Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-69-2023.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/69/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Kristínou Güner, v trestnej veci obžalovaných: V. X., B. XX.XX.XXXX P. S. O. G. a K. T., B. XX.XX.XXXX P. S. O. G., trestne stíhaných pre zločin prevádzačstva podľa 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. februára 2024 v Pezinku
rozhodol:
Obžalovaných:
V. X., narodený XX.XX.XXXX P. S. O. G., O. X. V. XX, A., B., t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 31.08.2023
K. T., narodený XX.XX.XXXX P. S., O. G. O. X. V. XX, A., B., t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 31.08.2023
uznáva vinnými, že
dňa 31.08.2023 v čase približne 0 03:14 hod. V. X. ako vodič a K. T. ako spolujazdec osobného motorového vozidla zn. Citroen Jumper, žltej farby, imatrikulované v Maďarsku, EČV: /. B. XXX, v úmysle získať pre seba spoločnú finančnú výhodu vo výške 5.000,- Eur, umožnili 25 osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarskej republiky a Slovenskej republiky, a to tak, že tieto osoby ako nelegálnych migrantov vyzdvihli a naložili v presne nezistenom čase a na presne nestotožnenom mieste na území Maďarskej republiky do uvedeného motorového vozidla, a tieto previezli cez hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom D4, hraničný diaľničný prechod Čunovo - Rajka, na územie Slovenskej republiky, pričom dňa 31.08.2023 v čase približne 0 03:34 hod., po predchádzajúcom prenasledovaní zmiešanou maďarsko-slovenskou policajnou hliadkou s volacím znakom HUNGARIA 1005-26, svoje motorové vozidlo zastavili až v obci Most pri Bratislave na Lipovej a Čerešňovej ulici, kde sa v ich motorovom vozidle našlo 25 osôb pôvodom zo Sýrie, všetci bez dokladov totožnosti, a bez platných víz umožňujúcich im vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,
teda
spoločným konaním v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhali v
nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a prechode cez jej územie, a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách
čím spáchali
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to im ukladá:
Obžalovanému V. X.:
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, s použitím §36 písmeno j/, písmeno l/ a písmeno n/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, a podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiat šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému K. T.:
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, s použitím §36 písmeno j/, písmeno l/ a písmeno n/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, a podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiat šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby samosudca poučil obžalovaných o ich práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. por., pričom obžalovaní V. X. N. K. T. vyhlásili, že sú vinní zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Následne samosudkyňa položila obžalovaným otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré všetky obaja obžalovaní zhodne odpovedali: "áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaných V. X. H. K. T. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku podľa obžaloby sa nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Súd postupom v zmysle § 258 ods. 1 Trestného poriadku vykonal výsluch obžalovaného V. X., postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámil listinné dôkazy : odpis z registra trestov obžalovaného V. X. č. l. 270, odpis z registra trestov obžalovaného K. T. č. l. 271, výpis z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného V. X. č. l. 272, výpis z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného K. T. č. l. 273, potvrdenie o vklade hotovosti č. l. 274, Zápisnice o vydaní veci č. l. 217-220.
K dokazovaniu:
Obžalovaný V. X. vypovedal, že: „nikdy som nebol trestne stíhaný ani odsúdený v žiadnej krajine. Momentálne som študent ako maliar-lakovač. Činu som sa dopustil preto, že som dôveroval zopár ľuďom a dopustil som sa chyby“.
Z odpisu registra trestov V. X. bolo zistené, že nemá záznam v registri trestov, a obžalovaný taktiež nemá evidované priestupky v ústrednej evidencii priestupkov MV SR.
Z odpisu registra trestov K. T. bolo zistené, že nemá záznam v registri trestov, a obžalovaný taktiež nemá evidované priestupky v ústrednej evidencii priestupkov MV SR.
K výroku o vine k právnej kvalifikácií:
Keďže obžalovaní uznali svoju vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, bolo zrejmé, že spoločným konaním v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhali v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a prechode cez jej územie, a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Konanie obžalovaných súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok obžalovaných ako zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
K výroku o treste:
Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia objektu chráneného Trestným zákonom (ochrana života a zdravia), zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, pričom prihliadol i na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Pri zohľadnení zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona súd dospel k záveru, že na obžalovaných je nutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd u oboch obžalovaných vzhliadol prítomnosť troch poľahčujúcich okolností, kedy sa obžalovaní ku skutku priznali a tento oľutovali, pre spáchaním skutku viedli riadny život ako aj to, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom ( s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 44/2017). Súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí stanovenom v § 355 odsek 3 Trestného zákona ( pričom horná hranica trestnej sadzby sa znížila spôsobom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona), t. j. od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiace. S poukazom na to, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní, a tieto ich vyhlásenia súd uznesením prijal a s poukazom na zjednocujúce stanovisko R 44/2017 zapísané v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 súd analogicky použil ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno d/ a odsek 4 Trestného zákona a obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda vo výmere 56 mesiacov. V zmysle uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR je možné v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. a po prijatí takého vyhlásenia súdom, keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, teda znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. K možnosti takéhoto mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaných V. X. ako aj K. T. súd pristúpil s poukazom na skutočnosť, že sa k spáchaniu skutku priznali, tento úprimne oľutovali a vzhľadom na možnosť nápravy obžalovaných súd považoval trest odňatia slobody vymedzený vyššie uvedenou trestnou sadzbou od 7 rokov neprimerane prísny. Naproti tomu výmera trestu znížená o jednu tretinu je u obžalovaných i so zreteľom na rozsah trestnej činnosti, ktorého sa dopustili na 25 osobách a druh trestného činu spravodlivá, primeraná a postačujúca i vo vzťahu ku generálnej prevencii. Pokiaľ ide o návrh obhajcu obžalovaného V. X. na uloženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona tento súd neaplikoval jednak z toho dôvodu, že nezistil u obžalovaného existenciu mimoriadnych skutkových okolností prípadu alebo také pomery na strane obžalovaného, ktoré by umožnili ďalšie mimoriadne zníženie trestu, a druhak s poukazom na rozsah trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil, t. j. na 25 osobách.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaných do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, súd konštatuje, že ako vyplynulo z oboznámených odpisov z registra trestov obžalovaných, títo neboli v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.