Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1674-2018.pdf
PDF · 83.35 KB
No categories available
65Ek/1674/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej 1.) J. Š., Q. XX.XX.XXXX, U. R. XXXX/XX, XXX XX R. a oprávnenej 2.) Y. Š., Q. XX.XX.XXXX, U. R. XXXX/XX, XXX XX R., obe zákonne zast. matkou Y. Š., Q. XX.XX.XXXX, U. R. XXXX/XX, XXX XX R., proti povinnému H. Š., Q. XX.XX.XXXX, U. R. XXXX/XX, XXX XX R., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 952,67 Eur, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Vierou Lesňákovou, IČO: 37 946 285, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. d.) zastavuje. II. Súd oprávneným ani povinnému nárok na náhrada účelne vynaložených trov nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnené 1.) a 2.) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.11.2018 domáhali od povinného zaplatenia zameškaného výživného vo výške 952,67 Eur, na základe exekučného titulu : Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 27P/189/2016 zo dňa 26.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2007 a vykonateľnosť dňa 16.02.2007.
2. Dňa 03.12.2018 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ktorou bola poverená súdna exekútorka Mgr. Viera Lesňáková.
3. Dňa 24.06.2019 povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. : 290Ex/471/18 . Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.06.2019, teda je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zmysle § 61k ods.2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok“) v lehote.
4. Súdny exekútor dňa 04.07.2019 postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu, nakoľko sám nevzhliadol žiaden dôvod na zastavenie exekúcie exekútorom podľa Exekučného poriadku.
5. K návrhu sa vyjadrila aj matka navrhovateliek, ktorá s podaným návrhom nesúhlasí. Tvrdí, že jej nárok vôbec nie je premlčaný a povinný nikdy nič neplatil na ňu ani na deti.
6. Povinný žiada zastaviť exekúciu z dôvodu premlčania nároku. Ako ďalší dôvod povinný uvádza fakt, že od 01.08.2004 do 21.09.2018, kedy matka navrhovateliek vyhodila povinného z domu, bývali v spoločnej domácnosti, na ktorej chod ako aj výživu maloletých detí riadne prispieval. Toto jeho tvrdenie sama uznala aj oprávnená v Žiadosti o zastavenie manželského výživného zo dňa 06.07.2005.
7. Podľa § 61k ods. 1písm. a.) Exekučného poriadku súd exekúciu zatsaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,“ b.) exekučný titul bol zrušený c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2) d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa §61k ods.2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 100 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Občiansky zákonník v zmene neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.“
15. Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka , rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.“
16. Podľa § 110 ods. 3 . Občianskeho zákonníka , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších zákonov (ďalej len „Zákon o rodine “), právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.“
19. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
20. Súd uvádza, že exekúcia sa začala dňa 20.11.2018 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenej súdnej exekútorke na vymoženie zameškaného výživného vo výške 952,67 Eur od 01.05.2003 do 31.07.2004. Oprávnené 1.) a 2.) sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhali vymáhania nároku na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 27P/189/2006 zo dňa 26.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2007 a vykonateľnosť dňa 16.02.2007. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
21. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Námietka premlčania je hmotnoprávny úkon povinného adresovaný oprávnenému. Jeho právnym účinkom je zánik vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže byť obsahom návrhu na zastavenie exekúcie (teda obsahom podania vo veci samej). Znamená to, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu.
22. K premlčaniu súd uvádza, že ak bolo plnenie v zmysle uznania dlhu alebo rozhodnutím súdu rozložené na jednotlivé splátky, aj pre jednotlivé splátky platí režim desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty. Každá splátka sa teda premlčuje osobitne, a to odo dňa ich splatnosti. V prípade, ak z uznania dlhu, prípadne zo súdneho rozhodnutia vyplýva, že nesplnením niektorej splátky sa stáva splatným celý dlh, začne objektívna desaťročná premlčacia lehota plynúť od nesplnenia konkrétnej splátky pre celý dlh. Právo na zaplatenie celého dlhu však v tomto prípade môže veriteľ uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Právny režim splátok je totožný s hypotézou ustanovenia § 103, s tým rozdielom, že v prípade splátok vyplývajúcich z uznania dlhu alebo z rozhodnutia (exekučného titulu) je objektívna premlčacia lehota desaťročná. Opakujúce sa plnenia sa od splátok líšia tým, že pri splátkach je celková výška dlhu známa od počiatku (len jeho plnenie je rozložené na jednotlivé splátky) a opakujúce sa plnenia sa poskytujú dovtedy, kým sa situácia nezmení (výhrada rebus sic stantibus). Typicky pôjde napríklad o výživné (režim premlčania výživného však ustanovuje zákon o rodine ). Tie úroky a opakujúce sa plnenia, ktoré sa stali splatnými až po uznaní alebo právoplatnosti rozhodnutia, sa premlčujú v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Úroky a opakujúce sa plnenia, ktoré sa stali splatnými pred uznaním dlhu, resp. pred právoplatnosťou rozhodnutia, sa premlčujú v desaťročnej objektívnej premlčacej lehote. Aj v tomto prípade platí, že každá čiastka úroku či opakujúceho sa plnenia sa premlčuje osobitne, podľa splatnosti toho - ktorého plnenia.
23. Vo vedenom exekučnom konaní vymáhaný nárok predstavuje sumu zameškaného výživného, na ktoré majú oprávnené 1.) a 2.) voči povinnému nárok z exekučného titulu. Z § 77 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že právo na výživné sa nepremlčuje. Uvedené platí vo vzťahu k vymáhanému bežnému výživnému. V § 77 ods. 2 zákon o rodine diferencuje plnenia vyplývajúce z právnej úpravy výživného na právo na jednotlivé splátky výživného (opakujúce sa plnenia) a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona. Tieto plnenia sa na rozdiel od práva na výživné premlčujú. Ak už boli ako splatné do právoplatnosti priznané súdnym rozhodnutím, potom v dobe 10 rokov od právoplatnosti, inak je premlčacia doba trojročná. To platí pre výživné podľa ust. § 110 ods. 3 OZ , ktorý chápe výživné ako opakujúce sa plnenie. V tomto ustanovení sa rozlišuje, či ide o opakujúce sa plnenie, priznané do právoplatnosti rozhodnutia súdu, alebo na čas po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Tie, ktoré nadobudnú splatnosť do právoplatnosti rozhodnutia súdu (to znamená napríklad zročné výživné, o ktorom rozhodoval súd v rozsudku alebo výživné za čas od doručenia rozhodnutia do jeho právoplatnosti, ak povinný nerešpektoval predbežnú vykonateľnosť rozsudku), sa premlčujú v 10-ročnej lehote, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli priznané. Premlčacia doba pre splátky výživného, ktoré nadobudnú splatnosť po právoplatnosti rozsudku súdu, sa už premlčujú v 3-ročnej lehote, ktorá každej jednotlivej splátke plynie od 1. dňa omeškania s plnením.
24. Súd si uvedomuje a berie na vedomie vyjadrenie matky navrhovateliek o tom, že povinný jej v čase od 22.04.2003 do 01.08.2004 nehradil výživné na deti a sama sa o ne starala, resp. ich vyživovala. Avšak povinný správne uviedol, že záväzok je premlčaný. Exekučný titul bol právoplatný od 09.02.2007 a vykonateľný od 16.02.2007, to znamená, že už dávno uplynula premlčacia doba, teda prešlo už viac ako 10 rokov odo dňa, kedy sa malo rozhodnutie plniť. Matka navrhovateliek teda mala dosť času na
uplatnenie svojho práva. Z jej vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, okrem samotného popretia návrhu a tvrdenia, že sama vyživovala svoje deti a seba, o čom súd nemá pochybnosť aj vzhľadom na vydaný Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 27P/189/2006 , súd nemôže rozhodnúť tak, ako žiada navrhovateľka.
25. Podľa § 6 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č.68/2017 ), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcií na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
26. Súd poznamenáva, že v súlade s § 6 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. , základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. Preto odmena ani náhrada hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepatrí.
27. Podľa §199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Z dôvodu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie na návrh povinného, čím návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel v celom rozsahu možno povinnému prisúdiť plný úspech vo veci. Z uvedeného dôvodu súd oprávnenej nárok na náhradu trov v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Nakoľko si povinný neuplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, že povinnému uvedený nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu je p r í p u s t n á sťažnosť do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.