Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/220/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobkyne: U. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, L., zastúpená: M. A. s.r.o., A.: XXXXXXXX, sídlom K. XX, L., proti žalovanej: C. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, zastúpená: C. kancelária A. R., s.r.o., sídlom F. XX, XXX XX L., IČO: 47 XXX XXX, o zaplatenie: 43.000€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa dňa 05.05.2017 podala na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 43.000€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 43.000€ od 25.03.2017 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že na základe ústnych zmlúv o pôžičkách žalobkyňa zaplatila zo svojho účtu č. IBAN: R. žalovanej dňa 20.05.2014 na jej účet vedený v UniCredit bank Slovakia, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 15.000€ a dňa 22.05.2014 sumu vo výške 28.000€ na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ktorou žalobkyňa za žalovanú uhradila kúpnu cenu za nehnuteľnosť - chatu v J. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej mala vrátiť požičané peniaze ihneď po tom, ako dostane hypotekárny úver. Keďže jej žalovaná požičané peniaze nevrátila žalobkyňa ju listom zo dňa 22.03.2017 vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy. Zásielka s predmetnou výzvou sa zástupcovi žalobkyne vrátila ako neprevzatá.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 16.05.2017 platobný rozkaz č.k. . Predmetný platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 29.09.2017 ( doručenka na čl. 48 spisu). Žalovaná podala voči vydanému platobnému rozkazu na pošte v zákonnej 15 dňovej lehote ( ) dňa 13.10.2017 ( kópia poštovej obálky na čl. 50 spisu) odpor s vecným odôvodnením. Podaný odpor odôvodnila tým, že tvrdenie jej sestry - žalobkyne sa nezakladá na pravde. Finančné prostriedky jej poskytla na základe ústnej dohody o vysporiadaní za rodičovský byt, ktorý následne žalobkyňa dostala ako dar od rodičov. Na základe ústnej dohody jej časť kúpnej ceny previedla na osobný účet a zvyšnú časť v zmysle ústnej dohody uhradila kúpnu cenu za nehnuteľnosť vedenú na jej meno. Žalovaná suma nebola pôžičkou.

3. Upomínací súd výzvou zo dňa 19.10.2017 vyzval žalobkyňu, aby v lehote do 15 dní navrhla pokračovanie v konaní podľa v súlade s zákona o upomínacom konaní. Žalobkyňa zastúpená zástupcom v stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní a súčasne sa vyjadrila k podanému odporu. Uviedla, že tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde a nie je pravdou, že by žalovanej poskytla finančné prostriedky ako finančné vyrovnanie za byt. Navrhla vypočuť svedka a to

matku žalobkyne. Následne upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Malacky ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci v súlade s .

4. Žalovaná zastúpená zástupcom dňa 30.04.2018 ( na čl. 77 spisu) doručila súdu písomné vyjadrenie. Zotrvala na tom, že popiera, že by išlo o právny vzťah zo zmluvy o pôžičke a že jej peniaze boli poskytnuté ako protihodnota za byt č. 9 na 3 poschodí bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX. Tvrdila, že bola dohoda v rodine, že žalobkyňa dostane byt formou darovania a sestre vyplatí sumu 43.000€ tak, aby bolo zabezpečené bývanie pre dcéry aj rodičov, keďže ich mama vlastní nehnuteľnosť v H.. Udávala, že má aj vedomosť o tom, že bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale vkladové konanie bolo pravdepodobne prerušené, keďže ich otec zomrel. Navrhli vykonať dokazovanie spisom z katastra nehnuteľností a výsluch svedka kamarátky žalovanej. Ďalej uviedla, že žalovaná kupovala rekreačnú chatu za 30.000€ a 2000€ bolo uhradených z účtu žalovanej ako depozit. Dohodli sa so žalobkyňou, že jej táto zaplatí časť kúpnej ceny 28.000€ bezhotovostným prevodom na účet predávajúcich ( prevod zo dňa 22.05.2014), pričom zvyšnú časť 15.000€ titulom vyporiadania poukázala na účet žalovanej dňa 20.05.2014. poukázala na to, že žalobkyňa neuviedla do poznámky prevodu, že ide o pôžičku. Následne v dedičskom konaní žalovaná nedostala nič, bola účastníkom konania, ale nebola ani označená ako ustupujúce dedič. Dôvodom bola skutočnosť, že už obdržala sumu 43.000€. Podľa žalovanej žalobkyňa iba účelovo tvrdí, že išlo o pôžičku, keďže by sa uplatňovala trojročná všeobecná premlčacia doba, pričom v prípade bezdôvodného obohatenia by bol už nárok premlčaný.

5. Zástupca žalobkyne na vyjadrenie žalovanej reagoval podaním zo dňa 22.06.2018. V predmetnom podaní zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Uviedol, že suma 15.000€ bola uhradená na vyplatenie dlhu, ktorý v tom čase mala žalovaná voči banke, aby mohla po vyrovnaní dlhu požiadať o hypotéku a suma 28.000€ bola uhradená kúpna cena za žalovanú. Opätovne poprela, že by existovala dohoda o vyplatení rodičovského bytu. Udával, že sa vrátenia peňazí domáhala ešte za života rodičov. Skutočnosť, že žalovaná nebola uvedená v rámci dedičského konania v dedičskej dohode, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k zmluvám o pôžičkách. Poukázal aj na to, že hodnota majetku poručiteľa bola iba 34.166,955€ a ustupujúcemu dedičovi nevlastnému bratovi bola vyplatená suma 8000€. Uviedol, ak by existovala dohoda o tom, že finančné prostriedky požičané žalobkyňou za života otca sú podiel na rodičovskom byte, potom je na mieste zaoberať sa otázkou, prečo táto skutočnosť nebola súčasťou dedičskej dohody. V prípade, ak exituje darovacia zmluva uzavretá medzi rodičmi a žalobkyňou svedčí to len o tom, že obaja rodičia boli prítomní a účastní pri uzavieraní zmlúv o pôžičkách a vedeli aj o tom, že žalovaná odmietala vrátiť žalobkyni svoj dlh a takýmto spôsobom chceli kompenzovať krivdu, ktorá sa žalobkyni stala.

6. Napokon ešte žalovaná reagovala na podanie žalobcu a to bez výzvy súdu na vyjadrenie. V písomnom podaní zo dňa 03.09.2018 uviedla, že výsluch svedkyne matky Evy Hrobovej nie je presvedčivým dôkazom, pretože žalovaná nemá s matkou dobrý vzťah. Zotrval na tom, že žalobkyňa uzatvorenie zmlúv o pôžičke nepreukázala. Predložené SMS správy boli zaslané až potom ako žalobkyňa právoplatne nadobudla dedičstvo k uvádzanému bytu. Tvrdila, že hodnota bytu bola v dedičskom konaní podhodnotená.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa riadne dostavili všetky strany sporu a ich zástupcovia. Pojednávanie sa uskutočnilo v dňoch 16.10.2019, 13.11.2019, 04.12.2019.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov U. a listinnými dôkazmi predloženými stranami : výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 22.03.2017, podacím lístkom ( na čl. 14 spisu), príkazmi na prevod VÚB banka ( na čl. 15 spisu), doručenkou na čl. 16, výpisom z listu vlastníctva č. 3820 ( na čl. 88 spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XXX ( na čl. 90 spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2014 uzatvorenou medzi predávajúcimi A. a žalovanou, príkazom na úhradu na čl. 98, osvedčením o dedičstve č 30 D 1595/2014 ( na čl. 99 spisu), kópiou SMS správy ( na čl. 115, 180 spisu), kópiou spisu Okresného úradu Bratislava, odbor katastra č. Y. a to najmä darovacou zmluvou uzatvorenou medzi darcami E. ako darcami a žalobkyňou ako obdarovanou zo dňa 27.05.2014.

9. Žalobkyňa vypovedala, že v roku 2013 jej zomrel manžel, riešila bývanie. Predala dom rok po smrti manžela, vyrovnala sa s nevlastnými dcérami. Mala rodičom poskytnúť peniaze na opravu chalupy a oni jej mali poskytnúť byt. Mala s rodičmi dohodu, že im vyplatí 65.000€ ako protihodnotu za byt. A z

týchto peňazí požičala po ich súhlase 43.000 € sestre a rodičom vyplatila 22.000€. Vyplatenie peňazí bola podmienka, že dostane ich byt. Pri uzatváraní zmluvy boli obidvaja rodičia ešte živí. Potvrdila, že chceli dať darovaciu zmluvu do katastra, ale nebolo zavŕšené vkladové konanie. Jej sestra potrebovala hypotéku a našla nehnuteľnosť. Mala dlh v banke 15.000€, táto suma bola vyplatená a bola 2 x so sestrou osobne v banke, kde vyplatila dlh. O dva dni prišla za ňou, že potrebuje rýchlo peniaze na nehnuteľnosť. Bola priamo v realitke a následne išli do banky a vyplatila za ňu 28.000€. Rodičia boli ochotní počkať s vyplatením rozdielu 65.000€. Na jednom z potvrdení je uvedené pre Alenu Hrobovú kúpna cena. Bola to pôžička, čo zaplatila. Potom vybavovala hypotéku, prevod nehnuteľnosti darovanie. Choroba u jej otca mala rýchly progres, nestihol sa vykonať prevod bytu a spadol do dedičského konania. Dohodli sa, že byt bude na ňu. Sestra nemala žiadne nároky. Nepopierala vtedy, že to bola pôžička.

10. Na otázku svojho právneho zástupcu ohľadne obsahu dohody ohľadne bytu vypovedala, že rodičia jej navrhli, aby si nehľadala inú nehnuteľnosť, aby sa nasťahovala do bytu a im vyplatila 65.000€. Do toho museli riešiť bývanie jej sestry. Sestra súhlasila, že si nájde bývanie, prišla za ňou, že má už vybranú nehnuteľnosť v krátkom čase. Potrebovala vyplatiť dlh v banke a následne sa vyplatilo 28.000, čo bola kúpna cena nehnuteľnosti. Uviedla, že žalovaná nedostala žiadne peniaze fyzicky, ale bol za ňu vyplatený dlh v banke a kúpna cena. Zvyšok 22.000€ poukázala rodičom na ich účet. Udávala, že žalovaná bola niektorých častiach súčasťou rozhovorov a v iných nie. Bola to dohoda medzi ňou a rodičmi a žalovaná bola vyrozumená o dohode. Pri pôžičke nebol uvedený dátum vrátenia, ale predpokladalo sa, že po poskytnutí hypotéky sa vráti. Až po dedičskom konaní zistili, že tam notárka nenapísala, že sa jej sestra vzdala podielu. Tie peniaze boli určené pre ich matku na rekonštrukciu. Ich mama so žalovanou komunikovala.

11. Súd nariadil výsluch žalovanej, ktorá vypovedala, že v žiadnom prípade nešlo o pôžičku. Dohodli sa, že jej sestra dostane byt. Rozprávali sa o tom dlhšiu dobu. Sestra chcela byt od rodičov, jej dcéra chodila do školy a mala od tiaľ lepšie cestovanie. Dohodli sme sa, že byt ostane jej a ona niečo dostane, aby mala kde bývať. V tom čase sa dohadovali a hľadala si bývať. Hrozilo, že budú bývať všetci pohromade. Našla si chatu, v ktorej býva doposiaľ. Uviedla, že išlo o vyplatenie. Byt mal reálnu hodnotu nad 100.000€ a dohodli sa, že ostane sestre. Vie, že jej matka bola za žalobkyňou. Žalobkyňa po predaji domu musela ísť preč. Tvrdila jej, že má známu v realitke a pomôže jej vybrať byt. Potom sa dohodli, že sa urobí zmluva, aby mala sestra kde bývať s neterou. Vypovedala, že dohoda bola taká, že sa rodičia odsťahujú do Mojmíroviec a byt sa rozdelí medzi žalobkyňu a žalovanú. S bratom sa nepočítalo. Bolo to želanie jej matky, aby brat nič nedostal. K vykonaným finančným transakciám žalobkyňou vypovedala, že v tom čase splácala auto. Pôžička bola vo výške 15.000€ za auto a keďže dohoda bola už n svete, že sa byt daruje, jej pôžičku vo výške 15.000€ vyplatila sestra, aby zbytočne neplatila úroky. A dohodli sa, že keď si nájde bývanie aj toto vyplatí do určitej výšky a ostatok si doplatí. Hľadala niečo do danej sumy. Dohodli sa na určitej hodnote, ktorá sa medzi nich rozdelí. Podarilo sa jej nájsť chatu a súhlasili, že jej ju kúpia. Keď našla chatu na internete, volala matke a tá s ňou súhlasila. Uviedla, že sa so žalobkyňou nedohodli na tom že by jej peniaze musela vrátiť. Prvý krát sa jej sestra vyhrážala, že bude chcieť vrátiť peniaze na dedičskom konaní po otcovi.

12. Svedkyňa U. ktorá je matkou žalobkyne a žalovanej vypovedala, že vedeli s mužom, že na dôchodku nechcú ostať v Bratislave a urýchlila to smrť jej zaťa, pretože dcéra potrebovala býanie. Dohodli sa, že dcére - žalobkyni darujú byt s tým, že ona im dá 65.000€. Kým pracovala sa dohodli, že budú bývať u nej. Mladšia dcéra prišla s tým, že našla chalupu podľa snov. Prišla s tým, že potrebuje 2000€ na rezerváciu. Spýtala sa jej či má peniaze. Išla do banky a zálohu zaplatila. Uviedla, že keďže mala platiť tú chalupu tak sa dohodli, že jej dcéra požičia. Mladšia dcéra tvrdila, že ide vybavovať hypotéku. Trvalo to mesiace, rok, dva. Staršia dcéra chcela peniaze naspäť. Medzitým do troch mesiacov zomrel jej manžel. Odvtedy má so žalovanou zlé vzťahy.

13. Ďalej svedkyni kládli otázky zástupcovia strán sporu. Výslovne vypovedala, že sumu 22.000€ prevzala v hotovosti od žalobkyne. Mala veľké výdavky na liečbu manžela. Rekonštrukcia domu mala taktiež prebehnúť pred dvomi tromi rokmi. So žalovanou nemá dobrý vzťah a to od vtedy, čo od nej pýtala peniaze. Svedkyňa rozporne najskôr vypovedala, že pri dohode o tom, že byt darujú dcére bola len ona a dcéry a následne vypovedala, že aj manžel. Následne uviedla, že potom fakticky dcéra sa jej pýtala cez telefón, či môže žalovanej požičať peniaze. Súhlas vyjadrila telefonicky. V čase riešenia dohody o darovaní v predmetnom byte, ktorý bol predmetom darovania bývala žalovaná, potom si kúpila chatu a

odsťahovala sa. Na otázku, prečo svedkyňa vyzývala žalovanú na vrátenie peňazí uviedla, že to boli v podstate jej peniaze. Uviedla, že 100% vie, že to bola pôžička, bola pri tom.

14. Svedkyňa A. vypovedala, že žalovaná si zháňala bývanie a telefonovala jej o chalupe. Počas telefonátu prišla mama do izby a mala povedať, že keď sa ti páči kúpime ti ju. Túto skutočnosť mala počuť v telefóne.

15. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu prevodné príkazy a to zo dňa 20.05.2014 na sumu 15.000€ a zo dňa 22.05.2014 na sumu 28.000€. Pri druhom prevodnom príkaze bola uvedená poznámka C. kúpna cena.

16. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. 3820, okres Bratislava III, katastrálne územie Nové mesto zo dňa 27.04.2018 mal súd preukázané, že žalobkyňa bola v danom čase výlučnou vlastníčkou bytu č. 9 vchod Odborárska 36, na 3 poschodí so zapísaným titulom nadobudnutia osvedčenie o dedičstve č. zo dňa 19.02.2015.

17. Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2014 uzatvorenej medzi predávajúcimi A. a žalovanou mal súd preukázané, že žalovaná v danom čase kúpila nehnuteľnosť rekreačnú chatu so súpisným číslom 1404 za sumu 30.000 €, ktorá mala byť zaplatená v dvoch častiach a to vo výške 2000 € ako záloha a 28.000€ ako druhú časť kúpnej ceny na číslo účtu 0170101293/0900.

18. Z osvedčenia o dedičstve č. zo dňa 19.02.2015 súd zistil, že ide o rozhodnutie notárky E. v dedičskej veci po poručiteľovi E. Ako dedičia, ktorí prichádzali do úvahy boli označení U.. Dedičia uzatvorili dohodu, že nehnuteľnosť vedenú na LV XXXX katastrálne územie Nové Mesto, obec L. prebrala dcéra poručiteľa U. s povinnosťou vyplatiť R. sumu 4000€. Do 28.02.2015 a sumu 4000€ do 31.12.2015.

19. Žalobkyňa predložila súdu kópiu SMS správy zo dňa 13.05.2015 v ktorej píše: „ Ahoj do konca júna by som potrebovala vrátiť peniaze, už to bude rok, to je dosť času na vybavenie hypotéky a mama chce začať robiť niečo s domom.

20. Z pripojeného spisu Okresného úrad Bratislava, katastrálny odbor V 16337/14 súd zistil, že obsahom spisu je darovaciu zmluva uzatvorená medzi darcami E. - žalobkyňou. Predmetom darovania bol byt č. 9 nachádzajúci sa na 3. Nadzemnom podlaží bytového domu v L.. K zmluve boli overené podpisy zmluvných strán dňa 27.05.2014. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V XXXXX/XXXX zo dňa 27.10.2014 bolo konanie o povolení vkladu zastavené.

21. Podľa ) o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

22. Podľa o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

23. Podľa o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa , súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

24. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

28. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

32. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Žalobkyňa v žalobe ako aj vo svojich písomných podaniach tvrdila, že so žalovanou uzatvorila ústne zmluvy o pôžičke na základe ktorých jednak dňa 20.05.2014 zaslala na účet žalovanej sumu 15.000 € a jednak dňa 22.05.2016 uhradila za žalovanú kúpnu cenu za nehnuteľnosť, ktorú uhradila priamo predávajúcemu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa skutočne zaslala na účet žalovanej sumu 15.000 €, pričom žalobkyňa vypovedala, že za žalovanú uhradila dlh, ktorý mala v danej výške v banke a následne za žalovanú uhradila kúpnu cenu rekreačnej chaty vo výške 28.000 €. Žalovaná však v konaní poprela tvrdený právny dôvod uvádzaný žalobkyňou a teda, že by so žalobkyňou uzatvorila ústne zmluvu o pôžičke a uviedla svoje vlastné skutkové tvrdenia, že právnym dôvodom vykonaných úhrad bola dohoda medzi sestrami žalobkyňou a žalovanou ohľadne vyporiadania bytu jej rodičov, ktorý žalobkyňa mala od rodičov nadobudnúť následne darovaním.

35. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ taktiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Dôkazné bremeno leží na tej strane sporu, ktorá určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke ( ) dochádza na základe zmluvy, bolo na žalobkyni dôkazné bremeno nielen o tom, že sumu vo výške 43.000 € ( 15.000 € a 28.000 €) žalovanej skutočne poskytla, ale i o tom, že poskytnuté čiastky boli plnením v ich právnom vzťahu založenom zmluvou o pôžičke. Pri neexistencii písomnej zmluvy o pôžičke, bolo na žalobkyni, aby doložila svoje tvrdenie, že právnym dôvodom poskytnutých peňažných čiastok, (ktoré sama žalobkyňa označila ako úhrada dlhu za žalovanú vo výške 15.000 € a úhrada kúpnej ceny za žalovanú vo výške 28.000 € ), bola zmluva o pôžičke, resp. pôžičkách. Naopak žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania ňou tvrdeného právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov a teda o tvrdenej dohode medzi sestrami ohľadne rodičovského bytu.

36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu dostatočne a dôveryhodne nepreukázala svoje tvrdenia a teda ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremeno ohľadne dôvodu poskytnutých peňažných prostriedkov kupujúcemu vo výške 28.000 € a uhradenia dlhu v banke vo výške 15.000 € za žalovanú. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, je teda treba súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Žalobkyňa však nepreukázala, že by so žalovanou takúto zmluvu písomne, ústne, či aspoň konkludentne uzatvorila, pričom zo samotného aktu žalobkyne, ktorým uhradila za žalovanú jednak pôžičku v banke a jednak kúpnu cenu za rekreačnú chatu, nie je možné odvodzovať konkludentné uzatvorenie zmluvy o pôžičke žalovanou.

37. Žalobkyňa predložila súdu príkazy na prevod finančných prostriedkov ( na čl. 15 spisu), pričom iba pri jednom z ich a to zo dňa 22.05.2014 je uvedená informácia k prevodu a to C. kúpna cena, a teda ani pri jednom prevodom príkaze nie je uvedený dôvod aspoň ako poznámka pôžička. Predmetný listinný dôkaz teda nenasvedčuje ani tvrdeniu žalobkyne a ani žalovanej. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhla svoj výsluch a výsluch svojej matky ako svedkyne. Následne počas výsluchov obe udávali nové skutočnosti, ktoré žalobkyňa neuviedla vo svojich písomných podaniach a to, že sa mali dohodnúť, že poskytne peniaze rodičom 65.000 € a rodičia jej darujú byt, ktorý v tom čase obývala žalovaná. Taktiež vypovedali, že takúto darovaciu zmluvu aj spísali. Takéto tvrdenie nebolo obsiahnuté ani v žalobe a ani následnej replike žalobkyne. Žalobkyňa v písomnej replike zo dňa 22.06.2018 uvádzala, že :“ v prípade, ak by existovala dohoda o tom, že finančné prostriedky požičané žalobkyňou za života otca sú podiel na rodičovskom byte, potom je na mieste zaoberať sa otázkou, prečo táto skutočnosť nebola súčasťou dedičskej dohody. V prípade, ak exituje darovacia zmluva uzavretá medzi rodičmi a žalobkyňou svedčí to len o tom, že obaja rodičia boli prítomní a účastní pri uzavieraní zmlúv o pôžičkách a vedeli aj o tom, že žalovaná odmietala vrátiť žalobkyni svoj dlh a takýmto spôsobom chceli kompenzovať krivdu, ktorá sa žalobkyni stala.„ Súd ďalej uvádza, že vo výpovediach žalobkyne a jej matky boli rozpory, keď žalobkyňa vypovedala, že táto dohoda vznikala postupne. Bola tam ona, mama a niekedy otec. Následne udávala, že pri niektorých rozhovoroch bola aj žalovaná a pri iných nie. Potom udávala, že žalovaná si bola vedomá ich rokovania a toto sa jej netýkalo. Na rozdiel od nej jej matka vypovedala, že dohoda bola uzatvorená medzi ňou ako matkou a dcérami, iba medzi troma osobami. Manžel jej dôveroval. Potom rozporne udávala, že jej manžel otec žalovanej a žalobkyne navrhol uzatvorenie písomnej darovacej zmluvy. Jej manžel to tak chcel.

38. Taktiež žalobkyňa s matkou zhodne tvrdili, že po predaji domu mala za byt vyplatiť sumu 65.000 € a keďže časť požičala žalovanej tak, rodičom vyplatila len 22.000€. Tu sa svedkyňa so žalobkyňou rozchádzali, keďže jej matka tvrdila, že jej sumu vyplatila žalobkyňa v hotovosti a žalovaná udávala, že to uhrádzala v splátkach postupne z účtu. Toto tvrdenie žalobkyni o splácaní sumy 22.000 € v splátkach ( keďže uviedla, že nemala dostatok prostriedkov) je v rozpore s jej výpoveďou, že z peňazí určených rodičom po predaji domu ( a teda ich mala k dispozícii) požičala časť sestre vo výške 43.000 € a zvyšok, ktorý mala vo výške 22.000€ vyplatila rodičom. Nie je potom zrejmé, prečo následne hovorila o splátkach a o tom, že peniaze nemala. Súd navrhovaný dôkaz, ktorý navrhla žalobkyňa až na v poradí treťom pojednávaní vo veci nevykonal, keďže by spôsobil ďalšie odročenie pojednávania a teda zakladal dôvod na uplatnenie zásady koncentrácie konania súdom, pričom žalobkyňa mala dostatok času na predloženie predmetného listinného dôkazu na prvom prípadne nasledujúcom druhom pojednávaní. Taktiež súd posúdil predmetný návrh ako nedôvodný, ktorý nepreukazuje z akého právneho dôvodu bola žalovaná suma poskytnutá žalovanej. Tvrdenie, že išlo o nepopreté skutkové tvrdenie je nedôvodné, keďže takéto skutkové tvrdenie neuvádzala žalobkyňa ani v jednom zo svojich písomných podaní a ani na predbežnom prejednaní sporu a ani v prednesoch k žalobe. Svedkyňa Eva Hrobová vypovedala, že určite to bola pôžička, pričom sama žalovanú vyzývala na vrátenie peňazí. Z jej výpovedi však nevyplynulo, že by so žalovanou o pôžičke komunikovala, ale iba tvrdila, že cez telefón jej povedala žalobkyňa, či môže žalovanej požičať peniaze. Následne udávala, že na 100% to bola pôžička, bola pri tom. Predmetná výpoveď svedkyne sa súdu javila vzhľadom na uvedené rozpory s výpoveďou žalobkyne, vzťah svedkyni k veci, keď udávala, že sú to vlastne jej peniaze, ako aj naštrbený vzťah so žalovanou ako nedôveryhodná. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vykonala prevody sumy 15.000 € a 28.000 €, ktorých sa v konaní voči žalovanej domáha dňa 20.05.2014 a dňa 22.05.2014 a následne po týchto prevodoch dňa 27.05.2014 podpísala svedkyňa U. a otec žalobkyne a žalovanej písomnú darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie bytu žalobkyni. Tieto skutočnosti žalovaná tvrdila vo svojich písomných podaniach, pričom žalobkyňa tieto skutočnosti vo svojich písomných podaniach zamlčala, resp. skôr udávala, akoby darovacia zmluva bolo iba nepreukázané tvrdenie žalovanej. Taktiež SMS správa zo dňa 13.05.2015, ktorú predložila žalobkyňa súdu nepreukazuje uzatvorenie

zmluvy o pôžičke. Ide o správu, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanej až po ukončení dedičského konania po zosnulom otcovi, kde sa žalobkyňa na základe dedičskej dohody stala výlučnou vlastníčkou bytu č. 9, ktorý mal byť predmetom darovacej zmluvy.

39. Súd musí uzatvoriť, že žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke nepreukázala. Súčasne nebol ani dostatočne preukázaný dôvod peňažného plnenia tvrdený žalovanou. Ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich podradiť uplatnený nárok z právnej stránky pod inú hmotnoprávnu normu, než ako uvádza žalobca, je povinnosťou súdu posúdiť dôvodnosť podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení. Bolo teda na mieste kvalifikovať poskytnuté plnenia zo dňa 20.05.2014 a 22.05.2014 podľa ustanovenia a , ako bezdôvodné obohatenie / rozsudok NS ČR zo dňa 19.10.2011, zo dňa 09.01.2013/, keďže žalobkyňa za žalovanú uhradila kúpnu cenu za byt vo výške 28.000 € dňa 22.05.2014 na účet predávajúceho a teda žalobkyňa uhradila za žalovanú to čo mala plniť sama a dňa 20.05.2014 previedla na účet žalovanej sumu 15.000 € na uhradenie dlhu žalovanej v banke, a teda jednak jej bez právneho dôvodu previedla na účet sumu 15.000 € a jednak opäť išlo v podstate o plnenie dlhu, ktorý mala žalovaná plniť sama. Žalovaná vzniesla námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej lehoty v zmysle . Súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú. Žalobkyňa vykonala úhrady za žalovanú dňa 20.05.2014 a dňa 22.05.2014 a teda minimálne týmto dňom sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil. Podľa , právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že išlo o bezdôvodné obohatenie a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd má zato, že žalobkyňa sa o týchto skutočnostiach jednoznačne dozvedela už v dňoch vykonania prevodov peňazí, t.j. 20.05.2014 a 22.05.2014, subjektívna premlčacia doba teda uplynula dňa 20.05.2016 a dňa 22.05.2016, pričom žalobkyňa podala žalobu na súdu dňa 05.05.2017 po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

40. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).