Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19C-50-2019.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/50/2019
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom R. XX, XXXX V., Š., zast.: JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Bratislava, proti odporcom: 1. F. Á., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, a 2. U. Á., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, obaja bytom G. XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na pozemok odporcov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve - parcela reg. „Y.“ č. XXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území G., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu do výšky istiny 13.843,85 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.700 € od 23.10.2019 do zaplatenia, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/1671/2019.
II. Zamieta sa návrh navrhovateľa na zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na stavbu odporcov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve - rodinný dom so súp. č. XX, postavaný na parcele reg. „Y.“ č. XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území G., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu do výšky istiny 13.843,85 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.700 € od 23.10.2019 do zaplatenia, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/1671/2019 zabezpečovacím opatrením.
III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním došlým tunajšiemu súdu 16.11.2019 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve nachádzajúce sa v k. ú. G., a to na parcelu reg. „Y.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej len „priľahlý pozemok“) a rodinný dom so súp. č. XX, postavaný na parcele reg. „Y.“ č. XXX/X (ďalej len „rodinný dom“). Zabezpečovanú pohľadávku v sume 13.700 € s príslušenstvom, ktorú sa odporcovia zaviazali zaplatiť navrhovateľovi dohodou o ukončení rezervačnej zmluvy a dohodou o urovnaní zo 17.10.2019, navrhovateľovi napriek výzve nezaplatili. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, videl navrhovateľ v tom, že odporcovia okrem dotknutých nehnuteľností, ktoré začali medzičasom ponúkať na internete, nemajú žiadny iný majetok ani peniaze, nejavia vôľu pohľadávku splatiť, nemajú ani žiadnu živnosť a nie sú spoločníkmi ani konateľmi žiadnej spoločnosti. Odporca v 1. rade nie je nikde zamestnaný, živí sa stavaním domov načierno a bola voči nemu vedená exekúcia.
2. Zabezpečovacie opatrenie je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou novým inštitútom, ktorým Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) umožňuje navrhovateľovi (veriteľovi) posilniť si svoje postavenie voči dlžníkovi tým, že sa na majetok dlžníka zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa. Keďže toto záložné právo zriaďuje súd vydaním uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
(§ 343 ods. 2 CSP), svojou povahou ide o sudcovské záložné právo. Hoci tento inštitút predstavuje koncepčnú novotu v civilnom procese, obsahuje aj prvky typické pre predbežné opatrenia, ktoré upravoval bývalý Občiansky súdny poriadok. Okrem iného sa na zabezpečovacie opatrenia primerane vzťahujú ustanovenia o neodkladných opatreniach (§ 344 CSP). Neodkladné opatrenia pritom nadväzujú
- s určitými odchýlkami - na predchádzajúcu úpravu predbežných opatrení.
3. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako pri riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, no ako bolo vysvetlené vyššie, je aktuálne aj vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu).
4. Súd sa preto oboznámil s listinami predloženými navrhovateľom, a to: dohoda o ukončení rezervačnej zmluvy a dohoda o urovnaní z XX.XX.XXXX (č. l. 15 až 17; ďalej len „dohoda o urovnaní“), predžalobná výzva z 29.10.2019 (č. l. 14), doručenka (č. l. 13), návrh na vydanie platobného rozkazu (č. l. 9 až 12), snímky realitných portálov (č. l. 4 až 7), výpis z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. G. (č. l. 7) a na základe nich a navrhovateľom uvádzaných tvrdení mal za osvedčený tento skutkový stav.
5. Dňa XX.XX.XXXX podpísali strany dohodu o ukončení rezervačnej zmluvy a dohodu o urovnaní, ktorou sa odporcovia zaviazali zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od vypratania rodinného domu a priľahlého pozemku sumu 13.700 € (čl. II ods. 2.3) s tým, že v prípade omeškania so zaplatením tejto sumy boli odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi 0,05 %-nú zmluvnú pokutu za každý deň omeškania (čl. II ods. 2.7). Navrhovateľ odovzdal vypratané nehnuteľnosti odporcom 19.10.2019. Odporcovia ale navrhovateľovi sumu 13.700 € do 3 dní neuhradili a neurobili tak ani v dodatočnej lehote 5 dní určenej v predžalobnej výzve, ktorú im navrhovateľ doručil 04.11.2019. Dňa 12.11.2019 podal preto navrhovateľ v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 13.700 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 23.10.2019 a 0,05 %-nou dennou zmluvnou pokutou za obdobie od 23.10.2019 do 12.11.2019. Konanie sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/1671/2019.
6. Odporcovia sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu a priľahlého pozemku. V súčasnosti je na realitných portáloch www.topreality.sk a www.nehnutelnosti.sk zverejnený inzerát, ktorým realitná kancelária EXCLUSIVE RPK, s.r.o., Bratislavská 100/D, Šamorín, ponúka rodinný dom a priľahlý pozemok s ďalšími stavbami na predaj záujemcom za cenu 130.000 €.
7. Na účely konania o zabezpečovacom opatrení mal súd z tvrdení navrhovateľa a verejných registrov podľa § 185 ods. 2 CSP nateraz za osvedčené, že odporcovia nemajú okrem rodinného domu a priľahlého pozemku vo vlastníctve žiaden iný nehnuteľný majetok, nemajú živnostenské oprávnenie a nie sú spoločníkmi ani konateľmi žiadnej spoločnosti. Súd nateraz nepochyboval ani o tvrdení navrhovateľa, že odporcovia nemajú iný majetok ani peniaze a odporca v 1. rade nie je nikde zamestnaný.
8. Z § 343 ods. 1 a § 344 v spojení s § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno vyhovieť, ak je a) hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a b) odôvodnená obava, že exekúcia bude ohrozená. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa však súd dospel k záveru, že tieto podmienky sú splnené.
9. Prvoradým predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je v tomto prípade peňažná pohľadávka navrhovateľa. Túto navrhovateľ vymedzil ako právo na zaplatenie sumy 13.700 € z titulu dohody o urovnaní. Zo zisteného skutkového stavu plynie, že táto pohľadávka sa stáva v zmysle čl. II ods. 2.3 dohody o urovnaní splatnou uplynutím 3 dní od odovzdania vyprataného rodinného domu a priľahlého pozemku odporcom. Keďže navrhovateľ túto povinnosť splnil 19.10.2019, čo potvrdzuje podpis odporcu v 1. rade v závere dohody o urovnaní, odporcom vznikla povinnosť dlh splniť najneskôr 22.10.2019. Túto povinnosť nesplnili ani v dodatočnej lehote určenej v predžalobnej výzve, ktorá uplynula 11.11.2019. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa tak dostali do omeškania, čo
založilo aj navrhovateľov nárok na príslušenstvo v podobe úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a zmluvnú pokutu podľa čl. II ods. 2.7 dohody o urovnaní. Z týchto dôvodov mal súd za hodnoverne osvedčené, že pohľadávka navrhovateľa vznikla a že v čase rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP táto pohľadávka vrátane príslušenstva nebola splnená, ani nezanikla iným spôsobom, teda uplatňovaný nárok je dôvodný a trvá.
10. Čo sa týka druhej podmienky vyplývajúcej z § 343 ods. 1 CSP, ako bolo naznačené už vyššie, účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie navrhovateľa ako veriteľa. Z toho, že k výkonu sudcovského záložného práva možno pristúpiť až vtedy, keď bude pohľadávka judikovaná, vyplýva, že sa má posilňovať práve postavenie navrhovateľa ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. To je napokon zrejmé aj zo samotného úvodného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, ktoré hovorí o obave, že exekúcia bude ohrozená. Úlohou navrhovateľa potom je, aby v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol a doložil skutočnosti, ktoré osvedčujú túto obavu.
11. Analyzovaná podmienka je jedným z prvkov novej úpravy zabezpečovacích opatrení, ktoré nachádzajú svoj základ v predchádzajúcej právnej úprave. Nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 býv. Občianskeho súdneho poriadku totiž prichádzalo do úvahy okrem iného vtedy, ak existovala obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z toho pohľadu je preto možné pri posudzovaní tejto podmienky vychádzať aj z doterajších z poznatkov právnej vedy a súdnej praxe. Naďalej je totiž podľa súdu správny názor, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Tento názor sa presadil aj v kontexte novej právnej úpravy (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04. 2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 47), a súd preto nemal dôvod sa od neho odchyľovať.
12. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že odporcovia poverili realitnú kanceláriu sprostredkovaním predaja rodinného domu a priľahlého pozemku (a ďalších stavieb). Keďže odporcovia nemajú žiadny iný exekúciou postihnuteľný majetok, predajom týchto nehnuteľností sa právne postavenie navrhovateľa ako veriteľa pohľadávky voči odporcom zásadne zmení. Ak by bol prevod vlastníckeho práva k spomenutým nehnuteľnostiam zavŕšený vkladom do katastra nehnuteľností, navrhovateľ by bol nútený svoje práva uplatňovať voči tretej osobe osobitnou žalobou, v dôsledku čoho by sa nepochybne rozmnožil počet sporov medzi stranami a okruh sporom dotknutých osôb by sa len rozšíril. Odporcovia môžu nehnuteľnosti predať v konečnom dôsledku aj za nižšiu než inzerovanú sumu. Vyššie spomenutý účel zabezpečovacieho opatrenia ale spočíva práve v tom, aby sa veriteľovi poskytla ochrana preventívna, a nie následná. Zabezpečovacie opatrenie v podobe záložného práva umožní veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v rámci výkonu záložného práva, pokiaľ bude jeho pohľadávka právoplatne priznaná. Účel zabezpečovacieho opatrenia ako prostriedku ochrany práv veriteľa by sa maril, pokiaľ by sa malo vychádzať len z toho, že veriteľ má možnosť domôcť sa ochrany svojho práva aj právnymi prostriedkami ex post, teda až po tom, čo sa majetok povinného zmenšil. Podľa zákona postačuje preto obava, že exekúcia bude ohrozená, čo je podľa názoru súdu splnené, ak odporcovia svoje jediné nehnuteľnosti predajú tretej osobe a ak nedisponujú nijakým iným exekvovateľným majetkom. Navrhovateľ preto osvedčil, že odporcovia svojím úkonom v podobe poverenia realitnej kancelárie na predaj svojich nehnuteľností v k. ú. G. vyvolali obavu, že exekúcia bude ohrozená.
13. Súd však musí vziať do úvahy aj otázku proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky z 18.06.2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03.04.2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 49). Súd sa stotožňuje so záverom judikatúry, že nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer (R 72/1996). Aby tak mohol učiniť, je na navrhovateľovi, aby osvedčil, že zriadenie záložného práva je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Navrhovateľ tvrdil, že odporcovia nehnuteľnosti, ktoré mal pôvodne kúpiť navrhovateľ za cenu 111.000 €, zhodnotili a ponúkajú ich za cenu 130.000 €. Z týchto súvislostí ale nemožno vyvodiť, že by hodnota pohľadávky (13.700 €) bola primeraná hodnote nehnuteľnosti (111.000 € až 130.000 €). Práve naopak, súd zastáva názor, že medzi
cenou nehnuteľnosti a hodnotou zabezpečovanej pohľadávky je výrazný nepomer. Zriadenie záložného práva na rodinný dom a priľahlý pozemok by nebolo v súlade so zásadou proporcionality zásahu do vlastníckeho práva odporcov.
14. Aj v konaní o zabezpečovacom opatrení podľa § 354 v spojení s § 216 ods. 2 CSP platí, že súd síce nemôže prekročiť žalobný návrh (teda navrhovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia) a prisúdiť viac, ale môže návrhu vyhovieť hoci aj len čiastočne. Preto súd vyhodnocoval, či by bola proporcionalita zachovaná, keby sa návrhu na zabezpečovacie opatrenie vyhovelo len v časti zriadenia záložného práva na rodinný dom alebo na priľahlý pozemok. Keďže na priľahlom pozemku stojí rodinný dom s prideleným súpisným číslom, je zrejmé, že ide o stavebný pozemok. Súdu je z vlastnej činnosti (§ 186 CSP) známe, že cena stavebných pozemkov v obciach, akou je aj obec G., kde sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti, sa pohybuje okolo 50 €/m2. Zohľadňujúc výmeru priľahlého pozemku (400 m2) by sa tak hodnota priľahlého pozemku pohybovala na úrovni 20.000 €, pokiaľ by nebol zastavaný rodinným domom, čo môže znižovať jeho hodnotu. Takýto záver však postačuje na to, aby súd konštatoval, že zriadenie záložného práva na zabezpečenie navrhovateľom uplatnenej pohľadávky v sume 13.700 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 23.10.2019 a 0,05 %-nou dennou zmluvnou pokutou za obdobie od 23.10.2019 do 12.11.2019, t. j. 21 dní (= 143,85 €) nebude predstavovať neprimeraný zásah do vlastníckeho práva odporcov a naopak navrhovateľovi poskytne primerané zabezpečenie.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal na základe návrhu navrhovateľa za osvedčené splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 a § 344 v spojení s § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP, hoci len v časti, a preto mu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I a v prevyšujúcom rozsahu ho výrokom II zamietol.
16. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 354 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pretože konanie o zabezpečovacom opatrení sa týmto uznesením končí. Pri posudzovaní pomeru úspechu strán konania o neodkladnom opatrení podľa § 255 CSP vychádzal súd z toho, že navrhovateľ bol úspešný v menšom rozsahu, ako odporcovia, pretože súd zriadil záložné právo len na priľahlý pozemok, ktorý má nižšiu hodnotu, ako samotný rodinný dom. Navrhovateľovi teda ako prevažne neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 a 2 CSP a contrario) a odporcovia by síce nárok na ich náhradu mali, no pretože im v konaní o neodkladnom opatrení pre ich doterajšiu neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd stranám nárok na náhradu trov konania v zmysle judikatúry (R 72/2018) výrokom III nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).