Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73Ek-501-2019.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Subarea
73Ek/501/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Alektum, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 721 587, zastúpeného Hudec s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti povinnému B. F., Y.. XX. XX. XXXX, XXX XX L., o vymoženie 1.801,53 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom exekútorského úradu Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, pod sp. zn. 66EX 238/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 27. 03. 2019, domáhal od povinného vymoženia 1.801,53 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/472/2015 zo dňa 08. 12. 2016 a uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/472/2015 zo dňa 01. 02. 2018. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 10. 04. 2019 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom exekútorského úradu Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, ktorý ju vedie pod sp. zn. 66EX 238/19. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.801,53 eur, jej príslušenstva a na vymoženie trov exekúcie spolu vo výške 137,63 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 121,13 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. 3. Podaním, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29. 10. 2019 (podaným na poštovú prepravu dňa 28. 10. 2019), označeným ako „Návrh na pozastavenie exekúcie“ sa povinný domáhal zastavenia exekúcie. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekučného konania. Povinný ďalej uviedol, že jeho jediný príjem pozostáva z príjmu v zamestnaní, pričom žije s dvoma deťmi, z ktorých staršie má zdravotné problémy. Z príjmu musí hradiť nájomné vo výške 350,00 eur, cestovné, lieky a stravu pre seba a deti. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol pozastaviť zrážky zo mzdy a to aj z dôvodu hľadania spôsobu iného riešenia dlžných pohľadávok (vyhlásenie osobného bankrotu). 4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Oprávnený vo svojom vyjadrení označenom „66EX 238/19 - 29414/2019 - vyjadrenie“ uviedol, že navrhuje návrhu povinného nevyhovieť a v exekúcii pokračovať. Poukázal na skutočnosť, že povinný tak v nachádzacom, ako aj v exekučnom konaní tvrdil, že predmetný dlh uhradí v splátkach, resp. žiadal o povolenie plniť v splátkach, pričom neuhradil ani jedinú splátku a nakoniec podal návrh na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel oprávnený k záveru, že povinný nemá úprimnú snahu splatiť svoj dlh. K tvrdeniu povinného o vyhlásení osobného bankrotu oprávnený uviedol, že využije všetky kroky v zmysle ustanovenia § 166f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo má za to , že postup a zámer povinného je nepoctivý. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo svojom vyjadrení trovy právneho zastúpenia neuplatnil.
5. Podaním zo dňa 20. 11. 2019 poverený súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenku povinného o prevzatí a svoje vyjadrenie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie, sp. zn. 73Ek/501/2019“, v ktorom uviedol, že posiela návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. K návrhu na zastavenie sa súdny exekútor bližšie nevyjadril. 6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. 10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 13. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že súd posudzoval návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 3 ako návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, pričom dospel k záveru, že je v celom rozsahu nedôvodný. 14. Súd mal po preskúmaní obsahu spisu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane vyjadrenia súdneho exekútora za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 29. 05. 2019, čo preukazuje aj priložená doručenka. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia mal povinný lehotu 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom by uviedol niektorý z dôvodov v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pričom musel uviesť všetky skutočnosti, ktoré mohol uplatniť ku dňu podania návrhu. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 29. 10. 2019, teda po uplynutí stanovenej 15 - dňovej lehoty, a preto ho treba posudzovať v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí 15 - dňovej lehoty, mal povinný možnosť namietať ním v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím 15 - dňovej lehoty, preto ho súd zamietol. 15. Napriek odôvodneniu uvedenému v bode 14 súd nad rámec uvedeného uvádza k tvrdeniu povinného o nemajetnosti (ťažkom postavení, v ktorom by exekúcia mohla ohroziť živobytie povinného), že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov patrí do kompetencie súdneho exekútora. V prípade naplnenia predpokladov zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti (a to ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť exekvovateľný majetok) vydá súdny exekútor aj bez návrhu upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým podľa § 61n ods. 1 písm. d) exekúciu zastaví. 16. Vzhľadom k tomu, že skutočnosti, ktorými povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie mohli byť uplatnené v lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15
- dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a tieto povinný nenamietal, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 18. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 19. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Právny zástupca oprávneného si však vo svojej odpovedi na návrh povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto súd o trovách oprávneného v uvedenom prípade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.