Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/554/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcov: 1/ Y.. R. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. Č.. X, F., 2/ T.. L. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. Č.. X, F., zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, Csc., Nezábudková č. 22, Bratislava, proti žalovanej: M. N., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XC F., Q., S.W. C., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o. so sídlom Bezručova č. 1, Bratislava, IČO: 52 424 944, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2015 domáhali voči žalovanej určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. U.-XXXXX/XX zo dňa 01.08.2014. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na N. U. Č.. XXXX, okres F., I. F. - Y.. Č.. W. Y., V. Ú. U., T. Č.. XXXXX/X E. T. Č.. XXXXX/ X so spoluvlastníckym podielom 1., ktorí nadobudli na základe kúpy U.-XXXX/XX zo dňa 19.06.1997; zvyšný spoluvlastnícky podiel 1 k predmetnej nehnuteľnosti bol vo vlastníctve U. Š.I., W.. XX.XX.XXXX, ktorá je matkou žalobcu 1/, avšak v priebehu júna 2015 sa žalobcovia dozvedeli, že spoluvlastnícky podiel 1 (pôvodne patriaci matke žalobcu 1/) nadobudla žalovaná podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXXX na základe Darovacej zmluvy podľa U.-XXXXX/XX zo dňa 01.08.2014. Žalobcovia mali za to, že darovacia zmluva je neplatná, nakoľko bola uzavretá v nápadnej tiesni pod psychickým nátlakom zo strany žalovanej a za nápadne nevýhodných podmienok pre oboch žalobcov. Svoje skutkové tvrdenia žalobcovia podporili dôkazne výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., I. F. - Y.. Č.. W. Y., I. F. K., žiadajúc súd o zabezpečenie exempláru predmetnej darovacej zmluvy.

2. V priebehu súdneho konania nastala podstatná zmena v skutkových a právnych okolnostiach posudzovaného sporu, nakoľko na základe Dohody uzatvorenej dňa 20.07.2016 medzi žalovanou ako obdarovanou a U. Š., W.. XX.XX.XXXX ako darkyňou, sa zmluvné strany dohodli, že obdarovaná vráti darkyni dar (spoluvlastnícky podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam vedeným na N. U. Č.. XXXX). Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. U. XXXXX/XXXX A. H.E. XX.XX.XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1 v prospech U. Š., W.. XX.XX.XXXX, a teda došlo k navráteniu veci do pôvodného právneho stavu, ktorý by inak mal za následok zánik predmetu súdneho sporu. Následne však U. Š., W.. XX.XX.XXXX ako predávajúca dňa 22.09.2016 uzatvorila so žalovanou ako kupujúcou Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom

podiele 1 k celku. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. U. XXXXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1 opätovne v prospech žalovanej.

3. Vzhľadom na uvedené právne úkony žalobcovia podaním zo dňa 15.04.2019 navrhli zmenu žalobného návrhu tak, že kúpna zmluva zo dňa 22.09.2016, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. U. XXXXX/XX-X, je od samého počiatku neplatná. V opise rozhodujúcich skutočností žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na tom, že k prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu došlo za nápadne nevýhodných podmienok pre žalobcov a dodali, že kúpna zmluva je neplatná aj z dôvodu podvodného konania žalovanej v súvislosti s úhradou kúpnej ceny, keď riadne neoboznámila predávajúcu s celým obsahom predmetnej kúpnej zmluvy.

4. Žalovaná sa podaním zo dňa 20.05.2019 vyjadrila k navrhovanej zmene žaloby tak, že účastníkom kúpnej zmluvy bola ona ako osoba blízka predávajúcej podľa a jej matka U. Š. (predávajúca), teda žalobcovia nemajú s predmetnou zmluvou žiaden súvis. Žalovaná preto nepovažovala za potrebné vyjadrovať sa k otázke nápadne nevýhodných podmienok, ktoré v súvislosti s uzatváraním kúpnej zmluvy namietli žalobcovia, keďže títo nie sú účastníkmi zmluvného vzťahu, a preto nie sú ani aktívne legitimovaní na podanie žaloby a toto právo patrí výlučne U. Š.. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaná sa vyjadrila i k okolnostiam uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy s tým, že zmluvu uzatvorila na podnet a na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia matky U. Š., ktorá sa tak rozhodla najmä z dôvodu, že žalovaná financovala a naďalej financuje všetko potrebné pre oboch rodičov a opakovane im rekonštruovala nehnuteľnosť z vlastných finančných zdrojov. Naopak, žalobcovia dlhodobo neprejavujú záujem o svojich rodičov, nekomunikujú s nimi a U. Š. (matku žalobcu 1/) odmietali pustiť na jej nehnuteľnosť, pričom v tejto veci musela intervenovať aj polícia.

5. Podaním zo dňa 16.10.2019 žalovaná zhrnula právny stav k pôvodne žalovanej neplatnosti darovacej zmluvy a zotrvala na svojej argumentácii týkajúcej sa absencie vecnej legitimácie žalobcov, nakoľko z napádanej darovacej zmluvy žalobcom nevyplývajú žiadne práva a povinnosti, a teda zmluva sa nijako nedotýka ich právnej sféry. Taktiež namietla, že žaloba trpí i nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovanými nie sú všetci účastníci právneho úkonu, ktorého neplatnosť má byť určená. Žalovaná ďalej namietla nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení a napokon neprípustnosť žaloby s ohľadom na navrhovanú zmenu žalobného návrhu zo dňa 15.04.2019, nakoľko podľa a , účinného od 01.07.2016 je úplne nová koncepcia určovacích žalôb s tým, že záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

6. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 17.10.2019 a 05.12.2019, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, prednesmi právnych zástupcov strán, výsluchom svedkyne U. Š. a zistil nasledovný skutkový stav:

7. U. Š. ako predávajúca dňa 22.09.2016 uzatvorila so žalovanou ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníckeho práva, ktorej predmetom je odplatný prevod (kúpa) spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/ X k nehnuteľnostiam - parcela registra „C“ č. XXXXX/X I. U. XXX Y., H. T.: A., T. C. „. Č.. XXXXX/X I. U.Y. XXX Y., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území U., I. F. - Y.. Č.. W. Y., I. F. K., A. na N. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej povolil Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. U. XXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2016.

8. Na pojednávaní dňa 17.10.2019 na otázku súdu právny zástupca žalobcov požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na písomné vyjadrenie sa k rozhodujúcim skutočnostiam, na ktorých mala byť založená zmena žaloby zo dňa 15.04.2019, a to najmä v súvislosti s otázku nátlaku vyvíjaného na pani U. Š. pri uzatváraní napadnutej kúpnej zmluvy, nakoľko skutočnosť nátlaku žalobcovia namietali vo vzťahu k pôvodne napadnutej darovacej zmluve, ale v návrhu na zmenu žaloby túto okolnosť už neuviedli. Na pojednávaní dňa 17.10.2019 súd pripustil zmenu žalobného petitu v znení navrhovanom žalobcami, a to i napriek nesúhlasnému stanovisku žalovanej, ktorá namietala, že navrhovaný petit žaloby nezodpovedá procesnoprávnej úprave v zmysle ustanovenia , . Súd s vedomím toho, že na rozdiel od , účinného do 30.06.2016, pokiaľ ide o

obsah žalobného návrhu v určovacích žalobách, je koncipovaný s cieľom, aby kedysi uplatňované nároky na určenie neplatnosti právnych úkonov boli posudzované ako predbežná právna otázka v súvislosti s určením, či tu právo je alebo nie je, napriek tomu súd s prihliadnutím na zachovanie ústavného práva strany (žalobcov) konať pred súdom pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorý predstavuje svojím znením negatívnu určovaciu žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd pri svojom procesnom rozhodnutí vzal do úvahy fakt, že žalobcovia sa domáhali svojho práva na súde ešte za účinnosti predošlej procesnoprávnej úpravy (), ktorá pripúšťala negatívne určovacie žaloby, a najmä zohľadnil jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť zmeneného žalobného návrhu.

9. Podaním zo dňa 20.10.2019 žalobcovia poukázali na pre nich nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých mala byť predmetná kúpna zmluva uzatvorená, a to jednak z dôvodu, že žalobcovia postavili svoju nehnuteľnosť na základe predchádzajúceho súhlasu svojich právnych predchodcov, pričom žalovaná tvrdí, že sa jedná o stavebný pozemok a túto skutočnosť neuvádza ani príslušný list vlastníctva, ako aj z dôvodu zásadnej zmeny kúpnej ceny v neprospech žalobcov, keď mali za to, že nebol daný žiadny dôvod na vykonanie akéhokoľvek zápočtu časti kúpnej ceny.

10. Na základe uvedeného vyjadrenia žalobcov súd ustálil rozsah rozhodujúcich skutočností, od ktorých žalobcovia odvodzujú svoj určovací nárok s tým, že na rozdiel od pôvodne napadnutej darovacej zmluvy, v súvislosti s kúpnou zmluvou žalobcovia na nátlaku údajne vyvíjanom na U. Š. (predávajúcu) zo strany žalovanej (kupujúcej) už netrvali. V konaní tak zostali medzi stranami sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa existencie nápadne nevýhodných podmienok pre žalobcov pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy.

11. Podľa , účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

12. Z citovaného ustanovenia vyplýva dispozícia spočívajúca v možnosti odstúpiť od zmluvy za splnenia predpokladu, že zmluvu uzavrel účastník v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V posudzovanom spore bolo nepochybné, že žalobcovia napadnutú kúpnu zmluvu s pani U. Š. neuzatvorili, nemali postavenie žiadnej zmluvnej strany, a teda neboli účastníkmi kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu im nevznikol na základe predmetnej kúpnej zmluvy žiadny právny vzťah, ktorého obsahom by boli určité práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že žalobcovia neboli účastníkmi nimi napadnutej kúpnej zmluvy, neprináleží im namietať a akýmkoľvek spôsobom spochybňovať zmluvné podmienky, ktoré si medzi sebou dojednali iné osoby ako zmluvné strany záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

13. Súd uvádza, že výlučne žalovaná ako kupujúca a pani U. Š. ako predávajúca mohli legitímne namietať tieseň a spochybňovať výhodnosť podmienok ustanovených v kúpnej zmluve zo dňa 22.09.2016, za ktorých pristúpili k právnemu úkonu, s ktorým je spojená zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V posudzovanom spore však i z výsluchu pani U. Š. (účastníčky kúpnej zmluvy) vyplynulo, že svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam previedla na žalovanú na základe jej slobodnej a vážnej vôle, majúc vedomosť o zmluvných podmienkach týkajúcich sa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy vyžadovaných ustanovením a nasl. , a teda bola uzrozumená s výškou i podmienkami dohodnutej kúpnej ceny.

14. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť procesných strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

15. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovia nie sú nositeľmi subjektívneho práva na to, aby mohli podniknúť akékoľvek právne kroky smerujúce k zrušeniu alebo neplatnosti zmluvy, ktorá sa ich netýka, a preto je zrejmé, že v posudzovanom spore žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby.

16. Navyše je potrebné uviesť, že ak by aj boli žalobcovia účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy a namietali by tieseň a nápadne nevýhodné podmienky zmluvy, ktoré by dostatočne preukázali, nemohol

by súd ich určovacej žalobe vyhovieť, nakoľko ustanovenie oprávňuje účastníka v prípade splnenia zákonnej hypotézy (existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok) od zmluvy odstúpiť. Uvedená dispozícia právnej normy tak oslabuje právny význam a odôvodnenosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, nakoľko odstúpiť možno iba od platnej zmluvy a právnym následkom odstúpenia je spravidla zrušenie zmluvy od začiatku ( ).

17. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je (ako aj na určení neplatnosti právneho úkonu) musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva a právnej neistoty a docieliť tak ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

19. Súd, stotožňujúc sa s názorom žalovanej, má za to, že žalobcovia, odhliadnuc od absencie ich aktívnej vecnej legitimácie v spore, nepreukázali ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď nijako neosvedčili, že bez vyhovujúceho rozsudku v posudzovanom spore by sa ich právne postavenie stalo ohrozeným alebo neistým. Súd uvádza, že ak by aj vyhovel žalobe a určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, konvalidovalo by sa vlastnícke právo so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam v prospech U. Š. (matky žalobcu 1/ a žalovanej), a nie v prospech žalobcov, pričom ich spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam, ktorý aj v súčasnosti nesporne vlastnia, by zostal nedotknutým. Rovnako, berúc do úvahy priamy príbuzenský vzťah matky a syna medzi žalobcom 1/ a U. Š. z hľadiska okruhu dedičov prichádzajúcich do úvahy po poručiteľke U. Š., nie je možné vzhliadnuť naliehavosť právneho záujmu žalobcu 1/ na požadovanom určení, nakoľko v konaní nenastala situácia, že účastník napadnutého právneho úkonu zomrel a za procesného úspechu v tomto konaní by sa žalobca 1/ ex lege stal dedičom spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy.

20. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore a neexistenciu ich naliehavého právneho záujmu na domáhanom určení, súd žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.