Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Csp-97-2019.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Subarea
10Csp/97/2019
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne Y. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. Y. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, proti žalovanému SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Žilina, Dlhá 95C, IČO: 44 769 911, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa použitia Prílohy č. 1 k Zmluve o pôžičke/Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 15. 11. 2013.
Žalovanému sa ukladá povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Palúčanská 25, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Prílohy č. 1 k Zmluve o pôžičke/Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 15. 11. 2013, do 3 dní od doručenia uznesenia.
Žalovaný sa poučuje, že môže voči žalobkyni podať žalobu vo veci samej o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku zo Zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k Zmluve o registrácii č. 021428/14.11.13, uzavretej dňa 1. 8. 2014.
Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18. 11. 2019, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Prílohy č. 1 k zmluve o pôžičke/Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 15. 11. 2013, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii číslo 021428/14.11.2013 zo dňa 1. 8. 2014 a vykonať oznámenie jej zamestnávateľovi Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Súčasne navrhla, aby bol žalovaný poučený o možnosti podať proti nej žalobu o zaplatenie dlžných splátok pôžičky zo Zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii číslo 021428/14.11.2013 zo dňa 1. 8. 2014. V návrhu uviedla, že dňa 14. 11. 2013 sa zaregistrovala na webovej stránke žalovaného ako potencionálny žiadateľ o poskytnutie pôžičky, čím došlo k uzavretiu zmluvy o registrácii č. 021428. Dňa 15. 11. 2013 podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť každej jednej zmluvy o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzatváraná medzi veriteľom a dlžníkom podľa všeobecných obchodných podmienok na diaľku, prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón. Dňa 1. 8. 2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. 021428/14.11.2013, na základe ktorej jej žalovaný poskytol pôžičku vo výške 350 eur, za odplatu vo výške 35,30 eura. Celková čiastka spojená s poskytnutím pôžičky predstavovala 385,30 eura. Pôžičku sa zaviazala vrátiť do 15 dní od jej poskytnutia. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú pre
absenciu náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj z dôvodu jej rozpornosti s dobrými mravmi, resp. obchádzania zákona, keďže bola uzatvorená skôr, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárový typ dohody, ktorý nemala možnosť ovplyvniť, dohoda nebola individuálne dojednaná. Preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok z jeho mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide tak o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa. Pohľadávka žalovaného je, navyše, v celom rozsahu premlčaná, nakoľko sa zaviazala vrátiť istinu pôžičky spolu s odplatou do 15 dní od poskytnutia pôžičky, teda k splatnosti pôžičky došlo dňa 16. 1. 2014. Trojročná premlčacia doba preto uplynula dňa 16. 1. 2017. Uzavretá zmluva o pôžičke je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu porušenia zákonného ustanovenia § 10d ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 - 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. pri dojednávaní odplaty v zmluve. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, dostupných na stránke T. H. G., bola priemerná úroková miera vo výške 8,25 %, najvyššia prípustná výška odplaty teda predstavovala 16,50 %. Uzavretá zmluva o pôžičke uvádzala odplatu vo výške 560,72 % ročne. Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 1. 8. 2016 a objektívna trojročná premlčacia doba dňa 1. 8. 2017. Zmluva o úvere je neplatný právny úkon a zároveň pohľadávka žalovaného z uvedenej zmluvy o pôžičke je premlčaná, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie, na ktoré nemá nárok. Listom zo dňa 21. 10. 2019 žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok z jej mzdy. Skutkový a právny stav preto umožňuje siahnuť žalovanému na jej majetok prostredníctvom zamestnávateľa, na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, preto nie je potrebné uložiť jej povinnosť podať žalobu vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu a žalovanému nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže má možnosť uplatňovať si svoje nároky súdnou cestou.
2. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav:
3. Žalovaný listom zo dňa 21. 10. 2019 požiadal Liptovskú nemocnicu s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne v celkovej sume 449,80 eura, pozostávajúcej z dlžnej čiastky 378,24 eura, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 66,74 eura, provízie za vymáhanie vo výške 132,95 eura, po odpočítaní splatenej sumy 128,13 eura. Vymáhaná pohľadávka predstavuje pohľadávku z úveru vo výške 350 eur, poskytnutého žalobkyni dňa 1. 8. 2014, ktorý bola povinná vrátiť do 14. 10. 2014. V žiadosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sa s ním dohodla na uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka dňa 14. 11. 2013. Žiadosť bola zamestnávateľovi žalobkyne doručená dňa 22. 10. 2019. Žalobkyňa na žiadosti uviedla svoje stanovisko dňa 7. 11. 2019, podľa ktorého nesúhlasí so zrážkami zo mzdy, nakoľko pohľadávka je premlčaná.
4. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný (ešte s obchodným menom River Euro, s.r.o.) ako veriteľ uzatvorili dňa 15. 11. 2013 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, označenú ako Príloha č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť každej jednej zmluvy o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti uzatváraná medzi veriteľom a dlžníkom podľa bodu 2 zmluvných podmienok, a to na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS). V článku 6 dohody žalobkyňa ako dlžník prehlásila, že v prípade neplnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvných podmienok súhlasí s dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa a súčasne udeľuje svoj súhlas, aby platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy vo výške prípustnej ustanoveniami §§ 276 - 281 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok formou pravidelných mesačných splátok vykonaných zrážkami zo mzdy v prospech účtu veriteľa.
5. Dňa 1. 8. 2014 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom Zmluva č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k Zmluve o registrácii č. 021428/14.11.13, predmetom ktorej
bolo poskytnutie pôžičky vo výške 350 eur. V článku 1 zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnutú pôžičku žalovanému vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 35,30 eura. Celkovo sa zaviazala zaplatiť najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky sumu 385,30 eura. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 560,72 %. Podľa článku 2 zmluvy, lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty bola dojednaná na 15 dní a začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
12. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola osvedčená (teda nemusí byť preukázaná) existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Neodkladné opatrenie musí zodpovedať aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, teda právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú stranu neprimerane a nad nevyhnutný rozsah. Súd mal z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, osvedčené, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili Zmluvu č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k Zmluve o registrácii č. 021428/14.11.13, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver, ktorý sa zaviazala splatiť, spolu s dojednanou odplatou, v lehote 15 dní od jeho poskytnutia. Na zabezpečenie uspokojenia záväzkov z akejkoľvek zmluvy o pôžičke, ktorú by v budúcnosti žalobkyňa so žalovaným uzatvorila, uzatvorili strany dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Na základe uvedenej dohody požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Súd mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami, založeného Zmluvou č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k Zmluve o registrácii č. 021428/14.11.13 a dohodou o zrážkach zo mzdy. Súd mal osvedčenú aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, z dôvodu zabránenia vzniku bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne, spočívajúcej v tom, že realizáciou zrážok zo mzdy zamestnávateľom bude výrazným spôsobom zasiahnuté do jej majetkovej sféry. Žalovaný už doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok z jej mzdy, teda žalobkyni hrozí ujma v jej majetkovej sfére bezprostredne. Žalobkyňa pritom namieta premlčanie dlhu, na uspokojenie ktorého jej majú byť vykonané zrážky zo mzdy. V zmysle zákonného ustanovenia § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka má dovolanie sa premlčania dlžníkom za následok nemožnosť priznania premlčaného práva veriteľovi súdom. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že úver jej bol poskytnutý dňa 1. 8. 2014, čo potvrdil aj žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. V uvedenej žiadosti žalovaný taktiež uviedol, že ku splatnosti úveru došlo dňa 14. 10. 2014. Navyše, žalobkyňa spochybnila aj platnosť zmluvy o pôžičke (úvere), z dôvodu rozporu so zákonným ustanovením § 10d ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 - 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. pri dojednávaní odplaty v zmluve. Medzi stranami je preto sporná aj výška a právny dôvod pohľadávky, o ktorej uspokojenie zrážkami zo mzdy žalobkyne žalovaný požiadal jej zamestnávateľa. Zamestnávateľ žalobkyne bol žalovaným požiadaný o vykonávanie zrážok zo mzdy bez toho, aby bola dôvodnosť a výška dlhu žalobkyne judikovaná súdnym rozhodnutím. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorými zmluvy, uzavreté medzi stranami, nepochybne sú. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalobkyňa, naopak, pri uzatváraní zmlúv konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalobkyne v zmluvách. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí medzi stranami nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, keďže žalovaný sa môže v konaní vo veci samej domáhať voči žalobkyni splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke (úvere). Nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá aj zásade primeranosti ochrany neodkladným opatrením, nakoľko je primerané žalobkyňou tvrdenému ohrozeniu práv a súčasne nad primeranú mieru nezasahuje do práv žalovaného.
15. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
16. Podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
17. Súd, vzhľadom na spôsob rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (ktorá je s účinnosťou od 1. 7. 2016 už len fakultatívna), keďže nariadeným neodkladným opatrením dôjde medzi stranami ku trvalej úprave pomerov vo vzťahu k výkonu práva žalovaného z dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný, ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, sa môže žalobou vo veci samej domáhať splnenia povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku, na uspokojenie ktorej žiadal zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky z jej mzdy.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.