Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cbi-7-2018.pdf
PDF · 155.29 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cbi/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu IMAO electric, s. r. o., so sídlom v Považskej Bystrici, Mládežnícka 108, IČO: 44 007 841, zastúpeného JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom, so sídlom v Považskej Bystrici, M. R. Štefánika 136 proti žalovanému Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 56, IČO: 45 462 801, správcovi konkurznej podstaty úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze", so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 300 314, zastúpenému JUDr. Róbertom Šimkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Grösslingová 56, o určenie pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu v časti určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013, úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 vo výške 3.892,60 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013, úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 vo výške 3.892,60 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 09. 2018 (na č. l. 5 - 7 p. v.) domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013, úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 vo výške 3.892,60 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoKR“), in eventum podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR.
2) Uviedol pritom, že žalovaný, ako správca konkurznej podstaty úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“ (ďalej len ako „úpadca“) sa pri správe majetku konkurznej podstaty úpadcu domáhal, z dôvodu potreby speňaženia tohto majetku, v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 voči žalobcovi zaplatenia sumy 1.683.449,76 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia kúpnej ceny. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 04. 05. 2016 žalobu žalovaného (v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 v postavení žalobcu) zamietol a zaviazal ho nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 36.483,37 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu (v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 v postavení žalovaného). Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 09. 07. 2018 uznesenie č. k. 14Cb/255/2015-198, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2018 a vykonateľnosť dňa 06. 08. 2018, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3.892,60 Eur a zaviazal žalovaného tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
3) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 28. 08. 2018 označeným ako „Uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní“ si u žalovaného uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia priznaných rozsudkom krajského súdu a vyčíslených uznesením okresného súdu. Žalovaný listom zo dňa 04. 09. 2018 označeným ako „Uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní - odpoveď“ zaujal odmietavé stanovisko k uplatneniu trov právneho zastúpenia žalobcom. Vo svojej odpovedi konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok nemožno považovať za pohľadávku proti podstate, nakoľko podľa názoru žalovaného zákon taxatívne špecifikuje jednotlivé druhy pohľadávok proti podstate a žalobcom uplatnenú pohľadávku nemožno subsumovať pod žiadnu z nich. Žalovaný neuznal právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate a vyzval žalobcu na podanie žaloby v lehote 15 dní na príslušný súd o určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, v zmysle ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Žalobca s vyjadrením žalovaného v odpovedi v celom rozsahu nesúhlasí. Právny dôvod a výška pohľadávky je určená uznesením okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu. Rovnako tak nie je správne tvrdenie, že trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/120/2016 sú trovami účastníka konania, ktoré vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním a preto sú vylúčené z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR. Na podporu tohto tvrdenia žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, kde súd konštatuje, že „...konanie sp. zn. 14Cb/255/2015 totiž nie je konanie, ktoré súvisí s konkurzným konaním (viď napr. aj uznesenie NS SR 6Ndc 33/2015).“ V zmysle uznesenia sp. zn. 6Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011 NS SR, ktorý svoju argumentáciu opiera o rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV, konštatuje, že „Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo konanie s ním súvisiace.“ Podľa žalobcu, je nesporné, že žalovaný sa domáhal v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015, resp. 8Cob/120/2016 zaplatenia istiny a rovnako tak je nesporné, že táto predstavovala autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že trovy právneho zastúpenia v konaní sp. zn. 8Cob/120/2016 nie sú trovami účastníka konania, ktoré vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním a preto nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR. Žalobca je toho názoru, že v prípade, že by žalovaný bol úspešný v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015, resp. 8Cob/120/2016, konajúci súd by rozsudkom zaviazal žalobcu jednak k zaplateniu istiny vo výške 1.683.449,76 Eur s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov súdneho konania, keďže bol žalovaný právne zastúpený advokátskou kanceláriou. V takom prípade by bol žalobca povinný uhradiť žalovanému istinu s príslušenstvom i trovy súdneho konania, ktoré by boli spoločne zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu. Prípadná náhrada trov konania priznaná v konaní 14Cb/255/2015, resp. 8Cob/120/2016 žalovanému by totiž nepredstavovala jeho osobnú pohľadávku voči neúspešnému žalobcovi, nebola by osobným príjmom žalovaného ako správcu. Takto vzniknutá pohľadávka na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi by bola príjmom konkurznej podstaty úpadcu, tzn. podstaty, do ktorej bol zaradený majetok (pohľadávka), ktorý tvoril predmet žaloby v konaní 14Cb/255/2015, resp. 8Cob/120/2016. Žalobca má za to, že ak platí zásada, že v prípade výhry žalovaného v konaní o zaplatenie dlžnej sumy je súdom priznaná náhrada trov konania príjmom
konkurznej podstaty úpadcu a nie osobným príjmom žalovaného ako správcu, tak potom a contrario musí platiť zásada, že ak žalovaný spor prehral, priznaná náhrada trov konania sa má žalobcovi nahradiť z konkurznej podstaty úpadcu. Keďže pohľadávku vo výške 1.683.449,76 Eur evidoval úpadca vo svojom účtovníctve, čo potvrdil sám žalovaný v ním podanej žalobe v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 a žalobca pohľadávku úpadcu dobrovoľne nesplnil (z dôvodu, že táto podľa jeho názoru zanikla, čo potvrdil de facto i de iure Okresný súd Považská Bystrica, resp. Krajský súd v Trenčíne), podal žalovaný voči žalobcovi z dôvodu existencie potreby núteného speňaženia pohľadávky úpadcu voči žalobcovi na Okresnom súde Považská Bystrica žalobu, ktorou bolo začaté konanie 14Cb/255/2015. Z dôvodu, že žalobca pohľadávku zaevidovanú v účtovníctve úpadcu neplnil, žalovaný ako správca bol povinný využiť všetky zákonné prostriedky na speňaženie pohľadávky úpadcu, t.j. domáhať sa vydania exekučného titulu na súde a po jeho vydaní viesť voči žalobcovi exekúciu a tak nútene zabezpečiť speňaženie pohľadávky úpadcu z jeho účtovníctva. Týmto postupom žalovaného vznikli na úkor podstaty úpadcu náklady speňaženia všeobecnej podstaty, spočívajúce v súdom uloženej povinnosti na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi. Z uvedených skutočností je podľa tvrdenia žalobcu nepochybné, že žalovaný inicioval konanie sp. zn. 14Cb/255/2015, resp. 8Cob/120/2016 za účelom speňaženia pohľadávok úpadcu a je tiež nepochybné, že práve náhrada trov právneho zastúpenia tvoriaca pohľadávku žalobcu je nákladom speňaženia všeobecnej podstaty, resp. nákladom súvisiacim so správou konkurznej podstaty a táto je pohľadávkou proti všeobecnej podstate.
4) Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že o jeho pohľadávke proti podstate sa v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, preto jeho pohľadávka nie je sporná. Žalovaný vo svojej odpovedi neuznal žalobcom uplatnenú pohľadávku za pohľadávku proti podstate a poprel právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate, pričom zároveň vyzval žalobcu na podanie žaloby na príslušný súd, na ktorom sa mal žalobca domáhať určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. Žalobca však trvá na tom, že ním uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Keďže žalovaný odmieta priznať, že žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, neexistuje na strane žalobcu spôsob, ako uložiť správcovi (žalovanému), aby danú pohľadávku žalobcu zaradil medzi pohľadávky proti podstate podľa § 87 ZoKR a zároveň aj uhradil ako pohľadávku proti všeobecnej podstate. Bez určenia, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate by sa žalobca mohol domáhať svojho uspokojenia len ako bežnej pohľadávky, ktorá sa uplatňuje prihláškou a nepatrí tak do kategórie nákladov konkurzu, čím sa výrazne znižuje miera jej možného uspokojenia. Žalobca z tohto titulu má naliehavý právny záujem na určení, že ním uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) alebo e) ZoKR.
5) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 04. 05. 2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní zo dňa 28. 08. 2018 a Uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní - odpoveď zo dňa 04. 09. 2018. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 8 - 34 p. v.
6) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 11. 2018 (na č. l. 64 - 68 p. v.) uviedol, že naďalej zotrváva na svojom názore o dôvodnosti neuznania pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate a nárok žalobcu na určenie pohľadávky proti podstate uplatnený v tomto súdnom konaní považuje za neopodstatnený a nedôvodný a v celom rozsahu ho neuznáva. Podľa názoru žalovaného, žalobcom uplatnená pohľadávka proti podstate v konkurznom konaní úpadcu nemá charakter pohľadávky proti podstate. ZoKR jednoznačne definuje a špecifikuje jednotlivé druhy pohľadávok proti podstate v rámci ich taxatívneho výpočtu v ustanovení § 87 ZoKR, pričom pohľadávku uplatnenú žalobcom nemožno subsumovať pod žiadnu z nich, a to ani ako pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR eventuálne písm. e) ZoKR, ako tvrdí žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú zákon za pohľadávku proti podstate výslovne označuje. Ide o pohľadávky, ktoré sú definované v § 87 ods. 2, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach (napr. § 21 ods. 3, § 45 ods. 6). Pohľadávka, ktorá hmotnoprávne vznikla počas konkurzu, nie je však označená zákonom za pohľadávku proti podstate, t.j. nie je pohľadávkou proti podstate. Takáto pohľadávka sa uplatňuje v konkurze prihláškou. Právnym titulom pohľadávky žalobcu je nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní priznaný žalobcovi uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k.
14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 v súdnom konaní iniciovanom správcom úpadcu. Možno teda konštatovať, že pohľadávka žalobcu predstavuje náklady vzniknuté v tomto súdnom konaní žalobcovi za právne zastupovanie za účelom procesnej obrany proti žalobe správcu. Takéto náklady nemožno, podľa názoru žalovaného, označiť ani za náklady speňaženia konkurznej podstaty a rovnako ani za náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Správa a speňažovanie konkurznej podstaty sú v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 ZoKR typickými činnosťami, ktoré počas konkurzu vykonáva správca a v súvislosti s ktorými vznikajú správcovi určité náklady. Náklady žalobcu na právne služby vynaložené za účelom svojej procesnej obrany však takýmito nákladmi nie sú. V súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 bolo zistené, že vymáhaná pohľadávka nie je majetkom úpadcu (netvorí konkurznú podstatu), v predmetnom súdnom konaní nedošlo k speňaženiu konkurznej podstaty a náklady tohto súdneho konania nemôžu byť nákladmi speňaženia konkurznej podstaty. Žalovaný ďalej uviedol, že prípadný nárok na náhradu trov konania priznaný správcovi v konaniach súvisiacich s konkurzom nepredstavuje príjem konkurznej podstaty, ale slúži ako kompenzácia (preplatenie) nákladov vynaložených správcom. V súvislosti s poukazom žalobcu na ustanovenie § 87 ods. 8 ZoKR žalovaný uviedol, že správca nerozporuje samotný právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu, ale právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate, teda samotný charakter pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate. V zmysle zákonného ustanovenia § 96 ods. 2, 3, 4 a 6 ZoKR sa poradie pohľadávok proti podstate (teda aj skutočnosť, či pohľadávka je alebo nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate) rieši až podaním námietok proti zostavenému zoznamu pohľadávok proti podstate a z tohto hľadiska sa žalovanému javí žaloba žalobcu ako predčasná (nie sú splnené zákonné podmienky na podanie žaloby o určenie poradia pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 96 ods. 6 ZoKR). Nakoľko správca neuznáva pohľadávku žalobcu za pohľadávku proti podstate, táto nebola zahrnutá do aktuálneho priebežného zoznamu pohľadávok proti podstate a teda nebude zahrnutá ani do konečného zoznamu pohľadávok proti podstate v neskoršom štádiu konkurzného konania. Je preto na právnom posúdení súdu, či žalobu žalobcu ako predčasnú zamietne alebo pripustí.
7) Žalovaný tiež uviedol, že okrem skutočnosti, že pohľadávka žalobcu podľa posúdenia správcu nespĺňa definičné znaky pohľadávky proti podstate, je ďalším dôvodom jej neuznania aj skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá je ex lege (podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR) vylúčená z uspokojenia v konkurze. Podľa názoru žalovaného, povaha konania, v ktorom bola žalobcovi priznaná pohľadávka z titulu náhrady trov konania, ako sporu súvisiaceho s konkurzným konaním vyplýva z nasledovných skutočností: žalovaný sa v predmetnom súdnom konaní (pred Okresným súdom Považská Bystrica) domáhal ako správca konkurznej podstaty úpadcu zaplatenia pohľadávky úpadcu v prospech konkurznej podstaty. Nakoľko správca konkurznej podstaty vyhlásením konkurzu vstúpil namiesto úpadcu do všetkých jeho právnych vzťahov, počas konkurzu je oprávnený, ako i povinný vykonávať úkony za úpadcu, vrátane podávania žalôb na zachovanie, resp. zvyšovanie majetkovej podstaty úpadcu. Možno teda konštatovať, že žalovaný si ako správca konkurznej podstaty vymáhaním úpadcovej pohľadávky v predmetnom súdnom konaní plnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu priamo zo ZoKR. Z dôvodu postavenia žalovaného ako správcu konkurznej podstaty sa predmetné súdne konanie spravovalo zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Účasťou správcu v konaní bola daná súvislosť tohto konania s konkurzom. Takýto záver zaujal Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutia sp. zn. 1Ndob 10/2010, 2Ndob/36/2010, 5Ndob/39/2010, 3Ndob 17/2008. S odvolaním sa na označené rozhodnutia NS SR žalovaný konštatoval, že za spory vyvolané konkurzom alebo s konkurzom súvisiace sa považujú aj spory začaté na návrh správcu konkurznej podstaty, ktorých predmetom je domáhanie sa zaplatenia dlžnej pohľadávky voči dlžníkovi. Takýmto sporom, podľa názoru žalovaného, bol nepochybne aj predmetný spor. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
8) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19. 12. 2018 (na č. l. 83 - 86 p. v.) tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 15. 11. 2018 v celom rozsahu výslovne rozporoval a poprel. Mal za to, že pohľadávku žalobcu je možné považovať za pohľadávku proti podstate. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení cituje komentár k ustanoveniu § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR, z ktorého je zrejmé, že pohľadávkou proti podstate sú náklady na právne služby, ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, čím de facto žalovaný potvrdil tvrdenia žalobcu v podanej žalobe. Podľa názoru žalobcu, z uvedeného výkladu nemožno dôvodiť, že pohľadávkou proti podstate sú výlučne náklady za právne služby poskytnuté výlučne úpadcovi. Takýto reštriktívny výklad nemá oporu v zákone. Žalobcom uplatnená pohľadávka vznikla titulom priznania náhrady
trov právneho zastúpenia (teda nákladov za poskytnuté právne služby právnym zástupcom žalobcu žalobcovi) v odvolacom konaní sp. zn. 8Cob/120/2016 vedenom pred Krajským súdom v Trenčíne, ktoré mu boli priznané uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015. Podľa tvrdenia žalobcu, účelom súdneho konania sp. zn. 14Cb/255/2015 bolo práve speňaženie konkurznej podstaty, pri ktorej z dôvodu takéhoto postupu správcu vznikli žalovanému nadbytočné náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, pričom uvedenú situáciu nemožno dať na ťarchu žalobcovi. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že konanie, v ktorom bola žalobcovi priznaná predmetná pohľadávka proti podstate, nebolo konanie súvisiace s konkurzom. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 04. 05. 2016, taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. 6Ndc 25/2011 z 13. 09. 2011, ale aj z uznesenia NS SR sp. zn. 3Ndob/4/2015 z 29. 04. 2015 (publikované pod č. 27 Zbierky stanovísk NS a súdov SR č. 3/2016). Uvedenými rozhodnutiami boli prekonané rozhodnutia NS SR, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal žalovaný. Žalobca tiež v celom rozsahu výslovne poprel tvrdenie žalovaného o predčasnosti podania žaloby; podľa jeho názoru, žaloba podaná žalobcom nebola podaná predčasne, nakoľko, ako sám žalovaný uviedol, žalobcom uplatnená pohľadávka nebola žalovaným zahrnutá do aktuálneho priebežného zoznamu pohľadávok proti podstate. Vzhľadom na doterajšie vyjadrenia žalovaného v súdnom konaní, ako aj v mimosúdnych rokovaniach, je zrejmé, že tento by pohľadávku žalobcu nezahrnul ani do konečného zoznamu pohľadávok proti podstate, pretože rozporuje jej právny status ako pohľadávky proti podstate a preto, podľa názoru žalobcu, nie je potrebné čakať, či správca pohľadávku do rozvrhu pohľadávok proti podstate zaradí alebo nie. Napokon, sám žalovaný vyzval žalobcu na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR v lehote 15 dní od doručenia jeho odpovede na uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia s poučením, že v prípade nepodania tejto žaloby sa nebude na pohľadávku žalobcu v konkurze prihliadať. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že pohľadávka je ex lege vylúčená z uspokojenia v konkurze, toto tvrdenie žalovaného výslovne rozporoval, nakoľko je nepochybné, že konanie sp. zn. 14Cb/255/2015 nebolo konaním, ktoré súvisí s konkurzným konaním a teda pohľadávka žalobcu nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze, pričom zároveň žalobcom priznaná pohľadávka proti podstate spĺňa definičné znaky pohľadávky proti podstate. Tvrdenie žalobcu, že jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, možno oprieť napr. aj o uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/3060/2013-12 z 25. 11. 2013, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/55/2014 z 27. 01. 2015. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplynulo, že z konštrukcie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, najmä právnej úpravy konkurznej podstaty je zrejmé, že konkurznú podstatu tvorí nielen majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto čase existuje ešte len v potenciálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený spor) alebo bude nadobudnutý až počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy spravidla takéto navýšenie podstaty je závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty). Z logiky tejto právnej úpravy a najmä zo samotnej zákonom ustanovenej povinnosti správcu konkurznej podstaty zúčastňovať sa namiesto úpadcu konaní uvedených v § 47 ods. 4 ZoKR potom vyplýva, že tak ako sa môže konkurzná podstata vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť (napr. prisúdením náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i znížiť (napr. takým spôsobom, ako v predmetnej exekučnej veci, kedy v dôsledku uloženia povinnosti správcovi konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej strane sporu, tu vznikne pohľadávka proti podstate, ktorá majetok patriaci do podstaty zmenšuje). Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, ak je v konaní začatom po vyhlásení konkurzu správcovi konkurznej podstaty uložená povinnosť niečo uhradiť, nejedná sa o pohľadávku voči správcovi (ktorú by bolo možné uspokojiť exekúciou na majetok správcu), ale ide o pohľadávku voči úpadcovi (pohľadávku proti podstate), ktorá má byť jej veriteľovi uhradená v rámci konkurzu. Žalobca namietal aj proti nesprávnym tvrdeniam žalovaného, že z dôvodu postavenia žalovaného ako správcu konkurznej podstaty sa súdne konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica spravovalo zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a že účasťou správcu v konaní bola daná súvislosť konania s konkurzom. Podľa názoru žalobcu, v danom prípade skutočnosť zákonného prechodu dispozičných oprávnení úpadcu ohľadne jeho majetku na správcu neznamená, že automaticky ide o spor priamo vyvolaný alebo súvisiaci s konkurzom; prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou podstatou, vznikajú vždy priamo úpadcovi, nie správcovi. Žalobca naďalej v celom rozsahu trval na podanej žalobe a navrhol, aby súd žalobe podanej žalobcom tak, ako táto bola súdu písomne doručená, vyhovel.
9) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 19. 12. 2018 v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 01. 2019 (na č. l. 96 - 97 p. v.) naďalej zotrval na svojom názore o
dôvodnosti neuznania pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate. Nesúhlasil s argumentáciou a tvrdeniami žalobcu prezentovanými vo vyjadrení zo dňa 19. 12. 2018. Žalovaný trval na tom, že pohľadávka žalobcu z titulu náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu nemá charakter pohľadávky proti podstate, nakoľko nespĺňa definičné znaky pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZoKR a v plnom rozsahu odkázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 15. 11. 2018 (na č. l. 64 - 68 p. v.; body 6) a 7) odôvodnenia tohto rozhodnutia), v rámci ktorého sa podrobne vyjadril k tejto právnej otázke. Žalovaný ďalej uviedol, že nie akékoľvek náklady na právne služby sú pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR; za takúto pohľadávku možno považovať iba náklady, ktoré pri tejto činnosti, t.j. pri spravovaní majetku úpadcu, vynaložil správca. Náklady na právne služby, ktoré vynaložil žalobca za účelom svojej procesnej obrany proti žalobe správcu, nemožno považovať za náklady vynaložené na správu majetku úpadcu. Trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložil žalobca, t.j. nie správca, za účelom svojej procesnej obrany proti žalobe správcu, nie sú nákladmi vynaloženými za účelom speňaženia konkurznej podstaty, ani za účelom správy konkurznej podstaty. Žalovaný opätovne zdôraznil, že nerozporuje pravosť pohľadávky žalobcu, t.j. nenamieta jej existenciu, právny dôvod, ani výšku; žalovaný ako správca úpadcu namieta poradie jej uspokojovania v konkurze, ktorého sa domáha žalobca. Pohľadávky proti podstate majú v rámci pravidiel uspokojovania pohľadávok v konkurze zvýhodnené postavenie, nakoľko sa uspokojujú z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu prednostne pred ostatnými pohľadávkami uplatnenými prihláškami. Takéto osobitné prioritné postavenie zákon priznáva len striktne a úzko špecifikovanému okruhu pohľadávok. Zo zákonného vymedzenia pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. a) a e) ZoKR) je zrejmé, že zákonodarca priznáva uvedený status iba takým pohľadávkam, ktoré vznikli za účelom zachovania hodnoty majetku úpadcu (t.j. správy majetku úpadcu) a získania výťažku z tohto majetku (t.j. speňaženia majetku). Práve tento osobitný účel odôvodňuje ich prednostné postavenie, t.j. právo ich uspokojenia z výťažku pred inými pohľadávkami. Nakoľko pohľadávka žalobcu takouto pohľadávku nie je, nemôže byť, podľa názoru žalovaného, uspokojovaná v konkurze úpadcu prednostne. Takýto postup by bol v rozpore nielen s výslovným znením ZoKR, ale aj s jeho zmyslom a účelom (dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok). Priznaním prioritného postavenia pohľadávke žalobcu v rozpore so zákonom by došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Tvrdenie žalobcu, že jeho pohľadávka na náhradu trov právneho zastúpenia predstavuje náklady, ktoré musel žalovaný ako správca vynaložiť pri správe/speňažovaní konkurznej podstaty, ak mal záujem efektívne navýšiť majetok podstaty, považoval žalovaný za nelogické. Tieto náklady totiž nevynaložil správca (správca nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť ich vznik), ale žalobca; a neboli vynaložené na speňaženie majetku úpadcu ani na jeho správu, ale na obranu žalobcu v súdnom konaní. Vo vzťahu k predčasnosti podania žaloby žalobcu, trval žalovaný na svojom stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 11. 2018 (na č. l. 64 - 68 p. v.). Žalovaný len skonštatoval, že žaloba žalobcu má charakter žaloby o určenie poradia pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 96 ods. 6 ZoKR, pričom žalobca nesplnil podmienky na podanie uvedeného druhu žaloby ustanovené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný takisto trval aj na tom, že pohľadávka žalobcu je vylúčená z uspokojenia v konkurze v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR tak, ako to už zdôvodnil v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 11. 2018 (na č. l. 64 - 68 p. v.). Po preskúmaní uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/3060/2013-12 z 25. 11. 2013, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/55/2014 z 27. 01. 2015, dospel žalovaný k záveru, že ho nemožno aplikovať na prejednávaný prípad, pretože jeho predmetom nebola otázka určenia pohľadávky proti podstate, ale otázka, či možno viesť exekúciu voči správcovi konkurznej podstaty, t.j. otázka pasívnej vecnej legitimácie správcu konkurznej podstaty v exekučnom konaní. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré odkázal žalobca v otázke definície interpretácie tzv. „sporov súvisiacich s konkurzom“, žalovaný uviedol, že tieto rozhodnutia nie sú podľa jeho názoru aplikovateľné na prejednávaný prípad, nakoľko sa jedná o skutkovo rozdielne prípady. V ostatnom žalovaný odkázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 15. 11. 2018 (na č. l. 64 - 68 p. v.), ktorého sa v plnom rozsahu pridržiaval. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
10) Žalovaný, ani jeho právny zástupca sa pojednávania vo veci samej nezúčastnili, svoju neúčasť na ňom riadne písomne ospravedlnili (na č. l. 121 p. v.) a súhlasili s tým, aby súd vo veci pojednával aj v ich neprítomnosti. Zároveň súdu oznámili, že zotrvávajú na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a písomných podaniach. Na základe uvedeného potom súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP pojednával a rozhodol vo veci v ich neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
11) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:
12) Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 30/2014, vydanom dňa 13. 02. 2014 (na č. l. 56
- 57 p. v.) súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/4/2013 zo dňa 07. 02. 2014, bol na majetok dlžníka ETOP - TRADING, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 300 314 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená obchodná spoločnosť Crossdefault Management Group k. s.
13) Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že pred Okresným súdom Považská Bystrica prebehlo súdne konanie pod sp. zn. 14Cb/255/2015, v ktorom správca (žalovaný) uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.405.049,76 Eur s prísl. titulom zaplatenia kúpnej ceny. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 04. 05. 2016 žalobu zamietol a priznal žalovanému (v tomto súdnom konaní v postavení žalobcu) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36.483,37 Eur, ktoré bol povinný žalobca (v tomto súdnom konaní v postavení žalovaného) zaplatiť do troch dní od právoplatnosti citovaného rozsudku. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica potvrdil a priznal žalovanému (v tomto súdnom konaní v postavení žalobcu) nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi (v tomto súdnom konaní v postavení žalovaného) v rozsahu 100 %. Následne Okresný súd Považská Bystrica rozhodol o výške trov odvolacieho konania, a to uznesením č. k. 14Cb/255/2019-198 zo dňa 09. 07. 2018, ktorým uložil žalobcovi (v tomto súdnom konaní v postavení žalovaného) povinnosť nahradiť žalovanému (v tomto súdnom konaní v postavení žalobcu) trovy odvolacieho konania vo výške 3.892,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Karáska, advokáta. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2018 a vykonateľnosť dňa 06. 08. 2018.
14) Súd tiež zistil, že žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 28. 08. 2018 uplatnil u žalovaného (správcu) právo na úhradu pohľadávky proti podstate vo výške 3.892,60 Eur, ako právo na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018. Uplatnenie pohľadávky žalobcu proti podstate bolo žalovanému (správcovi) doručené dňa 31. 08. 2018 (na č. l. 32 opačná strana p. v.).
15) Žalovaný (správca) písomne dňa 04. 09. 2018 reagoval na uplatnenie pohľadávky žalobcu proti podstate tak, že oznámil žalobcovi, že v rámci prieskumu pohľadávky žalobcu dospel správca k záveru, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate, nakoľko ZoKR jednoznačne špecifikuje jednotlivé druhy pohľadávok proti podstate v rámci taxatívneho výpočtu v ustanovení § 87 ZoKR, pričom žalobcom uplatnenú pohľadávku nemožno subsumovať pod žiadnu z nich, a to ani pod pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR. Podľa názoru správcu sa preto jedná o pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Zároveň správca oznámil žalobcovi, že v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 ZoKR neuznáva právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate, nakoľko sa nejedná o pohľadávku proti podstate a vyzval žalobcu, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením, že ak takúto žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. V závere správca poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, v zmysle ktorého sa navyše jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurze (trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním). Odpoveď správcu na uplatnenie pohľadávky žalobcu datovaná dňa 04. 09. 2018 bola žalobcovi doručená elektronicky dňa 06. 09. 2018 (na č. l. 132 p. v.).
16) Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vo veci samej dňa 06. 12. 2019 (na č. l. 127 - 131 p. v.) v plnom rozsahu pridržiaval svojej žaloby o určenie pohľadávky proti podstate, ako aj následného písomného vyjadrenia. Uviedol pritom, že oznámenie správcu zo dňa 04. 09. 2018 bolo žalobcovi doručené dňa 06. 09. 2018, a teda lehota na podanie tejto žaloby bola v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR dodržaná; žaloba bola podaná v zákonnej 15 dňovej lehote - včas. Právny zástupca žalobcu mal za to, že medzi stranami zostali sporné iba právne otázky, a to, či sa v prípade uplatnenia náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní jedná o pohľadávku proti podstate; či takáto pohľadávka je
v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR vylúčená z uspokojenia v konkurze; či žaloba bola zo strany žalobcu podaná predčasne alebo nie. Podľa jeho názoru, v súdenom prípade sa jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR; pohľadávka vznikla v konaní, ktoré nesúviselo alebo nebolo vyvolané konkurzom a preto nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze; žaloba nebola podaná predčasne, keďže správca jednoznačným spôsobom uviedol, že pohľadávku, ktorú si žalobca u správcu uplatnil, nepovažuje za pohľadávku proti podstate. Preto v záujme právnej istoty a poskytnutia ochrany je dôvodné a je tu aj naliehavý právny záujem na určení, že pohľadávka, ktorá bola uplatnená žalobcom v tomto konaní, je pohľadávkou proti podstate. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vo veci rozhodol v zmysle žalobného petitu s tým, že žalobu v časti o určenie pohľadávky v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR zamietne a určí podľa eventuálneho petitu, že sa jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR, a teda o pohľadávku, ktorá vznikla v konkurze vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 úpadcu ETOP - TRADING, a.s., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica a ktorá vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018, a to vo výške 3.892,60 Eur. V prípade úspechu žalobcu v konaní žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právo záverečnej reči podľa § 182 CSP právny zástupca žalobcu nevyužil s tým, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a zotrváva aj na všetkých či už písomných alebo verbálnych vyjadreniach, ktoré v spore produkoval.
17) Podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015 (ďalej ako „ZoKR“), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
18) Podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.
19) Podľa § 87 ods. 8 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
20) Podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR v znení neskorších predpisov, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
21) Podľa § 86 ods. 2 vety prvej ZoKR v znení neskorších predpisov, správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona.
22) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred Okresným súdom Považská Bystrica prebehlo súdne konanie vedené pod sp. zn. 14Cb/255/2015 v spojení s odvolacím konaním pred Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 8Cob/120/2016, v ktorých konaniach mal žalobca (v konaniach v postavení žalovaného) voči žalovanému (v konaniach v postavení žalobcu) plný úspech, v dôsledku ktorého mu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému (v konaniach v postavení žalobcu) v rozsahu 100 %. Následne Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 zaviazal žalovaného (v konaní v postavení žalobcu) k povinnosti nahradiť žalobcovi (v konaní v postavení žalovaného) trovy odvolacieho konania vo výške 3.892,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Karáska, advokáta. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2018 a vykonateľnosť dňa 06. 08. 2018. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 28. 08. 2018 uplatnil u žalovaného (správcu) náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
3.892,60 Eur ako pohľadávku proti podstate. Žalovaný (správca) žalobcom uplatnenú pohľadávku proti podstate neuznal ako pohľadávku proti podstate a písomne dňa 04. 09. 2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy podal voči správcovi žalobu na súd v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 ZoKR s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Poukázal tiež na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, v zmysle ktorého sa navyše jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurze (trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním). Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 06. 09. 2018. Napokon mal súd preukázané, že žalobca v lehote stanovenej podľa § 87 ods. 8 ZoKR, t.j. 15 dní od doručenia výzvy žalovaného (správcu), podal na tunajší súd dňa 20. 09. 2018 voči správcovi žalobu o určenie pohľadávky proti podstate. Takto zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný.
23) Sporné medzi stranami bolo právne posúdenie skutkového stavu na základe odlišných tvrdení sporových strán.
24) Žalobca v konaní tvrdil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR (v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015); konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 a pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva; že táto pohľadávka žalobcu nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR a že žaloba nebola podaná predčasne tak, ako tvrdil žalovaný.
25) Žalovaný v konaní tvrdil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZoKR; že konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 a pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016 bolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním; že žalobcom uplatnená pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v konkurze v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR a že žaloba bola predčasne podaná. Žalovaný nerozporoval pravosť pohľadávky žalobcu, t.j. nenamietal jej existenciu, právny dôvod, ani výšku; žalovaný ako správca úpadcu namietal poradie jej uspokojovania v konkurze, ktorého sa domáha žalobca, čím neboli splnené zákonné podmienky na podanie žaloby o určenie poradia pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 96 ods. 6 ZoKR.
26) Ku skutočnostiam medzi stranami sporným uvádza súd nasledovný právny názor:
27) V konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2R/4/2013 zo dňa 07. 02. 2014, ktoré uznesenie bolo v zverejnené v Obchodnom vestníku č. 30/2014 dňa 13. 02. 2014, vyhlásený konkurz. Nebola sporná ani skutočnosť, že na návrh žalovaného - správcu bolo pred Okresným súdom Považská Bystrica vedené konanie voči žalobcovi o zaplatenie sumy 1.405.049,76 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 14Cb/255/2015 a v rámci odvolacieho konania pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016. Súd bol však toho názoru, že konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 (v spojení s odvolacím konaním pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016) nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva. Za súvisiace spory možno považovať predovšetkým spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, spory o odporovateľnosť právnych úkonov a pod., teda spory, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Výklad pojmov „konania vyvolané konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurzom“ sa v judikatúre NS SR postupne vyvíjal. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Ndc/3/2012 zo dňa 29. 02. 2012 uviedol, že za „konania vyvolané konkurzom“ sa považujú v zmysle ZKV konania o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, resp. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pod. Za „konania súvisiace s konkurzom“ možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV, resp. ZoKR, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (to je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu, príp. iné konania o náhradu škody v zmysle ZoKR). NS SR ďalej v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 10. 09. 2009
č. C-292/08 (ktoré citoval v konaní aj žalobca), z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z takéhoto vývoja v rozhodovaní NS SR vyplýva, že súčasná judikatúra SR vykladá pojem „konaní súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých hmotnoprávny základ nárok vyplýva z konkurzu, napr. nárok na náhradu škody voči správcovi. Obdobné právne názory sú prezentované aj v ďalších rozhodnutiach NS SR, napr. v rozhodnutí sp. zn. 6Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011, sp. zn. 6Ndc 33/2011 zo dňa 09. 11. 2011, sp. zn. 3Ndob/4/2015 z 29. 04. 2015. Ako vyplynulo aj z odôvodnenia právoplatného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 04. 05. 2016 (na č. l. 8 - 12 p. v.), predmetom súdneho konania pred týmto súdom bolo zaplatenie kúpnej ceny z uzatvorenej kúpnej zmluvy, preto súd nepovažoval toto konanie za konanie, ktoré by súviselo s konkurzom vyhláseným na majetok úpadcu. Okresný súd Považská Bystrica rozhodoval o hmotnoprávnych právach a povinnostiach strán vyplývajúcich z Obchodného a Občianskeho zákonníka, a nie zo ZoKR. Tunajší súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa jedná o konanie súvisiace s konkurzným konaním a ani samotná skutočnosť, že na strane žalobcu vystupoval správca konkurznej podstaty, nepostačuje na to, aby bolo súdne konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 (v spojení s konaním pred odvolacím Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016) kvalifikované ako konanie súvisiace s konkurzom. Tunajší súd bol teda toho názoru, že konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 v spojení s odvolacím konaním pred odvolacím Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva.
28) S poukazom na právny názor súdu zaujatý v bode 26) odôvodnenia tohto rozhodnutia potom neobstála ani obrana žalovaného, že žalobcom uplatnená pohľadávka - trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní - je v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR vylúčená z uspokojenia v konkurze. Súd bol toho názoru, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.892,60 Eur nie je pohľadávkou - trovami účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaní. Ako už súd v bode 26) odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 v spojení s odvolacím konaním pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním a preto žalobcom uplatnená pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze.
29) Vzhľadom na právny názor súdu zaujatý v bodoch 26) a 27) odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde sa vysporiadal so spornými otázkami strán, že konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 v spojení s konaním vedeným pred odvolacím Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/120/2016 nebolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním a že žalobcom uplatnená pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze, zaoberal sa súd ďalšou spornou otázkou, a to, či žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZoKR alebo nie je. Podľa názoru súdu, pohľadávka uplatnená žalobcom na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018 vo výške 3.892,60 Eur z titulu trov odvolacieho konania, je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný nerozporoval pravosť pohľadávky žalobcu, t.j. nenamietal jej existenciu, právny dôvod, ani výšku. Táto pohľadávka žalobcu, podľa názoru súdu - vznikla v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pričom pod „správou majetku úpadcu“ je v zmysle ustanovenia § 86 ods. 2 ZoKR potrebné rozumieť činnosť správcu, ktorý je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Po vyhlásení konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu konkurznej podstaty a správca je tak oprávnený iniciovať súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku. Prípadné vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu je preto potrebné chápať ako správu majetku podliehajúceho konkurzu. Súdne konanie iniciované žalovaným ako správcom (v postavení žalobcu) pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/255/2015 (v spojení s odvolacím konaním pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/12082016) nebolo podľa názoru súdu konaním súvisiacim s konkurzným konaním v zmysle konkurzného práva, ale konaním v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaný konal v mene a na účet úpadcu pri vymáhaní majetkových práv podliehajúcich konkurzu. To znamená, keby bol žalovaný v konaní pod sp. zn. 14Cb/255/2015 úspešný,
okrem judikovanej pohľadávky by mu ako strane v spore úspešnej vznikol nárok aj na náhradu trov konania; v opačnom prípade, teda v prípade neúspechu správcu v spore, vzniká nárok na náhradu trov konania protistrane, ktorých priznanie a následné uplatnenie u správcu je potrebné považovať za náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, ktoré musí správca vynaložiť v súvislosti s neúspešným vymáhaním majetkového práva podliehajúceho konkurzu úspešnej protistrane. Súd bol potom toho názoru, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.892,60 Eur, ktorá mu bola priznaná rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cbo/120/2016-189 zo dňa 07. 02. 2018 (nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %) v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14Cb/255/2015-198 zo dňa 09. 07. 2018, právoplatným dňa 02. 08. 2018 a vykonateľným dňa 06. 08. 2018 (výška náhrady trov odvolacieho konania) z titulu náhrady trov odvolacieho konania (trov právneho zastúpenia), je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní úpadcu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015. Túto pohľadávku proti podstate si žalobca uplatnil u správcu - žalovaného písomne dňa 28. 08. 2018, ktorá písomnosť bola správcovi doručená dňa 31. 08. 2018.
30) Poslednou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo posúdenie otázky predčasnosti podanej žaloby. Podľa názoru súdu, žalobca podal voči správcovi (žalovanému) žalobu o určenie pohľadávky proti podstate včas, v súlade s výzvou správcu zo dňa 04. 09. 2018 (na č. l. 33 - 34 p. v.) v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015. Žalobcovi bola výzva správcu doručená dňa 06. 09. 2018 (na č. l. 132 p. v.), žaloba bola súdu doručená dňa 20. 09. 2018, teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Iného nároku ako určenia pohľadávky proti podstate sa žalobca podanou žalobou nedomáhal. Súd sa nestotožnil s konštatáciou žalovaného, že žaloba žalobcu má charakter žaloby o určenie poradia pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 96 ods. 6 ZoKR. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca podal voči správcovi (žalovanému) žalobu o určenie pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 8 v spojení s § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015, a nie podľa § 96 ods. 6 ZoKR. Preto súd považoval túto námietku žalovaného za irelevantnú.
31) Vzhľadom na to, že žalobca netrval na časti žalobou uplatneného nároku, t.j. určenia pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR (na č. l. 129 p. v.) a v tejto časti navrhol žalobu zamietnuť, súd vo vzťahu k tejto časti žalobou uplatneného nároku (primárny petit) žalobu žalobcu zamietol tak, ako je v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené.
32) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na vyššie zaujatý právny názor súdu, považoval súd žalobu v časti eventuálneho petitu za dôvodnú a preto žalobcovi vyhovel tak, ako je v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené. Súd určil, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015, pretože súdne konania, ktoré vedie správca za účelom vymoženia pohľadávok úpadcu, je možné vymedziť ako konania, ktoré súvisia so správou konkurznej podstaty. V prípade, že úspešnej strane sporu v súvislosti s takýmto konaním vzniknú náklady v podobe trov súdneho konania, túto pohľadávku v súvislosti so správou konkurznej podstaty je potrebné považovať za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom od 01. 01. 2012 do 28. 04. 2015.
33) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).