Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/4/2019

Potvrdené rozhodnutím 7CoP/25/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci navrhovateľky: P. A., nar. X.X.XXXX, bytom K. E. XX, do plnoletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dcéra rodičov - matky: S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E. XX, právne zastúpená JUDr. Lenkou Špiriakovou, PhD., advokátkou so sídlom J.C. XX, X., a otca: C. A., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, K. E., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom L.. D. XX, G., o zvýšenie výživného, na odvolanie rodičov maloletej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/4/2019-238 zo dňa 5. decembra 2019, takto rozhodol: Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

P. A., nar. 4. 2. XXXX,

Bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov - matky: S. A., nar. XX. 2. XXXX, bytom K. E. XX, právne zastúpená JUDr. Lenkou Špiriakovou, Ph.D., advokátkou so sídlom J. Milca 11, Žilina, a otec: C. A., nar. 9. 8. XXXX, bytom X. XXX/XX, K. E., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, AK Námestie slobody 22, Prievidza, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. sumou 90 € mesačne od 1.9.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 31.12.2019 v sume 480 € do 30 dní od doručenia rozsudku k rukám matky.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. - 79 zo dňa 7.11.2013 v časti úpravy výživného na mal. P..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2018 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. P. s poukazom na nárast nákladov na dieťa, ktoré študuje na strednej školy, pričom otec nejaví o dcéru záujem, nestretáva sa s ňou, ani jej neposkytuje vecné plnenia. Výživné navrhla zvýšiť od 1. 9. 2017 na sumu 170 € mesačne.

2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s poukazom na jeho príjmové pomery, keďže je už starobný dôchodca; spätné zvýšenie výživného považoval za nedôvodné. Pokiaľ sa s dcérou nestretáva, je to kvôli správaniu matky k nemu.

3) Maloletá Tímea sa k veci vyjadrila písomne, opísala spolužitie s otcom ako veľmi zlé, naproti tomu má s matkou dobrý vzťah. Poukázala na to, že jej štúdium aj vodičský preukaz stoja veľa peňazí, a preto by otec mohol na jej výživu prispievať viac.

4) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11) Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -79 zo dňa 7. 11. 2013, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania, vtedy maloleté deti boli zverené matke a výživné bolo určené na B.a vo výške 80 € a na P. vo výške 60 € mesačne. Otec bol vtedy zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom 550 € a matka bola zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku s priemerným čistým príjmom 720 €. Maloletá P. navštevovala 5. ročník základnej školy.

12) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, takže sú splnené vecné podmienky pre zmenu posledného rozsudku.

13) Čo sa týka otca, tento je aktuálne starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok vo výške 397 € (rok 2018) až 407 € (rok 2019). Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, taktiež starobnou dôchodkyňou, ktorej zdravotný stav je dlhodobo zhoršený. Opatrovateľský príspevok za starostlivosť o svoju matku otec aktuálne rieši.

14) Matka naďalej pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. V roku 2018 dosahovala hrubý príjem 1.266 € mesačne (v roku 2018 bol celkový príjem matky 17.900 €) a v roku 2019 príjem 1.268 € mesačne. Z tohto príjmu matka platí štvrťročne odvody v roku 2018 v sume 1.356 € a v roku 2019 v sume 1.020 €, príspevok živnostenskej komore 38 € mesačne a náklady na cestovné do práce činia cca 100 € mesačne.

Matka (na Slovensku) žije v prenajatom byte o výmere 37 m2, v ktorom nájme činí 300 € mesačne; býva tam aj so svojím priateľom, ktorý je zamestnaný ako kuchár. Od augusta 2019 došlo k zvýšeniu nájomné na sumu 350 € mesačne. Matka nadobudla starší rodinný dom - drevenicu, ktorý vyžaduje podstatnú rekonštrukciu, pretože je bez vody, elektriny a ústredného kúrenia. Matka tiež poberá rodinné prídavky vo výške 128 € na maloletú P.. Matka spláca úver, ktorý vzala na preklenutie dočasného obdobia po rozvode vo výške 6.400 € v mesačnej splátke 262 €.

15) Otec v 2/3-inách a matka v 1/6-ine sú spoluvlastníkmi rodinného domu spolu s priľahlými pozemkami v kat. území K. E.. Medzi rodičmi sa vedie aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otec je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla Daewoo Kalos, rok výroby 2004. Matka je vlastníkom nepojazdného motorového vozidla, rodinného domu v kat. území Dolný Vadičov (už uvedená drevenica) a podielovou spoluvlastníčkou urbárnych nehnuteľností v katastrálnom území Dolný Vadičov. Vzhľadom na lokalitu uvedených nehnuteľností, ich vek a prípadne spoluvlastníctvo, súd konštatuje, že rodičia nevlastnia majetok, z ktorého by mohli získať podstatný výnos, či ktorý by zvyšoval ich životnú úroveň. Nehnuteľnosť - stavba vlastnená matkou aktuálne nedokáže zabezpečiť ani trvalé bytové potreby, nehnuteľnosti vlastnené otcom zabezpečujú bytové potreby jeho a jeho matky.

16) Čo sa týka úverového zaťaženia rodičov, súdu sa javí ako neprimerané, že otec vzal v priebehu roka 2017 dva úvery spolu prevyšujúce 10 tisíc eur; skutočnosť, že by prostriedky boli použité na údržbu nehnuteľnosti, ako otec pôvodne tvrdil, nebola v konaní otcom preukázaná (ale nie je ani vylúčená). Pokiaľ sám otec počas konania doplnil, že jeden úver vzal na vyplatenie matky zo spoluvlastníctva, ide o predčasné rozhodnutie zo strany otca, keďže k žiadnej dohode o vyporiadaní medzi matkou a ním zatiaľ nedošlo. Osobitne je nutne poukázať na celkové náklady spojené s úvermi (RPMN), ktoré dosahujú cca 11 -12 % ročne. Matka na opravu rodinného domu vzala pôžičku 8 tisíc eur, úverom vo výške 17 900 € refinancovala predchádzajúce záväzky, použitie prostriedkov z ktorých odôvodnila nákladmi, ktoré mala na presťahovanie rodiny po rozvode manželstva. Nakoľko mesačné splátky presahujú 400 €, javia sa ako neprimerané vzhľadom k príjmovým pomerom matky.

17) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

18) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.

19) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

20) V danej veci je celkom zjavné, že otec vzhľadom na svoj vek a aj zdravotný stav, keďže trpí vysokým krvným tlakom, bolestivým syndrómom driekovej chrbtice, artrózou pravého bedrového zhybu

a bolestivým syndrómom ľavej nohy, nie je schopný už zamestnať sa na riadnu pracovné zmluvu a takto dosahovať príjem. Súd však konštatuje, že nie je vylúčené, aby otec si čiastočne privyrábal nejakou brigádou a to napriek tomu, že sa stará o svoju matku, ktorá je však chorá už dlhodobo; sám otec uviedol, že sa o ňu stará od 6. rokov svojho veku, nakoľko v tom čase mala úraz. Súd dospel k záveru, že otec je/mal by byť schopný zabezpečiť si navyše príjem vo výške 50 € mesačne a to či už brigádnou činnosťou alebo aj napríklad pestovaním plodín či chovom zvierat (i ušetrené peniaze na stravovanie napríklad dopestovaním plodín či dochovaním zvierat je možno považovať za príjem), nakoľko súd považuje v konaní za preukázané, že otec sa takejto činnosti venoval v minulosti a venuje sa mu dosiaľ v obmedzenej miere. I chovateľstvom psov by otec mohol zlepšiť svoju situáciu. Otec by mal vyvinúť maximálne úsilie, aby mohol plniť vyššie výživné, ako tomu bolo dosiaľ. Súd teda pri určovaní výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 450 € mesačne.

21) Čo sa týka matky, jej príjem zodpovedá jej potenciálu, doterajšej praxi a zdravotnému stavu.

22) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:

23) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

24) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

25) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať

dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

26) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

27) V danej veci súd za primerané výdavky maloletej považuje 300 € mesačne (štandardné výdavky stredoškoláka) bez sporenia či poistenia, nakoľko takéto náklady nie sú primerané životnej úrovni rodičov, tak ako ich súd opísal vyššie. Ďalšími osobitnými nákladmi sú náklady na bývanie, ktoré hradí výhradne matka. Je nutné tiež prihliadnuť k tomu, že matka je poberateľkou rodinných prídavkov, ktoré by primárne mali byť použité na krytie časti týchto výdavkov. K osobnej starostlivosti o maloletú súd neprihliadal, keďže táto je na prahu dospelosti a teda je už samostatná.

Určenie výživného

28) Vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu a má podstatné výdavky na s tým spojené, hlavne na zabezpečenie školských pomôcok, cestovanie, nevyhnutné kultúrne vyžitie, je na mieste, aby otec zo svojho príjmu uhradil 20 % na výživu maloletej, čomu zodpovedá suma 90 € mesačne. Je nutné prihliadnuť, že otcovi od posledného určenia výživného ubudla vyživovacia povinnosť ako aj k tomu, že sa iným spôsobom na výžive maloletej nepodieľa. Dôvody, pre ktoré sa tak deje, sú v tomto prípade irelevantné. Otcovi nič nebránilo poskytovať čo i len na diaľku aspoň drobné vecné či finančné plnenia a to priamo maloletej a to bez ohľadu na to, či mu v stretávaní s maloletou bráni matka, ide celkovo o zlé vzťahy, alebo náklady spojené s takýmto stykom vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov.

29) Výživné súd zvýšil počnúc mesiacom september 2018, keď maloletá nastúpila na strednú školu, s čím bol jednoznačne spojený podstatný nárast výdavkov. Matka podala návrh na zvýšenie výživného v primeranej lehote aj s poukazom na to, že pracuje v zahraničí, ktoré okolnosti súd vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil ako dôvody osobitného zreteľa pre spätné zvýšenie výživného (teda zvýšenie výživného o cca dva mesiace pred podaním návrhu). Je správny argument matky, že otec dobrovoľne k zvýšeniu výživného nepristúpil, aj keď si uvedenej okolnosti musel byť vedomý. Iné dôvody pre zvýšenie výživného pred týmto dátumom, ku ktorým by sa dalo prihliadnuť a ktoré by bránili k podaniu návrhu, súd nezistil.

30) Otec je povinný uvedené zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

31) Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32) Keďže otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, vznikol mu nedoplatok na zvýšenom výživnom vo výške 480 € (16 mesiacov x 30 €). Keďže otec disponuje finančnými prostriedkami získanými z úverov, súd mu stanovil lehotu 30 dní od doručenia rozsudku; rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú totiž predbežne vykonateľné. Okrem toho, výživné má prednosť pred inými výdavkami.

33) Nakoľko neboli zistené osobitné okolnosti, pre ktoré by to bolo spravodlivé, a toto konanie súd považuje za štandardné, žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania podľa .

34) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania ( a ), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.