Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/34/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobkyne: RAMIRENT spol. s r.o., Opletalova 65, 841 07 Bratislava, IČO: 17 321 484, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: EUBIRAC a. s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK, s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 4.350,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. - 134 zo dňa 10.6.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. - 134 zo dňa 10.6.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. -210 zo dňa 16.11.2021 a opravným uznesením č. k. -229 zo dňa 18.1.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. - 134 zo dňa 10.6.2021 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. -210 zo dňa 16.11.2021 a opravným uznesením č.k. -229 zo dňa 18.1.2022 (ďalej iba napadnutý rozsudok) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.350,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 1.782,- Eur od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.485,- Eur od 20.01.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval od zmluvy o nájme podnikateľských vecí uzatvorenej medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Žalobca preukazoval vznik právneho vzťahu medzi ním a žalovaným objednávkou žalovaného, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal prenájom lešení ako aj samotnou zmluvou. Objednávku vypracoval žalovaný a bola podpísaná jeho štatutárom. Samotnú zmluvu, ktorá obsahovala aj potvrdenie o prevzatí predmetu nájmu, podpísal za žalovaného p. U., ktorý bol v objednávke ako kontaktná osoba vo vzťahu k žalobcovi, pričom bol označený ako „majster stavby“. Žalobca preukazoval existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným aj tým, že žalovaný uhradil nájom za mesiace júl, august a október.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom popieral, keďže podľa názoru žalovanej strany nedošlo k akceptácii objednávky žalovaného a v prípade, že by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, vzťah medzi nimi považoval za potrebné posudzovať

podľa podmienok uvedených v objednávke. Samotnú zmluvu považoval za neplatnú z dôvodu, že nebola podpísaná štatutárom žalovaného. O existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemali svedčiť ani úhrady jednotlivých faktúr zo strany žalovaného, avšak napriek tomu, že popieral prakticky všetky skutkové tvrdenia žalobcu, neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o predmetných okolnostiach. Žalovaný tak na jednej strane tvrdil, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvoril, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k potvrdeniu objednávky, sám však neuviedol žiadne skutkové tvrdenie, pre ktoré by objednávka obsahujúca ponuku na uzatvorenie zmluvy nemala byť považovaná za prijatú. Žalovaný taktiež popieral platnosť následne uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatie veci iba s poukazom na skutočnosť, že neboli podpísané štatutárom žalovaného a to napriek tomu, že v zmysle ustanovení a 16 žalovaného ako podnikateľa zaväzuje aj konanie iných osôb ako štatutára. Žalovaný neuviedol prečo by p. U. mal byť považovaný za osobu, ktorá by ani v zmysle nemala byť oprávnená na uzatvorenie zmluvy na prenájom posuvného lešenia a neuviedol ani skutkové tvrdenia o tom, ako sa žalobca mal alebo aspoň mohol dozvedieť, že p. U. svojim konaním prekračuje rozsah svojich právomocí. Žalovaný už vôbec nezdôvodnil prečo uhrádzal žalobcovi nájomné na základe žalobcom vystavených faktúr, keď z týchto faktúr je jednoznačne zrejmé, že nimi bol fakturovaný nájom 3ks hliníkových veží. Žalovaný taktiež namietal nesúlad fakturovaných súm s cenou nájmu uvedenou v objednávke. Opäť však nezdôvodnil v čom tento nesúlad má spočívať, obzvlášť ak fakturovaná cena nájmu za jednotlivé mesiace presne zodpovedá sume, za ktorú si žalovaný tento nájom v objednávke objednal. Nakoľko žalovaný neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, súd považoval popretie skutkových tvrdení žalobcu za neúčinné v zmysle

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že obsah zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretej medzi stranami sporu, ktoré majú obchodnoprávnu povahu sa riadi ustanoveniami , ale právne vzťahy vzniknuté na základe tejto zmluvy podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle riešiť podľa . Vo veci aplikoval ustanovenia , , , , a , , , a .

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že to bol práve žalovaný, kto žalobcovi navrhol uzatvorenie zmluvy, keď mu doručil objednávku zo dňa 08.07.2019. Z obsahu objednávky vyplýva, že je určená žalobcovi, ako aj to, že predmetom navrhovanej zmluvy má byť prenájom troch kusov posuvného lešenia a to za cenu 16,50 Eur za deň a kus bez DPH. Objednávka je taktiež potvrdená aj zo strany žalobcu, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ponuku žalovaného na uzatvorenie zmluvy prijal. Nakoľko je z vykonaného dokazovania jednoznačne zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o všetkých podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete, dobe nájmu a nájomnom, medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Dňa 09.07.2019 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, pričom žalovaný v konaní namietal neplatnosť tohto úkonu, keďže nebol podpísaný štatutárom žalovaného. Súd zistil, že predmetná písomná zmluva bola za žalovaného podpísaná osobou, ktorú sám žalovaný označil ako kontaktnú osobu a označil ju aj ako majstra stavby. Na základe takého označenia bolo možné p. U. považovať za osobu, ktorá na stavbe označenej ako „SPŠ Poprad” vykonáva funkciu vedúceho pracovníka a teda osobu, ktorá je v súlade s 15 ods. 1 oprávnená na všetky úkony, ku ktorým v súvislosti s výkonom tejto činnosti dochádza, keďže p. U. bol navyše zároveň označený ako kontaktná osoba, teda osoba zabezpečujúca styk medzi žalobcom a žalovaným.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že samotnú písomnú zmluvu uzatvorenú dňa 09.07.2019 je potrebné považovať za dohodu o zmene zmluvy uzatvorenej akceptáciou objednávky žalovaného v zmysle . Písomná zmluva vymedzuje predmet nájmu, dobu nájmu, ako aj výšku nájomného rovnako, ako boli vymedzené aj v objednávke žalovaného. Táto zmluva podrobnejšie upravuje jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán a to prostredníctvom obchodných podmienok, na ktorých znenie odkazuje. V súlade s nie je potrebné, aby obchodné podmienky tvorili priamo súčasť zmluvy alebo k nej boli pripojené. Záväznými pre účastníkov zmluvy sa stávajú aj vtedy, ak sú účastníkom zmluvy známe. Podpisom zmluvy nájomca potvrdil, že obsah obchodných podmienok vypracovaných žalobcom je mu známy a súhlasí s nimi. V súlade s citovaným

ustanovením je tak obchodné podmienky žalobcu potrebné považovať za záväzné pre obe zmluvné strany.

7. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi nájomné za mesiace júl, august a október 2019, avšak neuhradil nájomné za mesiac september. V zmysle kogentného ustanovenia je nájomca povinný uhrádzať nájomné aj v období po uplynutí dohodnutej doby nájmu, ak predmet nájmu prenajímateľovi nevrátil. Nájomca je povinný uhrádzať nájomné dokonca aj vtedy, keď dôjde k strate alebo zničeniu veci a to až do doby, kedy stratu alebo zničenie veci oznámi prenajímateľovi alebo do doby kedy sa o týchto skutočnostiach prenajímateľ dozvie. Ak teda žalovaný užíval predmet nájmu aj v mesiaci október 2019, pričom veci tvoriace predmet nájmu prevzal v júni 2019, je zrejmé, že mu svedčí aj povinnosť uhradiť nájom aj za mesiac september 2019. Vzhľadom na to, že žalovaný predmet nájmu nájomcovi nevrátil (tento nebol vrátený dodnes), žalobcovi vznikol aj nárok na úhradu nájomného aj za časť mesiaca november.

8. Keďže žalovaný neodovzdal predmet nájmu žalobcovi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu škody tým spôsobenej. Zodpovednosť nájomcu za stratu prenajatej hnuteľnej veci predstavuje osobitný druh zodpovednosti za škodu vymedzený v . Samotná povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu. Na to, aby súd mohol vyhovieť žalobe žalobcu aj v tej časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia náhrady škody je tak potrebné, aby bolo v konaní preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, predmety nájmu odovzdal, tento ich následne žalobcovi nevrátil a zároveň, aby bola preukázaná aj výška samotnej škody. Žalovaný sa k samotnej výške škody nijako nevyjadril a túto nenamietal. Súd preto v súlade s považoval skutkové tvrdenia žalobcu o hodnote stratených častí predmetu nájmu za nesporné. V súlade s uvedeným tak súd dospel k záveru, že aj v prípade časti nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nevrátením predmetu nájmu je žaloba dôvodná.

9. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Uviedol, že v zmysle čl. 4.3 obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o nájme bol žalovaný ako nájomca v prípade omeškania so zaplatením nájomného povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 0,05% denne. V zmysle kogentného ustanovenia dlžník je v omeškaní po uplynutí 30 dní (resp. po uplynutí inej doby, ak bola dohodnutá) od doručenia dokladu alebo od poskytnutia plnenia, v prípade, ak je dátum doručenia faktúry neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa od poskytnutia plnenia. Obrana žalobcu spočívajúca v spochybňovaní dátumu doručenia je preto podľa súdu irelevantná. Aj v prípade, ak by žalobca žalovanému faktúry skutočne nedoručil, resp. tento dátum by bol neistý, nezbavovalo by to žalovaného povinnosti žalobcovi nájom uhradiť, pričom lehota splatnosti by sa v tomto prípade určovala práve od poskytnutia plnenia. To znamená, že splatnosť nájomného za ten-ktorý mesiac nastáva vždy uplynutím 45 dní od konca tohto mesiaca. Splatnosť jednotlivých platieb nájomného nastala v prípade nájomného za mesiac september 2019 dňa 15.11.2019 a v prípade nájomného za mesiac november dňa 15.01.2020. Súd preto žalobcu zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

11. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a .

12. V odvolaní poukázal na to, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. VP/54/19/00057 zo dňa 09.07.2019, ktorú mal za žalovaného podpísať pán U.. Toto svoje tvrdenie odôvodnil aplikáciou ustanovenia , resp. (ďalej len „“). Podľa žalovaného v zmysle citovaných ustanovení , osoba pána U. nebola a ani nemohla byť osobou oprávnenou na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy so žalobcom. Ako to uvádza aj súd, pán U. bol na predmetnej stavbe majstrom stavby a voči žalobcovi len ako kontaktná osoba. Je všeobecne známe, že majster stavby dohliada na riadny chod stavebnej činnosti, či rieši

vzniknuté problémy na stavby so zhotoviteľom. V jeho kompetencii preto nebolo uzatváranie žiadnych zmluvných záväzkov, ktoré by zaväzovali žalovaného voči žalobcovi. Naopak, z verejne dostupného obchodného registra vyplýva skutočnosť, že za žalovaného je oprávnený právne záväzným spôsobom vystupovať len štatutár žalovaného, t.j. Ing. Miloš Stopka. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že (ako to uvádza súd vo svojom rozhodnutí) objednávku č. podpísal Ing. Stopka, nie pán U.. Na základe uvedeného preto nie je možné aplikovať ustanovenie z dôvodu rozsahu obvyklých činnosti pána U., v ktorých absentuje podpisovanie zmlúv s obchodnými partnermi. Je práve potrebné aplikovať ustanovenie , pretože žalobca musel a mal vedieť o tom, že pán U. nie je štatutárom žalovaného (túto skutočnosť si mohol kedykoľvek overiť na webovej stránke Obchodného registra Slovenskej republiky) a teda nie je oprávnený zmluvu o nájme podpísať, z čoho rezultuje jedine záver, že žalovaného konanie pána Kmeťa žiadnym spôsobom nezaväzuje. Z obdobných dôvodov nie je možné aplikovať ani ustanovenie , pretože je zrejmé, že pán U. nekonal v prevádzkarni žalovaného (opak v konaní nebol preukázaný) a taktiež žalobca mohol a mal vedieť, že pán U. na podpis predmetnej zmluvy nie je oprávnený. Je potrebné zdôrazniť, že ak bol v objednávke č. uvedený pán U. ako kontaktná osoba, toto jeho označenie na neho nedeleguje žiadne právomoci na uzatvorenie obligačných vzťahov so žalobcom.

13. Žalovaný taktiež zdôraznil, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko neboli splnené platobné podmienky uvedené v bode 4. objednávky č. zo dňa 08.07.2019, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienky pripojenia správne vyhotovených príloh k faktúram (originál objednávky písomne potvrdený predávajúcim, vyhlásenie o parametroch k odoberanému materiálu v slovenskom jazyku, zákazkový list). Žalobca tieto prílohy k faktúram v konaní nepredložil, čím nepreukázal splatnosť faktúry.

14. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom zamietne, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 23.7.2021. Uviedol, že odvolaciu argumentáciu žalovaného považuje za neopodstatnenú. Má za to, že prostredníctvom ust. sa zabezpečuje zjednodušenie právneho styku tým, že tretím osobám (v prejednávanej veci žalobca) garantuje možnosť spoľahnúť sa na oprávnenie osoby konať za podnikateľa (v prejednávanej veci žalovaný), ak táto osoba pôsobí na pozícii, s ktorou je obvykle spojené robenie určitých právnych úkonov. Pritom forma alebo pomer osoby k podnikateľovi nie sú rozhodujúce. Vzhľadom k tomu, že pán U. bol v objednávke označený ako majster stavby a súčasne ako kontaktná osoba medzi žalovaným a žalobcom, žalobca považoval p. U.N. za osobu oprávnenú v zmysle ust. na všetky úkony, ku ktorým v súvislosti s výkonom tejto činnosti dochádza a teda aj na uzatvorenie predmetnej zmluvy. Rovnakým spôsobom túto skutočnosť vyhodnotil aj súd prvej inštancie.

16. Podľa žalovaného napokon ani samotné konanie žalovaného, ktoré predchádzalo konaniu na súde prvej inštancie, žiadnym spôsobom nevzbudilo pochybnosti o rozsahu oprávnenia p. U. konať v mene žalovaného. Práve naopak, žalovaný žalobcu o údajnom prekročení rozsahu oprávnenia p. U. bez zbytočného odkladu neinformoval a taktiež z jeho strany neboli vykonané žiadne formálne ani faktické úkony, ktorými by prejavil svoju vôľu nebyť viazaný zmluvou. Žalovaný v rozpore so svojimi neskoršími tvrdeniami uhradil faktúry č. 1541907041, č. 1541908033 a č. 1541910048, ktoré žalobca vystavil na základe poskytnutého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy.

17. Poukázal na tvrdenie žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v bode 4. objednávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienky pripojenia správne vyhotovených príloh k faktúram. K uvedenej námietke žalovaného uviedol, že je neopodstatnená. Predmetné skutkové tvrdenie žalovaný po prvý raz predložil až vo svojej záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 15.12.2020, v ktorej uviedol: „... v tejto objednávke si zmluvné strany dohodli vznik splatnosti viažuci sa na doručenie faktúry a dodacieho listu.” Žalobca k námietke nesplnenia platobných podmienok podľa bodu 4. objednávky poukazuje na právny názor súdu prvej inštancie v bode 40. napadnutého rozsudku. V zmysle uvedeného sa platobné podmienky riadia výlučne zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami podnikateľského nájmu hnuteľných vecí („VOP”), a v otázkach, ktoré tieto dokumenty neupravujú, sa zmluvné strany budú riadiť zákonom.

18. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by p. U. bol zamestnancom žalovaného a že bol osobou poverenou určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku. Žalobca to len predpokladá, ale ničím nepreukazuje, pritom žalovaný túto skutočnosť od začiatku namieta. Žalovaný uvádza, že pán U. nemohol zo svojej pozície majstra stavby a kontaktnej osoby medzi žalovaným a žalobcom platne uzatvoriť uvedenú zmluvu, nakoľko z jeho činnosti, na ktorú bol poverený (t.j. majster stavby a ako kontaktná osoba), nevyplýva možnosť uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy, ktoré by zaväzovali žalovaného. Práve naopak, ak bol označený (v objednávke zo dňa 8.7.2019) iba ako „kontaktná osoba“ a nie ako osoba určená napríklad na „zmluvné záležitosti“.

20. Ďalej k argumentácii žalobcu uviedol, že právny zástupca žalovaného sa až na pojednávaní oboznámil s objednávkou č. zo dňa 08.07.2019 ako aj prílohami k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného. Ako vyplýva z doručenky v spise, súd (úmyselne/omylom) doručil vyjadrenie žalobcu k odporu priamo žalovanému a nie jeho právnemu zástupcovi. Žalovaný toto vyjadrenie nepreposielal svojmu právnemu zástupcovi v domnení, že ním už disponuje, nakoľko súdy vždy doteraz doručovali listinné podania advokátovi, čo je aj v súlade s . Tento procesne nesprávny postup zapríčinil, že právny zástupca žalovaného sa až na pojednávaní vyjadril k predmetným listinám a to ešte pred ukončením dokazovania, pričom netrval na odročení pojednávania - aj keď s ohľadom na danú situáciu bol dôvod na odročenie, lebo nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania. Nemôže byť preto v neprospech žalovaného, že sa vyjadril až v momente, keď bol dôkaz vykonaný prečítaním na pojednávaní.

21. K replike žalovaného doručil žalobca dupliku, v ktorej zotrval na doterajších svojich vyjadreniach. Poukázal na to, že podľa čl. II zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. VP/54/19/00057 zo dňa 09.07.2019 (ďalej len „zmluva”) sa nájomca (žalovaný) zaviazal platiť prenajímateľovi (žalobcovi) dohodnuté nájomné. V čl. II zmluvy je okrem špecifikácie predmetu nájmu súčasne uvedené aj dohodnuté nájomné (sadzba nájomného), ktoré bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté vo výške 49,50 EUR bez DPH/deň za 3 ks predmetu nájmu (sadzba nájomného za 1 ks predmetu nájmu bola v zmysle čl. II zmluvy dohodnutá vo výške 16,50 EUR bez DPH/deň). Zároveň podľa bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok podnikateľského nájmu hnuteľných vecí (ďalej len „VOP“) v prípade rozporu medzi zmluvou a VOP majú prednosť zmluvné dojednania. Keďže výška nájomného (sadzba nájomného) bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná priamo v čl. II zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. VP/54/19/00057, tak má v zmysle bodu 1.2 VOP zmluvné dojednanie o nájomnom (sadzbe nájomného) obsiahnuté v čl. II zmluvy prednosť pred VOP. Preto v zmysle uvedeného nebolo potrebné predkladať cenník, ako nesprávne tvrdí žalovaný. Žalobca namietol tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal prevzatie predmetu nájmu žalovaným. K uvedenému žalobca uviedol, že prevzatie predmetu nájmu žalovaný potvrdil v zmysle čl. III šiesta veta zmluvy podpisom zmluvy.

22. K duplike žalobcu zaslal žalovaný ďalšie vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojej argumentácii.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej iba ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 23.1.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním a písomnými stanoviskami dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

24. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa a , keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.350 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. a Všeobecných obchodných podmienok podnikateľského nájmu hnuteľných vecí žalobcu. Hlavnou obranou žalovaného v konaní bolo tvrdenie, že predmetná zmluva nie je podpísaná štatutárnym zástupcom spoločnosti, nedošlo teda podľa jeho názoru k platnému uzatvoreniu zmluvy, ani k akceptácii všeobecných obchodných podmienok. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu došlo už akceptáciou objednávky žalovaného zo dňa 8.7.2019, v ktorej sám žalovaný označil za kontaktnú osobu p. U.Ť.. Ak teda bola dňa 9.7.2019 podpísaná zmluva za žalovaného p. U., vyhodnotil to ako konanie oprávnenej osoby v súlade s .

27. Podľa (ďalej iba Obch. zák.) kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

28. Podľa § 15 ods. 2 Obch. zák., ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

29. Podľa § 16 Obch. zák. podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

30. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka platnosti uzatvorenia zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, keďže žalovaný tvrdí, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemohol byť p. U. osobou oprávnenou na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy so žalobcom. Podľa žalovaného nie je možné aplikovať ustanovenie § 15 ods. 1 Obch. zák. z dôvodu rozsahu obvyklých činnosti pána U., v ktorých absentuje podpisovanie zmlúv s obchodnými partnermi. Je práve podľa neho potrebné aplikovať ustanovenie § 15 ods. 2 Obch. zák., pretože žalobca musel a mal vedieť o tom, že pán U. nie je štatutárom žalovaného (túto skutočnosť si mohol kedykoľvek overiť na webovom sídle Obchodného registra Slovenskej republiky) a teda nie je oprávnený zmluvu o nájme podpísať.

31. Odvolací súd sa s predmetnou odvolacou námietkou nestotožňuje, má za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tvrdením žalovaného o neplatnosti zmluvy a správne aplikoval citované zákonné ustanovenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že obchodné právo vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Nasvedčuje tomu aj citované ustanovenie § 15 Obch. zák., ktoré slúži zjednodušeniu právneho styku tým, že tretím osobám garantuje možnosť spoľahnúť sa na oprávnenie osoby konať za podnikateľa, ak táto osoba pôsobí v organizačnej štruktúre podnikateľa na pozícii, s ktorou je obvykle spojené robenie určitých právnych úkonov. Určenie, ktorý úkon je ešte obvyklým sa nedá generalizovať. V zásade platí, že osoba poverená určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnená len na také úkony, ku ktorým obvykle dochádza pri prevádzkovaní podniku. Posúdenie či ide o obvyklý úkon, závisí od konkrétnej činnosti. Ak poverená osoba prekročí rozsah poverenia, je podnikateľ zaviazaný len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Zákon v § 15 finguje udelenie plnej moci, teda pričítanie konania sa spravuje pravidlami pre zastúpenie. Zastúpenie sa vzťahuje na robenie právnych úkonov, a preto sa prostredníctvom § 15 pričítajú podnikateľovi len právne úkony poverenej osoby, presnejšie jej hmotnoprávne úkony.

32. V prejednávanej veci považuje odvolací súd za rozhodujúce, že uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme predchádzala písomná objednávka žalovaného podpísaná štatutárnym zástupcom, v ktorej okrem iného označil p. U. ako osobu kontaktnú, bez výslovného rozlíšenia či vo veciach technických alebo aj zmluvných, ako býva v obchodnom styku bežné. Odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že p. U. označený v objednávke žalovaného ako majster stavby a súčasne osoba kontaktná medzi zmluvnými stranami, mohol byť považovaný žalobcom za osobu oprávnenú na všetky úkony, ku ktorým v súvislosti s výkonom tejto činnosti dochádza, teda aj na uzatvorenie predmetnej zmluvy. Pri posudzovaní vedomosti žalobcu o prípadnom prekročení oprávnenia p. U. je potrebné zohľadniť práve konanie žalovaného, ktoré predchádzalo uzatvoreniu zmluvy ako aj následné správanie. Ako

už bolo uvedené, žalovaný v písomnej objednávke sám označil túto osobu ako kontaktnú medzi stranami a do začatia súdneho konania neinformoval žalobcu o údajnom prekročení oprávnenia. Žalovaný nevykonal žiadne formálne ani faktické úkony, ktoré by nasvedčovali tomu, že nemieni byť viazaný predmetnou zmluvou. V priebehu konania nevysvetlil, prečo uhradil faktúry č. 1541907041, č. 1541908033 a č. 1541910048, pričom tieto boli vystavené na základe tej istej zmluvy. Zo správania žalovaného teda možno vyvodiť, že p. U. bol osobou oprávnenou na uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej bol podnikateľský nájom hnuteľných vecí. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany uzatvorili zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktorá je osobitným druhom nájomnej zmluvy. Tento typ zmluvy nevyžaduje zo zákona písomnú formu a prípadné nedodržanie formy, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov neznamená bez ďalšieho absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

33. K prípadnému prekročeniu oprávnenia osobou, ktorá predmetnú zmluvu podpísala, odvolací súd uvádza, že ak tretia osoba pri prekročení oprávnenia nemohla vedieť, že ide o exces, následkom je viazanosť právnickej osoby. K výkladu dobrej viery Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 17.02.2004, sp. zn.: uvádza, že „Splnění podmínky, že druhý účastník nemohl o překročení oprávnění osobou za podnikatele (právnickou osobu) jednající vědět, je totiž nutno posuzovat ve vazbě na konkrétní okolnosti případu, zejména pak s ohledem na osobu, ve vztahu k níž byl právní úkon učiněn, přičemž toto posouzení nelze omezit pouze na obsah v daném případě písemně učiněného právního úkonu. V tomto směru je nutno v prvé řadě rozlišovat, zda posuzovaný právní úkon (rozuměj právní úkon realizovaný právnickou osobou a týkající se jejího předmětu činnosti) je svou povahou úkonem občanskoprávním nebo obchodním, zejména pak, zda směřuje vůči občanu - nepodnikateli nebo je určen podnikatelskému subjektu, s tím, že především v oblasti vztahů podnikatelských lze důvodně předpokládat kvalifikovaný a profesionální postup osob provozujících podnikatelskou činnost. V této souvislosti je zapotřebí také přihlédnout k tomu, zda předmětný právní úkon je z pohledu jeho adresáta (a jeho podnikatelské činnosti) úkonem běžným, tj., zda se s úkony tohoto typu pravidelně a obvykle při své podnikatelské činnosti setkává či nikoli. Právě od vyhodnocení shora uvedených okolností je pak nutno stanovit úroveň nároků, které lze klást na konkrétní osoby v konkrétních případech, pokud jde o nemožnost vědět o překročení oprávnění ve smyslu ustanovení § 20 odst. 2 věty druhé občanského zákoníku.“

34. Vychádzajúc aj z citovaného rozhodnutia je odvolací súd toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na predchádzajúcu objednávku (objednávka lešenia) a teda aj samotný druh zmluvy nemohol žalobca o prípadnom prekročení oprávnení p. U. vedieť. Je potrebné zdôrazniť, že zmluva obsahovala predmet nájmu, dobu nájmu ako aj nájomné zhodne, ako bolo uvedené v objednávke a predmet nájmu výslovne súvisí s prácou na stavbe. Uzatvorením zmluvy v písomnej forme sa naviac dohodlo iba to, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky prenajímateľa.

35. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že uplatnený nárok je nedôvodný pre nedodržanie platobných podmienok. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal splnenie podmienky pripojenia správne vyhotovených príloh k faktúram, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8.7.2019. Žalovaný má za to, že uvedené rozhodnutie je relevantné práve z pohľadu náležitostí príloh vyžadovaných zmluvou k jednotlivým faktúram. Odvolací súd zistil, že pri uplatnení tejto odvolacej námietky vychádzal žalovaný z bodu 4 Objednávky zo dňa 8.7.2019, ktorý upravuje, aké prílohy majú tvoriť súčasť faktúry. Podľa odvolacieho súdu nie sú platobné podmienky stanovené predmetnou objednávkou záväzné, keďže uzatvorením zmluvy v písomnej forme došlo k dohode, že všetky podmienky prenájmu založené touto zmluvou sú definované vo všeobecných obchodných podmienkach s tým, že tieto sú k dispozícii v prevádzke prenajímateľa ako aj na webovej stránke prenajímateľa. V zmysle uvedeného sa teda platobné podmienky riadia výlučne zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom zo zmluvy ani z obchodných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu pripojiť k faktúre prílohy.

36. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

37. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).