Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sas-10-2023.pdf
PDF · 121.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sas/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.07.2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 04.05. 2023 rozhodla, že žalobkyňa má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Fórum života a z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa ÁNO PRE ŹIVOT n. o. vo výške 27,34012500 eur za deň od 16.03.2023 do zániku nároku na materské, najdlhšie do konca a) 34. týždňa od vzniku nároku na materské alebo b) 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže, že je osamelá a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské alebo c) 43. týždňa, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) sa bude aspoň o dve z narodených detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. 2. Nárok na výplatu materského po uplynutí očakávaného dňa pôrodu určeného lekárom je v prípade poistenca – cudzieho štátneho príslušníka alebo v prípade, ak narodené dieťa nie je zapísané do matriky v Slovenskej republike, podmienený oznámením dátumu narodenia dieťaťa, alebo ak má dieťa pridelené rodné číslo v Slovenskej republike, oznámením rodného čísla dieťaťa Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 25.07.2023 rozhodla tak, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. 4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu – predložením Žiadosti o materské F. G. od 16.03.2023, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Fórum života – a predložením Žiadosti o materské F. G. od 16.03.2023, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o.
5. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je žalobkyňa
– povinne nemocensky poistená ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Fórum života od 01.09.2022 – a povinne nemocensky poistená ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. od 01.06.2019, pričom od 20.04.2021 do 15.03.2023 má toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa splnila zákonom stanovené podmienky nároku na materské z oboch uvedených poistných vzťahov zamestnanca, preto jej pobočka nárok na materské priznala a následne určila výšku priznaného materského, ktorú žalobkyňa namietala v podanom odvolaní. 6. K prvému uplatnenému nároku žalobkyne na materské z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa Fórum života a k určeniu súvisiacej výšky materského žalovaný uviedol, že v rozhodujúcom období na získanie denného vymeriavacieho základu žalobkyňa dosiahla u uvedeného zamestnávateľa súčet vymeriavacích základov vo výške 3 490, 90 eur za 181 dní nemocenského poistenia. Na základe týchto údajov denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor 19,2868 eur (3 490, 90 : 181 dní). 7. K druhému uplatnenému nároku žalobkyne na materské z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. a k určeniu súvisiacej výšky materského žalovaný uviedol, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u tohto zamestnávateľa dňa 01.06.2019. Od 20.04.2021 do 15.03.2023 má toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dôvod na poskytnutie materského vznikol dňa 16.03.2023. Po odcitovaní § 51 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. a po odcitovaní § 54 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 6 a § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že rozhodujúcim obdobím na zistenie vymeriavacieho základu je v tomto prípade kalendárny rok 2022, v ktorom žalobkyňa neplatila poistné na nemocenské poistenie, pretože mala povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, a preto nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodnom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného a nemocenského poistenia. Žalovaný odcitoval tiež ust. § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že žalobkyňa v kalendárnom roku 2022 nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, preto výšku materského pobočka určila v tomto prípade z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Súčasťou spisu predloženého na druhostupňové konanie bolo potvrdenie zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. zo dňa 03.04.2023, v ktorom uviedol, že pravdepodobný vymeriavací základ žalobkyne za mesiac marec 2023 by bol vo výške 1 480 eur. V pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2019 je uvedená mzda pri 20 hodinovom pracovnom týždni v sume 515 eur mesačne. Súčasťou spisového materiálu je tiež Dodatok č. 3 zo dňa 30.09.2021 k Pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2019, v ktorom je uvedené, že od 01.10.2021 sa mení pracovná zmluva v časti mzdových podmienok, tak, že mzda žalobkyne je 1 480/mesiac pri 20 hodinovom pracovnom týždni. 8. Žalovaný tiež uviedol, že podľa výpisu z Registra mimovládnych neziskových organizácii vedeného Ministerstvo vnútra SR je jedným zo zakladateľov neziskovej organizácie ÁNO PRE ŽIVOT n. o. pani H. I. a aktuálnym štatutárnym orgánom – riaditeľom je pani D. I., t. j. osoby s rovnakým priezviskom ako je rodné priezvisko žalobkyne, pričom všetky uvádzané osoby majú trvalý pobyt v Kamennej Porube. Z prehľadu predpisov a platieb zaznamenaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pre žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa reálne u tohto zamestnávateľa dosahovala vymeriavací základ v sume cca 515 eur mesačne. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa prechádzala z jednej materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky na ďalšiu materskú dovolenku a reálne sa do pracovného procesu nezapojila, vyhodnotila pobočka Dodatok č. 3 k Pracovnej zmluve uzavretý dňa 30.09.2021, t. j. počas čerpania rodičovskej dovolenky a súvisiace potvrdenie pravdepodobného vymeriavacieho základu za mesiac marec 2023 vo výške 1 480 eur ako účelové a pri výpočte aktuálne posudzovanej výšky materského na ne neprihliadla a vychádzala z vymeriavacieho základu v sume 515 eur, čomu zodpovedá pravdepodobný denný vymeriavací základ v sume 17,1667 eur (1/30 z 515 eur). Na základe uvedeného pobočka určila úhrn denného vymeriavacieho základu a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok z oboch nemocenských poistení žalobkyne v sume 36,4535 eur (19,2868 eur + 17,1667). Výška materského ako 75 % z uvedenej sumy je 27,34012500 eur za deň. Žalovaný v rámci prešetrenia veci v odvolacom konaní konštatoval, že pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom, dobré mravy a princíp spravodlivosti
a zásluhovosti. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku sa súčasne sledujú s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti svedčiace o využívaní systému sociálneho poistenia. Účelom materského je podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení poskytovať z nemocenského poistenia kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva. 9. V ďalšom texte odôvodnenia žalovaný uviedol prehľad vymeriavacích základov (hrubých miezd), ktoré žalobkyňa reálne dosahovala ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o., z ktorých bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie. Skonštatoval, že od mesiaca september 2020 žalobkyňa vymeriavacie základy z tohto poistného vzťahu nedosahuje, nakoľko od 25.08.2020 do 19.04.2021 poberala materské a od 20.4.2021 do 15.03.2023 mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020, ktorý v bode 47 uvádza, že nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanov v uvádzaných situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. Žalovaný zdôraznil, že plnenie Sociálnej poisťovne na základe neopodstatnene zvýšeného deklarovaného príjmu zamestnávateľom, ktorý žalobkyňa v skutočnosti nikdy nedosahovala, by bolo v rozpore s účelom zákona a so základnými princípmi systému sociálneho poistenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nevynímajúci pravdepodobný príbuzenský vzťah žalobkyne a zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. a skutočnosť, že k zvýšeniu mzdy žalobkyne došlo počas čerpania rodičovskej dovolenky je zrejmé, že žalobkyňa reálnu mzdu vo výške 1 480 eur u zamestnávateľa nikdy nedosahovala a jej potvrdenie zo strany zamestnávateľa je len formálnym potvrdením, z ktorého plynie odôvodnený predpoklad, zameraný na snahu získať nemocenskú dávku materské vo vyššej sume ako by sa odvíjala od výšku príjmu, z ktorého žalobkyňa platila poistné. Žalovaný napokon uzavrel, že pri určení výšky materského na ktorý vznikol žalobkyni nárok od 16.03.2023 postupovala pobočka správne, keď vychádzala z predpokladaného príjmu v sume 515 eur. Uvedené podporuje podľa žalovaného aj skutočnosť, že žalobkyňa prešla plynule z jednej materskej, resp. rodičovskej dovolenky na ďalšiu materskú dovolenku a reálne sa do pracovného procesu nezapojila. Žalovaný v závere poukázal na to, že vo vzťahu k predchádzajúcemu nároku na tehotenské bol žalobkyni priznaný nárok na tehotenské zo súbehu nemocenských poistení zamestnanca a zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. a Fórum života v sume 7,44987000 eur za deň. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa odvolanie nepodala. Právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudlo dňa 14.01.2023. Výška tehotenského bola určená z minimálneho denného vymeriavacieho základu pre tehotné platné v roku 2022. Nárok na tehotenské si žalobkyňa uplatnila z rovnakých nemocenských poistení zamestnanca, ako pri posudzovanom nároku na materské, t.j. ÁNO PRE ŽIVOT n. o., kde pobočka určila pravdepodobný denný vymeriavací základ zo mzdy uvedenej v Pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2019, t.j. 515 eur. 10. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhla zrušiť rovnako ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa má za to, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietala, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalovaný automaticky (bez riadneho zistenia skutkového stavu) a bez predloženia akýchkoľvek dôkazov (len na základe domnienok) predpokladal konanie v rozpore s dobrými mravmi a princípom zásluhovosti, na čom aj postavil svoje zamietavé rozhodnutie, uviedla, že nekonala v rozpore so zákonom. Na jej situáciu sa aplikujú ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného môžeme vyvodiť, že žalovaný vidí rozpor s dobrými mravmi a princípom zásluhovosti v tom, že žalobkynina mzda bola zvýšená zamestnávateľom, ktorý je pravdepodobne niekto z jej príbuzných, počas čerpania rodičovskej dovolenky a bez toho, aby sa zapojila do pracovného procesu – teda bez toho, aby reálne zvýšenú mzdu u zamestnávateľa dosahovala, pričom zo zvýšenej mzdy neodviedla poistné. Ani jeden z uvedených bodov však nie je v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi. Dokonca ani nejde o nejakú výnimočnú či neobvyklú situáciu. Pretože aj zákonodarca
pamätal na tieto situácie (reťazové pôrody a zmena platov/miezd zamestnancov v hospodárstve SR či u konkrétneho zamestnávateľa za čas čerpania rodičovskej dovolenky) a aj kvôli nim vytvorili inštitút pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ak by príjem, a teda vymeriavací základ nemohol byť zvýšený počas rodičovskej dovolenky, materské nemohlo byť vo vyššej sume ako by sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého poistenkyňa platila poistné, sa poistenkyňa mala pred reťazovým pôrodom zapojiť do pracovného procesu, ak by mala mať zvýšenú mzdu pred reťazovým pôrodom u zamestnávateľa aj reálne vyplatenú, a ak by mala z tejto zvýšenej mzdy pred reťazovým pôrodom odviezť poistné na to, aby sa jej ďalšie materské odvíjalo od výšky tohto zvýšeného príjmu, predmetné ustanovenie zákona by bolo úplne zbytočné a nebolo by potrebné zisťovať u zamestnávateľa pravdepodobný mesačný vymeriavací základ za relevantný mesiac. Žalovanému by stačilo pozrieť si v systéme výšku už zaplateného poistného pred prvým reťazovým pôrodom a z toho vypočítať výšku ďalšej (reťazovej) materskej. Výška pravdepodobného mesačného vymeriavacieho základu sa neodvodzuje z už odvedeného poistného, ale zo skutočnosti, aký príjem by mala daná osoba, keby pracovala. Toto možno vyvodiť priamo z textu zákona, ktorý v súvisí s týmto používa slová ako „by sa platilo poistné“ a „pravdepodobný“. Preto si aj žalovaný vymeriavací základ, „z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“ (§ 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), zakaždým zisťuje u zamestnávateľa. Existencia inštitútu „pravdepodobného mesačného vymeriavacieho základu“ má svoj zmysel a sleduje určitý cieľ, ktorým je okrem iného aj vyriešenie situácie reťazových pôrodov a to tak, aby matky, ktoré majú ďalšie dieťa do 3 rokov veku ich predchádzajúceho dieťaťa neboli kvôli tomuto nijako ukrátené, či až diskriminované a „potrestané“. Plnenie Sociálnej poisťovne na základe zvýšeného príjmu, a to napriek tomu, že ho poistenec v skutočnosti nikdy nedosahoval, by nebolo v rozpore s účelom zákona a so základnými princípmi sociálneho poistenia. Takého plnenie by dokonca nebolo ani ojedinelé či neobvyklé, keďže toto nastáva v mnohých prípadoch reťazových pôrodov. K žalobcom vytýkanému rozporu s princípom zásluhovosti žalobkyňa uviedla, že ju mrzí spôsob, akým žalovaný pozerá na situáciu reťazových pôrodov, ako by boli poistenkyne, ktoré sa ocitli v tejto situácií len akými si „príživníčkami“, ktoré málo dali a veľa dostali. Zákon však počíta s takýmito situáciami a preto to súčasne nemožno považovať za konanie v rozpore s princípom zásluhovosti či dobrými mravmi. K výraznému zvýšeniu mzdy žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že v jej prípade nedošlo ani k neopodstatnenému zvýšeniu príjmu ani k jeho obyčajnému „deklarovaniu“ zamestnávateľom. V tejto súvislosti popísala priebeh jej zamestnania u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. Uviedla, že všetky okolnosti ohľadne zvýšenia jej mzdy riadne v odôvodnení uviedla a vysvetlila, no žalovaný sa nimi vôbec nezaoberal a vo svojom rozhodnutí sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom išlo o dôležité skutočnosti dosvedčujúce, že žalobkynin príjem nebol a nie je umelo či účelovo stanovený a dohodnutý. Pravdou je, že žalobkyňa je v príbuzenskom vzťahu s osobami spomínanými v druhostupňovom rozhodnutí, avšak tieto neboli v rozhodnom čase v pozícií, ktorá by im dávala právomoc rozhodovať o zvýšení jej mzdy. Je zrejmé, že samotná existencia pravdepodobného príbuzenského vzťahu nemala a nemohla mať vplyv na zvýšenie žalobkyninej mzdy. Ak žalovaný mal zato, že došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, mal to v prvom rade podložiť konkrétnymi dôkazmi, nielen vysloviť domnienky/predpoklady a na nich založiť svoje rozhodnutie. Žalobkyňa má tiež za to, že žalovaný neprihliadol na všetky okolnosti daného prípadu, vôbec sa nezaoberal skutočnosťami, dôvodmi a vysvetleniami, ktoré predniesla žalobkyňa v odvolaní. Podľa všetkého žalovaný videl výrazné zvýšenie mzdy a tomu stačilo na to, aby bez ďalšieho predpokladal účelové konanie a neopodstatnenosť daného navýšenia. Žalovaný nebral okolnosti daného prípadu ako jeden celok a neposudzoval ich vo vzájomnej súvislosti. Nedbal na účel sledovaný zákonom a princíp spravodlivosti. Žalovaný rozhodol o žalobkyninom nároku na materské a tehotenské vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci a bez riadneho posúdenia veci, teda bez toho, aby dostatočne zistil skutkový stav veci. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval skutkový stav ním zistený pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne. Má za to, že v prípade žalobkyne bolo na účely výpočtu výšky materského neakceptovanie vyjadrenia zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o., a predloženého dodatku k pracovnej zmluve, ktorým bola zvýšená mzda žalobkyne počas rodičovskej dovolenky z 515 eur na 1 480 eur, dôvodné a výklad ustanovení § 57 ods. 1, písm. a) a § 57 ods. 4 v znení neskorších prepisov bol v súlade s účelom zákona v znení neskorších predpisov. Pri výpočte materského sa vychádzalo zo sumy 515 eur, tak ako pri predchádzajúcom nároku na materské uplatneného z tohto poistného vzťahu, sledujúc cieľ právnej úpravy účinnej od 01.01.2019 [druhá veda ust. § 57 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov, a súčasne účel materského viazaný v § 2 písm. a) zákona]. Žalobkyni bol nárok na materské z daného poistného vzťahu priznaný, to znamená, že nezostala bez zabezpečenia príjmu, čím bol naplnený účel jej hmotného zabezpečenia počas tehotenstva a materstva, aj keď nižšou dávkou ako požaduje, čo
však nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tejto veci. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 13. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasledujúcich SSP a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby, vyjadrení účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že v správnej žalobe nie je možné priznať úspech. 14. Podľa § 48 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavanú vec (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z., alebo „zákon o sociálnom poistení“). (1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú skončené povinné nemocenské poistenia a trvajúce povinné nemocenské poistenia. (2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 49a zákona č. 461/2003 Z. z., do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu 45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 16. Podľa § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6, alebo d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. (2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
17. Medzi účastníkmi konania neboli sporné žiadne skutkové zistenia. Žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Fórum života od 01. 09. 2022. Zároveň bola nemocensky poistená ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. od 01.06.2019, pričom od 20.04.2021 do 15.03.2023 mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa splnila zákonom stanovené podmienky na materské z oboch uvedených poistných vzťahov zamestnanca. 18. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či v prípade žalobkyne bol zákone vypočítaný denný vymeriavací základ na určenie výšky materského zmysle § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ako povinne poisteného zamestnanca s pravidelným príjmom u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. 19. Ustanovenie § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné aplikovať v prípade, kedy sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. a) alebo b), teda ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ vôbec. Právny predpis je potrebné vykladať nielen podľa jeho doslovného gramatického znenia, ale vždy je potrebné, aby tento výklad bol v súlade so zmyslom a účelom zákona. Správny súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 317/2018 Z. z., ktorý v čl. I zmenil a doplnil zákon č. 461/2003 Z. z., konkrétne v bode 19 nasledovne: V § 57 ods. 4 sa za slová "poistenie z dôvodu" vkladajú slová "dočasnej pracovnej neschopnosti," a na konci sa pripája táto veta: "Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyne má vymeriavací základ nielen z dôvodu poberania materského, alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúci na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby“. Z uvedeného textu dôvodovej správy k návrhu zmeny § 57 ods. 4, ktorá bola zákonom č.317/2018 prijatá tak ako bola predkladateľom navrhnutá, vyplýva, že dôvodová správa explicitne vyjadrila účel zmeny zavedenej poslednou vetou tohto ustanovenia. Z uvedeného textu dôvodovej správy vyplýva, že účelom § 57 ods. 4 druhá veta je zabezpečiť, aby poistenkyňa, ktorá po prvej materskej, resp. po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala toto materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalšiu materskú nižšiu ako prvú materskú. Podľa dôvodovej správy bolo účelom práve eliminovať také prípady ako bol prípad žalobkyne, kedy zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri jej ďalšom dieťati bol nižší ako vymeriavací základ z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. V takých prípadoch sa podľa prijatej zmeny ďalšie materské určí z vymeriavacieho základu, ktorý nesmie byť nižší ako ten, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Dané predpisy je potrebné vykladať nielen doslovne gramaticky, ale aj v súlade s ich účelom. 20. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ dávky je podmienený účasťou na sociálnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka materského je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Výška nemocenskej dávky materského sa odvíja od jej príjmov, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom a zákonnými princípmi zákona o sociálnom poistení taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku nemocenskej dávky materského majú priamy vplyv dosiahnuté vymeriavacie základy poistenkyne v rozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp zásluhovosti na ktorom je poisťovací systém
postavený. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodujúcom období. 21. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. dňa 01.06.2019. Od 20.04.2021 do 15.03.2023 mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dôvod na poskytnutie materského vznikol dňa 16.03.2023. Rozhodujúcim obdobím na zistenie vymeriavacieho základu je v tomto prípade kalendárny rok 2022, v ktorom žalobkyňa neplatila poistné na nemocenské poistenie, pretože mala povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, a preto nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodnom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného a nemocenského poistenia. 22. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný správne pristúpili k aplikácii ust. § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v kalendárnom roku 2022 nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, preto bolo potrebné určiť výšku materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Súčasťou administratívneho spisu bolo potvrdenie zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n. o. zo dňa 03.04.2023, v ktorom uviedol, že pravdepodobný vymeriavací základ žalobkyne za mesiac marec 2023 by bol vo výške 1 480 eur. V pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2019 je uvedená mzda pri 20 hodinovom pracovnom týždni v sume 515 eur mesačne. Súčasťou spisového materiálu je tiež Dodatok č. 3 zo dňa 30.09.2021 k Pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2019, v ktorom je uvedené, že od 01.10.2021 sa mení pracovná zmluva v časti mzdových podmienok, tak, že mzda žalobkyne je 1 480 eur/mesiac pri 20 hodinovom pracovnom týždni. 23. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa príjem 1 480 eur/mesiac pri 20 hodinovom pracovnom týždni, nikdy nepoberala a takýto príjem nebol nikdy vymeriavacím základom, z ktorého by bolo zaplatené poistné. Pri takomto konštatovaní je možné vysloviť, že k zvýšeniu príjmu žalobkyni u zamestnávateľa ÁNO PRE ŽIVOT n.o., príbuzensky personálne prepojeného na žalobkyňu (čo žalobkyňa nepopiera), počas čerpania rodičovskej dovolenky došlo účelovo s cieľom získať výhodu pre prípadné vyššie dávky sociálneho zabezpečenia, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. 24. Vyššie popísaná zákonná úprava § 57 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení má za cieľ aby poistenkyňa, ktorá po prvej materskej, resp. po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala toto materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalšiu materskú nižšiu ako prvú materskú. Ak prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný ustálili pravdepodobný denný vymeriavací základ zo mzdy uvedenej v Pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2019, t.j. 515 eur, z ktorej sumy bolo aj platené reálne poistené, nepostupovali proti zákonne. 25. S poukazom na vyššie uvedené argumenty správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobkyni právo náhradu trov konania z dôvodu jej neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).