Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/55/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: S.. Z. K., A.., V. O. S., XXX XX P., proti žalovaným v 1 rade: S.. Š. Q., J.. O. XXXX/X, XXX XX Q., v 2 rade: S.. R. Q., B. XXXX/XX, P.-Y., v 3. rade: S.. D. Q., B.N. XXXX/XX, P.-Y., L. X. I.: R. P., XXX XX T. L. XXX, v 5. rade: X. Q., XXX XX T. L. XXX, v 6. rade: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, sekcia verejnej správy, Pribinova 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 6.11.2019 označenou ako „Žaloba na určenie vlastníckeho práva“ sa žalobca domáha určenia, že dedičia poručiteľa I. Q. sú spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných do roku 2003 ako parcely registra „F.“ na liste vlastníctva č.XXX, katastrálne územie T. L., o celkovej výmere 147 256 m2, zrušenia každého iného listu vlastníctva, na ktorom sú tieto pozemky evidované, prikázania Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému odboru, aby s rešpektovaním spoluvlastníctva podľa listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. L., evidoval všetkých súčasných spoluvlastníkov nehnuteľnosti a ich dedičov, určenia, že Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, prekročil svoju právomoc, keď zrušil spoluvlastníctvo evidované na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. L., vydanom dňa 29.9.2003, uložiť Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra, sekciou verejnej správy, odoslať mu list obsahujúci ospravedlnenie za prekročenie právomoci Okresným úradom Kežmarok, pozemkovým a lesným odborom, uloženia povinnosti Slovenskej republike zaplatiť mu nemajetkovú ujmu spôsobenú prekročením právomoci svojho orgánu verejnej správy vo výške 10.000 eur, a uloženia povinnosti dedičom poručiteľa I. Q. zaplatiť mu spoločne a nerozdielne nájomné za neoprávnené užívanie lesa v cene 51,51 eur/ha ročne počnúc rokom 2018, teda 151,70 eur/rok s úrokmi 5% ročne od 1.1.2018 do splatenia. K žalobe žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. L., zo dňa 29.9.2003.

2. Ako subjekty na strane žalovanej v žalobe označil žalovaných v 1.- 6. rade tak, ako sú uvedení v záhlaví tohto uznesenia.

3. Žalobu odôvodnil tak, že je jedným zo spoluvlastníkov lesa, ktorý bol do roku 2011 evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. L.. Tam vlastnil ideálny podiel vo výške 3/5 celku (vlastník 9). Právny predchodca žalovaných tam vlastnil rovnaký ideálny podiel 1/5 celku (vlastník 3), teda 2.9451,20 m2. Podľa tvrdenia Okresného úradu v Kežmarku, pozemkového a lesného odboru, v roku 2011 kataster nehnuteľnosti nahradil list vlastníctva č. XXX dvoma novými listami vlastníctva, a to listami vlastníctva č.XXXX a č.XXXX. Tieto listy vlastníctva nikdy nevidel. Nevie, aký bol dôvod rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti na dve. Dnes už nemožno zistiť obsah týchto listov vlastníctva, nakoľko v roku 2017 Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, vydal ďalšie, úplne nové listy vlastníctva, ktorými

spoločnú nehnuteľnosť rozdelil na neznámy počet nových nehnuteľnosti. Úkon nazval pozemkovými úpravami. Jediným účelom týchto pozemkových úprav bolo zrušenie akéhokoľvek spoluvlastníctva k lesom podľa listu vlastníctva č. XXX. Týmto úkonom Okresný úrad v Kežmarku, pozemkový a lesný odbor, prekročil svoju právomoc.

4. Podaním doručeným súdu dňa 2.12.2019 žalobca oznámil, že mení zástupcu štátu označeného v žalobe ako žalovaného v 6. rade, a žiada, aby súd ďalej konal so Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičová 12, Bratislava. Požiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, aby Ministerstvo vnútra SR bolo nahradené Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V podaní poukázal na list, ktorý predložil spolu s podaním, označený ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - postúpenie“ s tvrdením, že týmto listom mu Ministerstvo vnútra SR oznámilo, že orgánom príslušným na konanie vo veci je Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

5. Podaním doručeným súdu dňa 8.11.2019 označeným ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ žalobca požiadal súd, aby vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým do „času právoplatného rozhodnutia vop veci zakazuje prevod akejkoľvek z tých nehnuteľností, ktoré boli v r. 2003 evidované listom vlastníctva č. XXX, Okres Q., Obec: T. L., Katastrálne územie T. L., vydaným Katastrálnym úradom v Prešove, XXX Správou katastra Kežmarok: parcely registra “. evidované na mape určeného operátu o celkovej výmere 147 256.00 m2 , 29.9.2003.“ Návrh odôvodnil rovnakými dôvodmi ako žalobu.

6. Podľa (ďalej len „“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd podanie žalobcu označené ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa cit. ust. a nasl. . Podaním sa žalobca domáha uloženia povinnosti zdržať sa prevodu nehnuteľnosti. Podľa cit. ust. zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z obsahu podania žalobcu je bez pochybnosti zrejmé, že aj napriek jeho označeniu ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“, nejedná sa o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. a nasl. , ale o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. a nasl .

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd postupuje zjednodušeným a zrýchleným procesným postupom. O návrhu rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a

bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva. Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočnosti. Pri rozhodovaní súd vychádza vždy zo stavu v čase vydania neodkladného opatrenia. To vyplýva nielen z cit. ust. , ale možno to odvodiť aj z primeranej aplikácie v nadväznosti na ods,. 2 , podľa ktorého pre uznesenie je vždy rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Základným predpokladom nariadenia každého neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie, že medzi stranami v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení sú právne vzťahy, a v prípade osvedčenia týchto právnych vzťahov, tvrdenie a osvedčenie, že navrhovateľovi neodkladného opatrenia z týchto právnych vzťahov vyplýva nárok, ktorý je potrebné dočasne chrániť navrhovaným neodkladným opatrením. Navrhovateľ neodkladného opatrenia totiž musí mať na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia právny záujem. Ak navrhovateľ neosvedčí, resp. vôbec ani netvrdí, že v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je medzi stranami právny vzťah, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani potrebné skúmať, pretože tu chýba základný stavebný kameň, na ktorom stojí opodstatnenosť každého predbežného opatrenia.

13. V prejednávanej veci súd prijal záver, že žalobca neosvedčil právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil, že by v súčasnosti medzi ním a žalovanými bol právny vzťah, z ktorého by mu vyplýval nárok, ktorý je potrebné dnes dočasne chrániť navrhovaným neodkladným opatrením. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci ako nedôvodný zamietol. K dôvodom zamietnutia návrhu súd udáva:

14. Žalobca žalobu v merite veci označil ako žalobu na určenie vlastníckeho práva. Podľa petitu žaloby si však žalobou v nadväznosti na tvrdenie, že bol jedným z podielových spoluvlastníkov lesa pôvodne zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T.Á. L., uplatnil iné nároky, nie nárok na určenie svojho vlastníckeho práva. Podľa petitu žaloby žalobou si žalobca uplatnil nároky na splnenie rôznych nepeňažných a peňažných povinnosti žalovanými, príp. inými subjektmi. Pokiaľ sa petitom žaloby žalobca domáha aj určenia vlastníctva dedičov poručiteľa I. Q., ktorými majú byť zrejme žalovaní v 1.- 5. rade, z obsahu žaloby a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia alebo žalobou osvedčené, právny záujem žalobcu na určení vlastníctva týchto žalovaných nevyplýva.

15. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe a návrhu žalobca bol do roku 2011 jedným z podielových spoluvlastníkov lesa pôvodne zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T. L. o celkovej výmere 147 256 m2. Ďalším podielovým spoluvlastníkom tohto lesa bol právny predchodca žalovaných, zrejme v 1.- 5. rade. Podľa zápisu na pripojenom výpise z tohto listu vlastníctva zo dňa 29.9.2003 ide o vlastníka pod bodom 3, tzn. p. I. Q.. Podľa predloženého výpisu z tohto listu vlastníctva žalobca bol ku dňu 29.9.2003 zapísaný ako podielový spoluvlastník pozemkov evidovaných ako trvalé trávnaté porasty, orná pôda a lesné pozemky o celkovej výmere 147 256 m2 v katastrálnom území T. L. s podielom vo výške 3/25 v pomere k celku. Ako ďalší z celkom 9 podielových spoluvlastníkov týchto pozemkov bol zapísaný aj I. Q., ktorý podľa tvrdení žalobcu je právnym predchodcom žalovaných (zrejme žalovaných v 1.-5.rade), a to s podielom 1/5 v pomere k celku.

16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení bol však rozhodujúci stav v čase rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nie v minulosti. Žalobca pritom v žalobe a v návrhu tvrdí, že list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. L., bol vedený iba do roku 2011, a následne bol nahradený novými listami vlastníctva, a to z dôvodu pozemkových úprav vykonaných Okresným úradom Kežmarok, lesným a pozemkovým odborom. Tvrdí, že vykonaním pozemkových úprav Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, prekročil svoju právomoc. Žalobou sa okrem iného domáha zrušenia týchto všetkých nových listov vlastníctva, „rešpektovania“ pôvodného listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. L., a náhrady nemajetkovej

ujmy spôsobenej prekročením právomoci v súvislosti s týmito pozemkovými úpravami Okresným úradom Kežmarok, pozemkovým a lesným odborom.

17. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Podľa pozemkové úpravy zahŕňajú a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. Podľa za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom okresný úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa . Podľa veta prvá vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov na iných pozemkoch (ďalej len „nový pozemok“) Podľa dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom () alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho alebo vytýčovacieho plánu.

18. Podľa citovanej právnej úpravy pozemkové úpravy spočívajú v zistení a novom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom. Právoplatným rozhodnutím o schválení vykonania pozemkových úprav podľa teda dochádza k zániku pôvodných pozemkov ako vecí, ako aj k zániku pôvodných vlastníckych vzťahov. Vlastníkom zaniknutých pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov k zaniknutým pozemkom vzniká právo na vyrovnanie spočívajúce v náhrade formou vlastníctva k novovytvorenému pozemku primeranému zaniknutému pozemku. Z hľadiska nadobudnutia vlastníctva podľa ide o nadobudnutie vlastníctva k veci na základe rozhodnutie štátneho orgánu ( ), ktorého dôsledkom je vznik novej veci a zároveň vznik nového vlastníckeho práva k tejto veci. Rozhodnutie je titulom pre originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva.

19. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že do roku 2011 bol zapísaný ako podielový spoluvlastník lesných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. L., avšak súčasne tvrdí, že následne boli v tomto katastrálnom území vykonané pozemkové úpravy, v dôsledku ktorých bol tento list vlastníctva „zrušený“, súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy považoval pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení za osvedčené, že v dôsledku pozemkových úprav došlo k zániku pôvodných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXX ako vecí, a teda aj k zániku pôvodného vlastníckeho vzťahu žalobcu k nim. Pokiaľ pozemky pôvodne vedené na liste vlastníctva č. XXX zanikli, žalobca sa nemôže domáhať určenia vlastníctva k zaniknutým veciam. Súd tu zdôrazňuje, že tento záver nemá žiadny vplyv na to, že žalobcovi ako vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu k zaniknutým pozemkom vzniklo právo na vyrovnanie spočívajúce v náhrade formou vlastníctva k novovytvorenému pozemku primeranému zaniknutému pozemku.

20. Pokiaľ by právny záujem žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia, vychádzajúc z celkového obsahu žaloby a návrhu, mal vyplývať z toho, že súd na základe žaloby v merite veci „zruší“ listy vlastníctva vydané po pozemkových úpravách vykonaných Okresným úradom Kežmarok, a prikáže„ rešpektovať“ vlastnícke vzťahy podľa zápisov na pôvodnom liste vlastníctva č. XXX katastrálne

územie T. L., súd udáva, že vykonávanie zápisov na listy vlastníctva vedené príslušným katastrom nehnuteľnosti o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon) zveril katastrálnym úradom, nie súdom. Všeobecným súdom neprislúcha, aby orgánu inej štátnej (výkonnej) moci bez zákonného zmocnenia nariaďovali alebo ukladali, aby určitým spôsobom postupovali alebo konali, alebo aby niečo rešpektovali. Na súde nemožno preto žalobou úspešne uplatňovať, aby „sa zrušili listy vlastníctva“, a ani aby súd „prikázal“ inému štátnemu orgánu rešpektovať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam tak, ako boli v katastri nehnuteľnosti evidované v minulosti.

21. Z obsahu žaloby vo veci samej a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené, nie je zrejmé, či dnes po vykonaní žalobcom tvrdených pozemkových úprav, existuje vôbec medzi stranami právny vzťah vyplývajúci z vlastníctva nejakých nehnuteľnosti, a ak áno, aký je obsah tohto vzťahu, a aké nehnuteľnosti sú jeho predmetom. Súd tu poukazuje na samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nespĺňa požiadavku vykonateľnosti. Absentuje v ňom označenie nehnuteľnosti, ktorých sa má súdom uložený zákaz prevodu týkať tak, aby rozhodnutie súdu bolo dnes vykonateľné, a tiež označenie subjektu, ktorému má byť povinnosť zákazu prevodu nehnuteľnosti uložená. Rozhodnutie, ktorým súd zakáže prevod „akejkoľvek nehnuteľnosti“, nie je rozhodnutím, ktoré by spĺňalo podmienku vykonateľnosti. Zakázať prevádzať nehnuteľnosť je dôvodné uložiť len tomu, kto má právo nehnuteľnosti prevádzať, teda disponovať s nehnuteľnosťami prostredníctvom právnych úkonov.

22. Bolo preto na žalobcovi, aby v návrhu označil nehnuteľnosti, ktorých sa zákaz prevodu má týkať tak, aby rozhodnutie súdu v prípade vyhovenia návrhu bolo vykonateľné, aby označil subjekt, ktorému táto povinnosť má byť uložená, a tvrdil a osvedčil, že označenému subjektu prislúcha právo prevodu označených nehnuteľnosti. Žalobca tak neučinil. Preto súd návrhu nemohol vyhovieť.

23. Záverom len dodáva, že pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným v 6. rade dnes existuje v súvislosti so žalobcom namietanými pozemkovými úpravami právny vzťah založený zodpovednosťou tohto žalovaného za škodu spôsobenú štátom pri výkone verejnej moci podľa zákona č , osvedčenie existencie tohto právneho vzťahu ešte bez ďalšieho potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze prevodu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom namietaných pozemkových úprav, neodôvodňuje.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniťlen tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.