Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-46-2008.pdf
PDF · 118.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/46/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 47 166 142, správca konkurznej podstaty úpadcu NUBAT s.r.o., so sídlom Pražská 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 815 914, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice - Juh, IČO: 51 417 685, proti žalovanému: Stanislav Grega, miesto podnikania Hlavná 65, 080 01 Prešov, IČO: 30 649 986, zastúpenému JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 10.822,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.8.2007 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 326.040,- Sk a 14,75 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 366.040,- Sk od 17.5.2007 do 26.6.2007, zo sumy 346.040,- Sk od 27.6.2007 do 9.7.2007, zo sumy 336.040,- Sk od 10.7.2007 do 6.8.2007 a zo sumy 326.040,- Sk od 7.8.2007 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar - obuv.
2. Okresný súd Prešov vydal dňa 19.11.2007 platobný rozkaz, č. k. 21 Rob 414/2007-22, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 326.040,- Sk s príslušenstvom v prospech žalobcu.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, aby si u žalobcu objednal dodanie tovaru - obuvi a koženej galantérie. Písomne objednávku žalobcovi nezaslal, ani ústne si tovar neobjednal. Práve naopak žalobca navrhol žalovanému dodávku tovaru za účelom jeho predaja, avšak žalovaný popiera uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej by odkúpil od žalobcu tovar vo výške 406.040,- Sk. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, z toho dôvodu nepovažuje pohľadávku žalobcu za dôvodnú. Žalovaný tiež uviedol, že medzi účastníkmi došlo k dohode, že žalovaný bude uskutočňovať tzv. komisionálny predaj, podľa ktorého ak žalovaný odpredá tovar poskytnutý žalobcom, následne mu zašle finančné prostriedky za uskutočnený predaj a takýto predaj sa má uskutočňovať priebežne, dôkazom čoho sú žalovaným zasielané postupné finančné čiastky uvádzané v žalobe. Z
uvedených dôvodov preto žalovaný neuznal právny nárok žalobcu a žalobu považoval za nedôvodnú. Napokon uviedol, že v žiadnom prípade nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a následnej splatnosti kúpnej ceny.
4. Vo veci samej tunajší súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 21Cb/46/2008-108 zo dňa 26.11.2009.
5. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/39/2010-131 zo dňa 7.10.2010.
6. Následne súd vo veci samej rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k. 21Cb/46/2008-161 zo dňa 20.10.2011.
7. Aj tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/74/2012-245 zo dňa 21.3.2013.
8. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi obchodným zástupcom žalobcu O. a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o komisionárnom predaji. Dňa 3.5.2007 žalobca dodal žalovanému tovar - topánky, ktorých prevzatie bolo potvrdené na dodacom liste č. 3/5/07. Napriek tomu, že došlo k uzavretiu zmluvy o komisionárnom predaji, žalobca faktúrou č. 1070058 dňa 15.5.2007 fakturoval žalovanému celú kúpnu cenu 406.040,- Sk s DPH, splatnú 16.5.2007. Dňa 3.5.2007 žalovaný uhradil 40.000,- Sk, o čom svedčí pokladničný príjmový doklad č. 3/5/07. Dňa 7.6.2007 bolo zaplatených 10.000,- Sk. Dňa 7.6.2007 zástupca žalobcu p. Petrecs prevzal späť obuv v cene 37.312,80 Sk. Ďalšie prevody kúpnej ceny vykonával žalovaný bezhotovostne bankovými prevodmi dňa 26.6.2007 v sume 20.000,- Sk, dňa 9.7.2007 v sume 10.000,- Sk, dňa 31.7.2007 v sume 10.000,- Sk, dňa 6.8.2007 v sume 10.000,- Sk, dňa 15.8.2007 v sume 10.000,- Sk a dňa 31.12.2007 bol realizovaný zápočet 630,50 Sk na pohľadávku žalobcu.
9. Po zohľadnení jednotlivých úhrad a vrátení časti tovaru, hodnota prevzatej a doposiaľ nezaplatenej obuvi predstavuje 258.096,70 Sk (8.567,24 eur).
10. Podľa žalobcu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi zástupcom žalobcu a žalovaným, pričom fakturácia žalobcu bola žalovaným zaúčtovaná do účtovníctva a uplatnil si z tejto faktúry aj odpočet DPH.
11. Žalovaný sa bráni povinnosti zaplatiť za obuv s poukazom na to, že uzavrel komisionársku zmluvu bez toho, aby bolo určené dokedy má tovar predávať. Žalovaný uviedol, že dostal tovar s určitou cenou, na to si nasadil vlastnú maržu a keď časť tovaru predal, cenu predaných topánok zasielal žalobcovi.
12. Štatutárny zástupca žalobcu H.ý nevylúčil v rámci obchodných aktivít žalobcu uzatváranie predaja na komis, ale robili to len so zákazníkmi, ktorých poznali dlhšie a len na základe písomnej komisionárskej zmluvy. Pán L. nemal právomoc uzatvárať komisionárske zmluvy, resp. písomné zmluvy za žalobcu.
13. Vypočutý svedok O. uviedol, že dohodol s p. R. kúpnu zmluvu o predaji obuvi s možnosťou zaplatenia ceny v 50.000,- Sk mesačných splátkach. Dohodu o splátkach mal odsúhlasiť majiteľ p. J.. Dodatočne svoju výpoveď zmenil v tom, že nemal súhlas p. J. na splátky, ale vo všeobecnosti mohol dohadovať ponuku tovaru a jeho zaplatenie v splátkach za určitých podmienok, keď poznal pomery zákazníka. V danom prípade p. GG.ovažoval za seriózneho obchodného partnera.
14. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že p. L. zrejme bez vedomia zástupcu štatutárneho zástupcu žalobcu so žalovaným dojednal komisionárny predaj obuvi. Mohlo ísť o konkludentne uzavretú komisionársku zmluvu, čo vyplýva aj z toho, že sám žalovaný mal záujem o obuv len v prípade jeho predaja na komis. Potvrdili to svedkovia L.á, manželka žalovaného O. a čiastočne svedok Y.s. Súd dospel k záveru, že žaloba je podaná predčasne a preto ju ako nedôvodnú zamietol.
15. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Sporom medzi účastníkmi bolo, aká zmluva bola uzavretá či sa jedna o kúpnu
zmluvu o predaji tovaru alebo zmluvu o komisionárnom predaji. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previezť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Kupujúci je povinný zaplatiť za tovaru kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou (§ 447 Obch. zákonníka). Splatnosť kúpnej ceny vyplýva z § 450 ods. 1 Obch. zákonníka, že ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Na druhej strane žalovaný trval na tom, že so zástupcom žalobcu uzavrel komisionársku zmluvu podľa § 577 Obchodného zákonníka, že komisionár sa zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Podľa § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie. Podľa § 585 Obchodného zákonníka komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previezť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pri tom získal a komitent je povinný ich prevziať. V priebehu súdneho konania došlo k čiastočným zmenám výpovedí účastníkov, kde pôvodne žalobca trval na uzavretí kúpnej zmluvy bez možnosti splatenia fakturovanej ceny v splátkach. Po výpovedi svedka p. L. pripustil zaplatenie kúpnej ceny v splátkach. Žalovaný trval na uzavretí komisionárskej zmluvy, pričom o uzavretí tejto komisionárskej zmluvy konal výlučne s p. L. Podľa žalovaného, keď dával požiadavku na uzavretie komisionárskej zmluvy, tak p. L. vždy jednal s majiteľom nie v jeho prítomnosti, ale odišiel mimo miestnosť, telefonoval s p. J., vrátil sa a povedal mu výsledok dohody o povolení komisionárskeho predaja.
16. Obidve strany sporu trvajú na uzavretí iného druhu zmluvy, pričom prostredníkom čo vlastne je medzi nimi uzavreté bola osoba O.. O. poskytoval informácie svojmu nadriadenému, že uzavrel kúpnu zmluvu, pričom žalovaný p. R. dostával informácie, že po poradách so svojím nadriadeným p. J.ý mu odsúhlasil uzavretie komisionárskej zmluvy.
17. Ďalší rozpor je v tom, že žalobca vyúčtoval celú cenu dodaného tovaru, pričom dodatočne žalobca pripúšťal skutočnosť, že kúpna cena mohla byť zaplatená v splátkach. Žalovaný popieral uzavretie kúpnej zmluvy a možnosť zaplatiť cenu tovaru v splátkach, pretože podľa jeho názoru sa jednalo o predaj na komis. Cena za tovar mala byť zaplatená len vtedy, pokiaľ sa tovar predal. Preto aj žalovaný vykonával čiastočné úhrady, ak nazbieral určitú sumu, zväčša 10.000,- Sk za odpredaj tovaru a vtedy posielal utŕženú sumu. Nepredaný tovar je stále u neho. Žalobca si svoj tovar môže zobrať späť, pretože žalovaný sa necíti byť vlastníkom tovaru, ktorý nekupoval, ale bol mu daný k dispozícii p. L.m na komisionársky predaj.
18. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 2, v prípade, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa ods. 4 prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní výraz použila. V danom prípade je sporné aká bola vôľa zmluvných strán na uzavretie konkrétneho typu zmluvy. Podľa žalobcu uzavrel kúpnu zmluvu a sprostredkoval to jeho zástupca p. Petrecs, pričom žalovaný tvrdil, že prostredníctvom p. L. so žalobcom uzavrel komisionársku zmluvu. Pri tomto rozpore vôle na uzavretie konkrétneho typu zmluvy a dohody o predmete zmluvy je potom jednoznačný záver, že nedošlo k uzavretiu riadnej zmluvy kúpnej alebo komisionárskej, pretože medzi účastníkmi nedošlo k dohode o predmete zmluvného záväzku. Interpretácia toho, aký typ zmluvy bol uzavretý, nie je podporený zhodnými stanoviskami zmluvných strán. Dá sa len dôvodiť, že osobou TC. došlo k dezinterpretácii stanovísk sporových strán, kde p. L.s pravdepodobne pôvodnému žalobcovi CESARE SLOVAKIA, spol. s r.o. tvrdil, že uzavrel kúpnu zmluvu a žalovanému dal informáciu, že žalobca súhlasí, aby žalovaný uzavrel so žalobcom komisionársku zmluvu.
19. Pán L. má podpísanú zmluvu o sprostredkovaní (č. l. 55 spisu) medzi spoločnosťou CESARE SLOVAKIA ako záujemcom a p. Petrecsom ako sprostredkovateľom, a to podľa § 642 a násl. Obchodného zákonníka, ale podľa výkonu činností p. L. sa jednalo skôr o zmluvu v obchodnom
zastúpení podľa § 652 a násl. Obchodného zákonníka. Pán L.s nevykonával túto činnosť jednorázovo, ale opakovane s tým, že vyvíjal činnosť v smere možnosti žalobcu uzatvárať určité druhy zmlúv (pravdepodobne kúpne zmluvy o predaji tovaru) a mal za to získavať províziu. Z vypočutia strán je nesporné, že bol rôzny úmysel uzavrieť iný typ zmlúv. Nebola tu preukázaná zhoda vôle na uzavretie konkrétneho typu zmluvy či už kúpnej alebo komisionárskej. Potom nemožno hovoriť o uzavretí konkrétnej zmluvy či už kúpnej alebo komisionárskej, pretože neboli dojednané podstatné náležitosti zmluvy, a to predmet zmluvného vzťahu účastníkov, tzn. dohoda o predaji tovaru - topánok, alebo komisionárska zmluva o zariadení určitej obchodnej záležitosti, predaji topánok vo vlastnom mene žalovaného, ale na účet žalobcu. Keďže nebola zhoda vôle na konkrétnom type zmluvného vzťahu účastníkov, potom dodávka tovaru žalovanému bude bezzmluvným plnením s následkami pri plnení bez právneho dôvodu - tzv. bezdôvodným obohatením. Potom podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb. sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Keďže súd prvého stupňa riešil spor medzi účastníkmi s konštatovaním uzavretia komisionárskej zmluvy, pričom z hľadiska vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby došlo k uzavretiu takejto komisionárskej zmluvy, resp. k uzavretiu kúpnej zmluvy, a to pre nezhodu vôle účastníkov zmluvného vzťahu, akú vlastne zmluvu uzavreli, žalobca mal vôľu predať tovar žalovanému a žalovaný mal vôľu predávať tovar pre žalobcu na tzv. komis, nebolo možné vyriešiť spor zamietnutím žaloby pre jej predčasnosť, ak bol súd prvého stupňa toho názoru, že došlo ku komisionárskej zmluve a nenastala splatnosť ceny za tovar, ak sa tovar ešte nepredal. Keďže súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, aký nárok má žalobca po dodávke tovaru bez konkrétnej zmluvy, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, bolo potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. S tým, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní je povinný zistiť, aké nároky vyplývajú žalobcovi z plnenia bez právneho dôvodu, či u žalobcu je právo na zaplatenie ceny zatiaľ nevráteného tovaru alebo má nárok na vrátenie tovaru a v prípade, že to nie je možné, že sa musí poskytnúť peňažná náhrada.
21. Po vrátení veci Krajským súdom súd vec opätovne prejednal a nariadil pojednávanie na deň 7.10.2014.
22. Na pojednávaní dňa 7.10.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že veci, topánky, ktoré dodal žalobca, resp. právny predchodca žalobcu žalovanému už žalovaný nemá k dispozícii, nemá ich vo svojej moci, a preto žalobca trvá na tom, aby mu bola vyplatená žalovaná suma ako kompenzácia hodnoty veci, ktoré už nevie vrátiť žalovaný, lebo nimi nedisponuje.
23. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7.10.2014 uviedol, že žalovaný počas celého tohto konania počas dokazovania tvrdil, že veci, topánky, ktoré mu boli dodané zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu, podľa jeho tvrdení, sú na komisionálny predaj, má k dispozícii okrem tých, ktoré predal a ktorých hodnotu spoločnosti CESARE už vyplatil. Vie zabezpečiť a predložiť súdu o tom hodnoverné dôkazy, napríklad urobiť aktuálne fotografie s aktuálnym dátumom tých vecí, prípadne urobiť k tomu aj príslušný zoznam, prípadne je to možné urobiť tak, že to uloží do úschovy súdu, prípadne je možné urobiť aj ohliadku.
24. Dňa 27.10.2014 žalovaný predložil, na základe pokynu udeleného mu na pojednávaní, zoznam nepredaných topánok, ktoré má odložené vo svojom sklade a ktoré zostali z komisionálneho predaja od firmy CESARE SLOVAKIA, ktorý dňa 25.11.2014 doplnil 10 ks fotografiami pre žalobcu.
25. Dňa 15.12.2014 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol že na predložených fotografiách sa nenachádza tovar, ktorý dodal žalobca žalovanému. Žalobca dodával dámske topánky značky Bella Blu a pánske topánky značky L. Berttone. Ostatné značky na fotkách sú od iných dodávateľov, od ktorých žalobca topánky nedodával a nemá vedomosť o ich pôvode. Žalovaný sa snaží vrátiť tovar ktorý nebol predmetom spolupráce so žalobcom Navyše obuv na fotografiách je značne znehodnotená, zaprášená, stará a nemódna a tým pádom aj nepredajná. Zlým skladovaním a uplynutím dlhého časového obdobia obuv stratila trhovú hodnotu. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasí s vrátením obuvi ponúkanej žalovaným a trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
26. Na odstránenie rozporov v tvrdeniach strán o tom aká obuv sa nachádza na fotografiách, a teda v sklade žalovaného súd nariadil ohliadku obuvi v priestoroch žalovaného, nachádzajúcich sa na ul.
Hlavná 65 v Prešove na deň 26.4.2017 o 10.00 hod. za účastí sporových strán a ich právnych zástupcov. Na základe ohliadky na mieste samom súd zistil, že v podkrovných priestoroch žalovaného sa nachádza obuv distribútora Cesare Slovakia s.r.o. tak ako je špecifikovaná v Zápisnici o ohliadke na č.l. 280 spisu. Obuv, resp. topánky boli nové, nepoužité, v škatuli, avšak v zaprášenom stave, poukladané na policiach, na ktorých bola obuv aj iných značiek, ktorá nebola predmetom ohliadky.
27. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.6.2017 žalovaný uviedol, že po doručením zápisnice z ohliadky je žalovaný toho názoru, že predmetnú obuv je možné reálne žalobcovi vrátiť, resp. vydať. Žalobca predložil súdu na nahliadnutie cca 125 párov obuvi, ktorá bola predmetom dodávky tovaru žalobcom žalovanému. Topánky sú nové, nepoškodené, nepoužívané a riadne zabalené v originálnych obaloch. Ohliadkou boli vyvrátené tvrdenia žalobcu že na predložených fotografiách sa nachádza tovar, ktorý žalobca žalovanému nedodal.
28. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 28.11.2017, č. k. 21Cb/46/2008-299 žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku ako celku podal priamo žalobca a nie správca odvolanie. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.4.2019, č. k. 6Cob/70/2018-331 zrušil predmetný rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd, okrem iného konštatoval, že vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti NUBAT s.r.o. sa konanie prerušilo, z toho dôvodu nemohol byť vydaný ani súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok, ktorý bol vyhlásený napriek tomu, že súdne konanie bolo zo zákona prerušené, čo mal súd prvej inštancie iba konštatovať a vo veci samej nerozhodovať pre prekážku prerušenej veci, prípadne o nej rozhodovať až po súhlase správcu s pokračovaním v tomto konaní. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nielenže pokračoval v konaní po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, ale nekonal so správcom konkurznej podstaty úpadcu, odňal správcovi podstaty možnosť konať pred súdom, pričom takýto nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z dôvodu uvedeného nesprávneho procesného postupu súdom prvej inštancie, neboli v konaní rešpektované a dodržané procesné predpisy, pretože žalobca vyhlásením konkurzu stratil procesnú spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a procesná spôsobilosť zo zákona prešla na správcu konkurznej podstaty určeného súdom na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktorých existenciu odvolací súd vyhodnotil a posúdil ako nesplnenie procesných podmienok podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, na dodržanie ktorých musí odvolací súd prihliadať i v prípade ak nie sú výslovne v odvolaní uvedené, a v ktorom prípade odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§380 ods. 2 CSP), nakoľko žalobca stratil procesnú subjektivitu sporovej strany. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie bude ďalej postupovať tak, že zistí či správca konkurznej podstaty bude naozaj v konaní pokračovať a podľa výsledkov buď bude konanie prerušené zo zákona, alebo bude pokračovať so správcom a vo veci rozhodne.
29. Žalobca - spoločnosť Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO:47 166 142, správca konkurznej podstaty úpadcu NUBAT s.r.o., Pražská 5, Bratislava, IČO: 35 815 914, za základe výzvy súdu zo dňa 2.8.2019, súdu oznámil prípisom zo dňa 14.8.2019, že navrhuje pokračovať v súdnom konaní sp. zn. 21Cb/46/2008, vedenom pred Okresným súdom Prešov. Súd preto v danej právnej veci opätovne nariadil pojednávanie na deň 5.12.2019.
30. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu H. žalovaného, výsluchom svedkov ĽD. opakovaným výsluchom svedka O. výsluchom svedkyne J., oboznámením listinných dôkazov založených v spise, 10 ks fotografií nepredanej obuvi zo dňa 20.10.2014, ohliadkou na mieste samom v Prešove na ulici Hlavnej 65 a zistil tento skutkový stav:
31. Dňa 3.5.2007 žalobca dodal žalovanému tovar - topánky, ktorých prevzatie bolo žalovaným potvrdené na dodacom liste č. 3/5/07.
32. Žalobca faktúrou č. 1070058 zo dňa 15.5.2007 fakturoval žalovanému kúpnu cenu 406.040,- Sk s DPH, splatnú 16.5.2007. Dňa 3.5.2007 žalovaný uhradil 40.000,- Sk, o čom svedčí pokladničný príjmový doklad č. 3/5/07. Dňa 7.6.2007 bolo zaplatených 10.000,- Sk. Dňa 7.6.2007 zástupca žalobcu p. Petrecs prevzal späť obuv v cene 37.312,80 Sk. Ďalej žalovaný žalobcovi zaplatil bankovými prevodmi dňa
26.6.2007 v sumu 20.000,- Sk, dňa 9.7.2007 sumu 10.000,- Sk, dňa 31.7.2007 sumu 10.000,- Sk, dňa 6.8.2007 sumu 10.000,- Sk, dňa 15.8.2007 sumu 10.000,- Sk a dňa 31.12.2007 bol realizovaný zápočet 630,50 Sk na pohľadávku žalobcu.
33. Žalovaný nepredal všetky topánky ktoré mu dodal žalobca a zvyšné kusy uskladnil vo svojich priestoroch, ktoré sa tam nachádzali až do miestnej obhliadky dňa 26.4.2017.
34. Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
35. Podľa § 477 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
36. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
37. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
38. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
39. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
40. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
42. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy. Počas celého konania bolo sporné medzi stranami aký typ zmluvy bol uzavretý, a či bola uzavretá kúpna zmluva o predaji tovaru alebo zmluva o komisionárnom predaji. Súd z vykonaného dokazovania však zistil, že nedošlo jednak ani k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak ako to tvrdil žalobca, a ani k uzatvoreniu komisionárskej zmluvy, tak ako to tvrdil žalovaný. Počas celého konania sa žalobca domáhal zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar - obuvi, na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný zase tvrdil, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu komisionárskej zmluvy a on si žiadny tovar od žalobcu neobjednával ani nekupoval. Keď časť tovaru predal, cenu predaných topánok zasielal žalobcovi. Táto jeho obrana je podporená platbami, ktoré priebežne zasielal žalovanému v priebehu roku 2007. Procesný útok žalobcu v konaní spočíval v tvrdení, že s obchodnými partnermi nikdy neuzatváral ústne komisionárske zmluvy, tak ako to tvrdí žalovaný. Ich obchodný zástupca pán L. ani nemal právomoc uzatvárať komisionárske zmluvy, resp. písomné zmluvy za žalobcu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pán L.s ako obchodný zástupca, uviedol do omylu jednak žalobcu, keď mu prezentoval, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu a taktiež uviedol do omylu žalovaného, ktorému prezentoval, že uzatvárajú komisionársku zmluvu. Žalovaný trval na uzavretí komisionárskej zmluvy, pričom o uzavretí tejto zmluvy jednal výlučne s p. L. svojmu nadriadenému poskytoval informácie, že uzavrel kúpnu zmluvu. Žalovaný popieral uzavretie kúpnej zmluvy, cena za tovar mala byť zaplatená len vtedy, keď sa tovar predal. Preto aj žalovaný vykonával čiastočné úhrady a ak nazbieral väčšiu sumu túto poslal žalobcovi .
43. Medzi stranami došlo k rozporu vôle ohľadne uzavretia akejkoľvek zo zmlúv. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Úmyslom žalovaného bolo uzatvoriť komisionársku zmluvu, no úmyslom žalobcu zas kúpnu zmluvu. Keďže však medzi stranami nedošlo k zhode prejavu vôle a nedošlo tak ani k dohode o predmete zmluvy a neboli dojednané podstatné náležitosti zmluvy, možno jednoznačne vyvodiť záver, že nedošlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej ani komisionárskej zmluvy. K uvedenému pravdepodobne došlo dezinterpretáciou stanovísk sporových strán obchodným zástupcom p. L. keď pôvodnému žalobcovi CESARE SLOVAKIA, spol. s .r.o. tvrdil, že uzavrel kúpnu zmluvu a žalovanému dal informáciu, že žalobca súhlasí, aby žalovaný uzavrel so žalobcom komisionársku zmluvu. Dodávka tovaru - obuvi, žalovanému bola tak bezzmluvným plnením s následkami plnenia bez právneho dôvodu - bezdôvodným obohatením. Žalobca by tak mal nárok v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vydanie všetkého, čo žalobca nadobudol bezdôvodným obohatením, čiže dodaného tovaru - obuvi. Časť obuvi, ktorú žalovaný nepredal (tú ktorú predal, za tú už žalobcovi poskytol peňažné plnenie ešte v roku 2007), má stále uskladnenú na povale vo svojich priestoroch na ul. Hlavnej 65 v Prešove. Jedná sa o topánky nové, nepoužívané, nepoškodené, zabalené v originálnych krabiciach. Z dôvodu dlhého uskladnenia sa tovar nachádzal v zaprášenom stave, čo však nespôsobilo jeho poškodenie, ani znehodnotenie. Žalovaný bol pripravený túto obuv vydať. Množstvo, druh a špecifikácia obuvi bola ustálená pri ohliadke dňa 26.4.2017 a boli tak vyvrátené tvrdenia žalobcu, že sa nejedná o obuv ktorú dodal žalovanému. Žalobca však už nemal záujem na vrátení tejto obuvi s výhradou, že obuv je nemódna a bola dlho uskladnená a tým pádom je už nepredajná. Žalovaný v konaní až do konca trval na zaplatení sumy 10.822,55 eur s príslušenstvom, ako kúpnej ceny za dodanú obuv. Súd tak nemohol jeho žalobe vyhovieť a musel ju zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie by bolo možné požadovať iba v prípade, ak by nebolo možné vydať priamo predmet bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade možné bolo. Naviac žalobca sa ani nedomáhal nároku z bezdôvodného obohatenia, ale z kúpnej zmluvy, ktorá však uzavretá nebola.
44. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku. Súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa pomeru jeho úspechu vo veci, nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný.
49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.