Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX Y., právne zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, proti žalovaným: 1. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/ XX, XXX XX Y., 2. W.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., obaja právne zastúpení: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, 3. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX J., o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že listina o vydedení spísaná na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., NZ XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX je neplatná.

II. Súd určuje, že závet spísaný na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX je neplatný.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade, 2. rade a 3. rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 16.11.2016 domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení spísanej na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., L. XXXXX/XXXX, L. 18569/2012 a neplatnosti závetu spísaného na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX. Zároveň uplatnila náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na podanie žaloby bola odkázaná uznesením v dedičskom konaní Okresného súdu Skalica sp. zn. Dnot 136/2016-K. Žalobkyňa je dcéra poručiteľky C. M., ktorá zomrela dňa 15.6.2016. Žalovaný v 3. rade je synom C. M.. Ďalej uviedla, že C. M. spísala listinu o vydedení a závet v čase, keď mala duševnú poruchu, ktorá ju robila na tieto právne úkony nespôsobilou. Psychický stav C. M. bol natoľko vážny, že v roku 2012 žalobkyňa a aj žalovaný v 3. rade podali na Okresný súd Skalica návrh na jej pozbavenie na spôsobilosť na právne úkony. Konania boli zastavené v dôvodu späťvzatia návrhu. V dôsledku zdravotného stavu bola C. M. v roku 2012 aj hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni v Pezinku.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe ( č.l. 90 ) uviedli, že nepoznali zdravotný stav C. M.. C. M. bola ich suseda, mali vedľa seba rodinné domy a záhrady. Mali dobré vzťahy, žalovaný v 1. rade jej občas pomohol v záhrade a na dome, vzájomne si ponúkali koláče a jedlo, zaviezli ju k lekárovi na prepísanie liekov. C. M. bol čulou osobou, pravidelne navštevovala kostol, chodila na nákupy, robila v záhrade a sama cestovala autobusom. Nikdy sa neprejavovala tak, že by bola nespôsobilou na právne úkony alebo že by trpela duševnou chorobou. Žalobkyňu u C. M. nevideli, občas videli na návšteve jej

syna, žalovaného v 3. rade. Nevedeli o tom, že C. M. vydedila žalobkyňu a žalovaného v 3. rade a ani ich to nezaujímalo. C. M. im oznámila, že chce spísať závet, termín u notára dohodla žalobkyňa. Pri spísaní závetu neboli prítomní. Žalobu navrhli zamietnuť.

3. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe ( č.l. 58 ) uviedol, že ako syn C. M. obýval spoločne s matkou polovicu domu v Holíči, do domu chodil cez víkendy a dovolenky. S matkou denne telefonoval. Na dôchodok plánoval bývať s matkou natrvalo. Zabezpečoval údržbu domu a potreby matkinej domácnosti. Matka sa so žalobkyňou nestretávala, nerozumeli si, žalobkyňa o matku neprejavovala žiadny záujem, na verejnosti ju dokonca urážala a zosmiešňovala. Po jednom konflikte C. M. a žalobkyne v obchode sa C. M. rozhodla dcéru vydediť a určiť žalovaného v 3. rade ako jediného dediča. Dňa 15.1.2011 vlastnou rukou napísala závet. Matka začala byť zábudlivá v dôsledku parkinsonovej choroby, strácala a zabúdala rôzne veci. Zo strát začala podozrievať žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade v dôsledku toho chcel aby matka nezostala bývať sama a aby sa presťahovala k nemu do Bratislavy. Po konzultácii s lekárom navštívil s matkou psychiatra, matka však odmietla lieky a so žalovaným v 3. rade sa pohádala a našla si žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí by sa o ňu mali postarať. Situáciu ohľadne neužívania liekov mala využiť žalobkyňa, ktorá dala matku na hospitalizáciu do psychiatrickej liečebne Pezinok. Po nastavení liekov matka spísala závet a taktiež aj darovaciu listinu. Ihneď potom matka odišla so žalovaným v 3. rade bývať k nemu do Bratislavy, kde bývala do pridelenia miesta v domove dôchodcov v Holíči. Po umiestnení v domove dôchodcov v Holíči matka bola spokojná. Žalovaný v 3. rade ju pravidelne navštevoval a brával ju aj do domu v Holíči. Po piatich rokoch matka v penzióne skolabovala a zomrela v nemocnici dňa 15.6.2016. Pohrebu sa nezúčastnila žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2. rade. Matka vydedila žalobkyňu aj dňa 15.1.2011.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaných, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. , s listinou o vydedení zo dňa 23.5.2012, so závetom zo dňa 23.5.2012, Listinou o vydedení zo dňa 15.1.2011 a závetom zo dňa 15.1.2011, so zdravotnou dokumentáciu C. M., so znaleckým posudkom č. 29/2019 znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej, výsluchom znalkyne a ostatným spisovým materiálom. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 31.7.2018 ( č.l. 105 ) v rámci výpovede uviedla, že jej brat - žalovaný v 3. rade bol 25 rokov vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove a z toho dôvodu matka sa psychicky zrútila a taktiež môj otec dostal infarkt. Matka bývala v rodinnom dome na T. A. Č.. X E. Y., takto to bolo v roku 2010 a v tomto dome bývala sama. Žalobkyňa bývala v Holíči taktiež v rodinnom dome. S matkou sa v tom čase nestretávala z dôvodu, že keď zomrela sestra a zostal po nej jednoizbový byt, matka nechcela, aby žalovaný v 3. rade mohol v uvedenom byte bývať a žalobkyňa chcela, aby žalovaný v 3. rade v tomto byte býval. Matka jej vtedy povedala, že z dôvodu, že sa zastala žalovaného v 3. rade v súvislosti s uvedeným bytom, nechce, aby k nej už chodila. V rodinnom dome potom matka bývala sama až do r. 2012. Matka zomrela v roku 2016. Matka išla na liečenie do Pezinka do psychiatrickej liečebne. Potom po hospitalizácii bývala jeden miesiac u žalovaného v 3. rade a následne bola umiestnená do domova dôchodcov v Holíči. V Domove dôchodcov v Holíči matka bývala až do svojej smrti. Žalobkyňa s matkou nebola v kontakte od r. 1996, vždy sa však každý rok stretli na cintoríne na všetkých svätých a na Vianoce, ale nehnevali sa. Ona vždy matke pri stretnutiach ponúkala, aby išla bývať k nim do rodinného domu na Športovú ulicu v Holíči, matka však vždy povedala, aby žalobkyňa svoj dom predala a bývala s ňou v jej dome. V júli 2012 pani Š. S. jej povedala, že matka je veľmi psychicky chorá, aby ju išla navštíviť. Bola vtedy navštíviť matku s pani Y. B.. Keď matka otvorila dvere domu pani B. jej povedala, že žalobkyňu oboznámili s jej zdravotným stavom a že sa prišla o ňu postarať. S matkou ostala sama. S matkou sa rozprávali, všetko si vysvetlili. Matka ju poznala, odpovedala jej, plakala. Povedala, že všetko bolo zavinené žalovaným v 3. rade, že ju vykrádal a že chodila stále na mestský úrad a na políciu si sťažovať, že ju žalovaný v 3. rade vykráda a že on to popiera. S matkou v ten deň išli k nim do domu na večeru. U nich prenocovala. Potom začala plakať, že má psychické problémy, že nevie nájsť lieky a že lieky sa jej strácajú. Hovorila, že v dome, kde bývala, že ju niekto straší. Že ona tam má zrejme čertov, a že sa jej strácajú veci a že žalovaný v 3. rade ju obvinil, že v dome mal traktor a elektrotechniku a že všetko sa mu stratilo. Matka bola roztekaná, vtedy lieky nemala a žalobkyňa chcela ísť s ňou k lekárovi aby jej ich predpísal. Keď išli k C.. Š., tento odmietol matke predpísať lieky, nakoľko jej predpisuje lieky na dva mesiace a naposledy jej lieky predpisoval pred mesiacom. V roku 2011 matka chodila pravidelne si dať predpisovať lieky, chodila s ňou pani E.. Keď prišli od lekára matka už mala nachystané lieky, napriek tomu, že predtým ich nevedela nájsť. Večer, keď s matkou zostala pani E. S. T., matka sa začala

divne smiať, a povedala pani E., že C.. Š. S. C.. O. sedia na komíne domu a že tam pijú „slopú“. Keď prišla k matke, toto isté jej matka zopakovala. Keď sa spýtala matky či ich tam vidí, matka jej povedala, že tam sedia a vidí ich a na to sa začala triasť. Keď videla v akom je matka stave chcela ju ukľudniť a povedala jej že ich vidí aj ona. Na to jej matka povedala: „Vidíš to oni všetci zo mňa robia bláznov a blázon si ty“. Matku chcela zobrať k nim a potom zariadiť pre ňu nejakú starostlivosť, avšak matka ju prosila na kolenách, že ona nechce ísť k nim ani do starobinca. Matku chcela opatrovať u nich doma. Keď matke chcela zaniesť večeru k nej domov, neotvárala jej. Matka jej vtedy ani nebrala telefón, a neotvorila jej ani keď zvonila. Na druhý deň ráno, keď matke priniesla raňajky toto sa zopakovalo. Matka ju do domu nepustila ani nebrala telefón. Potom zavolala mestskú políciu. Matka neotvárala ani polícii. Policajti sa nakoniec k matke dostali. Policajti videli ako matka počíta peniaze, ktoré mala rozložené na stole. Nechcela jej otvoriť. Potom policajti zavolali lekára C.. O.. Lekárom nakoniec otvorila dvere na dome, a začala plakať, že ju syn straší a stále jej kradne peniaze. Hovorila jej, že sa jej stratil kabát a kožuch. Na to jej lekár dal tabletku alebo injekciu a povedal že má ísť k MUDr. Radoovi. Matka nechcela ísť bez nej, tak potom spolu išli sanitkou. MUDr. Rado ju vyšetroval, počula, že mu hovorí, že má strach zo syna, matka mu hovorila aj o komíne. Po vyšetrení lekár začal žalobkyni nadávať, že sa deti majú o matku postarať. Matku následne hospitalizovali v Pezinku. Matka chcela, aby s ňou išla do Pezinku v súvislosti s jej hospitalizáciou. Matka bola potom tri mesiace hospitalizovaná. Počas hospitalizácie matku navštevovala. Po skončení hospitalizácie matka išla potom k žalovanému v 3. rade a u neho bola mesiac a potom odtiaľ ju umiestnili do domova dôchodcov. Žalovaní v 1. a 2. rade boli susedia matky. Nevie aké boli medzi nimi vzťahy do roku 2012, matku neopatrovali, opatrovala ju pani L..

6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 31.7.2018 ( č.l. 106 ) v rámci výpovede uviedol, že poznal p. C. M., ako veľmi dobrú pani. On býva v dome, ktorý susedí s jej domom. S pani C. M. sa navštevovali, pokiaľ niečo potrebovala, on jej zabehol niečo doniesť. Inak bola samostatná, aj záhradu aj starostlivosť o dom si zabezpečovala sama. U nej sa zdržal vždy len chvíľu, nakoľko mal vždy inú robotu. Neskôr keď už mala svoje roky, nosili jej aj stravu, ku koncu aj každý deň. Bolo to bez toho, že by si to pýtala, bolo to len na základe toho, že videl, že bola opustená a bez života. Raz pani C. M. spomenula, že by svoj majetok dala najradšej cirkvi. Raz sa ho spýtala, či by nechcel jej dom. On však vedel, že má deti a nechcel aby mu ten dom dala zadarmo. Ich dom chcel kúpiť ešte počas života pani C. M.. Toto hovoril aj žalobkyni aj žalovanému v 3. rade. Nevedel, že pani M. bola hospitalizovaná, možno to bolo v tom období, keď boli na dovolenke. Až potom mu o tom hovorila žalobkyňa. Do tej doby podľa jeho názoru bola pani M. L.ormálna. Vie že po hospitalizácii pani M. chcela zostať doma a dožiť tam. Hovorila, že nechce ísť do starobinca. Viem o tom, že pani C. M. spísala závet. G. M. ich požiadala, aby ju zaviezli do Skalice k notárovi. Povedala mu u notára, len to, aby notárovi dali občianske preukazy a potom pani M. bola vnútri v kancelárii u notára a následne ich potom zavolali do vnútra. Tam sa dozvedel, že pani C. M. nechala jej vlastníctvo napísať na nich. Toto im povedal JUDr. Kreml a pani M.. Vtedy sa nedozvedel o tom, že by zároveň niekoho aj vydedila. Notár im len povedal, že majetok pani M.j je prevedený na neho a jeho manželku. Keď ju viezli domov, tak im len povedala, že to už má konečne z krku. On nechcel urobiť to, aby majetok pani M. nebol prepísaný na mňa kvôli jej deťom, keby to chcel urobiť urobí to už dávno. On asi dvakrát G. M. viezol do nemocnice do Skalice, ale nebol mu známy jej zdravotný stav. Jemu sa v roku 2012 pani C. M. zdala úplne normálna, nie je na to odborník, nepozoroval na nej nejaké zmeny. Sem tam niečo zabudla, kľúče alebo ovládač od TV, pre neho je to normálna vec. Ľudí poznala vedela s kým komunikuje. Nemal pocit, že by bola dezorientovaná a nevedela kde sa nachádza. Ohľadne financií si všetko robila sama. G.S. M. stretával každý deň, cez plot jej podávali jedlo asi posledné dva roky. Podávali jej ho cez plot, sú susedia. Čo sa týka lekárov čo navštevuje, spomínala MUDr. Radóa. Po tom ako previedla na nich majetok a dom, vzťahy aj naďalej boli nimi normálne - bežné. Normálne sa bavili a rozprávali. Na nákupy pani M. chodila sama. Hovoril jej, že ťažký nákup jej odvezie, ale nechcela, mala nákupný vozík na ťahanie a v tom nosila veci. Na návštevy k nej chodievali R. P., čo je suseda. Iné osoby nevie.

7. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 31.7.2018 ( č.l. 106 ) v rámci výpovede uviedla, že sa stotožňuje s výpoveďou manžela - žalovaného v 1. rade, boli susedia s pani C. M.. Mali priateľské susedské vzťahy. G. M. ich požiadala, aby ju zaviezli k JUDr. Kremlovi na spísanie zápisnice. S pani M. u notára bola aj ona, oni čakali vonku. Následne ich JUDr. Kreml zavolal, požiadal o občianske preukazy, povedal, že na nejaké právne úkony a povedal im následne o čo sa jednalo. Povedal im že im previedla jej časť nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade bola prekvapená a zmetená z toho čo im notár povedal. Oni G. M. o nič nežiadali. S G. M. sa stretávala na ulici, nakoľko ich domy susedia. Na ulici porozprávali. Ona k nej do domu nechodila. V roku 2012 G. M. jej pripadala úplne normálne a v pohode. Nestalo sa, že

by ju videla dezorientovanú. Nerozprávala pri ich rozhovoroch nezmyslené veci, hovorila súvisle, bola to bežná komunikácia. Nie je problém podať pani M. obed, cez trojmetrový múr, ktorý oddeľuje ich dom. Keď s pani M. išli autom do Skalice, vedeli, že idú k notárovi. Nie je pravda, že by pani M. dávali jedlo len v dobe, keď to potrebovali. Pani M.Á. nikdy nerobila problémy v súvislosti so stavebnými úpravami. Pani M. bola u nich, prišla aj na kávu, myslí, že prišla aj na grilovanie. Pani M. navštevovali susedia P., a jej kamarátky - ich mená nevie, a pani Lisá.

8. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 31.7.2018 ( č.l. 107 ) v rámci výpovede uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach. V roku 2010 až 2012 býval v Bratislave. Matku pravidelne chodil navštevovať, bolo to asi raz za dva týždne a telefonicky sa rozprávali skoro každý deň. S matkou mal veľmi dobrý vzťah. Nemal vedomosť o tom, že ho chce vydediť. V rokoch 2010 až 2012 sa zdravotný stav mojej matky zhoršoval. Prejavovalo sa to zábudlivosťou. Stalo sa, že zabudla vo dverách domu kľúče, a išla nakupovať. Zabudla kam si odložila veci. A potom vždy chcela riešiť veci nekompromisne, napr. zabudla kde má dosku na vaľkanie cesta a telefonovala mi do Bratislavy, že jej ju niekto alebo on ukradol a hovorila že pôjde na políciu a oznámi, že jej to ukradol. Hovorila to vždy rozhorčeným spôsobom, nesúvisle a trhala vety. Posledné čo bolo, povedala že sa jej stratili vkladné knižky, to bol predvolaný aj na políciu. Polícia keď prišla za matkou, vkladné knižky mala na stole a nestratili sa jej. On tam vtedy nebol. Následne mu na polícii odporučili, aby matku zobral na psychiatrické vyšetrenie. Bolo to dva alebo tri mesiace predtým ako bola matka hospitalizovaná na psychiatrii. K psychiatrovi ho s matkou poslal MUDr. Šulc. Po hospitalizácii matky, ho primárka nemocnice zavolala, aby ju prišiel vyzdvihnúť z nemocnice. Matka chcela ísť ku nemu bývať a predtým, ako išli do Bratislavy, ho požiadala, aby išli k notárovi JUDr. Kremlovi, chcela mu darovať dom, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam. Vtedy spomínala závet, ktorý urobila v prospech žalovaných v 1. a v 2. rade. Povedala mu, že chce jemu všetko darovať za jej života. To sa aj stalo darovacou zmluvou, ktorú spísala u notára u JUDr. Kremla. V ten deň išla na kataster podať aj žiadosť o vklad vlastníctva. Z katastra ich ešte v ten deň volali, aby prišli opraviť meno, ktoré bolo chybne napísané, čo aj urobila. Odtiaľ potom išli priamo do Bratislavy, kde potom matka u neho po celý čas bývala. Keď mala matka nezhody so žalobkyňou, po troch mesiacoch matka podala žiadosť o umiestnenie do Domova dôchodcov do Holíča, kde ju asi po dvoch mesiacoch zobrali. Bola umiestnená na otvorenom oddelení. Mohla chodiť aj mimo domova dôchodcov. V čase keď bola matka u neho brala lieky pravidelne. Tieto lieky jej boli predpísané v nemocnici v Pezinku.

9. Z listiny o vydedení zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. súd zistil, že bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., L., L.2. C. M., nar. XX.X.XXXX v tejto listine uviedla, že vydeďuje žalobkyňu z dôvodu, že za posledných 10 rokov s ňou neudržuje žiadny styk, nezaujíma sa o ňu ako o matku, hoci žijú v jednom meste. Nespomenie si na ňu z príležitosti jej životného jubilea, nepošle jej pozdrav. Nenavštevuje ju, neopýta sa na jej zdravotný stav a neposkytuje jej potrebnú pomoc v starobe. Je to neúcta a absolútny nezáujem o matku. Zároveň uviedla, že vydeďuje žalovaného v 3. rade z dôvodu, že bol odsúdený na trest odňatia slobody na 20 rokov za úmyselný trestný čin. Nenavštevuje ju, nezaujíma sa o ňu ako o matku, keď ju navštívil, tak len preto aby jej zobral z domu čo potrebuje. Nespomenie si na ňu pri príležitosti sviatkov a jej životného jubilea, a chcel dosiahnuť to aby bola v domove dôchodcov. Je to neúcta a absolútny nezáujem o matku. Žalovaní v 1. až 3. rade v dedičskom konaní platnosť tejto listiny uznali.

10. Z listiny - závet zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. súd zistil, že bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L.. C. M., L.. XX.X.XXXX v tejto listine uviedla, že pre prípad svojej smrti celý svoj majetok ako hnuteľný tak i nehnuteľný, ktorý bude v čase jej smrti v jej vlastníctve, odkazuje závetným dedičom žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade. K takémuto rozhodnutiu dospela po zohľadnení starostlivosti a opatery závetných dedičov o jej osobu. Žalovaní v 1. až 3. rade v dedičskom konaní platnosť tejto listiny uznali.

11. Z listiny o vydedení ( č.l. 64 ) súd zistil, že bola napísaná rukou v Holíči dňa 15.1.2011. Osoba C. M., L.. XX.X.XXXX v tejto listine uviedla, že vydeďuje žalobkyňu z dôvodu, že za posledných 20 rokov neprejavovala o ňu záujem, nerozprávali sa ani sa nestretávali. Nepomáhala jej v chorobe, nemala o ňu žiadny záujem. Pre chorobu bola odkázaná na pomoc iných, hlavne syna M. M., ktorý jej vždy pomáhal v domácnosti aj finančne. Záujem o ňu neprejavoval ani manžel žalobkyne ani tri vnúčatá.

12. Z listiny - závet ( č.l. 65 ) súd zistil, že bola napísaná rukou v Holíči dňa 15.1.2011. Osoba C. M., nar. XX.X.XXXX v tejto listine uviedla, že pre prípad svojej smrti za výlučného dediča hnuteľného a nehnuteľného majetku ustanovuje žalovaného v 3. rade.

13. Z dôkazu - znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH ( č.l. 196 ) vyplýva, že už v roku 2004 boli u C. M. spomínané poruchy pamäti, neskôr v roku 2009 bola upresnená diagnóza Parkinsonovej choroby, konštatované známky ochorenia mozgu, vzniknuté napr. následkom iných orgánových porúch. Naďalej bola na toto ochorenie liečená. MUDr. Radó, psychiater dňa 30.4.2012 konštatoval, že sú prítomné poruchy orentácie časovej, poruchy pamäte

- znížená novopamäť, pozornosť výrazne znížená, osobnosť organicky zmenená, MMSE-22b, ľahký kognitívny deficit. Už vtedy bola stanovená diagnóza demencie pri Parkinsonovej chorobe. Neskôr bola hospitalizovaná od 17.8.2012 do 16.10.2012 na Gerontopsychiatrickej klinike Pezinok, kde bolo zrealizované ja CT mozgu s nálezom leukoaraiózy okolo postraných komôr a postmalatické ložisko supratentoriálne occipit. vpravo. Psychologické vyšetrenie bol s nálezom kognitívneho deficitu na úrovni stredne ťažkej demencie, bez paranoidných tendencií a psychotickej symptomatiky. Z liečenia bola prepustená so záverom demencia pri Parkinsonovej chorobe stredne ťažkého stupňa s BPSD. V čase spísania spísania listiny vo veku 83 rokov išlo u nej o demenciu zmiešanej etiológie - vek, Parkinsonova choroba, ateroskleróza, encefalopatia. Záver znaleckého posudku je, že C. M. v čase kedy vykonala právne úkony - listinu o vydedení a závet, teda v roku 2012 trpela demenciou ( tuposť, zblbnutosť, odchýlka od rozumového jednania, oslabenie rozumových schopností v dôsledku degeneratívnych zmien v mozgovom tkanive ) stredne ťažkého stupňa, na vzniku ktorej sa podieľalo viacero faktorov, predovšetkým Parkinsonova choroba, na ktorú sa liečila viac rokov. C. M. nebola spôsobilá na právne úkony, ktoré vykonala v priebehu roku 2012, a to spísanie listiny o vydedení a závetu dňa 23.5.2012. Neuvedomovala si v plnom rozsahu význam, dosah a následky týchto právnych úkonov a nebola schopná adekvátne vnímať objektívnu realitu a okolité dianie.

14. Znalkyňa MUDr. Jaroslava Struňáková na pojednávaní dňa 5.12.2019 ( č.l. 215 ) v rámci výpovede uviedla, že má tri odborné špecializačne skúšky v odbore psychiatria a gerontopsychiatria. Prax v psychiatrii vykonávam od roku 1979, znaleckú činnosť v odbore psychiatria 1993. Na vypracovanie znaleckého posudku č. 29 z roku 2019 som mala dostatok času a taktiež dostatok podkladov. Pojem Lucívny znamená jasný a jedná sa pri medicínskom výklade o to že, osoba má funkcie vedomia plne zachované, je plne pri vedomí. Orientácia sa rozlišuje vlastnou osobou, to znamená, že osoba vie že sa jedná o ňu samú, ale zároveň musí vedieť aj dátum narodenia, vek, rodinný stav a pod. a potom sa jedná o orientáciu alopsychickú, t.j. orientácia osoby v mieste, čase a v situácii. Pokiaľ je nejaká osoba na konkrétnom mieste musí vedieť, kde sa nachádza a v akej situácii sa nachádza tato osoba a všetko s tým súvisiace a zasadiť tieto vedomosti do reálneho času. Nedá sa presne určiť z časového hľadiska odkedy C. M. trpela chorobu ktorú uviedla v znaleckom posudku v bode 1. v súvislosti s týmto, však táto už v roku 2004 prekonala cievnu mozgovú príhodu a taktiež jej bola zistená parkinsonová choroba. V súvislosti s týmito chorobami začínajú príznaky poškodenia mozgu. Okolie takéhoto pacienta čo sa týka laikov omnoho neskôr postrehne prejavy takýchto chorôb, odborník takéto prejavy zistí omnoho skôr. Už v roku 2011 príbuzní C. M. pozorovali takého jej prejavy. Takže táto choroba u pani M. začínala postupne od roku 2004 podľa zdravotnej dokumentácie. Už dňa 30.04.2012 MUDr. Rado - lekár psychiater v Skalici, pri vyšetrení C. M. konštatoval demenciu pri parkinsonovej chorobe. Demencia znamená, že bol zistený ľahký kombinatatívny deficit to jest ľahké poškodenie poznávacích funkcií. Zistil aj zmenenú osobnosť, poruchy novopamäte, a konštatoval zachovanie len bezprostrednej pamäte, krátkodobú pamäť to jest, že človek si zapamätá informáciu ktorá mu bola v tej chvíli - momentálne poskytnutá avšak po krátkom čase túto informáciu nevie zreprodukovať. Už pri ľahkom postihnutí poznávacích schopností je človek nespôsobilý k právnym úkonom. Toto sa týka vo všeobecnosti všetkých osôb to jest pokiaľ sa konštatuje aj ľahký úbytok poznávacích schopností, čo znamená rozvíjajúcu sa demenciu, spôsobilosť tých osôb k právnym úkonom je vymiznutá. Lekárske správy dokážu nahradiť priame pozorovanie človeka - pacienta, ktorý sa posudzuje. V lekárskych správach je konštatované pozorovanie pacienta lekárom. Každá z lekárskych správ obsahuje objektívne údaje zo správania sa osoby, to jest lekára. V danom prípade lekárske správy obsahujú pozorovania a konštatovania neurológa, a psychiatrov JUDr. Rado a lekára ktorý prepúšťal pacientku z Pezinka a v rámci hospitalizácie pacientky bola vyšetrovaná aj psychológom, ktorý taktiež konštatoval svoje pozorovania. U takýchto pacientov sa vo väčšine nevyskytujú lucívne chvíle, môžu sa lucívne chvíle vyskytovať len v prípade demencie ktorá je zapríčinená artériosklerózou - mozgových ciev. Avšak

u týchto pacientov ani vo chvíľach keď sú lucívny, títo nie sú spôsobilí na právne úkony. U pani M. nebola zachytená žiadna lucívna chvíľa. Lucívny sa používa aj na označenie stavu osoby, že nie je v bezvedomí alebo v kóme. Čo sa týka lucívnych chvíľok ,,jedná sa o jasné chvíľky konkrétnej osoby, ktorá sa akoby na chvíľu prebudila a vyzdravela a spoznáva napr. príbuzných alebo miesto, kde sa doma nachádza“. Jedná sa pritom len o výkyv v základnej chorobe a neznamená, že tento človek v skutočnosti vyzdravel. Takéto chvíľky môžu trvať niekoľko minút, výnimočne do 20 - 30 minút. Môže vylúčiť že dňa 23.05.2012 pani M. mala takúto lucívnu chvíľku, nakoľko takáto lucívna chvíľka sa pri parkinsonovej chorobe nevyskytuje. V súvislosti s tým, že pani M. si 3 mesiace po podpísaní listín pamätala, že previedla dom na iné osoby uviedla, že takéto niečo si pamätať mohla avšak nemohla domyslieť dôsledky. G. M. nemala úplnú stratu pamäti. Čo sa týka konkrétneho úkonu, podpisu listín pani M. nevedela komplexne posúdiť všetky súvislosti, ktoré súvisia s daným právnym úkonom, ktorý urobila. Laici nemusia vedieť identifikovať, takúto nespôsobilosť konkrétnej osoby. Pani M. pri jej zdravotnom stave mohla byť umiestnená v októbri 2012 na otvorenom oddelení domova dôchodcov, pokiaľ je celý takýto areál uzatvorený to jest zamknutá brána, takéto osoby sa môžu voľne pohybovať po areály, dôležité aby sa nedostali mimo takéhoto areálu. Môžu chodiť aj po vonku a však v areály domova dôchodcov. Niekedy správy z vyšetrení majú vyššiu výpovednú hodnotu, ako záver z jedného priameho vyšetrenia konkrétneho pacienta, je to z dôvodu že správy z lekárskych vyšetrení sú za dlhšie časové obdobie a v danom prípade boli k dispozícii aj správy z CT vyšetrenia. Je to počítačové vyšetrenie mozgu. Keby mala možnosť naživo vyšetriť pani M., zrejme by hneď na prvý krát nevedela spraviť záver, nakoľko by potrebovala doplnkové vyšetrenia napr. počítačovú tomografiu, vyšetrenie psychológom. Aj psychiater JUDr. Rado, keď prvý krát vyšetroval pani M., mal už k dispozícii správu o jej chorobe - parkinsonová choroba. Lucívna chvíľka nemá zásadný vplyv na posúdenie spôsobilosti osoby na právne úkony. Choroba pani M. je nevyliečiteľná, lieky ktoré mala brať boli na ovplyvnenie negatívnych prejavov tejto choroby, ale nie na jej liečbu. V lekárskej správe je záznam - , to jest cievna mozgová príhoda. Môže byť, že pacient sa aj v priebehu dvoch mesiacov ľahkej demencie stane stredne, resp. ťažko dementný. Proces môže ísť pomaly ale aj rýchlo.

15. Žalovaní v konaní navrhli vykonať ďalšie dôkazy týkajúce sa správania sa C. M. v domove dôchodcov v roku 2012 a v nasledujúcom období. Súd tieto dôkazy zamietol, nakoľko vzhľadom ku znaleckému posudku by tieto dôkazy nemali vplyv na skutkový stav a boli by nadbytočné. Spôsobilosť na právne úkony C. M. bola vyriešená znaleckým posudkom a žalovaní v konaní neprodukovali dôkaz, ktorý by znalecký posudok spochybnili, resp. vyvrátili. Samotná znalkyňa vo svojej výpovedi pred súdom ozrejmila závery znaleckého posudku, tieto vysvetlila a vysvetlila aj spôsob akým dospela k záverom v znaleckom posudku.

16. Podľa z. č. (ďalej len „“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 ods. 1 O.Z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 38 ods. 1, ods 2 O.Z., 1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. 2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v deševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

19. Podľa § 40a O.Z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

20. Podľa § 49a O.Z., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

21. Podľa , (ďalej „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

22. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

24. V danom prípade je jedná o určovaciu žalobu, preto bol súd povinný skúmať, či existuje naliehavý právny záujem ( ) na tejto určovacej žalobe. Čo sa týka určovacej žaloby ohľadne neplatnosti vydedenia, keďže žalobkyňa je dcérou poručiteľky C. M., v zmysle O.Z. je dedičkou poručiteľky v prípade, že by neexistovala listina o jej vydedení, resp. táto listina by bola neplatná. Existenciou listiny o vydedení, ktorú v tomto konaní napáda, je ohrozené jej právo nadobudnúť majetok dedením po svojej matke. Určovacou žalobou v danom prípade sa vyrieši skutočnosť, či je dedičkou po C. M. a či nadobudne po poručiteľke majetok v rámci dedenia. Súd je preto názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanie tejto žaloby. Žaloba je podaná voči osobám, ktoré dedičstvo nadobudli v prípade platnosti listiny o vydedení.

25. Čo sa týka určovacej žaloby ohľadne určenia neplatnosti závetu C. M., žalobkyňa ako dcéra poručiteľky C. M. je v zmysle § 473 ods. 1 O.Z. dedičkou poručiteľky v prvej skupine a má právo na nadobudnutie dedičstva ako dedič v prvej skupine vo veľkosti ako jej ostatní súrodenci v prípade, že by neexistoval závet, resp. že by tento závet bol neplatný. V závete bola však žalobkyňa opomenutá ako dedička. Existenciou závetu, ktorý v tomto konaní napáda, je ohrozené jej právo nadobudnúť majetok dedením po svojej matke. Určovacou žalobou v danom prípade sa vyrieši skutočnosť, či je dedičkou po C. M. a či nadobudne po poručiteľke majetok v rámci dedenia. Súd je preto názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanie tejto žaloby. Žaloba je podaná voči osobám, ktoré dedičstvo nadobudli v prípade platnosti listiny o vydedení.

26. Žalobkyňa neplatnosť listiny o vydedení a neplatnosť závetu odôvodňuje nespôsobilosťou - neschopnosťou C. M. vykonať takýto právny úkon z dôvodu jej duševnej poruchy v čase vykonania týchto právnych úkonov v zmysle § 38 ods. 2 O.Z. Vydedenie a závet sú jednostranné právne úkony poručiteľky C. M. a žalobkyňa napáda absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov z dôvodu § 38 ods. 2 O.Z. Nenapáda relatívnu neplatnosť vydedenia z dôvodu neexistencie vydedenia v zmysle § 469a

O.Z., resp. nenapáda neplatnosť závetu z dôvodu nedodržania formy závetu ( § 476 ), resp. nedodržania dedičských podielov ( § 479 O.Z. ).

27. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že C. M. urobila uvedené jednostranné právne úkony vydedenie a závet vo forme notárskych zápisníc obidva dňa 23.05.2012, čo vyplýva z týchto notárskych zápisníc založených v dedičskom spise Okresného súdu Skalica sp. zn. . Súd preto skúmal, či v tom čase, t.j. dňa 23.5.2012 C. M. mala duševnú poruchu, ktorá ju robila na tieto právne úkony neschopnou ( § 38 ods. 2 O.Z. ).

28. Zo znaleckého posudku č. 29/2019 zo dňa 4.9.2019 znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH vyplýva, že už v roku 2004 boli u C. M. spomínané poruchy pamäti, neskôr v roku 2009 bola upresnená diagnóza Parkinsonovej choroby, konštatované známky ochorenia mozgu, vzniknuté napr. následkom iných orgánových porúch. MUDr. Radó, psychiater dňa 30.4.2012 konštatoval, že sú u C. M. prítomné poruchy orientácie časovej, poruchy pamäte - znížená novopamäť, pozornosť výrazne znížená, osobnosť organicky zmenená, MMSE-22b, ľahký kognitívny deficit.Už vtedy bola stanovená diagnóza demencie pri Parkinsonovej chorobe. Neskôr bola hospitalizovaná od 17.8.2012 do 16.10.2012 na Gerontopsychiatrickej klinike Pezinok, psychologické vyšetrenie bolo s nálezom kognitívneho deficitu na úrovni stredne ťažkej demencie, bez paranoidných tendencií a psychotickej symptomatiky. Z liečenia bola prepustená so záverom demencia pri Parkinsonovej chorobe stredne ťažkého stupňa s BPSD. V čase spísania spísania listiny vo veku 83 rokov išlo u nej o demenciu zmiešanej etiológie

- vek, Parkinsonova choroba, ateroskleróza, encefalopatia. Záver znaleckého posudku je, že C. M. v čase kedy vykonala právne úkony - listinu o vydedení a závet, teda v roku 2012 trpela demenciou ( tuposť, zblbnutosť, odchýlka od rozumového jednania, oslabenie rozumových schopností v dôsledku degeneratívnych zmien v mozgovom tkanive ) stredne ťažkého stupňa. C. M. nebola spôsobilá na právne úkony, ktoré vykonala v priebehu roku 2012, a to spísanie listiny o vydedení a závetu dňa 23.5.2012. Neuvedomovala si v plnom rozsahu význam, dosah a následky týchto právnych úkonov a nebola schopná adekvátne vnímať objektívnu realitu a okolité dianie.

29. Znalkyňa MUDr. Jaroslava Struňáková aj na pojednávaní dňa 5.12.2019 zdôvodnila závery svojho znaleckého posudku a na záveroch znaleckého posudku zotrvala. Znalkyňa vylúčila že dňa 23.05.2012 C. M. mohla mať lucívnu chvíľku, nakoľko takáto lucívna chvíľka sa pri parkinsonovej chorobe nevyskytuje. C. M. pri vykonaní uvedených úkonov v roku 2012 nevedela komplexne posúdiť všetky súvislosti, ktoré súvisia s daným právnym úkonom, ktorý urobila. Lucívna chvíľka nemá zásadný vplyv na posúdenie spôsobilosti osoby na právne úkony. Choroba pani M. bola nevyliečiteľná, lieky ktoré mala brať boli na ovplyvnenie negatívnych prejavov tejto choroby, ale nie na jej liečbu. Znalecký posudok a jeho závery znalkyňa vypracovala na základe rozsiahlej zdravotnej dokumentácie C. M. od všeobecného lekára ako aj od odborných lekárov - psychiater a psychológ, lekárske správy mapujú zdravotný stav C. M. od roku 2004.

30. Posúdenie zdravotného stavu C. M. je vysoko odborná činnosť na ktorú je potrebné špecializované lekárske vzdelanie. Žalovaní v konaní nepredložili dôkazy spochybňujúce uvedený znalecký posudok, resp. nepredložili súdu iný znalecký (oponentský posudok) ktorý by vyvrátil závery vypracovaného znaleckého posudku.

31. Ťažký zdravotný stav - duševná porucha v dôsledku závažnej choroby vyplýva aj z výpovedí žalobkyne, ktorá opisovala ako jej matka sa začala divne smiať a videla že MUDr. Šulc a MUDr. Radó sedia na komíne domu a tam pijú „slopú“. Taktiež žalovaný v 3. rade uviedol, že v rokoch 2010 až 2012 sa zdravotný stav matky zhoršoval. prejavovalo sa to zábudlivosťou. Stalo sa, že zabudla vo dverách domu kľúče, a išla nakupovať. Zabudla kam si odložila veci, a potom vždy chcela riešiť veci nekompromisne a telefonovala mu do Bratislavy, že jej veci niekto, resp. on ukradol a hovorila, že pôjde na políciu a oznámi, že jej veci ukradol. Hovorila to vždy rozhorčeným spôsobom, nesúvisle a trhala vety. Po jednej takejto udalosti mu na polícii odporučili, aby matku zobral na psychiatrické vyšetrenie.

32. Na základe uvedeného z vykonaných dôkazov ( hlavne zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie ) vyplýva, že v roku 2012 C. M. trpela duševnou chorobou - demenciou a nebola spôsobilá na právne úkony, ktoré vykonala v roku 2012. A teda nebola v dôsledku duševnej poruchy spôsobilá aj na vykonanie právnych úkonov dňa 23.5.2012 a to na právny úkon - vydedenie a na právny úkon závet o ktorých právnych úkonoch C. M. boli spísané v uvedený deň notárske zápisnice. Z uvedeného dôvodu sú potom

v zmysle § 38 ods. 2 O.Z. tieto právne úkony C. M. neplatné, nakoľko ich urobila v duševnej poruche, ktorá ju robí na tieto právne úkony neschopnou. Z toho dôvodu súd rozhodol o určení že právne úkony C. M., a to listina o vydedení spísaná na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, a listina - závet spísaný na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici dňa 23.05.2012 pod číslom: L., L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX sú neplatné.

33. Podľa z. č. (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobkyni priznal podľa jej pomeru úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

36. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).