Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-39-2023.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou, v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz Slovensko a.s., so sídlom Kukuričná 8, Bratislava, IČO: 31 361 358, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., o zaplatenie 691,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 691,86 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 691,86 eur od 16.08.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou, podanou pôvodne na upomínací súd, uplatňoval si voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 691,86 eur s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 691,86 od 16.08.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur, náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 19.12.2019 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o spolupráci. Zmluva o spolupráci zanikla dňa 28.02.2021. Žalobca listom zo dňa 01.03.2021 odstúpil od zmluvy o spolupráci, z dôvodu nepreukázania splnenia požiadaviek odbornej spôsobilosti potrebnej pre vykonanie finančného sprostredkovania. Žalobca odosielal žalovanému na mesačnej báze provízne výpisy spolu s podrobným províznym prehľadom z ktorého je zrejmé, za sprostredkovanie uzatvorenia ktorej zmluvy vznikol žalovanému nárok na vyplatenie provízie a zároveň za zrušenie (storno) ktorej zmluvy došlo k zaúčtovaniu storno provízie, pričom rozhodujúcim parametrom pre vyčíslenie žalobcovej pohľadávky je tzv. konečný stav provízneho konta. Po ukončení spolupráce sa pritom provízne konto žalovaného vyvíjalo z dôvodu došlých provízií, prípadne iných nárokov žalobcu. Žalobca na províznom konte žalovaného eviduje pohyby, posledný pohyb na konte žalovaného je 11/2021. Žalobca eviduje na konečnom stave provízneho konta sumu vo výške mínus 691,86 eur. Výzvou zo dňa 26.07.2022 žalobca žalovaného vyzval na úhradu sumy 691,86 eur do 15.08.2022, žalovaný do uvedenej lehoty dlžnú sumu neuhradil.
2. Upomínací súd vydal dňa 04.05.2023 pod sp. zn. 38Up/770/2023 platobný rozkaz. Vyššie uvedený platobný rozkaz sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému. Podaním, adresovaným upomínaciemu súdu, žalobca navrhol, aby súd v predmetnom konaní pokračoval na príslušnom súde.
3. Žalovanému súd doručoval žalobu spolu s prílohami na adresu, ktorá je uvedená v žalobe, registri obyvateľov, súd vykonal šetrenie ohľadne pobytu žalovaného, ale to bolo bezúspešné. Súd následne podľa § 106 ods. 3 CSP, zverejnil oznámenie o doručovaní písomnosti.
4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkazy predložil: Zmluvu o spolupráci zo dňa 19.12.2019, odstúpenie od zmluvy o spolupráci zo dňa 01.03.2021, sumárny výpis, výzva na úhradu (predžalobná výzva), s ktorými sa súd oboznámil.
5. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
7. Dňa 19.12.2019 žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o spoluprácu kovaní podľa ustanovenia § 8 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonával činnosť v zmysle zmluvy v postavení viazaného finančného agenta v zmysle zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vykonávanie tejto činnosti je podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. považované za podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia. Žalobca počas spolupráce so žalovaným vyplácal za ním sprostredkované zmluvy dohodnuté provízie. Žalobca listom zo dňa 01.03.2021 odstúpil od zmluvy o spolupráci, a to z dôvodu nepreukázania splnenia požiadaviek odbornej spôsobilosti potrebnej pre vykonávanie finančného sprostredkovania. Nakoľko klient v stanovenej lehote riadne neplní svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy, alebo dôjde k zániku zmluvy v stanovenej lehote, žalovanému vznikne povinnosť skôr vyplatenú províziu vrátiť žalobcovi. Po ukončení spolupráce sa provízne konto žalovaného vyvíjalo z dôvodu došlých storien za zmluvy sprostredkované žalovaným.
8. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
Podľa § 8 Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len neživotné poistenie.
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu,
ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
Podľa § 659a Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu. Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1. Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 19.12.2019 žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonával činnosť v zmysle zmluvy v postavení viazaného finančného agenta v zmysle zákona č. 186/2009 Z. z o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vykonávanie tejto činnosti je podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. považované za podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia. Skutočnosť, že klienti s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty si neplnili svoje záväzky zo sprostredkovaných zmlúv založila podľa zmluvy nárok požadovať od žalovaného vrátenie vyplatenej provízie a povinnosť žalovaného vrátiť požadované storno žalobcom vyplatenej provízie. Žalovanému bola doručená zo strany žalobcu Odstúpenie od zmluvy o spolupráci. Ukončenie zmluvného vzťahu založilo žalobcovo oprávnenie na vrátenie skôr vyplatenú províziu v sume 691,86 eur. Žalovaný na upomienky žalobcu nereagoval, pohľadávku žalobcovi neuhradil. Na základe vykonaného dokazovania, pričom dôkazy v konaní predložil len žalobca, žalovaný nevyužil svoje zákonné právo k žalobe a k dôkazom predloženým žalobcom sa vyjadriť, nevyužil ani právo predložiť nejaký dôkaz na popretie nároku žalobcu, nárok žalobcu nespochybňoval, nerozporoval ani dôvodnosť ani výšku nároku, súd preto v zmysle listinných dôkazov žalobe žalobcu vyhovel. 10. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,05 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 691,86 eur odo dňa nasledujúceho po
splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. od 16.08.2022, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
11. V súlade s ust. § 369c Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
12. Podľa§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).