Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Ek/3124/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX E. – F. D., právne zast.: Advokátska kancelária Roštár – Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 858 731, proti povinnému: G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý H. XXX XX I., o vymoženie 3140 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, pod sp. zn. 322EX 920/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 12.10.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 3140 EUR s príslušenstvom, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 09.09.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2021 a vykonateľnosť dňa 17.09.2021 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd poverením sp. zn. dňa 22.10.2021 súdneho exekútora Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42 064 171, ktorý ju vedie pod sp. zn. 322EX 920/21 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 22.10.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 322EX 920/21 zo dňa 26.10.2021 bolo povinnému doručené do vlastných rúk 08.11.2021.

3. V priebehu konania, a to dňa 02.11.2021 bolo súdu doručené emailové podanie povinného označené ako ,,námietka zaujatosti a návrh na diskvalifikáciu exekútora z dôvodu jeho spoluúčasti na činnosť extrémistickej zločineckej organizácie“ spolu s prílohami, obsahom ktorého sa súd nezaoberal, nakoľko predmetné podanie nebolo podané v súlade s .

4. Dňa 07.12.2021 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie.

5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, nasledovné: ,,týmto z dôvodov nezákonného zasahovania do práve prebiehajúcich trestných konaní a do pôvodného konania a konania –AGH, vedených proti oprávnenému na NAKA, OSBA1 a AGH, z dôvodov žaloby podanej dňa 29.10.2021 na OSBA1 proti napadnutému rozsudku, ktorý je predmetom exekúcie ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení, podávam návrh na zastavenie ďalšej podvodnej protiprávnej exekúcie. Tak ako v minulosti aj táto exekúcia začala protiprávne, z pomsty na podnet členov extrémistickej zločineckej organizácie (EZO). Táto exekúcia je protiprávna, vedená ako odveta EZO za moje sťažnosti na korupciu a extrémizmus EZO a ako nezákonné marenie spravodlivosti v prospech oprávneného. Voči

ktorému je trestné konanie vedené. Keďže exekúcia začala na OSBB bez ohľadu na zákony, opäť bez mojej účasti, opäť bez predpísaného doručovania súdnych oznamov v cezhraničnom konaní a teda opäť svojvoľne, regionalisticky bez právneho dôvodu a nakoľko sú korupcia, regionalizmus, štátna diskriminácia a apartheid uplatňované na OSBB sudcami EZO v EÚ zakázané, navrhujem exekúciu zastaviť. Exekúcia je preto iba výsledkom sabotovania trestného konania a pôvodného konania – OSBA1, ktoré sú vedené proti oprávnenému na NAKA a/alebo na OSBA1. Jediným predmetom exekúcie nie sú existujúce záväzky oprávneného voči mne (povinnému) prejednávané v trestnom konaní a v pôvodnom konaní – OSBA1, ale neexistujúce, absurdné „peniaze na invalidný vozík“. Predmetom exekúcie začatej sudcami EZO totiž nemohol byť právom chránený nárok, ale jedine korupcia, podvody a marenie spravodlivosti. Oprávnený ma až do začatia ilegálneho rozhodcovského konania nikdy nekontaktoval, bol so prekvapený, keď mi až po doručení uznesení odvolacieho KSBA v pôvodnom konaní oprávnený doručil žalobu v ilegálnom rozhodcovskom konaní. Žalobu som s poukazom na už prebiehajúce pôvodné konanie jednoznačne odmietol vyjadrením zo dňa 03.07.2021. Následne ma oprávnený a rozhodca chceli podviesť zavádzaním o spôsobe doručovania elektronických podaní na ich rozhodcovský súd. Po mojich ďalších námietkach mi oprávnený a rozhodca iba oznámili zavedenie štátnej diskriminácie a apartheidu v ich legálnom rozhodcovskom konaní a už ma nekontaktovali. Aby som chránil svoje postavenie v pôvodnom konaní a aj preto, že celý postup oprávneného a rozhodcu bol protiprávny a zasahoval do mojich práv v trestných konaniach, doplnil som oznámenie v trestných konaniach a podal som na MSSR sťažnosť na korupciu a zneužitie sudcovských právomocí rozhodcom. O oprávnenom som však až do 22.10.2021 a doručenia upovedomenia o exekúcii dňa 05.11.2021 nepočul. Až nahliadnutím do ESS spisu v exekučnom konaní dňa 29.10.2021 som sa dozvedel, že oprávnený na základe napadnutého rozsudku vydaného v ilegálnom konaní dňa 09.09.2021 začal proti mne exekúciu na vymáhanie peňazí za neexistujúcu ,,dohodu o invalidnom vozíku“, ktoré peniaze som samozrejme nikdy nedostal. Nie len že medzi mnou a oprávneným nikdy žiadna dohoda o nákupe vymysleného invalidného vozíka neexistovala, ale neexistuje ani žiadna doložka o rozhodcovskom konaní. Oprávnený nikdy nepreukazoval ani platbu hotovosti na kúpu invalidného vozíku, na základe ktorej mal údajne vzniknúť jeho exekučný nárok. Keďže oprávnený a rozhodca postupoval protiprávne aj v ilegálnom rozhodcovskom konaní pričom porušili aj moje ústavné práva na spravodlivé súdne konanie, podal som žalobu proti ilegálnemu rozhodcovskému konaniu a žiadam zastaviť exekúciu, ktorá z ilegálneho rozhodcovského konania vznikla. Preto zo všetkých dôvodov, ktoré sú v tomto návrhu uvedené navrhujem exekúciu zastaviť.“

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to tak, že oprávnený nesúhlasí s predloženým návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Podľa názoru oprávneného nie sú dané žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, a preto oprávnený navrhuje, aby súd tento návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je exekučným titulom na účely tohto zákona aj vykonateľné rozhodnutie vydaní v rozhodcovskom konaní vrátanie zmieru v ňom schváleného.

12. Podľa o rozhodcovskom konaní účinného v rozhodnom čase (ďalej len „“), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

16. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, súhrn urážajúcich tvrdení na sudcov, rozhodcu a osoby, ktoré majú podiel na rozhodnutiach v pôvodnom konaní. Ďalej uviedol, že oprávnený začal proti nemu exekúciu na vymáhanie peňazí za neexistujúcu ,,dohodu o invalidnom vozíku“, a tieto peniaze nikdy nedostal. Uviedol, tiež, že medzi ním a oprávneným nikdy žiadna dohoda o nákupe vymysleného invalidného vozíka neexistovala, a neexistuje ani žiadna doložka o rozhodcovskom konaní. Oprávnený nikdy nepreukázal ani platbu v hotovosti na kúpu invalidného vozíku, na základe ktorej mal údajne vzniknúť jeho exekučný nárok.

19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 16.01.2013: „Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.

20. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. -54 zo dňa 05.09.2018 ,,Pri aplikácii uvedených všeobecných zásad na daný prípad ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že exekúcia vedená sťažovateľkou proti povinnému sa týka peňažného nároku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter a opiera sa o exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Nie sú nejaké pochybnosti o tom, že žalovaný sa v rámci rozhodcovského konania v podstate nijako nebránil, existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy, ale ani právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nenamietal a nevyužil ani možnosť žaloby na príslušnom súde, ktorou by sa mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.“

21. Exekučný súd zrušením v o rozhodcovskom konaní v platnom znení od 01.01.2015 nemá akúkoľvek právomoc meritórne a procesne preskúmavať rozhodcovský rozsudok (rozhodcovské uznesenie) a týmto rozhodnutím v celej miere viazaný. Nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie je od 01.01.2015 pre exekučný súd vždy vecou rozhodnutou - ,,res iudicata“.

22. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Keďže povinný súdu nepredložil relevantné dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je

oprávnený a zároveň povinný ,,ex offo“ rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.