Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-128-2016.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/128/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu : OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova č.5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému : R. O., W.. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 1.935,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči žalovanému a konanie vo veci z a s t a v u j e.
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 116,-eur a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO : 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.6.2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu titulom neuhradených nárokov zo zmluvy o I. X. Ú. Č..XXXX XXXX XX C. zo dňa 22.11.2012 sumu 1.935,92 eur, úrok vypočítaný ku dňu 23.5.2016 vo výške 1.746,24 eur a odo dňa 24.5.2016 úrok vo výške 29,5 % ročne zo sumy 1.935,92 eur do zaplatenia, úroky z omeškania vypočítané ku dňu 23.5.2016 vo výške 48,71 eur a odo dňa 24.5.2016 úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.935,92 eur do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Ako bydlisko žalovaného žalobca v žalobe uviedol adresu R. XXX/XX, XXX XX Ľ. a ako štátnu príslušnosť žalovaného uviedol : T..
2. Za podanú žalobu žalobca dňa 12.4.2017 zaplatil súdny poplatok vo výške 116,-eur.
3. Pri pokuse doručiť žalobu žalovanému na žalobcom v žalobe uvedenú adresu v Slovenskej republike (R. XXX/XX, XXX XX Ľ. ) súd zistil, že na tejto adrese žalovaný, ktorý je štátnym občanom T. je neznámy. Vzhľadom na výsledky následného rozsiahleho súdom vykonaného šetrenia bydliska žalovaného, po preskúmaní, či tunajší súd má právomoc konať v uvedenej veci zistil, že právomoc na konanie v danej veci nemá a konanie je potrebné zastaviť.
4. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701>.
5. Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenia EP a Rady ( EÚ ) č.1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné (uplatňuje sa od 10.1.2015, viď článok 81 Nariadenia) a ktoré súd aplikoval na posúdenie právomoci. 6. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 7. Podľa článku 4 ods.1 Nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 8. Podľa článku 5 ods.1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 9. Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv je upravená v oddiely 4 tejto kapitoly. Tam v článku 17 ods.1 je uvedené, že vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky;
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 10. Podľa článku 18 ods.2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
11. Podľa článku 62 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
12. Podľa článku 28 ods.1 Nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
13. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný štátnou príslušnosťou žalovaného a jeho zisteným bydliskom mimo územia SR, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.
16. Základným kritériom pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia bydlisko žalovaného. Nariadenie v čl. 62 ukladá súdu za účelom určenia, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, použiť právny poriadok svojho štátu. Právomoc súdu je potrebné posúdiť ku dňu začatia konania (9.6.2016) kedy bol účinný ešte Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok pojem „bydlisko“ používal predovšetkým v ust. § 85 pre účely určenia všeobecného súdu účastníka konania z hľadiska miestnej príslušnosti.
Pojem „bydlisko“ nie je totožný s pojmom „trvalý pobyt“. Bydliskom sa na účely určenia miestnej príslušnosti súdu podľa ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p. rozumie miesto, na ktorom sa osoba zdržiava s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať, bez ohľadu na miesto hláseného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu ( podporne viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Ndc 20/2009 zo dňa 24.6.2009). Za bydlisko v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je teda potrebné považovať miesto pobytu osoby, kde sa skutočne zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, kde žije, navštevuje školu alebo predškolské zariadenie, resp. kde pracuje. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je v tomto prípade pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca.
17. Súd teda skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie v prejednávanej veci na základe niektorého z kritérií, stanovených v Nariadení.
18. V Zmluve o OTP Expres úvere zo dňa 22.11.2012 z ktorej žalobca vyvodzuje tu uplatnené nároky je uvedené, že žalovaný je štátny príslušník T., pričom totožnosť pri uzatváraní zmluvy žalovaný preukázal vo vzťahu k žalobcovi povolením na pobyt číslo T. XXXXXXXX. 19. Súd vzhľadom na nemožnosť doručiť žalovanému súdne zásielky na adresu uvedenú žalobcom v žalobe, na ktorej je žalovaný neznámy vykonal rozsiahle šetrenie za účelom zistenia bydliska žalovaného, pri ktorom z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR zistil, že povolenie na pobyt na území SR číslo T. mal žalovaný platné len do 14.5.2014, ďalšie vydané nemal, pričom žaloba na súd podaná bola až dňa 9.6.2016.
20. Podľa výsledkov súdom vykonaného šetrenia žalovaný dávno nebýva ani sa nezdržiava na adrese R. XXX/XX, Ľ. uvedenej v žalobe ani na inej adrese v meste V. ani v Slovenskej republike.
21. I keď pre záver o nedostatku právomoci slovenského súdu stačí zistenie, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, súd zisťoval, kde mimo územia SR má tento bydlisko, pričom zo zistených údajov vyplýva, že bydlisko žalovaného je v T. C.. 22. Súd pri šetrení miesta bydliska žalovaného prostredníctvom dožiadaného T. súdu zistil, že adresou jeho bydliska má byť adresa S. XXa, XX XXX H. Y., T.. 23. Výzvou zo dňa 3.9.2019 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní súdu za účelom posúdenia právomoci súdu na konanie oznámil skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že na konanie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, oznámil, či a aké úkony urobil pred podaním žaloby na preverenie kritérií právomoci súdu SR na konanie a v prípade, že trvá na tom, že je daná na konanie právomoc súdu Slovenskej republiky nech vzhľadom na článok 18 ods.2 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č.1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a vzhľadom na skutočnosť že v zmysle žaloby a príloh k žalobe uplatňuje v konaní nároky zo zmluvy zo spotrebiteľskom úvere preukáže, že ku dňu začatia konania ( 9.6.2016 ) žalovaný spotrebiteľ mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Súd žalobcu v danej výzve oboznámil s výsledkami šetrenia bydliska žalovaného a vyzval ho, aby za účelom posúdenia podmienok konania a právomoci súdu na konanie v prípade že na svojej žalobe trvá v lehote 15 dní preukázal právomoc súdu SR na konanie, teda že bydlisko žalovaného (miesto, na ktorom sa žalovaný zdržiaval s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať) bolo v čase začatia konania (9.6.2016) na území Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že posledné žalobcom preukázané doručenie zásielky žalovanému na území SR je ešte z 24.9.2013, pričom dňa 14.5.2014 žalovanému skončilo povolenie na pobyt na území SR, pričom žaloba bola súdu doručená až dňa 9.6.2016 a súd nezistil bydlisko žalovaného v čase podania žaloby na území SR, ten podľa výsledkov vykonaného šetrenia má mať bydlisko U. T.. 24. Uvedená výzva žalobcovi doručená bola dňa 3.9.2019, pričom ten na ňu nijako nereagoval.
25. V zmysle čl.4 ods.1 Nariadenia je teda pre konanie o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému daná právomoc poľských súdov. Zároveň je daná právomoc poľských súdov aj na základe osobitného kritéria v zmysle čl. 17 a čl. 18 ods. 2 Nariadenia, keďže Zmluvu, z porušenia ktorej si žalobca odvodzuje uplatnený nárok, je nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. V danej veci je teda potrebné aplikovať čl. 17 ods. 1 písm. b) a čl. 18 ods. 2 Nariadenia, z ktorých vyplýva, že žalovaného ako spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko a týmto štátom nie je Slovenská republika.
26. Je teda potrebné uzavrieť, že žalovaný bol žalovaný na súde Slovenskej republiky, hoci tu nemá bydlisko, nezúčastnil sa konania, pričom slovenský súd si nemôže založiť právomoc na základe žiadneho ustanovenia Nariadenia. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie o podanej žalobe podľa ust. § 9 CSP a článku 28 ods. 1 Nariadenia zastavil. Keďže právomoc konať o tejto žalobe patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa § 10 ods. 1 CSP. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Cdo 28/2009 zo dňa 29.4.2010, cit „Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť; pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov; uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu: v uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje; výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu (porovnaj bližšie R 82/2002“).
27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, v zmysle ust.§ 256 ods.1 CSP., by preto mal žalovanému nahradiť trovy konania. Žalovanému však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, nakoľko nepodarilo sa mu doručiť ani žalobu, súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.
28. Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci.
29. K zastaveniu konania došlo pre nedostatok právomoci súdu, preto v súlade s ust. § 11 ods.1 veta druhá zákona o súdnych poplatkoch súd v treťom výroku tohto uznesenia rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom za žalobu v plnej jeho zaplatenej výške (viď § 11 ods.4 zákona).
30. Podľa § 11 ods.10 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
31. Poplatníkom tu bol žalobca. Žalobca neuviedol číslo účtu na ktorý žiada vrátiť súdny poplatok.
32. V zmysle ust. § 11 ods.6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK ktorým je Slovenská pošta, a.s.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.