Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-151-2019.pdf
PDF · 74.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/151/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného I. S. za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 5. decembra 2019 o odvolaní obžalovaného I. S. proti rozsudku senátu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/20/2019 zo dňa 7. októbra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného I. S. sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom senátu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/20/2019 zo dňa 7. októbra 2019 bol obž. I. S. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., ktorého sa dopustil tým, že od presne nezistenej doby do dňa 04.06.2018 v obci M., okres E. T., v priestore rodinného domu č. XX, najmenej jedenkrát bozkával na ústa mal. G.G., nar. XX.XX.XXXX a dával svoje prsty do jej vagíny a chytal ju pritom za prsia, pričom išlo o dcéru jeho družky, s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti a o ktorej veku vedel, že nedosiahla XX rokov, kde uvedeným konaním nebola mal. G.G. , nar. XX.XX.XXXX spôsobená žiadna škoda, ani zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie. Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, kde súčasne prvostupňový súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. obžalovaného I. S. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Napokon podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. obžalovanému uložil i ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil vo vzťahu k vine tým, že na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie iba výlučne vo vzťahu k uloženému trestu. V tejto súvislosti pri výmere trestu prvostupňový súd vzal v úvahu, že obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti a to že sa priznal a skutky oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr.zák.) a že viedol v minulosti riadny život ( § 36 písm. j/ Tr.zák.). Najmä v súvislosti s vedením riadneho života súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že túto okolnosť obžalovanému priznal, hoci obžalovaný žil životom bezdomovca, avšak ani pri tomto spôsobe života sa nedopustil žiadneho trestného činu, ani priestupku. Hoci bol v minulosti odsúdený za neplatenie výživného, na obžalovaného sa však hľadí, ako keby odsúdený nebol a preto mu priznal aj túto poľahčujúcu okolnosť. Z uvedeného dôvodu preto súd konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia, že obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 7 do 10 rokov a 4 mesiacov. S poukazom však na okolnosti prípadu, ako i osobu obžalovaného, súd v danom prípade aplikoval pri uložení trestu i ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., kedy sa stotožnil i s návrhom prokurátora s tým, že trest vo výmere 4 a pol roka považuje vzhľadom na osobu páchateľa, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, za dostatočný. Ďalej prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že sa nestotožnil s návrhom obhajoby, že aj takýto trest je mimoriadne prísnym. Poukazuje pritom na tú skutočnosť, že ide o zločin vysokej spoločenskej nebezpečnosti, že páchateľ sa dopustil skutku na blízkej osobe - dcére svojej družky a že sa skutku dopustil pod vplyvom alkoholu, kde
navyše maloletá obeť je v štádiu C. C. O.. Z týchto dôvodov potom považoval súd konanie obžalovaného za závažné a nebezpečné pre spoločnosť s tým, že v žiadnom prípade nie je možné ospravedlniť takéto konanie požitím alkoholu. V tejto súvislosti súd tiež konštatuje, že obžalovaný dlhodobo holduje alkoholu, kde alkohol požíva sám a ako je zrejmé, alkohol mal v tomto prípade odbrzďujúci účinok. To, že obžalovaný konal skratovo, zohľadnil súd tým, že obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak nie vo výmere, ktorú žiadala obhajoba. Súd pri aplikácii ustanovení § 39 ods. 1 Tr.zák. zdôrazňuje, že prihliadal i na skutočnosť, že pod vplyvom alkoholu bola aj matka poškodenej, ktorá tak zanedbala dohľad nad dcérou. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a napokon v súlade so závermi znaleckého dokazovania uložil obžalovanému i ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a to čo do výroku o treste. Toto svoje odvolanie neskôr doplnil prostredníctvom písomného podania. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uvádza, že uložený trest prvostupňovým súdom považuje za mimoriadne prísny. V tejto súvislosti uvádza, že v prípade obžalovaného išlo výslovne o jednorázové skratové konanie, ktorého sa nikdy predtým nedopustil, že u obžalovaného neboli zistené žiadne deviácie a v prípade, ak nebude požívať alkoholické nápoje, nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ďalej zdôrazňuje, že pred spáchaním skutku viedol riadny život aj keď uznáva, že jeho sociálne pomery neboli dobré a preto bohužiaľ často požíval alkoholické nápoje, avšak nedopúšťal sa žiadnej trestnej činnosti. Rovnako tak akcentuje skutočnosť, že doterajší pobyt vo väzbe mal pre obžalovaného významný vplyv a bol pre neho postačujúcim ponaučením. Napokon tiež uvádza, že v danom prípade mu bolo uložené aj ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, s ktorým liečením v plnom rozsahu súhlasí a vo vzťahu k tomuto ani nepodáva opravný prostriedok. Na záver písomných dôvodov odvolania sa všetkým zúčastneným ešte raz ospravedlnil s tým, že podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o treste s tým, aby obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere dvoch rokov, resp. aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí obžalovaný toto svoje podanie prostredníctvom svojho obhajcu doplnil ešte o skutočnosť, že v danom čase konal skratovo, začal piť v dôsledku úmrtia rodinného príslušníka a chcel by sa vrátiť do spoločnosti a chcel by už riadne žiť a absolvovať liečbu. Obhajca obžalovaného navrhoval uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, alternatívne zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vrátiť tomuto vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Naproti tomu krajský prokurátor považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť, nakoľko všetky okolnosti uvedené v odvolaní boli zohľadnené už pri aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. prvostupňovým súdom. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby stanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom.
Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Svoje úvahy o uložení trestu uvedené v odôvodnení rozsudku podrobne rozviedol a to v zmysle ust. § 168 ods. 1 Tr.por. S týmito závermi, ktoré
sú uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnotiach na ne odkazuje.
Prvostupňový súd postupoval správne, keď v danom konkrétnom prípade aplikoval i v súlade s návrhom okresného prokurátora ust. 39 ods. 1 Tr.zák. a mimoriadne znížil trest odňatia slobody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že i samotná matka v kritický čas požívala alkoholické nápoje a nedávala pozor na svoju maloletú dceru. Na druhej strane k argumentom uvedeným v odvolaní obžalovaného, že v danom prípade išlo iba o jednorázový exces, treba uviesť, že ako to vyplýva z výpovede maloletej, nešlo o jednorázový exces, ale stalo sa to opakovane. Krajský súd tiež poukazuje najmä na výpoveď svedkyne C. T., ktorá je matkou družky obžalovaného, ktorá pri výsluchu uviedla, že aj v minulosti prichytila jej dcéra, t. j. družka obžalovaného, I. S. v kuchynke rodinného domu spolu s vnučkou G., ktorá mala stiahnuté legíny a vravela, že on tam drngal vtáka. Z uvedených dôvodov preto nie je dôvod neveriť, že v danom prípade nešlo iba o jednorázový exces pod vplyvom alkoholu, ale išlo o opakované páchanie trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, ktorý alkohol obžalovaný dlhodobo a trvalo užíval vo väčšom rozsahu.
S poukazom potom na hore uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade i vzhľadom na to, že nešlo iba o jednorázový exces, ale že v danom prípade išlo s vysokou mierou pravdepodobnosti o opakované zneužívanie, ktoré len v kritickom čase vyvrcholilo a bolo oznámené orgánom činným v trestnom konaní, považoval potom Krajský súd v Banskej Bystrici trest uložený prvostupňovým súdom za primeraný výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Z týchto dôvodov potom odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.