Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/26/2019

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Nar Eurotronics Solutions LLC, so sídlom NW 36th Avenue 8730, Miami 331 47, Florida, Spojené štáty americké, registrácia: Florida Department of State, Division of Corporations, č. L18000029847, FEI/EIN:83-0838243, zastúpený: bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, v mene ktorej koná advokát a konateľ: Mgr. Ing. Dávid Oršula, proti žalovanej: GALIO spol. s.r.o., so sídlom Lesná č. 1863, Šahy, IČO: 47 165 731, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á umožniť žalobcovi nahliadnuť do listinných alebo elektronických verzií všetkých účtovných dokumentov žalovaného a to:

- do výpisov zo všetkých bankových účtov žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia;

- do príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovanou alebo adresovaných žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia;

- do došlých a vystavených faktúr vystavených žalovanou alebo adresovaných žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia;

- do Účtovných kníh - Hlavná kniha vedená žalovanou za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia, Denníkov (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených) faktúr vedených žalovanou za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia a

- vyhotoviť si zo sprístupnených dokumentov výpisy odpisy a kópie, vrátane obrazových záznamov. II. Žalovaná j e p o v i n n á poskytnúť žalobcovi v listinnej alebo elektronickej forme informácie:

- o všetkých zamestnancoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia v rozsahu ich meno, priezvisko, rodné priezvisko (ak žalovaná takýmto údajom disponuje), dátum narodenia, adresa pobytu, druh práce, zaradenie a funkcia, dátum nástupu do práce, resp. dátum ukončenia pracovného pomeru;

- o všetkých pohľadávkach a záväzkoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia;

- o všetkých uskutočnených zápočtoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia;

- o všetkých hotovostných platbách žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia;

- o všetkých dodávateľoch a odberateľoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do dátumu rozhodnutia.

III. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. Súd p o u č u j e žalovanú, že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej sa žalovaná ako žalobca môže proti žalobcovi ako žalovanému domáhať určenia, že právo žalovaného požalovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti tu nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 05.11.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť najneskôr do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia, umožniť mu nahliadnuť do listinných alebo elektronických verzií všetkých účtovných dokumentov žalovanej, najmä: do výpisov zo všetkých bankových účtov žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti; do príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovanou alebo adresovaných žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti; do došlých a vystavených faktúr vystavených žalovanou alebo adresovaných žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti; do Účtovných kníh

- Hlavná kniha vedená žalovanou za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti, Denníkov (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených) faktúr vedených žalovanou za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti a vyhotoviť si zo sprístupnených dokumentov výpisy, odpisy a kópie, vrátané obrazových záznamov. Žalobca sa ďalej domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť poskytnúť žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia v listinnej alebo elektronickej forme informácie: o všetkých zamestnancoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti v rozsahu ich meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, adresa pobytu, druh práce, zaradenie a funkcia, dátum nástupu do práce, resp. dátum ukončenia pracovného pomeru; o všetkých pohľadávkach a záväzkoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti; o všetkých uskutočnených zápočtoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti; o všetkých hotovostných platbách žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti; o všetkých dodávateľoch a odberateľoch žalovanej za obdobie od 11.08.2017 do súčasnosti. Žalobca požiadal zároveň súd, aby mu voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ako spoločník žalovanej sa týmto návrhom domáha svojho zákonného práva na poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti a nahliadnutia do dokladov spoločnosti, ktoré mu vyplýva z (ďalej len „“), a ktoré žalovaná konajúca prostredníctvom konateľa porušuje. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle čl. 2 vety pred bodkočiarkou (ďalej len „“), právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Medzi najvyššie súdne autority patrí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, podľa ktorého: „V spore, v ktorom sa spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným domáha svojho zákonného práva na informácie a možnosti nahliadať do dokladov spoločnosti, je pasívne legitimovaná spoločnosť, nie konateľ.“ Vzhľadom na uvedené, a to aj napriek normatívnemu zneniu , z ktorého vyplýva, že právo požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti si spoločník uplatňuje u konateľa spoločnosti, je návrh podávaný voči spoločnosti GALIO spol. s.r.o., so sídlom: Lesná č. 1863, Šahy, IČO: 47 165 731, zapísanej v obchodnom registri okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 45661/N. Žalobca ďalej uviedol, že je 50% spoločníkom žalovanej. Jediným konateľom žalovanej je pán I. U. U., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Q., pobyt cudzinca na území SR: Z. D. XXX/XX, XXX XX Š.. Po vstupe žalobcu do žalovanej spoločnosti ako spoločníka, čo sa udialo v auguste 2017, sa medzi žalobcom a žalovanou začala spolupráca, ktorá spočívala v obchodovaní s elektronickým odpadom. Išlo najmä o použité PC komponenty ako sú napr. matičné dosky, HDD disky, RAM a iné. V uvedenej spolupráci žalobca vystupoval ako objednávateľ (kupujúci) tovaru, resp. elektronického odpadu a žalovaná ako jeho dodávateľ (predávajúci) s tým, že elektronický odpad bol žalobcovi dodávaný do Spojených štátov amerických, kde bol tento odpad ďalej spracovaný. V tomto prípade treba pod spracovaním elektronického odpadu rozumieť jeho roztavenie pri veľkej teplote a následné vyťaženie drahých kovov akými sú napr. zlato, platina a iné, ktoré sú v elektronickom odpade prítomné a následné speňaženie takéhoto výťažku. Za účelom nákupu elektronického odpadu boli žalovanej poskytované preddavkové platby, ktoré mala žalovaná v zmysle dohody použiť na nákup dodávaného elektronického odpadu. V období leta 2019 bolo v rámci internej kontroly vykonanej žalobcom zistené, že výťažky zo zhodnocovania elektronického odpadu pochádzajúceho od žalovanej sú neobvykle nízke v porovnaní s elektronickým odpadom, ktorý žalobca nakupoval od iných dodávateľov. V dôsledku uvedeného bola dňa 26. a 27. augusta 2019 prostredníctvom spol. Bureau Veritas v priestoroch skladov spoločnosti Glencore Ltd., Rhode Island, USA, čo je spoločnosť, ktorá prevádzkuje vysokú pec na tavenie elektronického odpadu, uskutočnená detailná kontrola zásielok (tovaru) pochádzajúceho od

žalovanej. Kontrolované boli: zásielka označená číslom Q., zásielka označená číslom Q. a zásielka označená číslom Q.. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že obsahom predmetných zásielok, konkrétne v prepravných kontajneroch nachádzajúcich sa 500 kg vriec, v ktorých sa mal nachádzať elektronický odpad, ktorý si žalobca od žalovanej objednal, a ktorý bol deklarovaný v náložných listoch, nebol elektronický odpad, ale obyčajný, neelektronický odpad, a tým pádom odpad úplne bezcenný. Žalobca poukázal na priložené fotografie z ktorých je zrejmé, že elektronický odpad sa nachádzal len na samom vrchu jednotlivých vriec, vo vrstve hrubej zhruba 7-8cm, a to tak, aby sa pri bežnej vizuálnej kontrole nedalo zistiť, že podstatným obsahom vriec nie je elektronický odpad, ale len iný, neznámy, neelektronický a bezcenný odpad. Obsahom zásielky označenej číslom Q. mal byť tovar, ktorý je uvedený v náložnom liste k tejto zásielke, a ktorého kúpna cena bola v sume 117.600,00 eur, čo potvrdzuje priložená faktúra č. 2019/306. Obsahom zásielky označenej číslom Q. mal byť tovar, ktorý je uvedený v náložnom liste k tejto zásielke, a ktorého kúpna cena bola v sume 123.900,00 eur , čo potvrdzuje priložená faktúra č. 2019/320. Obsahom zásielky označenej číslom Q. mal byť tovar, ktorý je uvedený v náložnom liste k tejto zásielke, a ktorého kúpna cena bola v sume 146.600,00 eur, čo potvrdzuje priložená faktúra č. 2019/322. Po uvedených zisteniach sa žalobca so žiadosťou o vysvetlenie celej situácie a vrátenie kúpnej ceny za nedodaný tovar obrátil na jediného konateľa žalovaného, pána I. U., ktorý má ako konateľ na starosti obchodné vedenie žalovaného, a ktorý tak pochopiteľne osobne zastrešoval aj celú obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným ohľadom predaja a nákupu elektronického odpadu. Uvedené preukazujú e-maily od pána U. týkajúce sa odosielaného elektronického odpadu určeného pre žalobcu. Napriek úvodným prísľubom zo strany pána konateľa U., že zaplatená kúpna cena za nedodaný tovar bude vrátená, sa tak nestalo. V danej súvislosti prebehlo dňa 9.9.2019 medzi zástupcami žalobcu a pánom U. aj osobné stretnutie v priestoroch kancelárie žalovaného v Š., no pán U. neposkytol žalobcovi k danej veci žiadne relevantné informácie a od stretnutia odmieta pán U. so žalobcom, resp. s jeho právnym zástupcom, vo veci akokoľvek komunikovať. Dňa 18.09.2019 poslal žalobca prostredníctvom kuriéra jednak na adresu žalovaného a jednak priamo na adresu konateľa žalovaného list nazvaný ako „Výzva na náhradu škody”, prostredníctvom ktorého sa žalobca okrem náhrady škody a iných nárokov domáhal od konateľa spoločnosti pána U., aby mu ako spoločníkovi žalovaného v súlade s umožnil nahliadnuť do tam konkretizovaných dokladov žalovaného. Napriek tomu, že uvedená výzva bola preukázateľné doručená tak na adresu žalovaného, ako aj na adresu pána konateľa U., ostala bez akejkoľvek odozvy. Toto konanie vzbudilo u žalobcu dôvodné podozrenie, že v uvedenej súvislosti došlo k spáchaniu niektorého z ekonomických trestných činov uvedených v osobitnej časti , . Žalobca preto podal dňa 15.10.2019 v tejto veci trestné oznámenie a danou vecou sa momentálne zaoberá Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre. Žalobca odkázal na ustanovenie , ako aj . Ďalej uviedol, že konateľ žalovaného pán U., zákonné povinnosti vyplývajúce mu z postavenie konateľa preukázateľne porušuje, čím znemožňuje spoločníkovi realizovať jeho práva na riadenie a kontrolu žalovaného vyplývajúcu z . Žalobca poukázal aj na čl. A.4 bod 4. spoločenskej zmluvy žalovanej, podľa ktorého je na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia valného zhromaždenia, vrátane rozhodnutia o odvolaní konateľa, potrebný súhlas 100% hlasov všetkých spoločníkov. Vzhľadom na to, že pán U., ktorý je konateľom žalovaného, a ktorý porušuje svoje povinnosti a odmieta komunikovať, je zároveň aj jej spoločníkom, je podľa žalobcu vylúčené, aby došlo k jeho odvolaniu, keďže za toto rozhodnutie by musel hlasovať aj samotný pán U. ako spoločník žalovanej. Žalobca v danej súvislosti tak nemôže počítať so spoluprácou jediného konateľa a zároveň 25% spoločníka žalovanej, pána menom I. U. U.. Navyše ďalšou spoločníčkou žalovanej je pani X. J., ktorá s konateľom, pánom U. žije v jednej domácnosti, čo preukazuje aj zhodná adresa trvalého pobytu zapísaná v Obchodnom registri. Žalobca sa tak nezavinene ocitol doslova v patovej situácii, na ktorej riešení je nevyhnutným predpokladom (minimom), pokiaľ čo možno v najkratšom čase získať poznatky o tom, čo sa u žalovanej udialo, resp. deje. Keďže konateľ žalovanej, pán U., si svoje zákonné povinnosti plniť odmieta, domáha sa žalobca svojich práv byť informovaný o záležitostiach žalovanej a možnosti nahliadnuť do dokladov žalovanej cestou súdu. Žalobca by sa uvedenej ochrany mohol domáhať aj cestou klasickej žaloby na plnenie. Tu však poukázal na priemernú dĺžka súdneho konania v obchodných veciach vyše 21,6 mesiacov. Zohľadňujúc uvedené časové obdobie takmer dvoch rokov, ktoré by bolo potrebné na rozhodnutie vo veci samej, by na jednej strane neposkytlo žalobcovi garantovanú ochranu jeho práv v primeranom čase, t. j. došlo by k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou v zmysle judikatúry ESĽP, ako aj Ústavného súdu SR je, že súdna ochrana musí byť poskytnutá včas, inak sa míňa svojmu základnému účelu. Na strane druhej by sa žalovanej poskytol, v mene ktorej koná osoba, ohľadom ktorej je dôvodné podozrenie z páchania protiprávnej činnosti, takmer „neobmedzený“ časový priestor na zotrvanie v porušovaní

práv žalobcu. O to viac je v tomto prípade potrebné pomery upraviť bezodkladne, aby sa konateľovi žalovanej, ako osobe dôvodne podozrivej z protiprávnej činnosti, čo v najväčšej možnej miere zúžil priestor na prípadnú manipuláciu s dokladmi žalovanej, pričom žalobca poukázal aj na „náhodný“ požiar, resp. inej „straty“ účtovníctva, ktoré majú za následok nenávratné zneprístupnenie dokladov spoločnosti. Žalobca ako spoločník potrebuje bezodkladne zistiť, čo sa u žalovanej deje. Žalovanej poslal žalobca veľký obnos peňazí za účelom nákupu elektronického odpadu, no dostal len odpad bezcenný, bez toho aby vedel, čo sa stalo so zálohovými platbami. Pre konateľa žalovanej je jednoduché disponovať s peniazmi spoločnosti a odoslať ich kamkoľvek. Vzhľadom na to, že konateľ žalovanej so žalobcom odmieta komunikovať a informovať žalobcu o záležitostiach spoločnosti, žalobca sa dôvodne domnieva, že konateľ žalovanej spoločnosti s finančnými prostriedkami naložil spôsobom, ktorým nemal, resp. že tak plánuje urobiť alebo robí. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že tu existuje hrozba poškodzovania záujmov žalovanej, ako aj žalobcu ako jej spoločníka. Preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tohto sporu. Žalobca sa domáha poskytnutia informácií o záležitostiach žalovanej a nahliadnutia do dokladov žalovanej, pretože potrebuje naliehavo zistiť, čo sa u žalovanej deje, či sa tak deje s vedomím alebo bez vedomia konateľa, resp. ktoré osoby (zamestnanci) žalovanej mohli byť na takomto konaní účastné. Z uvedeného dôvodu má žalobca záujem oboznámiť sa aj s dokumentáciou ohľadom zamestnancov, aby vedel kto a čo mohol podpísať/odovzdať/prevziať a kto za čo nesie zodpovednosť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že sprístupnenie dokladov a poskytnutie informácii žalobcovi zo strany žalovanej je len prvým krokom - možnosťou utvorenia si obrazu, čo sa u žalovanej v skutočnosti dialo, resp. deje - ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešného uplatňovania si prípadných nárokov súvisiacich s náhradou škody, ktorú žalovanej, a teda v konečnom dôsledku jej spoločníkom, medzi ktorých patrí aj žalobca, pravdepodobne spôsobil konateľ žalovanej, pán U., ktorý za chod žalovanej nesie plnú zodpovednosť. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, berúc do úvahy trvajúci stav porušovania práv žalobcu zo strany žalovanej, že existuje potreba bezodkladnej (naliehavej) úpravy pomerov a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený. Žalobca má za to, že v posudzovanom prípade je obsah navrhovaného neodkladného opatrenia totožný s výrokom vo veci samej, ktoré by bolo vydané na podklade eventuálnej žaloby, a ani povaha veci nebráni tomu, aby súd takéto neodkladné opatrenie nariadil. Práve naopak, žalobca je toho názoru, že v danom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie práv žalobcu vyslovene žiadúce. Žalobca má za to, že prostredníctvom účinkov požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keďže navrhované neodkladné opatrenie procesne konzumuje potenciálnu žalobu vo veci samej, a preto s poukazom na citované ustanovenie nie je podľa jeho názoru potrebné, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Podľa názoru žalobcu z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v čl. II. a III. návrhu súčasne vyplýva opis dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - žalobca riadne preukázal svoju účasť ako spoločníka u žalovanej a teda svoje právo požadovať informácie ohľadom žalovanej a nahliadať do jeho dokladov, ako aj to, že žalovaná napriek preukázateľným výzvam toto právo žalobcu porušuje. Žalobca má za to, že je potrebná bezodkladná (naliehavá) úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá minimálne od konca leta 2019 a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť) - pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzením.

3. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. Právomocou súdu sa rozumie oprávnenie a povinnosť súdu riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou vadou konania, následkom ktorej je zastavenie konanie. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania súd vec následne postúpi príslušnému orgánu, teda orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať. V prípade, že nie je daná právomoc slovenského súdu alebo orgánu na konanie, súd vec po zastavení konania príslušnému orgánu nepostupuje. V danom prípade súd zistil, že strany sporu majú sídlo na území rôznych štátov a kontinentov, konkrétne žalobca má sídlo v Spojených štátoch amerických a sídlo žalovanej je na území Slovenskej republiky.

5. Vzhľadom na to, že žalobca nemá sídlo na území žiadneho členského štátu Európskej únie a súd si nemôže založiť svoju právomoc ani podľa článku 24 (výlučná právomoc) alebo článku 25 (voľba právomoci dohodou) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), neprichádza preto do úvahy aplikácia tohto Nariadenia. Právomoc je potrebné ďalej skúmať podľa právneho poriadku členského štátu, ktorému napadla žaloba, teda podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, konkrétne podľa v znení neskorších predpisov, o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „“).

6. Podľa ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

7. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, konkrétne Okresného súdu Levice, v zmysle kritérií zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa základnej zásady vyjadrenej v § 2 tohto zákona, založenie právomoci súdu podľa tam uvedených kritérií prichádza do úvahy, ak nie je právomoc určená medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Z dôvodu absencie medzinárodnej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy so Spojenými štátmi americkými, ktorá by riešila otázku právomoci, súd skúmal svoju právomoc na konanie podľa ustanovení - 47 .

8. Podľa § 37 ZMS ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

9. Keďže žalovaná má sídlo na území Slovenskej republiky, podľa je daná právomoc Okresného súdu Levice na rozhodnutie o návrhu žalobcu.

10. Čo sa týka rozhodného práva, toto súd posúdil podľa ustanovenia , podľa ktorého Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje práve podľa procesného predpisu, ktorým je , rozhodným právom je právo Slovenskej republiky.

11. Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

13. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa

ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.

20. Podľa prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

24. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

25. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

26. Podľa , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

27. Podľa § 122 odsek 2 „ObZ“, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

28. Podľa , konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

29. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladného upravenia pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posledne menovanom prípade žalobca musí aspoň osvedčiť, že protistrana koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu rozhodnutia, teda, že obava z ohrozenia je reálna. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne s tým, že právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenia bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a

oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

30. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

31. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia a to: či sú v danej veci splnené podmienky podľa , za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť teda - potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Súd po oboznámení sa s výpisom z obchodného registra žalovanej mal za preukázané, že žalobca je spoločníkom žalovanej. Právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je okrem iného i právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti, nahliadať do dokladov spoločnosti a právo na informácie o záležitostiach spoločnosti. Právo na informácie o záležitostiach spoločnosti je upravené v . Možnosť uplatňovať toto právo je pre spoločníka nevyhnutým z hľadiska prijímania rozhodnutí spoločníkom, ako i pri ochrane a presadzovaní jeho záujmov ako spoločníka v spoločnosti. Zákon právo na informácie formuluje ako právo spoločníka na všetky informácie týkajúce sa spoločnosti. K zúženiu rozsahu tohto práva preto nemôže dôjsť ani spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami. Spoločník má mať umožnené toto právo realizovať, ale nemôže ho vykonávať šikanóznym spôsobom. Realizáciu tohto práva spoločníka zabezpečujú konatelia spoločnosti, čo vyplýva aj z citovaného (spoločník má právo požadovať informácie od konateľov spoločnosti). Tak ako uvádza žalobca v žalobe, otázkou pasívnej vecnej legitimácie sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku pod sp. zn.: a uzavrel, že presadzovania práva na informácie o spoločnosti sa v súdnom konaní musí spoločník domáhať voči spoločnosti. Za spoločnosť potom uloženú povinnosť musí splniť konateľ. Ako je v citovanom súdnom rozhodnutí ďalej uvedené, napriek tomu, že zákon uspokojením týchto práv výslovne poveruje konateľov spoločnosti, ide o povinnosť spoločnosti voči jej spoločníkom, v mene ktorej koná jej štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľov. S prihliadnutím na uvedené je žalovaná pasívne vecne legitimovanou osobou v danom spore.

33. Z predložených listinných dokladov má súd osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanou práve v otázke realizácie práva spoločníka na informácie o spoločnosti. Žalobca preukázal, že tohto práva sa domáhal aj pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o čom predložil e - mailovú komunikáciu spolu s prílohami zo dňa 08.01.2019 (č. l. 64, 75-97), zo dňa 08.02.2019 (č. l. 63, 98-119) a zo dňa 07.31.2019 (č. l. 65, 120-143). Uvedené tiež vyplýva aj z výzvy zaslanej žalovanej prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu zo dňa 17.09.2019 (č. l. 57,58), pri ktorej však žalobca nepreukazuje aj jej doručenie tak žalovanej, ako aj konateľovi spoločnosti. Žalobca uvádza, že aj napriek žiadosti mu však požadované informácie poskytnuté neboli a preto sa domáha ich sprístupnenia aj v záujme ďalšieho uplatnenia nárokov v mene spoločnosti. Podľa názoru súdu je tak dostatočne preukázané, že žalobca ako spoločník spoločnosti sa uvedeným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha len realizácie svojho práva vyplývajúceho mu práve z postavenia spoločníka, ktorého realizácia mu je však bránená konaním konateľa. Zároveň, ako to uviedol žalobca, informácie, ktoré môže za danej situácie získať len takýmto spôsobom, využije aj v rámci realizácie ďalších práv ako spoločníka. Pokiaľ z návrhu vyplýva, že žalobcovi je konaním konateľa spoločnosti upierané jeho právo vyplývajúce mu zo zákona o záležitostiach spoločnosti, ako aj právo nahliadať do dokladov spoločnosti, súd je toho názoru, že je preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v zabezpečení realizácie práva spoločníka, ako aj v možnosti spoločníka po sprístupnení mu požadovaných údajov podniknúť ďalšie kroky v záujme svojom ako i v záujme spoločnosti. Dôvodnosť a trvanie nároku sú dané priamo ustanovením .

34. Žalobca v návrhu poukazoval na problémy zistené z kontroly z leta 2019, kedy bolo zistené, že výťažky zo zhodnocovania elektronického odpadu pochádzajúceho od žalovanej sú neobvykle nízke v porovnaní s elektronickým odpadom, ktorý žalobca nakupoval od iných dodávateľov. Poukázal na zásielky označené číslom Q. zo dňa 01.08.2019 (č. l. 95), Q. zo dňa 02.08.2019 (č. l. 118) a Q. zo dňa 31.07.2019, kedy bolo zistené, že hoci v náložných listoch bol deklarovaný elektronický odpad, zásielka obsahovala odpad obyčajný, neelektronický. Zároveň poukázal na faktúry, ktorými ako kupujúci uhradil žalovanej sumu 117.600,00 Eur, 123.900,00 Eur a 146.600,00 Eur. Vo všetkých prípadoch sa jedná o faktúry za obdobie roku 2019. Aj napriek uvedenému, že žalobca chce získať informácie, ako bolo naložené s danými finančnými prostriedkami a kto spôsobil naloženie neelektronického odpadu, žalobca sa domáha sprístupnenia informácii v požadovanom rozsahu už odo dňa, ako sa stal spoločníkom spoločnosti, pričom žalobca zároveň nešpecifikoval dátum, od akého obdobia mu konateľ spoločnosti bráni v možnosti oboznámiť sa s dokladmi spoločnosti. Aj napriek uvedenému, súd vyhovel návrhu v požadovanom rozsahu, čo sa týka začiatku lehoty, teda uložil žalovanej povinnosť sprístupnenia žiadaných listinných dokladov, ktoré boli podľa názoru súdu špecifikované jednoznačne s nemožnosťou ich zámeny a v súlade s ich označením v zmysle účtovných predpisov, práve od dátumu 17.08.2017, teda odo dňa, kedy sa žalobca stal spoločníkom žalovanej. Tú súd prihliadol aj na výzvu zo dňa 17.09.2019, kde žalobca poukazuje aj na vrátenie sumy 500.000 USD, ktorá mala byť poskytnutá konateľovi žalovanej ešte v roku 2017 pričom už v tejto výzve žalobca žiada o nahliadnutie do dokladov práve za obdobie rokov 2017 (ktorý nešpecifikuje dňom 11.08.2017), 2018 a 2019. Ak žalovaná v zmysle uvedenej výzvy neplnila, ako ani žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do jej dokladov, pričom žalobca nemá vedomosť ako bolo naložené s jeho platbami, keďže v roku 2019 mal byť zakúpený neelektronický odpad namiesto elektronického, je súd toho názoru, že návrh je dôvodný v časti začiatku obdobia od 11.08.2017, za ktoré majú byť žiadané doklady už sprístupnené, a to tak s prihliadnutím na dôvody uvádzané v návrhu, ako aj pre možnosť získania si kompexnejšieho obrazu o spoločnosti, toku finančných prostriedkov, so zameraním sa aj na vykonané zálohy práve zo strany žalobcu nielen v roku 2019, ale aj v roku 2017 a 2018. Čo sa týka roku 2017, tu sám žalobca prihliadol na tú skutočnosť, že spoločníkom žalovanej sa stal až od 11.08.2017 a za tento rok žiadal doklady až od uvedeného dňa. Z týchto dôvodov súd tak pri prvom ako aj druhom výroku, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v zmysle žalobného petitu a žalovanú zaviazal povinnosťou plnenia vo vzťahu k dokladom, informáciám už od 11.08.2017.

35. Žalobca koniec obdobia, za ktoré žiada sprístupniť požadované listinné doklady ohraničil „ do súčasnosti“. Súd, pridŕžajúc sa takto koncipovaného petitu návrhu, z ktorého je zrejmé, že žalobca žiada o sprístupnenie dokladov za presne ohraničené obdobie, vyhovel návrhu aj v časti ukončenia daného obdobia, avšak pre neurčitosť petitu v tejto časti, súd konkretizoval deň, za ktorý majú byť žalobcovi požadované doklady ešte predložené a to „do dátumu rozhodnutia“. Súd je toho názoru, že spôsob petitu ako bol koncipovaný žalobcom je v časti konca lehoty označeného „do súčasnosti“ nevykonateľný, pretože z takéhoto určenia nie je možné jednoznačne určiť deň, ktorý je potrebné považovať za posledný, na ktorý sa ešte vzťahuje navrhované neodkladné opatrenie. Keďže navrhované neodkladné opatrenie nebolo mienené aj do budúcnosti, pričom určenie konca lehoty „do súčasnosti“ súd považuje za neurčité, súd určil koniec lehoty tak, ako je uvedená v prvom aj druhom výroku tohto uznesenia.

36. Žalobca zároveň žiadal o možnosť vyhotovenia si zo sprístupnených dokumentov výpisy, odpisy a kópie, vrátane obrazových záznamov. Súd vyhovel navrhovanému neodkladnému opatreniu aj v tejto časti, pričom podľa názoru súdu nedošlo k rozšíreniu jeho oprávnenie nad rozsah zákonného ustanovenia citovaného , pretože tam uvedené oprávnenia sú uvedené len príkladmo, čo vyplýva zo slovného vyjadrenia: „najmä“, teda je možné požadovať aj iný spôsob oboznámenia sa s dokladmi spoločnosti, ako ten, ktorý je špecifikovaný v zákone (nahliadanie).

37. Súd vyhovel návrhu aj v časti, v ktorej žalobca žiada sprístupnenie informácii o zamestnancoch, aj keď žiadané informácie obsahujú ich osobné údaje. Tu súd opätovne odkazuje na citovanú zákonnú úpravu, ktorá okrem iného umožňuje spoločníkovi aj nahliadať do dokladov spoločnosti. Takýmito dokladmi sú aj pracovné zmluvy, ktoré identifikujú zamestnanca - fyzickú osobu, menom, priezviskom, adresou bydliska, ako aj dátumom jej narodenia. Pokiaľ spoločníkovi vyplýva zákonné právo na nahliadnutie do dokladu obsahujúceho všetky identifikačné údaje o zamestnancovi, nie je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, ak súd uložil žalovanej povinnosť menovite poskytnúť údaje o všetkých jej zamestnancoch s požadovanou identifikáciou. Z obsahu návrhu nie je možné zistiť, či pracovné zmluvy žalovanej obsahujú aj údaj o rodnom priezvisku zamestnanca, čo podľa súdu

nie je bežný údaj nachádzajúci sa v pracovnej zmluve, preto pri tomto údaji súd zaviazal žalovanú k povinnosti poskytnutia aj rodného priezviska len v tom prípade, ak žalovaná takýmto údajom disponuje. K uvedenému obmedzeniu súd pristúpil z dôvodu, aby žalovaná nebola zaťažená povinnosťou, na splnenie ktorej by daný údaj musela dohľadávať, resp. dotazovať samotných zamestnancov práve z dôvodu, že v dokladoch spoločnosti sa takýto údaj nenachádza. Podľa názoru súdu, na identifikáciu osoby aj z dôvodu jej nezameniteľnosti, je v konečnom dôsledku postačujúca aj identifikácia len menom, priezviskom, adresou pobytu a dátumom narodenia.

38. S poukazom na uvedené dôvody súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto uznesenia.

39. Súd zamietol návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti označením „najmä“, pretože v tejto časti súd považoval petit za neurčitý a nevykonateľný. Pokiaľ si má žalovaná splniť povinnosť stanovenú jej v nariadenom neodkladnom opatrení, táto musí byť špecifikovaná jednoznačne, bez možnosti prípadných nejasností, akú ďalšiu povinnosť si má ešte splniť, na čo by ale bol daný priestor práve pri uložení povinnosti spôsobom koncipovania petitu „najmä“, keďže takto koncipovaný petit znamená splnenie si nielen presne uloženej povinnosti, ale aj inej, v petite nešpecifikovanej, ktorú by žalobca mohol dodatočne vyžadovať od žalovanej bez toho, aby taká povinnosť bola priamo uložená v rozhodnutí. Preto v tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd taktiež zamietol návrh v časti stanovenia dňa, za ktorý sa ešte majú predložiť žalobcom požadované doklady a to z dôvodu jeho neurčitosti a teda nevykonateľnosti, ak bola povinnosť uložená „do súčasnosti“. Bližšie aj dôvody uvedené v odseku 35. tohto uznesenia.

40. Súd zároveň nestanovil lehotu na splnenie si povinnosti uloženej žalovanej tak, ako to žiadal žalovaný - „v lehote do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia“, a túto určil v súlade s . Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate vždy vykonateľné doručením. Poskytnutie lehoty na splnenie uloženej povinnosti (pokiaľ tak neustanovuje osobitný predpis) by nenapĺňalo účel, ktorý sa má neodkladným opatrením dosiahnuť, a to okamžitú úpravu pomerov medzi stranami. Z neodkladného opatrenia treba plniť ihneď. Navrhnutie 3-dňovej lehoty na plnenie tak bolo extra legem (mimo zákon) a zároveň nadbytočné, keďže žalovanej vznikne povinnosť plnenia v zmysle tohto uznesenia dňom jeho doručenia.

41. Nakoľko súd návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel, pričom žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (nakoľko nariadené opatrenie konzumuje vec samú), v zmysle , poučil žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Ide o inštitút následnej protižaloby povinnej strany za predpokladu, že žalobca bol s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Toto konanie, ktoré môže iniciovať žalovaný, sa môže týkať napríklad aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Aj keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol čiastočne zamietnutý, ako vyplýva z odôvodnenia, jedná sa o zamietnutie v minimálnej, nepatrnej časti („najmä“ a „do súčasnosti“), práve s ohľadom na neurčitosť návrhu v týchto častiach. Čo sa však týka konkretizovaných povinností, súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Z uvedeného možno prijať záver, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %.

44. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.