Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, právne zastúpený JUDr. Jánom Surmom, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 122, 080 01 Prešov, proti žalovanému: T. T., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. X, XXX XX Y., právne zastúpená Mgr. Janou Rojčekovou, advokátska kancelária so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.683,57 € s prísl, takto

rozhodol:

I. žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.683,57 Eur, ktorá je povinná zaplatiť v 30,- eurových mesačných splátkach, vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna, pod stratou výhody splátok,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca Mesto Prešov na základe mandátnej zmluvy so spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o. podal žalobu o zaplatenie 3.683,57 € s prísl.. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou mal uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú a predmetom je nájomné za obdobie od 1.2.2012 do 31.1.2015.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

3. Okresný súd v Prešove svojím rozsudkom zo dňa 15.10.2018 návrh žalobcu zamietol a svoje rozhodnutie oprel o dobré mravy, keďže vyhovenie žaloby sa javilo súdu ako neprimerane nespravodlivé voči žalovanej, ktorá sa dostala do situácie nie len svojím zavinením, ale aj konaním svojho bývalého druha a radami od samotného žalobcu. Na druhej strane žalobcovi Mestu Prešov, toto rozhodnutie nespôsobí značnú nerovnováhu a poukázal aj to, že po zamietnutí žaloby môže Mesto Prešov pohľadávku si uplatniť aj voči J. X., osobe, ktorá skutočne a reálne v predmetnom byte bývala.

4. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca.

5. Krajský súd svojím uznesením zo dňa 30.04.2019 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že odvolací súd nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia . V ďalšom konaní zaviazal súd prvej inštancie zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku, námietkou nedostatku pasívnej legitimácie, obsahom priložených listinných dôkazov, najmä dohody o prevzatí dlhu, či uzavretie týchto dohôd nie je jednostranným úkonom veriteľa ako jeho súhlasu s prevzatím dlhu v zmysle ustanovenia .

6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

7. Žalobu oprel žalobca o skutočnosť, že žalovaná uzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú od 1.2.2012 do 31.1.2015 tým, že žalobca prenechal do užívania žalovanej byt č. XX na X.Y. bytového domu nachádzajúceho sa L. Y. V. C.. R. XX. Žalovaná podala žalobcovi žiadosť o spoločný nájom bytu, ktorý by vznikol aj jej vtedajšiemu druhovi J. X., ale k vybaveniu tejto žiadosti nedošlo. Z týchto dôvodov podľa žalobcu bola stále vedená ako nájomkyňa T. T., 2.2.2015 uzavrela žalovaná s J. X. dohodu o prevzatí dlhu, na základe ktorej J. X. mal prevziať voči žalobcovi dlh vo výške 3.180,76 €. Strany v tejto dohode konštatovali, že berú na vedomie potrebu súhlasu veriteľa, t.j. Mesta Prešov o prevzatie dlhu. Takýto súhlas veriteľ a zároveň žalobca v tejto veci však neudelil a preto k platnému prevzatiu dlhu podľa žalobcu nedošlo. Zároveň žalovaná, ako aj J. X. uzavreli so žalobcom dohodu o uznaní a splácaní dlhu, avšak keďže k platnému prevzatiu dlhu nedošlo, žalujú iba žalovanú v tomto konaní. Poukazovali pritom na skutočnosť, že bola jediným nájomcom podľa nájomnej zmluvy. Výpoveď nepodala a nenastala ani iná právna skutočnosť, ktorá by zakladala skorší zánik nájomného vzťahu.

8. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, poukazovala na to, že dlh nespôsobila ona. Byt dostali od mesta s jej bývalým druhom J.Á. X.. V zmluve bolo uvedené iba jej meno, pretože neboli zosobášení, ale napríklad v evidenčnom liste, alebo v iných papieroch bol vždy uvedený aj J. X.. V máji 2012 sa rozišli, on ju vyhodil z bytu pre násilie, ona odišla hľadať si podnájom a predložila súdu aj doklady z ďalších nájomných zmlúv ktoré mala za predmetné obdobie, ktoré dokladovali to, že v predmetnom byte nebývala. Žalovaná uviedla, že sa hneď zaujímala o to, ako túto situáciu vyriešiť, nenechala to len tak, bola na referáte, kde jej povedali, že ak to majú posudzovať ako spoločný nájom má si podať takúto žiadosť. Spísali to 14.9.2012. V roku 2013 prišla prvá exekúcia od mesta a vtedy žalovaná zistila, že X. neplatí nájomné. Keď to začala riešiť, p. X. za ten rok dlh zaplatil. On si tam nasťahoval ale svoju novú rodinu a žalovaná túto situáciu vždy chcela riešiť. Opätovne išla na PREŠOV REAL, s.r.o., za JUDr. P., podala trestné oznámenie na políciu, ale polícia trestné stíhanie zastavila, že to nie je trestný čin. Žalovaná tvrdila, že stále tú situáciu chcela riešiť, nenechala to len tak, pravidelne chodila na PREŠOV REAL, s.r.o., nevedela si rady, podala celý prípad do médií. Následne jej JUDr. P. poradila, aby dlh prepísali na pána X. u notára, pán X.B. osvedčil že v byte žalovaná nebýva. Pri notárovi podpísali dohodu o prevzatí dlhu, následne v ten deň v kancelárii v PREŠOV REAL, s.r.o. im JUDr. P. dala podpísať dohodu o uznaní a splácaní dlhu, jednak jej a jednak pánovi X., on si sám určil splátky po 100 €, ale zaplatil len jednu časť a ďalej nesplácal. Žalovaná tvrdila, že všetko to čo robila, robila len na základe rád z PREŠOV REAL, s.r.o., uviedla, že nemohla byt odovzdať, keďže byt nebol vyprataný. Výpoveď zo zmluvy nepodala, pretože sa stále riešil ten spoločný nájom, také rady jej dávali a stále si myslela, že sa to týmto spôsobom vyrieši. V konaní ktoré prebehlo na tunajšom súde žalovaná uviedla, že už mala spísaný odpor, ale napokon sa to vyriešilo s pánom X. tak, že on tento dlh zaplatil a odpor napokon vo veci nepodávala. Žalovaná uviedla, že sa jednoducho v týchto veciach nevyzná, že od začiatku chcela túto situáciu riešiť a že nie vlastnou vinou sa dostala do toho, že stále bola vedená ako nájomkyňa. Bola predložená z Mesta Prešov žiadosť o spoločný nájom bytu, zo dňa 12.9.2012 ( čl.110).

9. Žalovaná predložila súdu zmluvy o nájme zo dňa 18.5.2012, zo dňa 1.5.2013, ako aj 1.9.2014, ktoré dokladajú, že bývala v iných bytoch a teda nie v byte žalobcu.

10. Vo veci bola vypočutá svedkyňa JUDr. E. P., zamestnankyňa spoločnosti PREŠOV REAL, s.r.o. uviedla, že mali v správe aj byty na R. C.. Podľa jej vedomostí v lete 2012 prišla za nimi žalovaná ohľadne spoločného nájmu s tým, že oni ju poslali na odbor sociálnych služieb, ktorý tieto žiadosti vybavoval, následne v roku 2014 opätovne prišla za ním, že pán X. jej robí veľké problémy, bola psychicky a fyzicky týraná, tak zisťovala čo sa s tou žiadosťou z r. 2012 stalo. Našla tam len list kde zamestnankyňa spoločnosti MBP uvádzala, že k spoločnému nájmu nemôže dôjsť, keďže žalovaná deklarovala, že chce z bytu odísť, neboli splnené podmienky v zmysle . Svedkyňa potvrdila, že pani T. chodila túto situáciu riešiť od roku 2014, stále ju informovali o tom, že ju považujú ako výlučnú nájomníčku a že teda je zaviazaná z tých dlhov, ktoré v byte boli. Tú situáciu jej chceli ale pomôcť riešiť. Potvrdila to, že v januári 2015 bola za ňou a poradila jej, aby išla za notárom aj s pánom X., aby si ona mohla v budúcnosti uplatniť náhradu škody voči nemu. Potvrdila aj to, že pán X. bol v spoločnosti PREŠOV REAL, s.r.o. správal sa agresívne s tým, že dlhy uhradí, že to má dohodnuté s primátorkou, že bude pokračovať v nájme bytu. Následne boli urobené dve dohody, ktoré doniesla pani T. na uznanie dlhu, jednak pani T. a jednak pána X.. Dve dohody boli dôležité pre PREŠOV REAL, s.r.o. z dôvodu, aby mohol

získať pán X. opakovaný nájom bytu v prípade, že tento dlh uhradí. Svedkyňa uviedla, že stále pani T. zdôrazňovala, že aj keď z bytu odišla, stále ju považujú ako výlučnú nájomníčku tohto bytu. Uviedla, že stále pani T. vysvetľovali, že tam nechala neoprávnene bývať inú osobu a že PREŠOV REAL, s.r.o. nemôže do bytu vkročiť a byt vypratať. Svedkyňa potvrdila to, že pán X. tvrdil, že chce tieto dlhy vyplatiť. Svedkyňa potvrdila, že väčšina až 80 % nájomníkov Mesta Prešov sú dlžníkmi. Pri prvom uzatvorení nájomného vzťahu sa vyžaduje, aby nemali žiaden dlh voči mestu, avšak pri opakovanom nájme sa to už nedodržiava a to práve pre to, že väčšina prípadov sú sociálne odkázaní ľudia, ale je dôležité aby mali uzatvorenú dohodu o splácaní dlhu, to bolo aj v tomto prípade, preto vlastne tieto dohody odporučili, ako pre pani T., tak aj pre pána X..

11. Žalovaná k svedeckej výpovedi uviedla, že od začiatku chcela túto situáciu riešiť a to od mája 2012, kedy nebývala v tomto byte. K samotnej žiadosti o spoločný nájom je napríklad uvedená aj adresa na Q. X, Y. a doposiaľ vlastne k tejto žiadosti nedostala oficiálnu odpoveď, žiadosť podala 14.9.2012.

12. Ako svedok bol vypočutý aj J. X., uviedol, že celá situácie je taká, že na tento byt veľmi dlho čakali. Dostali ho ako trojčlenná rodina v roku 2006 a podľa neho to nedostala len jeho bývala družka, ale dostali to spoločne. Napísaná tam však bola iba ona. Keď sa rozišli, nevedeli čo majú robiť. Napokon ostal v byte on, nebolo to tak, že to len tak nechali a nechceli to riešiť. Chodili na mestský bytový podnik, pýtali sa čo majú robiť, či si majú podať žiadosť o spoločný nájom, ale žiadna odpoveď neprišla. Keď bol následne platobný rozkaz, ktorý znel na meno bývalej družky, tak tie peniaze zaplatil za nejaké obdobie on. Čo sa týka toho nového dlhu, tak on vie, že je to za obdobie, kedy býval v tomto byte on a on ten dlh chce zaplatiť, aj ho zaplatí. Teraz žije s novou družkou aj s deťmi v Anglicku, pracuje a dlh naozaj chce zaplatiť, nechcel však súdu sľúbiť, že to bude do leta, možno to bude aj skôr, ale svedok potvrdil, že je to jeho dlh a že ten dlh zaplatí. Žalovaná ako jeho družka odišla po Veľkej noci v r. 2012 a v byte už nebývala. Potom ako sa rozišli, podali žiadosť o spoločný nájom, hoci už spolu nebývali, ale bolo to preto, pretože im to poradili na mestskom bytovom podniku. Na č.l. 7 sa nachádza nájomná zmluva zo dňa 20.4.2012. následne evidenčný list, vyúčtovanie.

13. Na čl. 26 je predložená dohoda o prevzatí dlhu, uzavretá medzi T. T. a J. X., predmetom ktorej je dlh na predmetnom byte v celkovej výške 3.180,76 €. Zmluvné strany zobrali na vedomie, že na prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa - Mesta Prešov. Na čl. 28 a 29 sa nachádza dohoda o uznaní a splácaní dlhu uzavretá medzi Mestom Prešov, zast. PREŠOV REAL s.r.o. a J. X. a taká istá dohoda uzavretá medzi Mestom Prešov, zast. PREŠOV REAL s.r.o. a T. T., obe zo dňa 2.2.2015.

14. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu, súd doplnil dokazovanie. Právna zástupkyňa žalovanej predložila súdu doklady o tom, že Mesto Prešov má uverejnené na svojich stránkach dohody o uznaní a splácaní dlhu a aj dohody o splácaní dlhu s pánom X. aj so žalovanou sú stále zverejnené na webovej stránke PREŠOV REAL s.r.o.. Právna zástupkyňa žalovanej stále poukazovala na tú skutočnosť, že súhlas s prevzatím dlhu môže byť urobený akýmkoľvek spôsobom a podľa ich názoru bol daný podpisom dohôd. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

15. Právny zástupca žalobcu navrhoval dovypočuť ako svedka Mgr. P., bývalého konateľa spoločnosti.

16. Svedok Y. P. pracoval ako konateľ spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. od roku 2007 do roku 2018. Od roku 2013 mali v správe aj mestské byty, ktoré prešli z mestského bytového podniku pod ich správu. Bolo to na základe mandátnej zmluvy. Svedok si spomenul, že rozprával so žalovanou prostredníctvom pani Q., ktorá sprostredkovala stretnutie, sedeli v kancelárii s JUDr. P.. Svedok si však úplne na obsah stretnutia nespomenul, avšak vie, čo je predmetom tohto konania. Konanie o zaplatení dlžnej čiastky, čo bolo predmetom dohôd. Dohody uzatvárali preto, aby si posilnili pozíciu veriteľa vo vzťahu k záväzku, preto tam bola uzavretá dohoda aj s pánom X., ale aký on mal konkrétne vzťah k tomu bytu alebo záväzku si už nespomína. Svedok však potvrdil, že ak niekto pristúpil k takémuto záväzku keď chcel, tak sa tomu ako veritelia nebránili, pretože považovali záväzok za viac zabezpečený. Mali aj takú inštrukciu zo strany mesta ohľadne uznaní dlhu, že tým pádom sa vlastne tá premlčacia lehota predĺži a robili to aj z toho dôvodu. Čo sa týka predloženej dohody medzi žalovanou a pánom X. zo dňa 02.02.2015 o prevzatí dlhu, svedok uviedol, že tam nie sú uvedení. Na takúto konkrétnu dohodu si nepamätá a do takýchto vzťahov oni nevstupovali, pretože vlastníkom bytov je mesto. Na to malo tzv. bytovú a sociálnu komisiu, ktorá o týchto veciach rozhodovala. Oni boli len v pozícii správcu a do takýchto vzťahov nevstupovali. Musel tam byť teda súhlas mesta, aby taká dohoda bola akceptovaná.

17. Svedok potvrdil k predchádzajúcim dvom dohodám, ktoré uzavrela žalovaná aj pán X. s PREŠOV REAL s.r.o., že si posilňovali pozíciu veriteľa a predlžovali premlčaciu dobu. Z ich pohľadu to bola z ich strany pozícia dobrého hospodára. PREŠOV REAL s.r.o. mal množstvo neplatičov, väčšinou to boli sociálne odkázané skupiny a nechceli predražovať spory na súde. Nepamätá si ako konateľ spoločnosti a neeviduje taký prípad, že by niekto prevzal dlh na byte ako fyzická osoba, eviduje takého prevzatie dlhov pri podnikateľských subjektoch, pri nebytových priestoroch. Pribratie ďalšieho dlžníka bolo posilnenie ich pozície, ako širšie portfólium dlžníkov. Nájomné zmluvy podpisovalo zväčša mesto, boli pripravené nimi a boli na podpis dané mestu ako vlastníkovi. Všetky ostatné veci robil správca na základe mandátnej zmluvy. Nepamätá si, či to bolo tak , že nájomné zmluvy podpisovali oni a potom to išlo na schválenie mesta alebo to išlo priamo na podpis mestu. Boli tam dva režimy do roku 2014 a potom na základe mandátnej zmluvy boli iné, ale už si to presne nespomína. Svedok potvrdil, že PREŠOV REAL s.r.o. predovšetkým spravovalo nebytové priestory, s týmito ľuďmi sa pravidelne stretával čo sa týka nebytových priestorov. Čo sa týka bytov, tieto boli väčšinou sociálne odkázaní a takýmto ľuďom sa snažili vyjsť v ústrety. Nepamätá si, že by nejaká interná inštrukcia z mesta im dovoľovala podpisovať nejaké iné veci. Pri dohodách o uznaní zmluvy podpisovali a zastupovali mesto na základe mandátnej zmluvy. Čo sa týka prevzatia dlhu, takúto agendu ako PREŠOV REAL nerobili, robilo to mesto ako vlastník. Prechádzalo to cez tú mestskú komisiu, bytovú, sociálnu a následne oni pripravovali nejaké zmluvy. Stále boli v pozícii správcov, nie vlastníkov. To, či bola informovaná dlžníčka - žalovaná, že pri tomto podpise je potrebný aj súhlas mesta, sa svedok vyjadriť nevedel, pretože zmluvu pripravovala JUDr. P..

18. Na záver právny zástupca žalobcu zhrnul, že bolo preukázané, že zo strany žalobcu nebol žiadnym spôsobom udelený súhlas k prevzatiu dlhu žalovanej pánom X.. Potvrdil to aj svedok Mgr. P.. Keď žalovaná tvrdí, že dohodami o uznaní dlhu zo dňa 02.02.2015 mal byť podľa ich názoru udelený súhlas k dohode o prevzatí dlhu, dáva do pozornosti súdu, že v týchto dohodách o uznaní a splácaní je iná suma, teda sú tam iné čiastky a aj to nasvedčuje k tomu, že k platnému prevzatiu dlhu nedošlo. Vyúčtovanie v roku 2014 bolo taktiež vystavené na žalovanú. Stále bola žalovaná vedená ako nájomníčka bytu. Poukazovala ďalej na to, že nie sú splnené podmienky, aby bol prípad posudzovaný v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ ide o konanie žalobcu. Je nepochybné, že nájomný vzťah vznikol medzi mestom a žalovanou, je nepochybné, že je tu dlžné nájomné a dlh zo služby spojené s užívaním dlhu, ktoré nikto nerozporoval, majú za to, že nedošlo k platnému prevzatiu dlhu pánom X. a preto navrhovali žalobe vyhovieť.

19. Právna zástupkyňa žalovanej poukazovala na mnoho nejasností, týkajúcich sa riešenia situácii s dlžníkom, spracovávanie zmlúv zo strany PREŠOV REAL a podľa ich názoru dochádza k zbavovaniu sa zodpovednosti za spôsobenú situáciu, ktorá ale by nemala byť pripísaná na úkor žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie o chýbajúcom súhlase mesta, podľa ich názoru je takého tvrdenie účelové, pretože nikto zo zodpovedných v rozhodnom období neurobil taký krok, ktorý by skutočne dospel k riešeniu situácie žalovanej, aj keď sa ona opätovne o to snažila. Ak žaloba tvrdí, že nedošlo k súhlasu mesta s dohodou o prevzatí dlhu, máme za to, že toto tvrdenie nebolo dostatočne preukázané, nakoľko ani mesto, ani PREŠOV REAL s.r.o. nevedia preukázať akým spôsobom mal byť takýto súhlas udeľovaný, kto mal takýto súhlas udeľovať a aký bol presný postup k takémuto udeľovaniu. Zo strany žalovanej nebolo možné domáhať sa súhlasu mesta inak ako prostredníctvom PREŠOV REAL s.r.o., pretože táto spoločnosť spravuje byty a konala v mene mesta. Práve takáto dohoda o prevzatí dlhu bola predložená spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. a v ten deň došlo k podpisom dohody o uznaní a splácaní dlhu, ktoré boli prezentované. Najprv bola podpísaná dohoda s pánom X. a potom doplnkovo so žalovanou, a preto majú za to, že tá dohoda o prevzatí dlhu je neplatná a nie je žalovaná pasívne vecne legitimovaná v tomto prípade. Poukazujú na to, že súhlas môže byť urobený aj konkludentne a vzhľadom na to, navrhujú, aby súd žalobu zamietol. Ak by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou, navrhujú, aby súd prihliadal na sociálny aspekt a dobré mravy, aby došlo k aplikácii ustanovenia § 257 pri náhrade trov konania.

20. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

21. Podľa , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

22. Podľa , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

23. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa , fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

25. Podľa , kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

26. Podľa , kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

27. Podľa , zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

28. Na základe uznesenia Krajského súdu, zo dňa 30.04.2019 je súd viazaný jeho právnym názorom. Krajský súd sa jednoznačne vyslovil, že nesúhlasí s aplikáciou a zaviazal súd prvej inštancie vyporiadať sa s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie a dohodou o prevzatí dlhu a či následne uzatváranie dohody o uznaní a splácaní dlhu nie je jednostranným úkonom veriteľa ako jeho súhlasu s prevzatím dlhu.

29. Súd v prvom rade teda uvádza, že nemôže použiť ustanovenia o dobrých mravoch vo veci samej, napriek tomu, že si stále myslí, že špecifikácia tohto prípadu, ktorá je uvedená v skutkovom stave tohto rozsudku, by stála za úvahu k aplikácii dobrých mravov.

30. K platnému prevzatiu dlhu, môže dôjsť na základe písomnej zmluvy, uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou, ale na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Súhlas veriteľa ako jednostranný právny úkon môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi alebo novému dlžníkovi, pričom nie je rozhodujúce v akej forme bol súhlas udelený. Súhlas však podľa komentárov musí spĺňať podmienky uvedené v , a teda, že musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak by bol neplatný. Súhlas veriteľa je dôležitý z dôvodu, že v niektorých prípadoch by takáto zmluva mohla ohroziť splnenie dlhu. Preto je tam súhlas veriteľa vždy daný.

31. Dohoda o prevzatí dlhu nachádzajúca sa na č.l. 26, však takýto súhlas neobsahuje. Naopak článok 9 predmetnej zmluvy jasne uvádza, že zmluvné strany vzali na vedomie, že na prevzatie dlhu v zmysle ustanovenia je potrebný súhlas veriteľa, t.j. Mesta Prešov, v zastúpení PREŠOV REAL, s.r.o.. Pri predložení v zmluvách pri dohodách o uznaní a splácaní dlhu, ktoré Mesto Prešov v zastúpení s PREŠOV REAL s.r.o. uzavrelo jednak so žalovanou T. T. ako aj s J. X. je klasickou dohodou o uznaní a splácaní dlhu v zmysle a v týchto dohodách o uznaní a splácaní dlhu, nie je ani len zmienka o dohode o prevzatí dlhu. Preto súd má za to, že tieto dohody o uznaní a splácaní dlhu jednak s pani T. ako aj s pánom X. nie je možné v nijakom prípade brať ako súhlas veriteľa v zmysle ustanovení . Z týchto dohôd o uznaní a splácaní dlhu nie je žiadne odvolanie sa k predmetnej dohode o prevzatí dlhu ani o nej žiadna zmienka. V tejto súvislosti má súd za to, že nie je možné dohodu o uznaní a splácaní dlhu brať ako súhlas veriteľa podľa . Naopak opätovne súd zvýrazňuje, že v dohode o prevzatí dlhu je

odkaz na to, že na prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa a takýto súhlas veriteľa nikdy nebol daný ani konkludentne ani ústne ani nijakým iným spôsobom, čo by bolo preukázané v tomto konaní.

32. Súd teda uzatvára, že predložená dohoda o prevzatí dlhu je neúčinná, pretože postráda súhlas veriteľa. V súhrne týchto dôvodov má súd za to, že nie je možné ani pochybovať o pasívnej legitimácii žalovanej.

33. Bolo preukázané a nebolo spochybnené ani jednou zo strán, že žalovaná bola nájomníčkou predmetného bytu, výšku uplatneného nároku nikto počas celého konania nespochybňoval. Samotné predložené dohody o uznaní a splácaní dlhu voči žalovanej aj voči pánovi X. usvedčujú samotnú žalovanú z toho, že si uvedomovala, že jej dlh v čase uzatvárania takejto dohody o uznaní a splácaní dlhu trvá.

34. V súhrne bolo nutné pri viazanosti názoru Krajského súdu o nepoužití ustanovenia o dobrých mravoch, žalobe v celom rozsahu čo do istiny vyhovieť.

35. Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

36. Žalobca si uplatnil poplatok z omeškania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd však v tejto časti žalobu zamietol, poukazuje pritom opäť na aplikáciu dobrých mravov s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaná ešte dávno pred začatím celého konania, riešila situáciu spoločne so samotným žalobcom. To, že uzatvorila dohodu o prevzatí dlhu bolo na podnet samotného žalobcu, a teda mohla sa žalovaná dôvodne domnievať, že nie je už týmto dlhom viazaná. Súd má teda za to, že vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tejto časti žalobcovi nevyhovieť, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

37. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. Keďže žalovaná je preukázateľne sociálne odkázaná osoba, súd použil citované ustanovenie § 232 ods. 4 a zaviazal žalovanú k vyplateniu istiny v splátkach po 30,- Eur.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Ak súd pri prvom svojom rozhodnutí použil aplikáciu dobrých mravov na celé konanie, špecifickosť tohto prípadu podľa názoru súdu odôvodňuje postupovať pri trovách konania podľa ustanovenia . Aké iné dôvody hodné osobitného zreteľa by súd mohol použiť v civilnom konaní ako to, že žalovaná sa dostala do tejto situácie nepriazňou osudu so svojím bývalým partnerom, že veci od začiatku so žalobcom riešila, nenechala veci len tak plynúť, ale hľadala spolu so žalobcom riešenie vzniknutej situácie. Nie je právne znalá, aby vedela akým spôsobom a aké právne kroky má podniknúť, aby túto situáciu vyriešila a bola závislá len od rád samotného žalobcu. Súd má teda za to, že je dôvodné použitie tohto ustanovenia pri trovách konania, a preto rozhodol, že náhradu trov žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.