Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-42-2019.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Eliškou Čonkovou v právnej veci navrhovateľa: W. L., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXXX/X, XXX XX F., proti osobe oprávnenej z platenia výživného: Y. L., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. XXX/X, XXX XX Č. U. F., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa W. L., nar. XX.XX.XXXX voči osobe oprávnenej z platenia výživného Y. L., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 11P/121/2016-35 zo dňa 19.06.2017 mesačne sumou 80,-Eur, a to počnúc od 01.12.2019.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.06.2019 navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je jeho synom, dôvodiac, že syn je plnoletý, ukončila štúdium a je schopný sám sa živiť.
X. Erika L., nar. XX.XX.XXXX, ako osoba oprávnená z platenia výživného uviedol, svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2019, že súhlasí s ukončením vyživovacej povinnosti, v štúdiu nepokračuje a všetky prílohy, ktoré navrhovateľ priložil sú pravdivé. Zároveň ospravedlnil svoje neúčasť z pojednávania z dôvodu, že odchádza za prácou do zahraničia a súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti.
3. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.12.2019 v neprítomnosti osoby oprávnenej z platenia výživného v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov, výsluchom navrhovateľa, potvrdením Strednej odbornej školy, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/121/2016.
5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/121/2016 súd zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa, k toho času už plnoletému synovi Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bola upravená rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/121/2016 zo dňa 19.06.2017, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletého Y. L., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 80,-Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2017.
6. Z potvrdenia E. odbornej školy, O. 1, XXX XX L. vyplýva, že Y. L., nar. XX.XX.XXXX riadne ukončil štúdium v dennej forme štúdia v odbore mechanik stavebnoinštalačných zariadení, kde bol žiakom od 01.09.2015 do 21.05.2019.
7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, teda aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho synovi, Y. L., nar. XX.XX.XXXX.
8. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
12. Podľa § 155 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína na návrh.
13. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
14. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektami rodinnoprávneho vzťahu, pričom rozsah vyživovacej povinnosti je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodnenými potrebami oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% sumy životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca aj matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať svoje náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov potrebných na zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu prípravu, ktorou je štúdium. Štúdium je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a pri plnoletých deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.
15. Z vykonaného dokazovania, najmä z písomných vyjadrení účastníkov, potvrdenia Strednej odbornej školy mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči plnoletému synovi Y. trvala do ukončenia jeho prípravy na budúce povolanie. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať svoje životné potreby. Osoba oprávnená z platenia výživného, ktorá dovŕšila plnoletosť po ukončení E. odbornej školy, O. 1, XXX XX L. nepokračuje v ďalšej príprave na svoje budúce povolanie. Zanikla teda jej odkázanosť na výživu voči navrhovateľovi, ktorý je jej otcom v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
16. Pokiaľ ide o časový údaj platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vzťahovať zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. To znamená, že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné najskôr odo dňa podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu uvádzaných dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko k zmene pomerov došlo dňom ukončenia štúdia na Strednej odbornej škole, avšak navrhovateľ uhradil výživné voči plnoletému synovi ešte za mesiac november, súd zrušil vyživovaciu povinného navrhovateľa, tak, ako to navrhol navrhovateľ na pojednávaní, t.j. od dňa 01.12.2019.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).