Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-31-2018.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľky: mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. XXXX/X, Ž., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, proti matke: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.C. XX, Ž., mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Ž., za účasti E. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. XXXX/X, Ž., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že E. F., nar. XX.XX.XXXX j e biologickým otcom mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX z matky E. T.Š., rod. T., nar. XX.XX.XXXX.
II. Mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca.
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám otca.
IV. Zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť E. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX o mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/70/2016-38 zo dňa 02.05.2016, právoplatným dňa 01.06.2016.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 12.11.2018, sa navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že označený muž je biologickým otcom mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX z matky E. T., nar. XX.XX.XXXX.
2. Návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že sa narodila zo vzťahu matky s označeným mužom, ktorí žili v spoločnej domácnosti. Označený muž prehlasuje, že je otcom maloletej B.. Matka dieťaťa odišla dňa 09.09.2018 zo spoločnej domácnosti bez všetkých detí ku svojmu priateľovi a maloleté deti nechala v starostlivosti otca. O maloletú matka prejavila záujem až 04.11.2018, kedy si maloletú zobrala od pani E. T., ktorá ju má zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti bez jej súhlasu. Maloletá bývala v spoločnej domácnosti s pani E. T., jej manželom a so svojimi súrodencami a otcom maloletých detí E. F.. Matka nesúhlasí, aby bol otec zapísaný v rodnom liste, aj keď on sa domnieva, že je biologickým otcom dieťaťa. Otec maloletej by si rád zveril maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Maloletá B. je zdravá. Do svojej starostlivosti má otec zverené aj ďalšie dve deti matky E. T.. Otec sa o maloletú riadne staral, matka opustila spoločnú domácnosť so slovami, nech si maloleté deti nechá, že ona ich nechce.
Matka si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej B. a ani ďalším deťom. Otcom maloletej je podľa otca E. F., nar. XX.XX.XXXX, pretože s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní.
3. Matka a označený muž sa v priebehu konania k návrhu písomne nevyjadrili. Matka zostala v priebehu celého konania procesne nečinná.
4. Do konania pribratá E. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, sa k návrhu vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 20.08.2019, v ktorom uviedla, že označený muž žil v rozhodnom čase s matkou maloletej, z ich vzťahu sa im narodila B. T.. Keď boli rodičia vo výkone trestu, starala sa o ich 4 maloleté deti. Keď sa matka vrátila z výkonu trestu, o deti sa nestarala, neprejavovala o ne záujem, po čase odišla so svojím priateľom s ktorým žije toho času v Nemecku. Kde býva a čo robí, nikto nevie. Preto by súhlasila, aby B. T. bola zverená svojmu otcovi E. F.Í..
5. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, a to najmä rodného listu maloletej, mal súd zistený nasledovný skutočný stav veci. 6. Podľa rodného listu zo dňa 11.03.2015 bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX J. narodila B. T. a ako matka je zapísaná E. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa je neuvedený.
7. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 05.12.2019 uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu a žiada, aby bolo určené, že označený muž je otcom maloletej, a zároveň aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením výživného v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám otca.
8. Označený muž sa k návrhu na začatie konania pripojil, vyhlásil, že je biologickým otcom maloletej a požiadal, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka zaviazaná platením výživného. K bytovej otázke označený muž uviedol, že majú prisľúbené, že v januári by mali dostať väčší byt.
9. Do konania pribratá E. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do starostlivosti otcovi.
10. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
11. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
12. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 215 ods. 1 C.s.p., v spojitosti s § 35 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), podľa ktorých súd rozhodne na základe zisteného skutočného stavu veci.
13. Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V konaní bolo na základe vyjadrení účastníkov konania (najmä z vyjadrenia označeného muža, ktorý vyhlásil, že je biologickým otcom maloletej) nesporne preukázané, že označený muž je otcom maloletej B., nar. XX.XX.XXXX. Označenému mužovi navyše svedčí zákonná domnienka otcovstva podľa § 94 ods. 2 ZoR. Na základe týchto skutočností súd návrhu vyhovel a určil, že označený muž je otcom mal. B., nar. XX.XX.XXXX.
14. Podľa § 62 ods. 1 až 3 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti rodičov (jedného z nich) k mal. dieťaťu prichádza do úvahy aj vtedy, ak súd určí otcovstvo k mal. dieťaťu. V rámci spojeného konania o výchove a výžive mal. dieťaťa určí najmä komu zverí dieťa do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu (§ 65 ZoR v spojitosti s § 110 C.m.p.). Právo na výživu vzniká narodením dieťaťa (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
17. Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri rozhodovaní o výživnom treba vychádzať zo stavu, aký bol v jednotlivých časových úsekoch počas celého obdobia, za ktoré súd o výživnom rozhoduje.
18. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
19. Pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní poskytovať rodičia svojim deťom, platia predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Taktiež v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovené, že na dieťa prispievajú podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov obaja rodičia, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ustanovené v § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné výživné stanoviť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení jeho zmien a doplnkov).
20. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov, oddelene žijúcich, má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd vzal do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj tú skutočnosť, že maloletá B. býva spolu so svojím otcom, ktorý zabezpečuje jej osobnú starostlivosť, výchovu a výživu. Preto súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti otca. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca napokon súhlasila aj E. T., ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Pri určení vyživovacej povinnosti matky súd vychádzal zo zistení, že rodičia mal. B. nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže pobyt matky maloletej v súčasnosti nie je presne známy a nemožno tak ani riadnym spôsobom zhodnotiť jej súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery, súd určil jej vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62 ods. 3 ZoR, a to v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima za nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 47 ods. 2 ZoR, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
22. Keďže maloletá bola týmto rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti otca, s čím E. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, súhlasila, súd súčasne pristúpil k zrušeniu tejto náhradnej osobnej starostlivosti, nariadenej rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 21P/70/2016-38 zo dňa 02.05.2016.
23. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.