Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-126-2019.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/126/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému Q. W., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/2/2018 zo dňa 29.11.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. decembra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Q. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/2/2018 zo dňa 29.11.2018 bol obžalovaný Q. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.01.2017 v čase okolo 02:20 hodine v Bratislave na R. T. v blízkosti pizzerie „I.“ bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného Q. Y. a jeho sestru, poškodenú B. Y. a to tak, že najskôr zozadu od chrbta pristúpil k poškodenému Q. Y., tohto zozadu udrel zovretou päsťou do oblasti hlavy, následne poškodeného odtiahol do stredu cesty k električkovému koľajisku, kde sa obžalovaný tváril, že sa chce s poškodeným rozprávať a keď to poškodený nečakal, udrel poškodeného päsťou spredu do tváre do lícneho oblúku, následne odišiel smerom na zastávku MHD na S. námestie, kedy k obžalovanému pristúpila poškodená B. Y., ktorá začala na obžalovaného kričať a nadávať z dôvodu, že zbil jej brata, kedy obžalovaný chytil poškodenú a zhodil ju na zem, pričom pri páde si zranila zadnú časť hlavy, následne keď poškodená vstala zo zeme, obžalovaný ju zovretou päsťou udrel do oblasti nosa a do oblasti oka, čím obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému Q. Y. zranenia a to zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny, jarmového oblúka a spodiny očnice vľavo s pomliaždením výstupu podočnicovej vetvy trojklanného nervu s dobou liečenia do 28 dní so sťažením obvyklého spôsobu života 7 dní a poškodenej B. Y. obžalovaný spôsobil zranenia a to pomliaždenie okolia pravej očnice s minimálnym krvácaním pod spojivkou a pomliaždenie záhlavia s dobou liečenia do 7 dní bez sťaženia obvyklého spôsobu života poškodenej. Za to mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze používania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Q. W., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že namieta výrok o vine, pri ktorom sa plne pridržiava záverečnej reči s tým, že rozhodnutie o vine obžalovaného je výlučne dané odlišným hodnotením vykonaných dôkazov zo strany súdu. Pokiaľ ide o výrok o treste tak považuje za nutné uviesť, že na rozhodnutie o uložení primeraného obmedzenia
spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok neboli splnené podmienky a tento výrok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd pri ukladaní tohto obmedzenia vychádzal výlučne z internetovej komunikácie medzi poškodenou a obžalovaným, pričom pokiaľ ide o obžalovaného tak v priebehu konania nebolo zisťované použitie alkoholických nápojov a už vôbec nie, že by alkohol alebo iná omamná látka mala mať podstatný vplyv na konanie obžalovaného popísané v skutku. V tejto časti nebola zohľadnená možnosť, že obžalovaný svoje tvrdenie o väčšej intoxikácii alkoholom mohol použiť len ako vyviňujúci respektíve ospravedlňujúci argument za exces v správaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., alternatívne, ak by odvolací súd dospel k záveru, že v časti výroku o vine je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne navrhol, aby rozhodol o zrušení primeraného obmedzenia uloženého vo výroku o treste.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného ako aj poškodených osôb, ktorí sa na verejné zasadnutie nedostavili, žiadnym spôsobom sa neospravedlnili, pričom o konaní verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby, alternatívne, aby z výroku o treste vypustil obmedzenie spočívajúce v zákaze používania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby.
Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa venoval v prejednávanej trestnej veci náležitú pozornosť všetkým okolnostiam prípadu, ktoré posudzoval z hľadiska naplnenia objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinov, zo spáchania ktorých uznal obžalovaného vinným.
Odvolací súd považuje za nepochybne preukázané, a to hlavne zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia V.. Q.. X. J., D.., že poškodený Q. Y. utrpel niekoľko hodín pred ošetrením, t. j. dňa 21.01.2017 zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny, jarmového oblúka a spodiny očnice vľavo s pomliaždením výstupu pod očnicovej vetvy trojklaného nervu s dobou liečenia cca 28 dní. Poškodená B. Y. utrpela dňa 21.01.2017 pomliaždenie okolia pravej očnice s minimálnym krvácaním pod spojivku a pomliaždenie záhlavia s dobou liečenia do 7 dní. Dokumentované zranenia boli spôsobené jednorazovým a neopakovaným účinkom priameho, tupého a tvrdého násilia pôsobiaceho priamo na centrálnu časť tváre (okolie očnice) oboch poškodených a u poškodenej B. Y. aj na oblasť vlasatej časti hlavy v záhlaví. Popísaným zraneniam zodpovedá úder päsťou alebo lakťom, prípadne kop kolenom do centra tváre poškodenej osoby
Z uvedeného znaleckého posudku možno vyvodiť aj to, že išlo o zranenia poškodených, ktoré boli čerstvé, t. j. nešlo o zranenia, ktoré by vznikli alebo mohli vzniknúť pred vyššie uvedeným dátumom, pričom z hľadiska ich mechanizmu vzniku vznikli násilným konaním inej osoby a to údermi päsťou na oblasť hlavy (tváre) poškodených osôb. Zo znaleckého posudku je zjavná aj skutočnosť, že zranenia, ktoré utrpeli poškodené osoby nemohli vzniknúť napríklad náhodným pádom poškodených osôb na zem a podobne, ale boli spôsobené fyzickým útokom zo strany inej osoby. Navyše, znalec pripustil, že zranenia poškodených mohli byť spôsobené takým spôsobom, ako to popisujú poškodené osoby.
Vzhľadom na uvedené dokazovanie, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, aj krajský súd je názoru, že bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, nakoľko poškodené osoby preukázateľne utrpeli zranenia popísané v obžalobnom návrhu s tým, že mechanizmus vzniku zranení bol znalecky ustálený ako úder päsťou do tváre, či na oblasť hlavy poškodených osôb. Rovnako tak je z vykonaného dokazovania zrejmé, že k zraneniu poškodených osôb došlo dňa 21.01.2017 a boli poškodeným osobám spôsobené inou osobou.
Pokiaľ ide o charakter utrpených zranení, tak odvolací súd je názoru, že zranenie poškodeného Q. Y. je nutné posúdiť ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., nakoľko poškodený utrpel zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie ako aj liečenie, počas ktorého mal poškodený nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života. Podstatné sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného spočívalo v bolestivosti zranenia, zhoršeného dýchania, či opatrnosťou pri nosovej hygiene.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní taktiež bez rozumných pochybností vyplýva, že osobou, ktorá poškodené osoby fyzicky napadla na mieste verejnosti prístupnom a spôsobila im zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku bol práve obžalovaný Q. W..
Poškodený Q. Y. vypovedal, že ešte v podniku TT. sa dostal do verbálneho konfliktu s neznámou osobou, ktorou nebol obžalovaný a ktorý potom ako opustili predmetný podnik bol k nemu agresívny a poškodený ho od seba odstrčil. Následne ho zozadu úderom do hlavy napadol obžalovaný. Poškodený potom dostal úder päsťou do hlavy od obžalovaného. K úderu došlo z ničoho nič, zacítil veľkú bolesť a po odchode z miesta činu mu začala puchnúť tvár. Na druhý deň mal hlieny plné krvi a jeho oko vyzeralo katastrofálne a preto išiel na pohotovosť.
Poškodený Q. Y. následne pri vykonávaní rekognície nepochybne označil práve obžalovaného, za osobu, ktorá ho fyzicky napadla.
Poškodená B. Y. vypovedala, že obžalovaný zozadu napadol poškodeného úderom do hlavy a potom ho udrel päsťou spredu. Ona kričala a snažila sa ho (obžalovaného) odtiahnuť od poškodeného, pričom obžalovaného aj poškriabala. Obžalovaný ju potom dvakrát udrel a dvakrát zhodil na zem s tým, že prvýkrát ju chytil za vlasy a sotil ju na zem, druhýkrát jej dal päsťovku, v dôsledku čoho spadla na temeno hlavy.
V tomto smere poukazuje krajský súd aj na obsah telekomunikačnej prevádzky medzi poškodenou B. Y. a obžalovaným, ktorú obžalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, a v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že priznáva, že bol kkt, moc si z toho nepamätá, najebaný bol a má dáke problémy a asi možno hľadal konflikt, ale má ponaučenie. Ďalej uvádza, že nechce pôsobiť ako chudák, ktorý bije ženy a „ja som bil tvojho brata lebo mi bolo povedané, niekto ho tam bil, ja som len raz a odišiel od neho, ale ty si to videla“. Poškodená mu na to odpovedá, že „bil si ho ty“.
Z uvedeného obsahu predloženej telekomunikačnej komunikácie je zjavné, že obžalovaný pripustil, že to bol práve on, kto udrel poškodeného ako aj poškodenú, t. j. nie iná osoba, pričom pripustil, že sa tak stalo z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu a „potreboval konflikt“.
Krajský súd je názoru, že výpovede poškodených sú vierohodné, nakoľko ich podporuje znalecké dokazovanie znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia z hľadiska mechanizmu vzniku zranení ako aj výsledky rekognície a v neposlednom rade aj obsah telekomunikačnej komunikácie medzi poškodenou a obžalovaným. Už bolo uvedené vyššie, že z predmetného znaleckého dokazovania ako aj lekárskych správ o zraneniach poškodených osôb je zrejmé, že poškodené osoby skutočne utrpeli zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že tieto zranenia boli čerstvé a vyžadovali si ošetrenie a následné liečenie. Rovnako tak znalecké dokazovanie potvrdilo, že utrpené zranenie mohlo reálne vzniknúť údermi päsťou na oblasť hlavy (tváre) poškodených. Poškodený Q. Y. podal trestné oznámenie na druhý deň po fyzickom napadnutí, následne opoznal obžalovaného ako páchateľa stíhaného skutku, čo potvrdila aj komunikácia poškodenej s obžalovaným, z ktorej je mimo rozumné pochybnosti zjavné kto bol páchateľom a aký bol priebeh skutku.
Nič z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že by mohol byť priebeh skutkového deja iný než ho popísali poškodené osoby, ktorých výpovede, a to aj z hľadiska mechanizmu vzniku zranení, potvrdzuje znalecké dokazovanie, či komunikácia obžalovaného s poškodenou. Napokon, poškodené osoby nemali žiadny dôvod na to, aby si svoje výpovede vymýšľali a krivo usvedčovali práve obžalovaného, s ktorým nemali predtým žiadne konflikty a nemali žiadny motív si vymýšľať trestnú činnosť, či vymýšľať si jeho páchateľa, ak by im zranenia spôsobila iná osoba.
Vzhľadom k uvedenému považuje krajský súd za neprijateľný taký priebeh skutkového deja, ktorí následne v trestnom konaní uvádzali obžalovaný a svedok J. U., t. j., že poškodeného obžalovaný neudrel, len sa strkali a až následne, keď poškodený odišiel vyšla z kebabu poškodená, ktorá začala na neho kričať, potom ho biť a škriabať po tvári. Predmetnú obhajobu obžalovaného hodnotí aj krajský súd, v zhodne so súdom prvého stupňa, za nedôveryhodnú a motivovanú len snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchané protiprávne konanie voči poškodeným, nakoľko sám obžalovaný sa fakticky priznal k útoku na poškodených v komunikácii s poškodenou a navyše, jeho verzia priebehu skutkového deja, ktorú prevzal aj svedok J. U. je nelogická, nakoľko ak by poškodená vyšla von z podniku až po konflikte obžalovaného s poškodeným, nevidela by ho a ani by nemala žiadny dôvod vystúpiť na obranu poškodeného škrabaním obžalovaného. Navyše, pokiaľ by obžalovaný nebol páchateľom stíhanej trestnej činnosti, nemal by žiadny dôvod, aby komunikoval s poškodenou tak, ako to vyplýva z obsahu ich vzájomnej komunikácie.
Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu v podanom odvolaní poukazoval na argumentáciu prednesenú v záverečnej reči, tak na jej obsah podrobne reagoval súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku a to v súlade s logickým hodnotením vykonaných dôkazov, ktorému nie je čo vytknúť, pričom v rámci odvolacieho konania už žiadne iné (nové) námietky nezazneli.
Súd prvého stupňa teda postupoval správe, keď s poukazom na vyššie uvedené dokazovanie uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V tomto smere krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku (s. 8 a 9 odôvodnenia), ktorého závery, z hľadiska použitej právnej kvalifikácie, si plne osvojuje a bez nutnosti ich opakovať na ne v podrobnostiach odkazuje.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní úhrnného trestu, keď primárne vychádzal z trestnej sadzby závažnejšieho zo zbiehajúcich sa prečinov, t. j. z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 364 ods. 1 Tr. zák. (trestná sadzba v rozpätí až na 3 roky) s tým, že správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že sa obžalovaný dopustil stíhaným skutkom viacerých trestných činov. Vzhľadom k uvedenému nedošlo k zákonnej úprave dolnej alebo hornej hranice trestnej sazdby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona.
Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že pre nápravu obžalovaného bude postačovať uloženie prevýchovného podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok) so stanovením primeranej skúšobnej doby (24 mesiacov), pretože obžalovaný pred a aj po spáchaní trestného činu viedol riadny život a je možné dôvodne predpokladať, že z jeho strany išlo len o mimoriadne vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života. Na strane druhej nebolo však možné prehliadnuť, že obžalovaný útočil z banálnych dôvodov na iné osoby údermi do oblasti tváre a spôsobil im rôzne zranenia. Práve preto neprichádzalo do úvahy len uloženie samostatného alternatívneho trestu (napríklad peňažného trestu).
Dôvodným sa taktiež javí uloženie obmedzenia obžalovanému, ktoré spočíva v zákaze užívať alkoholické nápoje a iné návykové látky v priebehu skúšobnej doby, nakoľko z výpovede obžalovaného je zrejmé, že bezprostredne pred spáchaním stíhaného skutku užíval alkoholické nápoje, čo potvrdil aj v komunikácii s poškodenou, kde zdôraznil, že bol značne pod vplyvom alkoholu ako aj to, že má problémy a možno hľadal konflikt. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného je krajský súd názoru, že z tejto časti vykonaného dokazovania sa dá ustáliť, že na neprimeranom konaní obžalovaného voči poškodeným osobám sa podieľalo užívanie alkoholu zo strany obžalovaného a zohralo svoju negatívnu úlohu v
spôsobe riešenia konfliktu zo strany obžalovaného. Za takýchto okolností bolo uloženie uvedeného obmedzenia obžalovanému plne opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.