Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/19/2019

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. D. XX, E., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: Böhm & Partners, advokátska kancelária, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26661/2018/SV/94746 zo dňa 14. decembra 2018 a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 6. februára 2019 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 6. februára 2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 6. februára 2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26661/2018/SV/94746 zo dňa 14.12.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2018/007106-74 zo dňa 13.08.2018, ktorým v konaní o návrhu na vyvlastnenie ďalšieho účastníka vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom v k. ú. F., vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech ďalšieho účastníka.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že rozhodnutie o vyvlastnení už bolo zaevidované v katastri nehnuteľností, pričom vlastnícke právo bolo zapísané v prospech ďalšieho účastníka. Vlastníkom vyvlastnených nehnuteľností je už ďalší účastník a žiada o vydanie stavebného povolenia s následným úmyslom urýchlene realizovať na vyvlastnenom území stavby, ktoré v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení bude musieť trpieť a ich prípadné odstránenie bude možné len po ďalších zdĺhavých administratívnych, či súdnym procesoch, ak vôbec. Týmto postupom by došlo k nenapraviteľnému a neodstrániteľnému stavu a zároveň by mu bola spôsobená závažná ujma spočívajúca v jeho obmedzení v užívaní pozemku, ako aj vo finančnej škode, pretože nebude mať možnosť voľnej dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou. V doplnení podania k návrhu na odklad vykonateľnosti žaloby žalobca naďalej tvrdí, že účel stavby, pre realizáciu ktorej bol vyvlastnený, nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra.

3. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom

práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu.

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 01.08.2019, v ktorom uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku považuje za neodôvodnený. Žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody ani závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorá by mohla byť žalobcovi výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného spôsobená.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018).

10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. júna 2018).

11. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov

verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

12. Po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe správny súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, pretože neosvedčil žiadnymi relevantnými dôkazmi predpoklady jeho priznania, ktoré prichádza do úvahy iba za takého stavu, ak bola v konaní osvedčená existencia takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov. Žalobca svoj návrh neodôvodnil žiadnymi tvrdeniami, ktoré by odôvodňovali hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy a vážneho nenapraviteľného následku. Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnej situácii žalobcu konštatovať prítomnosť hrozby ním tvrdených negatívnych následkov, ktoré by mali dopad na jeho hospodársku činnosť. Žalobca uviedol iba všeobecné tvrdenia o možnom negatívnom vplyve napadnutého rozhodnutia na žalobcu, ale žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby, uvedené v neuviedol.

13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil.

14. Správny súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a preto, návrh žalobcu zamietol v súlade s ustanovením a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).