Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_0er-449-2001.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
0er/449/2001
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, proti povinnému: X. Y., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. V. Ž., o vymoženie 733,42 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. U k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie vo výške 274,29 eura do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.03.2001 súd vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča, Exekútorský úrad Pezinok so sídlom Myslenická 14, Pezinok, vykonaním exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Dušan Noskovič bol dňa 01.06.2018 odvolaný a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava.
2. Súdny exekútor dňa 29.01.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie a exekučným spisom, nakoľko vykonaným šetrením zistil povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
3. Súd lustráciou zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi
- povinnom bolo uznesením Okresného súdu Levice č. k. 15D/193/2013-50 zo dňa 25.11.2013, právoplatným dňa 27.12.2013, zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Nevyhnutnou podmienkou konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, na ktorej nedostatok súd prihliada aj bez návrhu v každom štádiu konania. Pokiaľ súd v priebehu konania zistí, že účastník konania túto spôsobilosť stratil, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
12. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd môže o zastavení exekúcie pre nemajetnosť rozhodovať na podnet súdneho exekútora, na návrh oprávneného alebo ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, je účinné od 1. februára 2002. Keďže podľa § 235 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3910155&FragmentId2=3910155> Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, na exekučné konanie začaté pred jeho účinnosťou súd nemôže túto právnu normu aplikovať. V danom konaní je, v prípade zistenej nemajetnosti povinného (keďže povinný zomrel nemajetný), možné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
13. Vzhľadom na uvedené, súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
17. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Za výkon exekučnej činnosti má exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady zakotvuje zákon tak, že za určitých okolností súd môže zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného (ustanovenie § 203 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vzal súd do úvahy skutočnosť, že súdny exekútor je štátom splnomocnená a určená osoba na realizáciu núteného výkonu rozhodnutí, čím nadobúda špecifické postavenie v rámci exekučného konania, ktoré neumožňuje, aby trovy ktoré v súvislosti s núteným výkonom rozhodnutia vynaložil mu ostali neuhradené, keďže úkony exekúcie nevykonával vo svoj prospech ale v prospech oprávneného. Vzhľadom na to súd zastáva názor, že nie je dôvod, aby v prípade neúspešnosti exekúcie znášal súdny exekútor riziko neuhradenia trov exekúcie, nakoľko vykonané úkony vykonával v súvislosti s exekučnou činnosťou v prospech oprávneného. Prvotným a skutočným dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného, a preto súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku.
18. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 (ďalej len „vyhláška“), Ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
19. Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
21. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
22. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
23. Súd v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 15,94 eura (13,28 eura + 20 % DPH) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a to za nasledovnú činnosť: vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku 10 minút, súpis hnuteľného majetku 60 minút, výkon súpisu hnuteľných vecí 45 minút, t. j. spolu 115 minút = 2 začaté hodiny x 6,64 eura.
24. Súd po preskúmaní exekútorom uplatnených trov exekúcie, nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za nasledovné úkony exekučnej činnosti: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 25 minút, vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 20 minút, vypracovanie exekučného príkazu 25 minút, lustrácie v trvaní 180 minút (zo dňa 20.01.2004, zo dňa 12.0.2013, Sociálna poisťovňa dňa 21.06.2001, dňa 10.10.2001, 30.09.2003, 12.11.2003, 13.02.2008, dňa 15.11.2013, Daňový úrad K. dňa 13.02.2008, elektronická lustrácia bánk dňa 06.05.2014, OR PZ Levice dňa 21.06.2001 a dňa 13.02.2008, Obecný úrad K. dňa 23.10.2003, Mestský úrad K. dňa 20.09.2004, Okresný súd Levice dňa 20.09.2004 a dňa 12.05.2014, kataster portál dňa 12.02.2008, živnostenský registre dňa 12.08.2008), nakoľko podľa názoru súdu ide o duplicitné uplatnenie paušálnej aj hodinovej odmeny za vykonanie tých istých úkonov. Exekučný poriadok síce neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, avšak je zrejmé, že sa nevyhnutne musí jednať o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Zároveň súd nepriznal časovú odmenu za položku špecifikovanú ako „vyúčtovanie trov exekúcie“ vzhľadom k tomu, že tieto úkony nesmerujú bezprostredne k vykonaniu exekúcie, a preto za ich vykonanie nemožno priznať odmenu ako za čas účelne vynaložený na exekúciu. Navyše spracovanie vzniknutých trov exekúcie je len predpokladom pre to, aby súd o trovách exekúcie vôbec rozhodoval. V
tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 6 EMCdo 1/2013, podľa ktorého sa síce časová odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky nevylučujú, no zároveň sa nesmú prekrývať. To znamená, že časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou za úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Vyplýva to zo samotného obsahu pojmu paušálna odmena, ktorou je pevne stanovená suma odmeny za určitú činnosť bez ohľadu na jej skutočný časový, či iný rozsah, a z účelu paušálnej odmeny, ktorým je uľahčenie a zjednodušenie jej špecifikácie, a zároveň odstránenie obťažnosti posudzovania skutočného rozsahu činnosti, za ktorú sa poskytuje.
25. Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledovné úkony: zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie 10 minút, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 15 minút, nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tieto úkony sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
26. V súlade s § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 vyhlášky, súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 31,87 eura (26,56 + 20 % DPH) za nasledovné úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eura, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura, doručenie exekučného príkazu 3,32 eura, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 eura, každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eura, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eura, každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eura, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eura.
27. V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 218,56 eura pozostávajúcu z poštovného vo výške 48,04 eura, poplatkov za kolkové známky vo výške 4,98 eura, nákladov za overovanie vo výške 1,33 eura, znaleckých náhrad za znalecký posudok vo výške 99,58 eura a cestovného vo výške 64,63 eura (pracovná cesta vykonaná dňa 18.06.2001 zo sídla exekútorského úradu do K. 280 km). Súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie zrejme nesprávne uviedol dátum pracovnej cesty, keď uviedol deň 21.04.2001. Z obsahu pripojeného exekučného spisu, konkrétne z úradného záznamu a vyúčtovania pracovnej cesty, vyplýva, že táto sa uskutočnila dňa 18.06.2001.
28. V súlade s § 23 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 7,92 eura za pracovnú cestu vykonanú dňa 18.06.2001 v trvaní 6 hodín, t. j. 12 polhodín x 0,66 eura. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v ním uplatnenej výške 9,56 eura, nakoľko z úradného záznamu o vykonaní pracovnej cesty vyplýva, že cesta trvala 3 hodiny a vykonanie úkonov trvalo 3 hodiny.
29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky a fax, ktoré si uplatnil vo výške 1,60 eura, nakoľko s poukazom na § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Hotové výdavky spočívajúce v telekomunikačných výdavkoch súd nemá z obsahu exekučného spisu preukázané a preto je nárok na odmenu v časti telekomunikačných poplatkov je súdom nepreskúmateľný.
30. Podľa § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
31. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
32. Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
33. Na základe uvedeného, súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 274,29 eura, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi v lehote podľa § 238 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.