Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3Er/12/2014

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X., O. XXX/X, vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Heleny Kríkovej, so sídlom Prievidza, Košovská cesta č. 1, o vymoženie 30,- Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -21 zo dňa 02.04.2019, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie v uznesení Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 21 zo dňa 02.04.2019, o d m i e t a .

Mení druhý výrok uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 21 zo dňa 02.04.2019 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Uznesením č.k. - 21 zo dňa 02.04.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) tunajší súd, vyšším súdnym úradníkom, prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur na účet súdneho exekútora Mgr. Heleny Kríkovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že vyšší súdny úradník zastavil konanie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa 3.1.2019. O trovách konania súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 24.04.2019 sťažnosť z dôvodu, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určení ustanovením o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Ďalej uviedol, že dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií zrušené Krajské riaditeľstva Policajného zboru ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01. 01. 2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s priznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko tento nepredložil vec súdu bezodkladne v zmysle Exekučného poriadku. Taktiež poukázal na Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti zastáva oprávnený názor, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutie súdu bezodkladne, a preto považuje oprávnený

napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhol aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 26.06.2019, v ktorom uviedol, že s názorom oprávneného sa nestotožňuje z dôvodu, že oprávneným uvádzané zákonné ustanovenie vymedzuje zánik pohľadávky ak táto nebola uspokojená a jej výška je nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok, pričom v uvedenom zákonnom ustanovení nie je numericky vyjadrená výška pohľadávky. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, súdny exekútor uviedol, že nemohol postupovať ako pri preklúzii, t.j. zániku práva vymáhať pohľadávku, nakoľko oprávnený síce uvádza, že zánik pohľadávok sa týka všetkých pohľadávok, ktorých výška predstavuje sumu do 35,- eur, pričom však takto vymedzená výška v uvedenom zákonnom ustanovení nie je a z tohto dôvodu, súdny exekútor zastáva názor, že oprávnený, na ktorého prešla pohľadávka mal v rámci svojich povinností pri správe štátnych pohľadávok oznámiť vymedzenú výšku pohľadávok exekútorovi.

4. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

5. Podľa , (ďalej len „“), (1) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. (2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa , sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že táto smeruje vo vzťahu k zastaveniu exekúcie len čo do odôvodnenia uznesenia - oprávnený namietal, že exekúcia nemala byť zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ale z dôvodu , že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Sťažnosť teda nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie. Súd preto čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie sťažnosť odmietol v zmysle ust. v spojení , keďže len proti dôvodom rozhodnutia nie je sťažnosť prípustná ( ). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Súd následne posudzoval sťažnosť len čo do druhého výroku, ktorým súd zaviazal oprávneného zaplatiť trovy exekúcie vo výške 39,83 eur na účet súdneho exekútora.

13. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017 rieši, v akých prípadoch, keď je dôvod na zastavenie exekúcie, má hradiť trovy exekúcie oprávnený. Jedná sa o prípad, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§203 ods. 1), resp. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 - s výnimkou vymoženia pohľadávky na výživnom), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3). V ostatných prípadoch trovy exekúcie uhrádza povinný (§196, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017). Zákon však umožňuje o trovách rozhodnúť aj tak, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.marca 2017 (§ 243j Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017).

14. Je teda zrejmé, že je nevyhnutné dôsledne posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia zastavená a zároveň kedy najskôr mohla byť exekúcia zastavená, nakoľko toto má vplyv na to, kto, resp. či vôbec niekto, bude zaviazaný platiť trovy exekúcie.

15. Podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.

16. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k nestanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 30,- eur, evid. č. bloku: A 0156496 zo dňa 28.10.2011, právopl. dňa 28.10.2011, vykonateľný dňa 15.11.2011. Predmetom exekúcie je vymáhanie pohľadávky, ktorá prešla na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to v dôsledku zrušenia štátnych rozpočtových organizácií, medzi ktoré patrili do 31.12.2012 aj krajské riaditeľstvá policajného zboru, pričom v zmysle prešli všetky práva a povinnosti prešli na zriaďovateľa, ktorým vo vzťahu ku krajským riaditeľstvám policajného zboru je Ministerstvo vnútra SR. Vymáhaná pohľadávka nebola vymožená do 1.1.2015, pričom jej výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.

19. Súdny exekútor namietal, že v ustanovení nie je numericky vyjadrená výška pohľadávky, ale je len vymedzené, že zanikla tá pohľadávka, ak nebola uspokojená, ak jej výška je nižšia priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Z ustanovenia vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, úč. do 31.3.2017 vyplýva, že najnižšia možná odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je 33,19 eur. Súd uvádza, že ak je vymáhaná pohľadávka ešte nižšia (v tomto prípade je to suma 30,- eur ) ako najnižšia odmena, ktorá mohla byť súdnemu exekútorovi za vykonanie exekúcie priznaná, námietky súdneho exekútora o tom, že nemal vedomosť o konkrétnej sume, ktorá vyjadruje priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok neobstoja. Z logiky veci totiž vyplýva, že priemerné náklady musia byť jednoznačne vyššie ako najnižšie možné náklady.

20. Súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 1. januára 2015 pohľadávka oprávneného nebola uspokojená, došlo s poukazom na ust. k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, a to ku dňu 1.1.2015. Vzhľadom k uvedenému mala byť správne exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Za takej situácie však trovy exekúcie neplatí oprávnený, ale povinný, ibaže by tu bol dôvod na rozhodnutie podľa Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017.

21. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.marca 2017.

22. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku má súd možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených

dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v . Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo po zistení dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva, ako tomu bolo aj v tomto prípade, a to z dôvodu zániku pohľadávky ku dňu 01.01.2015 vzhľadom k zmene právnej úpravy, resp. zrušením štátnych rozpočtových organizácií v zmysle o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak súdny exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehota nemôže byť tak dlhá ako v tomto konaní ( od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti v roku 2015 do roku 2019, kedy podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie).

23. Keďže ku skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie došlo v roku 2015, súd konštatuje, že prešiel značne dlhý čas od momentu, kedy mal súdny exekútor podať návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku úč. do 31.3.2017, preto zmenil druhý výrok napadnutého uznesenia tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.