Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1528-2018.pdf
PDF · 71.3 KB
Case nature
Subarea
30Ek/1528/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava-Ružinov, IČO: 36062235, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO:36613843 proti povinnému: 1.)IS FINANCE s.r.o., Puškinova 4609/2, 036 01 Martin, IČO: 47930888, 2.)P. K., H.: XX.X.XXXX, S. XXXX/X, XXX XX Z. o vymoženie 158,75 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Krištofík so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 03601 Martin, IČO: 35658851, pod sp. zn. 122EX 499/18, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 23.102018, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 158,75 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučných titulov - Platobný rozkaz č. k. 11Csp/7/2018 vydaný Okresným súdom Martin dňa 04.04.2018
2. Poverením ECLI:SK:OSBB:2018:6118358460.1 zo dňa 31.10.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 03601 Martin, IČO: 35658851, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 122EX 499/18.
3. Dňa 26.11.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril len právny zástupca oprávneného.
4. Povinný, v podaní označenom ako Námietka voči exekúcii súdnemu exekútorovi oznamuje, že podáva námietku voči exekúcii, nakoľko si vôbec nie je vedomý, že by mohlo dôjsť k niečomu, aby mohla byť exekúcia oprávnená. Zároveň žiada exekútora o zaslanie podkladov na základe ktorých k exekúcii došlo. Podanie povinný odoslal súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 28.10.2019, teda po zákonnej lehote.
5. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu na zastavenie vyjadril dňa 19.11.2019. K predmetnej veci uvádza, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 61n a § 61k ods. 1 Zákona 233/1995 Z.z.. Zastáva názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Oprávnený ďalej konštatuje, že vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, so zastavením exekúcie nesúhlasí.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 158,75 EUR s príslušenstvom a trovami exekúcie.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.12.2018 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný do elektronickej schránky exekútorského úradu 28.10.2019. Povinný tak nesplnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúciu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
16. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a rovnako nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.