Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-30-2019.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcu: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 7, C., 2/ G. s.r.o., IČO: 44 473 982, so sídlom Záhradnícka 9, Bratislava, obaja zastúpení: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, proti žalovanej: M. E., XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, C., zastúpená: JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 4 902,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 4 136,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 136,58 Eur od 09.11.2018 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 765,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 765,58 Eur od 09.11.2018 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcom 1 a 2 súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2019 sa žalobcovia 1,2 ako vlastníci nehnuteľnosti
- pozemku parc. číslo XXXXX/XX a XXXXX/XX v Bratislave zapísanej na LV č. XXXX, XXXX v katastrálnom území R. (ďalej len „nehnuteľnosť“) domáhali voči žalovanej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnili tým, že sú výlučnými vlastníkmi pozemku. Žalobca 1 a 2 nadobudli nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka A. S. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX a súčasne predchádzajúci vlastník postúpil žalobcovi 1 a 2 nárok voči tretím osobám, ktoré neoprávnene užívajú nehnuteľnosť. Žalovaná má na pozemku parc. č. XXXX neoprávnene postavenú stavbu so súpisným číslom XXXXX - záhradnú chatku evidovanú na LV č. XXXX. Táto stavba bola postavená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Žalovaná teda užíva pozemok neoprávnene. Žalobcovia 1 a 2 v snahe o nápravu protiprávneho stavu vyzvali dňa 14.09.2018 žalovanú na na vyporiadanie vzájomných vzťahov a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca 2/ si za účelom ustanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov ako aj za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty ročného nájomného týchto pozemkov dal vypracovať znalecký posudok č. 73/2018 zo dňa 09.08.2018 znalcom Ing. Z. Z., ktorý v súlade s platnými predpismi stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na 1m2 za 1 rok v sume 6,174 Eur. Nárok žalobcu 1/ o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 136,58 Eur, ktoré predstavuje nájomné za užívanie pozemku za obdobie 2 rokov spätne od podania žaloby je vypočítaný takto: pozemok 335m2 krát hodnota nájmu za 1m2 za jeden rok predstavuje sumu 6,174 Eur krát 2 roky rovná sa 4 136,58 Eur. Nárok žalobcu 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 765,58 Eur predstavuje nájomné za užívanie pozemku za obdobie 2 rokov spätne od podania žaloby je vypočítaný takto: 62m2 krát hodnota nájmu za 1m2 za rok v sume 6,174 Eur krát 2 roky rovná sa 765,58 Eur. Úrok z omeškania si žalobcovia uplatnili v zákonnej výške odo dňa podania žaloby na súd.
2. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz v Upomínacom konaní. Žalovaná podala v zákonnej lehote voči doručenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietala právny nárok žalobcov, čo do dôvodu a výšky. Namietala, že nebola vyzvaná pokusom o zmier na mimosúdne riešenie sporu. Počas užívania pozemku riadne a včas platila poplatky spojené s užívaním, ako aj dane z nehnuteľnosti. Za pozemok riadne platila nájomné pôvodnému vlastníkovi vo výške 201,00 Eur ročne. Navrhla v konaní vypočuť predchádzajúceho vlastníka pozemku A. S. k spôsobu vyberania nájomného za pozemok.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a to Kúpnymi zmluvami zo dňa 30.07.2018, žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXXX/XX o výmere 62m2 a XXXXX/XX o výmere 335m2. Výzvou zo dňa 14.09.2018 právny zástupca žalobcov vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne na iné riešenia vzťahov, a to uzatvorenie nájomnej zmluvy, prípadne uzatvorenie kúpnej zmluvy na pozemky, na ktorých stojí stavba - záhradná chatka. Podanie výzvy na poštovú prepravu preukázal poštovým hárkom zo dňa 17.09.2018. Vlastníctvo k pozemkom preukázali žalobcovia výpisom z LV č. W. a XXXX. Žalobcovia svoj nárok opierajú o znalecký posudok č. 73/2018 zo dňa 09.08.2018 od znalca P.. Z. Z., znalca zapísaného v zozname znalcov vedenom MS SR. V znaleckom posudku znalec odpovedal na otázku týkajúcu sa všeobecnej hodnoty pozemkov, všeobecnej hodnoty ročného nájmu pozemkov, ako aj jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu peši, motorovým vozidlom a prejazdu v prospech veci. Znalecký posudok si žalobcovia dali vyhotoviť ako súkromný znalecký posudok s poukazom na ust. § 209 CSP. Posudok obsahuje všetky predpísané náležitosti ako aj doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalecký posudok má tú istú váhu ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom.
4. Žalovaná v podanom odpore ako aj v konaní namietala nárok žalobcov čo do dôvodu a výšky. Nepoprela však, že dom - chatka je postavená na cudzom pozemku a predchádzajúcemu majiteľovi platila ročne nájom 201,00 Eur. S predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti mala uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorú predložila súdu, a z ktorej bolo zrejmé, že zmluva bola uzatvorená 07.03.2007 na 1 rok s dobou trvania nájmu od 01.10.2006 do 30.09.2007, nájomné predstavovalo 15 Sk za 1m2. Navrhla, aby súd v konaní vypočul svedka, predchádzajúceho majiteľa. Poukázala na to, že riadne platila aj daň z pozemku a keď p. S., predchádzajúca majiteľka, zomrela a pozemky zdedil jej syn, ktorý pozemky odpredal žalobcovi. Žalovaná uviedla, že mala záujem platiť za pozemok alebo pozemok odkúpiť, avšak nie za takú sumu akú navrhovali žalobcovia. Toľko peňazí žalovaná nemá a navrhla aj odpredaj domu žalobcom, avšak k dohode nedošlo.
5. Súd nevyhovel návrhu žalovanej na výsluch svedka, predchádzajúceho majiteľa pozemkov, a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko navrhnutý svedok v súčasnej dobe nie je vlastníkom pozemkov a predchádzajúci právny stav nebol predmetom tohto konania. To aká bola dohoda žalovanej a predchádzajúceho vlastníka o platení nájomného nie je podstatné a nesúvisí s týmto konaním.
6. Žalovaná v konaní nevyslovila žiadne námietky voči znaleckému posudku ako takému, ani k sumám, o ktorých znalecký posudok pojednáva.
7. Strany sporu nenavrhli vo veci vykonať iné dôkazy.
8. Nesporné v konaní bolo, že žalovaná užíva pozemky bez právneho dôvodu, a teda jej vzniká bezdôvodné obohatenie.
9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Bezdôvodné obohatenie v znení ust. § 451 ods. 1 OZ je konštruované ako záväzkový vzťah, pričom dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pojem bezdôvodného obohatenia vymedzuje ust. § 451 ods. 2 OZ v štyroch formách - majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ tak ako sú vyššie označené. Strany sporu sa pokúšali aj o dohodu a riešenie vzťahov, či už uzavretím nájomnej zmluvy, odpredajom nehnuteľnosti alebo zaplatením bezdôvodného obohatenia. K dohode však nedospeli. Súd vo veci rozhodol v zmysle petitu žaloby, nakoľko žalovaná neprodukovala žiadne dôkazné prostriedky ohľadne ceny nájmu, preto súd vyhodnotil ako relevantný dôkaz ako znalecký posudok predložený žalobcami. Za cenu nájmu určil cenu určenú v znaleckom posudku tak ako bola vyššie vypočítaná. Keďže žalovaná neprodukovala žiadne prostriedky procesného útoku a nepoprela nijako skutkové tvrdenia žalobcov, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
14. Súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 OZ v spojení s nariadením vlády SR 87/1995, keď priznal žalobcom výšku úroku z omeškania v zákonnej výške 5% odo dňa doručenia žaloby na súd, t.j. 09.11.2018.
15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobcovia mali vo veci plný úspech súd im priznal náhradu trov konania v plnej výške.
16. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrada trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z..