa ods. 6 vyššie citovaného ustanovenia o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien a doplnkov vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

28. Podľa ust. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

29. V danom prípade je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X, záhrady vo výmere 371 m2, parcelné číslo XXXX/X . a zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 229 m2 parcelné číslo XXXX/X,. ktoré sa nachádzajú v okrese P. obci P. katastrálne územie J. na parcele registra „C“, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX. . 30. Z Listu vlastníctva č. XXXXX okres P., obec P. katastrálne územie SL. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX.

31. Zo Stavebného povolenia vydaného stavebným úradom Mestom Košice zo dňa 28.5.2014 je zrejmé, že stavebný úrad svojím rozhodnutím povolil stavbu rodinného domu na pozemkoch parcelné čísla XXXX/X a XXXX v katastrálnom území Severné mesto pre stavebníkov - žalovaných v 1. a 2. rade za podmienok stanovených stavebným úradom v predmetnom stavebnom povolení. V bode 8. stavebný úrad skonštatoval, že pozemkom stavebníkov parcela číslo XXXX/X prechádza zo severozápadnej strany jestvujúca a toho času užívaná kanalizačná prípojka vedená od objektu na parcele číslo XXXX (rodinný dom žalobcu), ktorá zaúsťuje do verejnej kanalizácie na A. cez jestvujúcu kanalizačnú šachtu na pozemku stavebníkov, pričom predmetná kanalizačná prípojka bude vedená v novej trase s novým zaústením do verejnej kanalizácie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že na pozemok parcelné číslo XXXX/X vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade nie je zriadené žiadne vecné bremeno (táto skutočnosť vyplýva aj z LV č. XXXXX predloženého žalobcom), a tiež vyplynulo, že účastníci stavebného konania dospeli ku vzájomnej dohode - pripojenia kanalizačnej prípojky rodinného domu žalobcu na jestvujúcu kanalizačnú prípojku žalovaných v 1. a 2. rade vedúcu cez pozemok parcelné číslo XXXX/X vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade.

32. Ako súd už vyššie uviedol inštitút neodkladného opatrenia ako forma neodkladnej právnej úpravy slúži za účelom poskytnutia právnej ochrany strany sporu, v prípade, že je potrebné urýchlene upraviť pomery strán v konaní takouto formou rozhodnutia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia pritom musí primárne osvedčiť, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a že tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú ochranu. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí preukázať naliehavosť, potrebnosť takejto úpravy pomerov. To znamená, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Teda, musia byť osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčené, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Uvedené však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Teda je potrebné mať na zreteli aj to, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

33. V posudzovanom prípade žalobca požadoval neodkladným opatrením upraviť pomery strán sporu a žalovaným uložiť povinnosť strpieť pripojenie jeho kanalizačnej prípojky vedúcej z jeho rodinného domu napojenej na kanalizačnú prípojku vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade vedúcu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Svojho práva sa žalobca domáha s odkazom na ust. s tým, že navrhovaným neodkladným opatrením podľa jeho názoru je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, a preto má za to, že žalovaní sa môžu domáhať svojich požiadaviek v prípade nesúhlasu s navrhovaným neodkladným opatrením podaním žaloby na súde.

34. Bolo tak povinnosťou súdu preskúmať z akých skutočností vyvodzoval svoj nárok žalobca, nakoľko procesný nárok na nariadenie neodkladného opatrenia by mal byť aspoň osvedčený.

35. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade sa o napojení žalobcu na ich kanalizačnú prípojku dozvedeli v priebehu rozhodovania stavebného úradu, ktorým stavebný úrad povolil stavbu ich rodinného domu. Napriek neexistencii vecného bremena, žalovaní v 1. a 2. rade počas stavebného konania - povolenia stavby, dali súhlas na napojenie kanalizačnej prípojky vedúcej z rodinného domu žalobcu na kanalizačnú prípojku v ich vlastníctve, pričom v tom čase vychádzali z tvrdenia žalobcu, že v jeho rodinnom dome žije brat žalobcu a cez kanalizačnú prípojku vedie splašková kanalizácia z jedného WC, jednej sprchy a jedného umývadla, pričom dažďové vody zo strechy rodinného domu žalobcu sú zachytávané v podzemnej dažďovej nádrži.

36. Stavebný úrad na základe prešetrenia uskutočňovanej stavby a dodržania všetkých právnych predpisov na stavbe žalobcu - rodinného domu na základe podnetu žalovaných v 1. a 2. rade listom zo dňa 21.1.2019 oznámil žalovaným, že začal priestupkové konanie voči žalobcovi z dôvodu porušenia Stavebného zákona na základe zistených skutočností, že rodinný dom bol stavebníkom rekonštruovaný v 70. rokoch bez stavebného povolenia, pričom stavebník podal dňa 23.3.2015 žiadosť o dodatočné povolenie stavby spojené s užívaním, a následne stavebný úrad vydal na stavbu rozhodnutie - dodatočné povolenie stavby dňa 17.6.2015. Výkonom štátneho stavebného dohľadu bolo tiež zistené, že ani terajší stav objektu nie je totožný so stavom v čase konania o dodatočnom povolení stavby s užívaním.

37. Z priloženej fotodokumentácie žalovanými v 1. a 2. rade je zrejmé, že žalobca realizuje prístavbu a nadstavbu svojho rodinného domu, ktoré podliehajú stavebnému povoleniu, s ktorým podľa vyššie uvedenej odpovede stavebného úradu Mesta Košice žalobca nedisponuje, a teda vykonáva stavbu bez právoplatného stavebného povolenia.

38. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami o nariadení neodkladného opatrenia, nariadené neodkladné opatrenie však môže žalovaného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel, nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne nutnú. Súd sa tak zaoberal nielen odôvodnením potreby neodkladnej úpravy faktických a právnych pomerov strán ale aj primeranosťou požadovaného neodkladného opatrenia.

39. V danom prípade súd dospel k záveru, že práve z tohto dôvodu nie je možné vyhovieť navrhovanému neodkladnému opatreniu.

40. Právna úprava v oblasti susedských práv spočíva na zásade, že tieto práva sa môžu účinne uplatňovať len na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci.

41. Na tomto mieste treba poukázať na tú skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by mohlo dôjsť ku škode na majetku žalovaných v 1. a 2. rade, a tiež na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade pristúpili k odpojeniu kanalizačnej prípojky žalobcu od ich kanalizačnej prípojky až v mesiaci október 2019, pričom listom zo dňa 8.11.2018 odvolali svoj súhlas na pripojenie a poskytli žalobcovi dostatočnú lehotu na vybudovanie si vlastnej novej kanalizačnej prípojky do 31.1.2019, čo žalobca neurobil. K odvolaniu svojho súhlasu pristúpili nielen po zistení, že žalobca vykonáva stavebné zmeny na svojom rodinnom dome bez právoplatného stavebného povolenia, ale najmä po obhliadke kanalizačnej prípojky vykonanej dňa 27.8.2018 R. oprávneným projektovať kanalizačné prípojky, ktorý im vzhľadom na svoje zistenia odporučil odpojiť od kanalizačnej prípojky v ich vlastníctve objekty žalobcu a jeho brata R. a následne odporučil ich pripojenie na existujúcu uličnú kanalizáciu na Q. pretože na jestvujúcu kanalizačnú prípojku je okrem vlastníkov prípojky žalovaných pripojený aj dom žalobcu, ktorý prechádza nadstavbou a prístavbou, kde je predpoklad obývania viacerými osobami a taktiež došlo k zväčšeniu plochy strechy rodinného domu žalobcu. R. tiež skonštatoval obhliadkou na mieste aj pripojenie (bez súhlasu žalovaných) rodinného domu R., brata žalobcu na parcele č. XXXX.. Vzhľadom na to konštatoval, že jestvujúca kanalizačná prípojka žalovaných je poddimenzovaná a neodporúča ju vôbec prevádzkovať.

42. Súd musí taktiež konštatovať, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by súd vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane obmedzil žalovaných v 1. a 2. rade a zvlášť, ak žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje trvalú úpravu pomerov strán sporu, priznal by súd žalobcovi svojím súdnym rozhodnutím právo, ktoré mu nikdy neprislúchalo, nakoľko v súlade so o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene

a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien a doplnkov sú žalovaní v 1. a 2. rade vlastníkmi kanalizačnej prípojky vedúcej cez ich pozemok a nariadením neodkladného opatrenia by došlo k vytvoreniu trvalého obmedzenia ich vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

43. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

44. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatnili.

48. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

49. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia a , výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

50. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.