Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-111-2017.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky S. H. Z., rod. Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom C. XXXX/X, T., t. č. bytom A. hrdinov XX, T. a manžela navrhovateľky P. H., štátneho občana R. spolkovej republiky, bytom Q. XXX/X, Q. XXXX, W. republika, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu O. -E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom M. práce, sociálnych vecí a rodiny T. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov S. H. Z., rod. Z. a P. H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., W. republika, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika D., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX, s a r o z v á d z a .
Maloletá O.-E. H., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletú O.-E. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O.-E. sumou vo výške 300,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Styk rodičov s maloletou O.-E. s a n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojím manželom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Maloleté dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a žiadala zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 300,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala neupravovať. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavrela dňa 24.05.2014 v meste Q., W.. U nej ide o druhé manželstvo, u jej manžela o prvé manželstvo. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra O.-E.. Ona spolu s maloletou žijú od 01.04.2016 znovu na Slovensku. Jej manžel žije naďalej v W. v spoločnom poslednom mieste bydliska Q.. V návrhu uviedla, že sa s manželom zoznámili v marci 2011. Koncom roku 2012 navrhovateľka zistila, že je tehotná. Po narodení dcéry žiadali mesto o väčší byt, ale podmienkou bolo, že musia byť manželmi. Postupom času si uvedomili, že ich viac spája priateľstvo než láska. U navrhovateľky sa vynáral pocit, že keď by nebol sobáš podmienkou k prideleniu bytu, nikdy by sa nevydala. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že jej prekážalo neustále rozprávať v cudzom jazyku,
chýbal jej domov. Začala u nich narastať priepasť v komunikácii. V októbri 2015 odišla navrhovateľka spolu s dcérou na I.. Stretla svojho dlhoročného kamaráta a uvedomila si, že má k nemu blízko. Vrátila sa k manželovi do W. a povedala mu, že k nemu nič necíti a chce ísť bývať na Slovensko. Po jej priznaní aj manžel navrhovateľky uznal, že ich manželstvo nespĺňa to, čo by malo. V marci 2016 navrhovateľka opustila spoločné bývanie. Navrhovateľka poukázala na to, že sa dohodli s manželom na všetkom. Ostal medzi nimi priateľský vzťah, vedia o všetkom komunikovať. Teda od roku XXXX už manželia definitívne spolu nežijú, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka má novú známosť a spolu s dcérou žijú u priateľa v jeho X-izbovom byte. Navrhovateľka pracuje ako čašníčka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 400,- Eur a pred mesiacom založila navrhovateľka spolu s priateľom spoločnosť O., s.r.o., v ktorej je navrhovateľka väčšinový spoločník a je konateľka. N. spoločnosť sa zaoberá taxislužbou a upratovacími službami. Navrhovateľka je zatiaľ jediný zamestnanec. Nemá z toho ešte príjem, pretože to rozbieha. Dcéra O. má X rokov a navštevuje MŠ, kde stravné predstavuje 25,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok s poplatkom 36,- Eur na 2 mesiace. Maloletá chodí aj do jazykovej školy na nemecký jazyk s poplatkom 15,- Eur na hodinu a chodí tam 4-krát mesačne. Navštevuje ešte výtvarný krúžok s poplatkom 10,- Eur mesačne. Maloletá je zdravá. Manžel navrhovateľky ako otec sa s maloletou stretáva a na jej výživu prispieva sumou 300,- Eur mesačne. Okrem maloletej O. nemá navrhovateľka inú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka nadobudla auto značky C. F., r.v. XXXX, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Priateľ matky pracuje ako vodič kamiónu so zárobkom 1.000,- Eur.
2. Manžel navrhovateľky bol k návrhu vypočutý dožiadaným Okresným súdom U. am I. v W.. Uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. On a navrhovateľka sú len dobrí priatelia, nie je tam už láska. S navrhovateľkou sa spoznali v roku 2011, pričom už od augusta/septembra 2011 žili spolu v 2-izbovom byte a 24. mája 2014 sa zosobášili. Brali sa z lásky. V popredí ale stála aj túžba po väčšom byte, pretože sa im dňa XX. augusta XXXX narodila dcéra O.-E.. Predpokladom pre pridelenie bytu však bola buď existencia trojročného spolužitia alebo manželstvo. Preto sa rozhodli zosobášiť. U manžela išlo o prvé manželstvo. Manželstvo bolo podľa manžela navrhovateľky spočiatku harmonické, ale od začiatku boli jazykové problémy, keďže on vedel po slovensky len pár slov, pričom navrhovateľka hovorí len sčasti dobre po nemecky. Behom roka 2015 obaja zbadali, že sú vlastne viac priateľmi a menej manželmi. Navrhovateľka sa s ním nerozprávala rada po nemecky, takže medzi nimi vznikla komunikačná priepasť. Navrhovateľke tiež chýbala rodina. Preto častejšie cestovala domov na I. a brávala aj dcéru. Manžel navrhovateľky nemal nič proti takýmto cestám. V októbri 2015 sa navrhovateľka znova vrátila a doma vraj spoznala priateľa z doby predtým a znova sa doňho zamilovala. Uznali, že manželstvo neplnilo ten účel, čo robí manželstvo manželstvom. Dohodli sa na rozchode. Navrhovateľka šla v marci 2016 späť domov a so sebou vzala aj dcéru. Manžel navrhovateľky je od rozchodu sám a nemá družku. Na dcéru platí 300,- Eur mesačne. Okrem toho posiela pri určitých príležitostiach ako dcérine narodeniny, ale aj medzitým stále balíky s vecami (napr. hračky). Manžel navrhovateľky si dobre rozumie ohľadom návštev maloletej O. s navrhovateľkou. Medzičasom si s maloletou aj telefonujú. K svojim majetkovým a príjmovým pomerom manžel navrhovateľky uviedol, že pracuje v gastronómii ako kuchár. Žije v prenajatom byte, kde platí mesačne 400,- Eur + rozhlas a telefón 55,- Eur + poistenie zariadenia bytu 44,- Eur mesačne. Nemá žiadny majetok, ani pozemok či byt vo vlastníctve, žiadne akcie, sporiteľné knižky, účasti v podnikoch a iné majetkové hodnoty. Nemá ani len auto. Má ešte pôžičku z obdobia spolužitia s navrhovateľkou a mesačne platí 305,- Eur. Vyživovaciu povinnosť má len voči maloletej O.-E.. Manžel navrhovateľky trpí astmou a alergickou dermatitídou, kvôli čomu minie 30,- až 40,- Eur mesačne na krémy. Súhrnne manžel navrhovateľky uviedol, že vyjadrenia navrhovateľky v návrhu ohľadom manželstva aj maloletej O. sú správne. Manžel navrhovateľky predložil súdu aj svoje výplatné pásky.
3. Kolízny opatrovník prešetril pomery a konštatoval, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú, s ktorou bol vykonaný pohovor. Maloletá je v domácnosti matky a jej priateľa spokojná, stretáva sa aj so svojim biologickým otcom. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným vo výške 300,- Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil návrh z čl. 1, potvrdenie o bydlisku v NJ, potvrdenie o súčasnom pobyte, SL, RL, lustráciu v RO, doplnenie návrhu z č.l. 14, zápisnicu z výsluchu otca pred dožiadaným súdom v W., výplatné pásky manžela, výpis z účtu manžela, doklady o platení výživného a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v rakúskom meste Q., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika D. vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u manžela navrhovateľky o prvé manželstvo. Manžel navrhovateľky je občan R. sN., ich posledné spoločné bydlisko sa nachádza v W. meste Q.. Z manželstva pochádza maloletá O.-E., nar. XX.XX.XXXX.
6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu.
9. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
10. Nakoľko sa v danej veci vyskytuje cudzí prvok v štátnom občianstve manžela navrhovateľky, ktorý je štátnym občanom R. spolkovej republiky a tiež v poslednom spoločnom bydlisku manželov v rakúskom meste Q., súd musel v prvom rade skúmať právomoc súdov I. republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. N. právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy, v prípade členských štátov E. únie nariadenia vydávané Radou a Európskou komisiou. V prejednávanej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej O.-E. na čas po rozvode. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej „Nariadenie Brusel IIa“), ktoré je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
11. Navrhovateľka sa na území I. republiky zdržiava od marca XXXX, pričom návrh na rozvod manželstva podala dňa XX.XX.XXXX, teda v zmysle vyššie cit. čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel IIa má slovenský súd právomoc na konanie. Rozhodným právom je právo slovenské, nakoľko sú manželia príslušníkmi rôznych štátov. Trvalý pobyt navrhovateľky sa nachádza v obvode tunajšieho súdu, preto je na konanie príslušný tunajší súd.
12. Účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti v rakúskom meste Q. prevažne z toho dôvodu, že manželstvo bolo podmienkou pridelenia väčšieho mestského bytu, o ktorý účastníci konania žiadali. Napriek tomu, že manželstvo bolo uzavreté z lásky, medzi manželmi už krátko po jeho uzavretí vznikla z dôvodu jazykovej bariéry priepasť, kedy navrhovateľka nerada s manželom komunikovala po nemecky a manžel navrhovateľky ovládal po slovensky len zopár slov. Navrhovateľka často cestovala za rodinou na I., kde si našla novú známosť. Preto sa manželia v roku 2016 spoločne dohodli na rozchode, pričom obaja zhodne uviedli, že ich viac spája priateľstvo než láska a ich manželstvo neplnilo svoj účel. Po rozchode v roku 2016 sa navrhovateľka definitívne vrátila žiť späť na I. aj s maloletou O.-E. a odvtedy manželia spolu nežijú. Obaja však uviedli, že sú priatelia a vedia sa na všetkom dohodnúť.
13. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
14. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
18. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Na tomto sa zhodli aj obaja manželia, ktorí uviedli, že ich manželstvo neplnilo svoj účel. Preto sa manželia spoločne v roku 2016 dohodli na rozchode a uviedli, že ich viac spája priateľstvo ako láska. Od roku 2016 tak manželia nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka má novú známosť. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.
19. Podľa čl. 8 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
20. Podľa kapitoly III, čl. 15 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého 19.10.1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly II použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
21. Podľa kapitoly II, čl. 3 písm. b) a d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12.2008 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
23. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
29. S konaním o rozvod manželstva je podľa slovenskej právnej úpravy obligatórne spojené i konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Maloletá O.-E. v roku XXXX odišla spolu s navrhovateľkou za súhlasu manžela navrhovateľky žiť na I., kde sa odvtedy maloletá zdržiava a navštevuje tu aj predškolské zariadenie, preto sa obvyklý pobyt maloletej nachádza na území I. republiky. Z dôvodu obvyklého pobytu maloletej na území I. republiky má slovenský súd právomoc na konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode vrátane určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej ako oprávnenej z tejto vyživovacej povinnosti, pričom rozhodným právom je právo slovenské.
30. V danej veci navrhovateľka ako matka maloletej žiadala zveriť maloletú O.-E. do jej osobnej starostlivosti. Manžel navrhovateľky ako otec súhlasil so zverením maloletej O.-E. do osobnej starostlivosti matky a toto odporučil tiež kolízny opatrovník, ktorý vykonal pohovor s maloletou, ktorá je v domácnosti matky spokojná. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zverení maloletej O.-E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú O.-E..
31. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej O.-E. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, rozhodol súčasne aj o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Matka navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo výške 300,-Eur mesačne. S navrhnutou sumou výživného súhlasil aj otec dieťaťa, ktorý aj v súčasnosti prispieva na výživu maloletej vo výške 300,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník sa stotožnil s navrhnutou sumou výživného a tiež odporučil určiť otcovi výživné vo výške 300,- Eur mesačne. Teda rodičia sa na takejto výške výživného dohodli a v súlade s touto dohodou
otec pravidelne prispieva na výživu maloletej O.-E. sumou 300,- Eur mesačne, preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 300,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu nižšie uvedenému zistenému skutkovému stavu, odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.
32. Ohľadom pomerov pre účely rozhodnutia o výživnom súd zistil tento skutkový a skutočný stav veci :
33. Maloletá O.-E. má X rokov a navštevuje materskú školu, kde jej stravné predstavuje 25,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje niekoľko platených krúžkov, a to tanečný krúžok s poplatkom 36,- Eur na 2 mesiace, ďalej maloletá chodí do jazykovej školy na nemecký jazyk s poplatkom 15,- Eur na hodinu a napokon navštevuje výtvarný krúžok s poplatkom 10,- Eur mesačne. Maloletá je zdravá. Má výdavky primerané jej veku.
34. Matka býva spolu s maloletou O.-E. u svojho terajšieho priateľa v jeho X-izbovom byte. Matka je zamestnaná ako čašníčka s čistým priemerným mesačným príjmom podľa jej vyjadrenia vo výške 400,- Eur. Okrem toho matka pred mesiacom založila spoločnosť O., s.r.o. s predmetom činnosti taxislužba a upratovacie služby, v ktorej je matka väčšinový spoločník a konateľka. Matka uviedla, že z tejto spoločnosti ešte nemá žiaden príjem, pretože spoločnosť len rozbieha. Okrem maloletej O.-E. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť. Matka vlastní auto značky C. F., r. v. XXXX. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
35. Otec býva sám v prenajatom byte, za ktorý platí 400,- Eur mesačne + rozhlas a telefón 55,- Eur + poistenie zariadenia bytu 44,- Eur mesačne. Otec je zamestnaný ako kuchár a jeho priemerný mesačný čistý príjem podľa výplatných pások za obdobie od mája 2017 do novembra 2017 predstavoval 1.804,63 Eur a za obdobie od marca 2018 do septembra 2018 predstavoval 1.706,69 Eur. Otec prispieva na výživu maloletej O.-E. sumou 300,- Eur mesačne. Okrem maloletej O.-E. nemá otec inú vyživovaciu povinnosť. Otec nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. S maloletou O.-E. sa otec pravidelne stretáva podľa jeho pracovných možností.
36. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle§ 28 Zákona o rodine obaja rodičia.
37. Styk otca s maloletou O.-E. súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť rodičov neupravoval.
38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.