Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/690/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov 1./ N.. H. J., B.. X.XX.XXXX, X. Z. XX, B. V. a 2./ PaedDr. T. J., B.. XX.X.XXXX, X. Z. XX, B. V., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Tomáš HERMAN, advokát, so sídlom Bočná 10, Košice proti žalovaným 1./. T. N., B.. XX.X.XXXX, X. Z. XX, B. V. a 2./ N.. V. N., B.. XX.X.XXXX, X. Z. XX, B. V., obaja právne zastúpení JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa vykonania nadstavby altánku

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo veci samej v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy neodkladného opatrenia v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa vykonania nadstavby altánku podľa projektovej dokumentácie predloženej v stavebnom konaní vedenom na stavebnom úrade obce Nižná Hutka pod č. 263/2015-NH (82/2016-NH) nad objektom garáže na pozemku parcely reg. „C“ Č.. XXX/X, nachádzajúcej sa v okrese Košice - okolie, v obci B. V., v katastrálnom území B. V., evidovanej na liste vlastníctva č. XXX.

Podanú žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci B.Ž. V., a to pozemku parcely registra S. Č.. XXX/ X H. Č.. XXX/X H. zároveň sú bezpodielovými spoluvlastníkmi domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susedných nehnuteľností - parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X H. J. U..Č.. XX B. L. Č.. XXX/X. Žalovaní požiadali stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na stavbu altánku nad objektom garáže na pozemku v ich vlastníctve. Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 5.11.2015 žalobcovia uplatnili námietky proti nadstavbe s odôvodnením, že navrhovaná nadstavba je výškovo nad úrovňou cesty a nad úrovňou okien, čím bude hrubo zasiahnuté do pokojného užívania domu žalobcov - narušenie súkromia, hluk, svetlo, dym a pod. Stavebný úrad žalobcom priznal postavenie účastníkov stavebného konania. Na ústnom pojednávaní 17.5.2016 žalobcovia namietali, že stavba nespĺňa náležitosti podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. Rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 20.5.2016 boli žalobcovia odkázaní so žalobou na súd vo veci občianskoprávnej námietky týkajúcej sa zásahu do pohody bývania. V minulosti žalovaní rušením nočného pokoja hlukom, dymom a najmä sústavným narušením súkromia žalobcov vzhľadom na polohu miesta, kde má byť postavený altánok, zasahovali do ich práv. So žalovanými sa žalobcovia pokúšali

dohodnúť. Na mimosúdnom rokovaní žiadali upustiť od osadenia okien na stene altánku smerujúcej k pozemku žalobcov. S týmto žalovaní nesúhlasili a nenavrhli žiadne iné zmierlivé riešenie tak, aby neboli dotknuté práva žalobcov. Vzhľadom na pozíciu navrhovaného altánku, jeho stavebno-technické riešenie a výškový rozdiel pozemku žalovaných oproti pozemku žalobcov a ich rodinnému domu sú žalobcovia presvedčení, že umiestnením stavby a jej užívaním by bolo zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách a umiestnenie stavby by nezodpovedalo urbanistického a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Realizáciou navrhovanej stavby bude hrubo narušené právo žalobcov na súkromie, nad mieru primeranú pomerom by boli obťažovaní hlukom, prachom, popolčekom, pachmi, svetlom a podobne, čím by bola narušená ich pohoda bývania. Poukázali pritom na ust. a a ust. vyhlášky č.

2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.11.2016 uviedli, že tvrdenia žalobcov v žalobe sú nepravdivé a nepreukázané. Žalobcovia splnili niektoré požiadavky žalujúcej strany, ako aj všetky požiadavky stavebného úradu a zúčastnili sa všetkých námietkových konaní, ústnych pojednávaní, ohliadky miesta stavby, ako aj pokusu o mimosúdnu dohodu. Ich kompromisné návrhy a vysvetlenia boli žalobcami odmietnuté. Námietka žalobcov o zaťažení okolia, ohrození bezpečnosti a plynulosti premávky a že umiestnenie stavby by nezodpovedalo charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania sa nezakladá na žiadnych reálnych alebo dôkazmi podložených tvrdeniach. Rovnako ani námietka, že bude hrubo narušené právo žalobcov na súkromie nad mieru primeranú pomerom. Žalovaným bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu č. XXX/XXXX-B., ktorým bolo konanie prerušené a stavebníci boli vyzvaní na doplnenie projektovej dokumentácie týkajúcej sa požiarno-bezpečnostného riešenia stavby, statického posúdenia stavby a odvádzania dažďových vôd zo strešnej konštrukcie, čo žalovaní doplnili. Zo strany stavebného úradu nebola vznesená žiadna pripomienka na riešenie umiestnenia stavby. Stavba garáže, kde má stáť altánok, bola uskutočnená podľa stavebného povolenia č.k. a je riadne skolaudovaná rozhodnutím príslušného stavebného úradu č.k. 19/2013-NH-Sm. Podľa projektovej dokumentácie môže byť strecha garáže využívaná ako pochôdzna resp. zelená strecha. Táto plocha je v súčasnej dobe využívaná ako pochôdzna na rôznu pracovnú aj oddychovú činnosť. Za účelom vylepšenia jej užívania žalovaní podali žiadosť o stavebné povolenie na stavbu altánku, ktorou je snaha žalovaných o zlepšenie, už aj tak dostatočnej ochrany súkromia ich, ale aj najbližších susedov. Odstupová vzdialenosť skolaudovanej stavby garáže od nehnuteľnosti žalobcov je viac ako 12 metrov, vrátane obecnej cesty, čo je dostatočná vzdialenosť na zachovanie súkromia a pohody bývania žalujúcich. Uvedená vzdialenosť niekoľkonásobne prevyšuje požiadavky a vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. o odstupových vzdialenostiach rodinných domov. Zároveň na strane priľahlej k budúcemu altánku nie je priestor, ktorý žalujúca strana intenzívne využíva na oddychovú činnosť a zároveň ani ich rodinný dom nie je kľudovými miestnosťami orientovaný smerom k altánku. Na druhej strane, je v záujme a aj povinnosťou žalujúcich uskutočniť opatrenia na svojej strane, ktoré prispejú k zvýšeniu vlastného komfortu bývania a užívania svojho pozemku. Podotkli, že ide len o stavbu o pôdoryse cca 6x4 m, ktorá bude plniť iba doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Navrhovaný altánok nezhoršuje súčasný stav, jeho umiestnením nebude obmedzené užívanie susedného pozemku, naopak, stav namietaný žalujúcou stranou výrazne zlepší. Pokiaľ na už skolaudovanej streche garáže, bez akýchkoľvek ďalších úprav žalovaní postavia konštrukciu, ktorá nebude vyžadovať stavebné povolenie - napríklad slnečník alebo iná konštrukcia nevyžadujúca ukotvenie o inú stavbu, žiadnym spôsobom sa nezmení charakter ani využívanie uvedenej plochy. Takúto stavbu budú môcť uskutočniť aj bez stavebného povolenia, a tým aj bez možnosti akejkoľvek inej osoby vrátane susedov a stavebného úradu vyjadriť sa k nej. V prípade, ak by súd zaviazal žalovaných zdržať sa vykonania nadstavby garáže altánkom, bude plocha garáže na jej voľnom okraji (t.j. v smere k pozemku žalobcov a k parc. č. 195) zabezpečená ochranným zábradlím, využívanie plochy strechy garáže to žiadnym spôsobom neovplyvní a ani nevylepší ochranu súkromia žalujúcich a ani žalovaných. Mali za to, že podaná žaloba v jej petite zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov žalovaných a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná strana sa nikdy v minulosti nedomáhala proti žalovaným podaním sťažnosti ani žiadnym iným podaním ochrany na obci, čím má preukázané, že nedošlo k žiadnemu porušovaniu pokojného stavu a už vôbec nie k sústavnému narúšaniu súkromia. Navrhli podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcov nahradiť žalovaným trovy konania.

3. Žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 18.1.2017 (replika) uviedli, že rušenie nočného pokoja žalovanými môžu dosvedčiť svedkovia. Samotná žalovaná na ústnom pojednávaní dňa 17.5.2016

priznala, že v minulosti došlo k rušeniu nočného pokoja spoločenskými podujatiami na pozemku žalovaných. Bežné boli hlasité zábavy trvajúce do neskorých nočných, aj skorých ranných hodín. Žalovaných na to osobne i telefonicky upozorňovali. Narúšanie súkromia nie je len ich subjektívnym pocitom, ale je dané objektívne, a to vzhľadom na polohu pozemku žalovaných a výškový rozdiel strechy garáže oproti pozemku žalobcov a oknám ich domu. Žalovaní návrh na dohodu odmietli v posledný deň lehoty na podanie žaloby bez prednesu akéhokoľvek alternatívneho návrhu dohody. Žalovaní začali s realizáciou stavby bez stavebného povolenia a príslušnej dokumentácie. Podstatnú časť dokumentácie doložili až na výzvu stavebného úradu resp. na základe námietok žalobcov. Ani v priebehu stavebného konania sa žalovaní nevysporiadali s odvádzaním dažďovej vody z altánku. Na stavebnom úrade a u orgánov obce boli žalobcovia nútení opakovane podať na žalovaných ústne sťažnosti ohľadom rušenia nočného pokoja, realizácie stavby bez stavebného povolenia, odvádzania dažďovej a odpadovej vody na ulicu a pod.

4. Neodkladným opatrením zo dňa 26.3.2018, č.k. -84, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2018 súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa realizácie stavebných prác na nadstavbe altánku nad objektom garáže do právoplatného skončenia tohto konania.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.2.2019 navrhli žalobcovia pripustenie zmeny petitu žaloby, keď rozšírili uplatnené právo o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom v ich rodinnom dome U.. Č.. XXX, ktorý by vo vnútornom prostredí tohto rodinného domu dosahoval ekvivalentnú hladinu zvuku v čase od 22.00 hod. do 6.00 hod. vyššiu než 30 dB a v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod. vyššiu než 40 dB, z parcely G.. „. Č.. XXX/X, nachádzajúcej sa v obci B. V.. Uznesením zo dňa 15.5.2019 súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.

6. Rozhodnutím obce B. V. Č. XX/XXXX-B.-U. zo dňa 17.4.2013 bolo žalovaným povolené užívanie stavby rodinného domu a garáže. Z projektu stavby garáže pre stavebné konanie zo septembra 2009 vyplýva, že garáž je zapustená do svahu. Nosným prvkom stropnej konštrukcie garáže sú keramické predpäté stropné nosníky v kombinácii s keramickými stropnými vložkami a na takto upravenú stropnú konštrukciu sa uloží izolácia, ktorá bude chránená spádovou vrstvou z betónu. Na spádovú vrstvu sa uloží protišmyková keramická dlažba resp. sypaná zemina v prípade zelenej strechy. Strop garáže je navrhnutý ako pochôdzna resp. zelená strecha v závislosti na rozhodnutí investora. Z tohto dôvodu je po obvode strechy garáže navrhnuté ochranné zábradlie.

7. Žalobcovia podali v stavebnom konaní vo veci vydania povolenia na nadstavbu altánku nad objektom garáže žalovaných (č.263/2015-NH) námietku tvrdiac, že odstup existujúcej stavby, na ktorej je plánovaná realizácia nadstavby, je na hranici obecného pozemku, vysoko nad úrovňou terénu a na úrovni okien susedných domov. Stavba je v rozpore s verejným záujmom, v prípade jej postavenia bude hrubo zasiahnuté do pokojného užívania susedných domov (narušenie súkromia, hluk, svetlo, dym a otvorený priestor). Na ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní dňa 5.11.2015 žalobkyňa požadovala odstup stavby od parcely žalobcov vo vzdialenosti dva metre a aby predná časť altánku bola uzatvorená bez okien. Poukázala na to, že stavba je vo vyvýšenej polohe, čím bude hrubo narušovať súkromie susedov. Stavebný úrad Č. sa na tvári miesta zaoberal stavebno-technický riešením altánku v súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom narušenia súkromia. Stavebný úrad sa pokúsil o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania a navrhol riešenie (nezrealizovať okná smerom od miestnej komunikácie), ktoré stavebníkom nebolo akceptované. Stavebný úrad skonštatoval že k dohode nedošlo a ani nie je možná. Stavebný úrad zastavil spojené územné a stavebné konanie, nakoľko stavebník začal uskutočňovať zmenu stavby bez právoplatného stavebného povolenia a začal konanie o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby garáže.

8. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 82/2016-NH zo dňa 17.5.2016 vyplýva, že stavebníci boli ochotní osadiť nepriehľadné sklo. Rozhodnutím zo dňa 20.5.2016 obec Nižná Hutka ako stavebný úrad odkázal žalobcov na súd vo veci občianskoprávnej námietky týkajúcej sa zásahu do pohody bývania žalobcov vplyvom uskutočnenia užívania navrhovanej zmeny dokončenej stavby samostatne stojacej garáže žalovanými. Stavebný úrad zároveň prerušil stavebné konanie do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť.

9. Z výsluchu žalobkyne v 2.rade vyplynulo, že nikdy so susedmi ani s inými osobami neviedli žiaden spor. V roku 2015 ohlásili žalovaní ako stavebníci drobnú stavbu, vtedy sa dozvedeli, že ma ísť o

nadstavbu garáže, pričom stavba má mať byť do výšky 9 metrov. Stavba by mala byť postavená vo výške 3 m nad úrovňou pozemku žalobcov. Naproti pôvodnej projektovej dokumentácii žalovaní plánujú uzavrieť nadstavbu aj z druhej strany, problém je z pohľadu ulice. V stavebnom konaní žalovaní súhlasili s osadením nepriehľadných okien. Podľa pôvodnej, prvotnej dokumentácie malo byť nad garážou len nízke oplotenie. Žalovaní opakovane od roku 2013 narúšajú nočný kľud, stávalo sa, že sa tam zdržiavalo okolo 10 až 15 mladých opitých ľudí, zdržiavali sa predovšetkým nad garážou a trvalo to do skorých ranných hodín, niekedy do štvrtej. Stretávalo sa tam aj celé futbalové družstvo obce. Žalobkyňa ich asi dvakrát upozornila, na čo jej raz žalovaný povedal, že môžu robiť, čo chcú a inokedy, že on je doma a nič nepočuje. Keď sa opýtala, či má volať políciu, žalovaný upozornil zabávajúcich sa, na chvíľu sa situácia upokojila, avšak hluk sa zopakoval. Opakovane spolu so susedmi upozorňovala žalovaných na takéto akcie a hluk, že to ruší ich ešte vtedy maloleté malé deti. Niekedy sa zdalo, že žalovaní ani nie sú doma a prenechali dom zabávajúcej sa mládeži. Rušilo to aj ďalších susedov. Spočiatku to neriešili, pretože verili, že sa situácia upokojí. V marci 2017 zabávajúci sa hádzali cibuľu na dom žalobcov. Predmetný altánok bol viac krát postavený a následne rozobratý, práce pokračujú napriek vydanému neodkladnému opatreniu. T.č. je altánok bez strechy, pôsobí provizórne, avšak prebiehajú v ňom akcie, ktoré rušia susedov. Všetko z pozemku žalovaných počuť aj vidieť. Nielen žalovaní majú právo na súkromie, ale aj ostatní majú právo na pokoj, právo oddýchnuť si vo večerných hodinách i v noci. V prípade, ak sa konajú akcie na streche garáže, ýva sa to zhora, zvuk sa šíri, veľmi to žalobcov ruší, hlavne večer a v noci. Aj keď žalovaných na rušenie upozorňovala asi len dvakrát, diskomfortne kvôli rušeniu sa cíti takmer stále. Komunikácia medzi sporovými stranami zlyhala, nemá preto význam žalovaných upozorňovať. Rušenie celej ulice žalovanými trvá, od kedy sa žalovaní nasťahovali, čo bolo asi v roku 2010. Pred postavením altánku sa akcie konali vždy v priestoroch nad garážou. Proti výstavbe altánku bojujú kvôli tomu, že dochádzalo k rušeniu nočného pokoja a predpokladajú, že jeho výstavbou sa rušenia ešte zintenzívnia. Ak by bol altánok postavený bližšie k domu a bol by odhlučnený, bolo by menej hluku. Rušenie žalobcovia neriešili cestou polície, pretože verili v riadne susedské vzťahy a takéto riešenie by neviedlo k žiadnej dohode. Žalovaní sa v priestoroch altánku stále zdržiavajú, vysedávajú, pracujú a pília tam dosky, ide odtiaľ stále hluk. Pre akcie a oslavy žalobkyni vadí altánok a žiada o jeho uzavretie, aby odtiaľ nešiel taký hluk.

10. Žalobca v 1.rade sa stotožnil s výpoveďou žalobkyne v 2. rade. Poukázal na to, že v stavebnom konaní neboli žalobcovia priamo účastníkmi stavebného konania, ale stavebný úrad uznal, že navrhovaná stavba môže mať aj na nich vplyv, a preto ich prizval do konania ako účastníkov. Neúnosnou bola situácia, keď u žalovaných trvala akcia v nedeľu do skorých ranných hodín pondelka (do štvrtej ráno približne), kedy bol riadny pracovný deň a potrebovali vstávať do práce a školy. Žalobcovia vidia na altánok, počujú hluk, a preto trvali na uzavretí predného priestoru respektíve aspoň na osadení nepriehľadných okien. Žalobcovi vadí pochôdzna, otvorená plocha a z nej vychádzajúci hluk.

11. Žalovaný v 1.rade vypovedal, že v roku 2014 sa žalobkyňa ospravedlnila žalovaným za svoju výbušnosť a vyslovila snahu o dobré susedské vzťahy. Od vtedy nezaregistroval žiaden problém, preto ho prekvapil postoj žalobcov v stavebnom konaní i teraz až nenávistný postoj k nim. Žalobcom spomínaná akcia sa uskutočnila v roku 2012, keď ešte ani nebola postavená strecha garáže. Žalovaný si nemyslí, že nadstavba narušuje pohodu bývania žalobcov ani iných osôb, ulica je stavaná tak, že na každý pozemok, ktorý nie je oplotený vysokým oplotením, vidieť z ulice. Konštrukcia oplotenia altánku je vo výške asi dvoch metrov. Výškový rozdiel medzi strechou garáže, teda plochou, na ktorej má stať altánok a pozemkom žalobcov, môže byť jeden a pol až tri metre, v závislosti od konkrétneho miesta. Z tohto priestoru možno vidieť na pozemok žalobcov, avšak na tento vidieť aj z cesty. V mieste altánku sa žalovaný zdržiava denne niekoľko hodín. Využitie altánku predpokladá predovšetkým v lete, plánuje ho však využívať podľa možností celoročne. Priestor nad garážou bude žalovanými využívaný bez ohľadu na to, či tam bude postavený altánok v zmysle projektovej dokumentácie alebo nie.

12. Žalovaná v 2.rade sa stotožnila s výpoveďou žalovaného v 1.rade. Poprela, že na ich pozemku resp. nad garážou sa dennodenne konajú žúrky a akcie. Žalovaná v stavebnom konaní súhlasila s čiernymi oknami z prednej strany, avšak bol problém, či budú otvárateľné alebo nie. Návrh žalobcov len o akúsi maketu okien bol pre žalovaných neprijateľný. Zo strany žalovaných bola snaha sa dohodnúť, avšak ich návrhy neboli akceptované druhou stranou.

13. O.Z. Š. (matka žalobkyne) v čestnom prehlásení zo dňa 10.1.2016 uviedla, že od nasťahovania rodiny žalovaných minimálne 5-krát osobne zaznamenala pri takmer každodenných návštevách rod.

žalobcov rušenie nočného pokoja žalovanými. Asi 10-krát jej žalobkyňa volala, že nemohli v noci spať kvôli hlasným oslavám na dvore rodinného domu žalovaných a na mieste, kde bol postavený altánok, kde sa zdržiaval väčší počet opitých a hlučných ľudí. Zároveň prehlásila, že od 28.7.2016 do 30.7.2016 sa zdržiavala v rodinnom dome žalobcov a v tom čase žalovaný a jeho svokor aj napriek zastaveniu stavebného konania vo veci stavby altánku, postavili takmer celú konštrukciu dreveného altánku. Následne to 30.7.2016 rozobrali. Konštrukcia altánku bola postavená aj v lete 2015 a potom následne rozobratá. Menovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je na dôchodku a chodieva do domu žalobcov každý deň. Niekedy sa tam zdržiava aj cez noc, asi tak dva - tri krát mesačne a ak žalobcovia nie sú doma, ostáva u nich aj niekoľko dní. Predmetný altánok je na hranici cesty, na hranici pozemku žalovaných, ktorí sa na ňom zdržiavajú. Vždy sú tam poobede a v soboty. Z altánku všetko vidno, žalovaní všetko sledujú. Ak žalovaní v altánku oslavujú, počuť všetko. Ak tam svedkyňa nie je, dcéra jej zatelefonuje, počuť hluk aj cez telefón, dcéra je zúfalá a volá jej niekedy aj okolo pol noci. Žalovaní naschvál vykrikujú. Svedkyňa bola svedkom takýchto udalostí, aj ak žalobcovia neboli prítomní. Nočné oslavy boli viackrát, ak aj nebola prítomná, počula to cez telefón. Ak tam bola, správanie žalovaných ju obťažovalo, vadil jej hluk a krik. Žúrovalo sa aj cez týždeň, vtedy menej, cez víkendy viac, oslavy začínali cez deň a trvali večer, aj po 22. hodine. Políciu nikdy nevolala. Rušenie nočného pokoja bolo naposledy niekedy na jeseň, respektíve z leta na jeseň 2018 (výpoveď dňa 7.2.2019). Žalovaní vykonávajú potrebnú stavebnú činnosť alebo údržbu vždy v altánku, ich pozemok je malý.

14. Z výpovede svedkyne JUDr. Y. W., susedy sporových strán vyplynulo, že žalobcovia sú jej bezprostrední susedia a žalovaní susedia oproti. Svedkyňa raz postrehla hlučnú oslavu a vtedy asi ani žalovaní neboli doma a oslavovali ich deti. Ona má okná orientované do záhrady, nie na ulicu. Ju to neobťažovalo, avšak jej rodičia, ktorí sú starší a majú okná v spálni orientované na ulicu, sa sťažovali. Žalobkyňa sa svedkyni viackrát sťažovala na konanie žalovaných, na ich oslavy i problém s odtokom. Oslavu postrehla niekedy v júni pred niekoľkými rokmi. Oslava, rušenie mohlo byť okolo 22.00 hod. V priebehu posledného roka je ticho, kto oslavuje, je skôr rodina svedkyne. Ich oslavy bolo určite počuť, no nikto sa nesťažoval. Poprela, že by oslavy u žalovaných prebiehali denno-denne resp. týždenne. Podľa svedkyne každá oslava, ktorá sa koná vonku, môže rušiť. Ona sa zdržiava na inej strane, žalovaných vníma len ráno alebo večer, ak prichádzajú. Altánok vidno z pozemku žalobcov, vidno ho aj z ulice. Ak by svedkyňa mala pozemok orientovaný ako žalobcovia, umiestnenie altánku by nenarúšalo jej pohodu.

15. Mgr. H. V. v čestnom prehlásení zo dňa 9.1.2017 prehlásila, že v roku 2014 zaznamenala najmenej v dvoch prípadoch rušenie nočného pokoja hlukom zo strany rodiny žalovaného. V prvom prípade šlo o rušenie uprostred pracovného týždňa, v druhom prípade bola s rodinou žalobcov upozorniť na rušenie. Po upozornení nastalo len mierne stíšenie hluku.

16. T. G., referentka Obecného úradu B. V. v čestnom prehlásení zo dňa 6.11.2019 uviedla, že v auguste 2016 žalobcovia podali písomnú sťažnosť, že žalovaní pokračujú vo výstavbe altánku, napriek riešeniu záležitosti na súde. Nasledujúci pracovný deň túto sťažnosť žalobkyňa stiahla. V marci 2017 bolo žalobcami podané ohlásenie na žalovaných, obsahom ktorého bolo narušenie pohody bývania a rušenie nočného kľudu. Ostatné sťažnosti zo strany žalobcov boli podané ústne (cca 10 krát), no bližšie sa k nim nevie vyjadriť.

17. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že od vstupu na pozemok žalovaných sa ide k altánku popri dome žalovaných do mierne svahovitého terénu, celá ulica je stavaná do svahu. Nad garážou sa nachádzala drevená konštrukcia, po bokoch ktorej je drevený plot, do výšky sú vystavené drevené stĺpy asi 2m vysoké. Pred altánkom vedie obecná komunikácia, oproti sa nachádza dom žalobcov. Medzi domom žalobcov a obecnou komunikáciou je živý plot. Od altánku k dverám do domu žalovaných je vzdialenosť asi 4 až 5 m. Priestor medzi domom žalovaných a garážou by umožnil vybudovanie altánku na inom mieste, avšak celková trávnatá plocha na tomto mieste nie je príliš veľká, altánok by zrejme zabral takmer celú časť trávnatej plochy. Od plánovej nadstavby garáže ku plotu žalobcov je vzdialenosť asi 6,5 m. Ulica sa zvažuje smerom od garáže vľavo dolu (pohľad spred garáže žalovaných, čelom k domu žalobcov). Pozemok a dom žalobcov je orientovaný rovnobežne k plánovanému altánku. Od domu žalobcov k ich plotu je vzdialenosť asi 5-6 m. Od domu k altánku by teda mala byť vzdialenosť zhruba 11-12 m. Žalobkyňa uviedla, že podľa jej meraní v roku 2015 je táto vzdialenosť od rohu domu ku garáži 8,5 m. Pred domom žalobcov smerom k ulici je trávnatá plocha a na hranici pozemku (s obecnou komunikáciou) listnatý plot asi do výšky 2 metrov. Pred ním, smerom k domu žalobcov sú vysadené

malé ihličnaté stromy. Smerom na ulicu majú žalobcovia orientovanú obývačku s jedálenskou časťou a kuchyňu. V obývačke sa nachádza veľké okno s výhľadom na ulicu, rovno oproti je pozemok, ktorý sa nachádza vedľa pozemku žalovaných, z rohu okna vidno časť altánku. Celý altánok vidieť len pri pohľade z okna šikmo doprava, nie pohľadom priamo. Z kuchynského okna je priamy výhľad na pozemok susediaci s pozemkom žalovaných. Altánok vidno z rohu kuchynského okna. Z rohov oboch okien vidieť altánok, ktorý je vysoko nad úrovňou pozemku žalobcov. Žalobkyňa udáva, že v týchto priestoroch sa zdržiavajú väčšinu času, niekedy v obývačke aj spia. Od domu žalobcov k ich plotu je tiež vyvýšený terén.

18. Obsahom spisu sú fotografie z miestnej ohliadky, ako aj fotografie z miesta predložené stranami sporu.

19. Žalobcovia v konaní tvrdili, že dôvodom podania žaloby bolo rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 20.5.2016, ktorý ich odkázal na súd. Žalobcovia museli žalobu podať, ak chceli zabrániť okamžitej výstavbe altánku, ktorý zasahuje do ich práv. Už samotný stavebný úrad priznal žalobcom postavenie účastníkov správneho konania, čím uznal, že výstavba altánku sa žalobcov dotýka a môže mať na nich negatívny dopad. Vykonané dokazovanie podľa žalobcov potvrdzuje dôvodnosť nároku žalobcov. Majú za to, že je potrebné celú vec skúmať starostlivo detailne s ohľadom na oprávnené nároky žalobcov, ktorých práva, najmä právo na súkromie a na zachovanie pohody bývania budú konaním žalovaných dotknuté a porušované, okrem toho, že bude porušovaný aj verený záujem. Je potrebné rozhodnúť spravodlivo v duchu hesla „moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda inej osoby“. Pred podaním žaloby sa žalobcovia snažili vyriešiť vec mimosúdne. Žalovaní si ponechali svoje rozhodnutie na posledný deň lehoty určenej stavebným úradom a až vtedy žalobcom oznámili, že k dohode nepristúpia. Aj počas súdneho konania opakovane žalobcovia prejavili vôľu sa dohodnúť, avšak žalovaní odmietli pristúpiť k dohode. Majú za to, že vôľa dohodnúť sa bola iba deklarovaná a postoj žalovaných, najmä však žalovaného v 1. rade nie je možné prehliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

20. Žalovaní v rámci procesnej obrany argumentovali, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré bolo na nich a petit žaloby ako je podaný, je v kontexte celého konania nevykonateľný. Žalobcovia preukazovali, že realizáciou navrhovanej nadstavby bude hrubo narušené ich právo na súkromie nad mieru primeranú pomerom - boli by obťažovaní hlukom, prachom, dymom, popolčekom, pachmi, svetlom a podobne, čím by bola narušená pohoda ich bývania. Avšak na jednej strane žiadali zdržať sa vykonania takejto nadstavby a na druhej strane žiadali, aby aspoň boli na nadstavbe urobené mliečne sklá. Takto postavená žaloba aj s petitom nemôže obstáť. Skutočnosti, ktoré by mohli viesť k narušeniu nočného alebo iného pokoja žalobcov, sa nijakým spôsobom nepreukázali. Bola preukázaná len jedna oslava. Poukázali na výpoveď svedkyne - susedy sporových strán, ktorá nevie o konaní žalovaných, ktoré by malo obťažovať susedov a myslela si, že práve jej konanie by mohlo rušiť žalobcov, a nie konanie a oproti dom žalovaných. Žalovaní za celé roky neevidujú ani jednu sťažnosť podanú na nich. Mali za to, že nedošlo nijakým spôsobom k zásahu do iných, susedských práv, a preto žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

21. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona ( ).

22. Podľa ust. veta prvá vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

23. V zmysle ust. vety druhej vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami.

24. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. v platnom znení umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

25. V prejednávanom prípade mali žalobcovia za to, že výstavbou altánku bude nad mieru primeranú pomerom ohrozené ich právo na pokojné bývanie, pretože žalovaní sa v jeho priestoroch zdržiavajú, pracujú a uskutočňujú hlučné oslavy. Z altánku vidno na celú ulicu, záhradu i dom žalobcov. Zdôrazňovali, že navrhovaný altánok sa nachádza vysoko nad úrovňou cesty a oknami ich domu, a teda svojim umiestnením okrem súkromia žalobcov zaťažuje aj okolie a narúša urbanistický a architektonický vzhľad ulice.

26. Susedské práva sú súčasťou vecných práv. Pozostávajú zo súhrnu právnych noriem, ktoré obmedzujú základné právo vlastníka naložiť so svojou vecou podľa svojej ľubovôle a každého z tohto práva vylúčiť s ohľadom na vlastnícke právo susedného vlastníka a zabrániť zásahom medzi nimi navzájom. tu vychádza zo zásady, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( , I.Fekete: , Veľký komentár, 2.zväzok, s. 69).

27. Obsahom susedských práv je ochrana pred takým neoprávneným výkonom vlastníckeho práva, ktorý presahuje hranice vlastníkovej nehnuteľnosti alebo pôsobí mimo nej tzv. imisiám. Imisie sú neoprávnené, až keď dosahujú zákonom stanovený kvalifikačný moment. Inak povedané, zásah do vlastníctva iného, ktorého realizácia síce už nie je v súlade s optimálnym stavom, avšak ešte neprekročila medze dovoleného správania, nemá povahu neoprávnenej imisie..... Neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený v v tzv. generálnej klauzule dvomi skutkovými podstatami, a to obťažovaním iného nad mieru primeranú pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Pod obťažovaním možno rozumieť sťažovanie a znepríjemňovanie výkonu práv iného, zatiaľ čo ohrozovanie výkonu práv sa týka samotnej podstaty tohto výkonu zo strany iného alebo jeho majetku. Obťažovanie je neprípustné, len ak je nad mieru primeranú pomerom. Táto primeranosť sa posudzuje ku konkrétnym pomerom v mieste a čase, pričom treba zohľadňovať aj rôznosť miestnych zvyklosti vyplývajúcich z povahy či umiestnenia nehnuteľností...... Pojem miera primeraná pomerom sa v zásade chápe z objektívneho pohľadu. Výnimočne môže byť zohľadnené aj subjektívne hľadisko spočívajúce v pomeroch osoby, ktorá sa domáha ochrany pred výkonom vlastníckeho práva. Subjektívne by však mali byť zohľadnené len také skutočnosti, ktoré si takýto postup vyžadujú z pozície verejného záujmu, dobrých mravov alebo spoločensky všeobecne akceptovateľných zvyklostí (Števček a spol: I, Veľké komentáre, s. 839-840). To, či naozaj ide a obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je potrebné posúdiť vždy podľa okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti vyjdú v súdnom konaní najavo....... Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je vecou úvahy súdu (I.Fekete: , Veľký komentár, 2.zväzok, s. 72-73).

28. Petit žaloby môže znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzeného rušenia, pričom je potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené. To znamená, že sa nemožno domáhať uloženia povinnosti napríklad nevykonávať nejakú činnosť, keďže žalobca nie je rušený sám o sebe touto činnosťou, ale jej následkami (napr. hlukom), vo vzťahu ku ktorým treba naformulovať negatórny petit. Po vyhovujúcom rozhodnutí súdu má žalovaný rušiteľ právo sám si zvoliť postup, akým odstráni závažný stav spočívajúci vo vzniku a šírení imisií.

29. Pri posudzovaní podmienky pre poskytnutie ochrany podľa treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nie len vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahoch objektívne žiaducim pomerom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

30. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobe v znení ako bola podaná, nie je možné vyhovieť. Žalobcovia sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa vykonania nadstavby altánku, pretože ním bude zasiahnuté do práva žalobcov na pokojné bývanie nad mieru primeranú pomerom. Samotnou stavbou altánku však nedôjde k rušeniu práva na súkromie. K tomu môže dôjsť napr. hlukom alebo pohľadom, ktoré by mohli spôsobiť činnosti vykonávajúce sa v jeho priestoroch.

31. Pokiaľ ide o tvrdenie, že umiestnením stavby bude zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozená bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách a že umiestnenie nebude

zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania, ide o okolnosti, ktoré v stavebnom konaní preskúmava stavebný úrad. Nejde o občianskoprávnu námietku (okrem zachovania pohody bývania), ktorú by mal posudzovať súd.

32. Súd v tomto sporovom konaní posudzoval zásah vlastníckeho práva žalovaných do práva žalobcov na súkromie a pokojné bývanie, predovšetkým s ohľadom na tvrdené rušenie hlukom. Ako vyplýva z odôvodnenia v odsekoch 28 a 30, samotnou stavbou altánku nemôžu byť žalobcovia neprimerane obťažovaní. Vybudovanie stavby nie je rušenie vlastníkov susedných nehnuteľností, tým môžu byť len účinky stavby. K uvedenému súd dopĺňa, že aj keď sa altánok nachádza nad úrovňou cesty a okien domu žalobcov, ide o dôsledok svahovitosti terénu, na ktorom sa predmetné stavby nachádzajú. Samotný altánok sa pritom nenachádza rovno oproti domu žalobcov. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že žalobcovia z okien orientovaných na ulicu priamo nevidia na altánok, ale na vedľajší pozemok (parc.č. 195).

33. Tvrdené rušenie hlukom nad mieru primeranú pomerom nebolo v konaní dokázané. Bolo preukázané len občasné, výnimočné rušenie nočného pokoja susedov, ktoré však neodôvodňuje ochranu práv suseda v zmysle ust. (ak by tomu aj zodpovedal správny žalobný petit).

34. Pokiaľ ide o obťažovanie pohľadom, keďže žalobcovia tvrdili, že žalovaní z altánku vidia do ich domu a záhrady, takéto obťažovanie je potrebné považovať za imisiu len v mimoriadnom prípade. Pri posudzovaní veci je potrebné prihliadať na oprávnené záujmy všetkých účastníkov konania. Tým, ktorí majú faktickú možnosť nahliadať do cudzích okien, nemožno spravidla uložiť, aby vykonali také opatrenia, ktorými by túto možnosť vylúčili. Preto je na tom, kto sa cíti byť obťažovaný pohľadom, aby vykonal opatrenia, ktoré by tomuto obťažovaniu zabránili. Obťažovanie pohľadom je imisiou, pri ktorej zákon poskytuje ochranu len v prípade, ak ide o mimoriadnu situáciu a zvlášť závažné a sústavné porušovanie súkromia vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti. Či ide o mimoriadnu situáciu, ktorá by umožnila poskytnúť ochranu je vecou úvahy súdu v konaní (I.Fekete: , Veľký komentár, 2.zväzok, s. 77).

35. Mimoriadna situácia, aká je predpokladom pre považovanie obťažovania pohľadom za imisie, nebola v konaní preukázaná. Žalovaní sa v priestoroch altánku zdržiavajú, avšak žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, že zo strany žalovaných dochádza sústavne a závažným spôsobom k porušovaniu súkromia žalobcov. Aj v tomto prípade však platí, že samotná stavba altánku uvedené obťažovanie spôsobiť nemôže.

36. Na základe uvedených skutočností, nakoľko nebolo preukázané obťažovanie žalobcov nad mieru primeranú pomerom žalovanými, súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. Súd dodáva, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore. Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

38. O zrušení neodkladného opatrenia nebolo potrebné rozhodovať samostatným výrokom, pretože toto zanikne uplynutím času, na ktoré bolo nariadené t.j. okamihom skončenia konania vo veci samej ( ).

39. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V konaní vo veci samej boli žalovaní plne úspešní. Súd preto rozhodol, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania vo veci samej v rozsahu 100%. Žalobcovia boli v konaní úspešní v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko ide o samostatný nárok, súd ho posudzoval oddelene od veci samej. Preto rozhodol o povinnosti žalovaných nahradiť žalobcom trovy neodkladného opatrenia. Rozhodovanie o trovách jednotlivých nárokov samostatnými výrokmi súd považuje za zodpovedajúce rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami.

42. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. . Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že žalobu museli podať, pretože im to nariadil stavebný úrad a že žalovaní odmietli akúkoľvek formu dohody predkladanej žalobcami. Postoj žalovaných, aj s poukazom na nerešpektovanie stavebného úradu i súdu pri výstavbe altánku podľa žalobcov odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady úspechu, ktorá je určujúcou pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v civilnom sporovom konaní. Jej použitie prichádza do úvahy však výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu spočívať v charaktere konkrétneho konania alebo v konkrétnej procesnej situácii. Skutočnosť, že stavebný úrad odkázal žalobcov s ich námietkami na súd, nepredstavuje spomínanú výnimočnosť. Žalobcovia vzniesli svoje námietky v stavebnom konaní a keďže išlo o občianskoprávne otázky, stavebný úrad ich odkázal na civilný sporový súd. Ak by tak žalobcovia neurobili, stavebný úrad by si vo veci urobil úsudok sám. Podaná žaloba predstavovala pre žalobcov prostriedok ochrany nadväzujúci na ich námietky v stavebnom konaní. Za neúspech v konaní však musia zodpovedať. Rovnako súd okolnosť, že žalovaní sa nechceli so žalobcami dohodnúť, napriek deklarovanej snahe, nepovažuje za takú výnimočnú okolnosť, ktorá by predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania plne úspešným žalovaným, aj ak boli pôvodne prístupní dohode o nepriehľadných oknách, ktorú neskôr odmietali.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.