Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2891-2000.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2891/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: P.. A. E., so sídlom Z. XX, XXX XX E., ako správca konkurznej podstaty úpadcu: Q. life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom O. 2, XXX XX E., P.: XX XXX XXX, proti povinnej: B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX C. - Q., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX eura (X.XXX,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX XXXXX/XX, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Povinná je p o v i n n á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 85,14 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej, na vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX eura (X.XXX,- Sk) s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XC/XXX/XXXX- XX, vydaný dňa XX. XX. XXXX.
2. Poverením číslo: XXXX XXXXXX * zo dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Srnková 27 (v súčasnosti Mičinská cesta 35), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX XXXXX/XX.
3. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa XX. XX. XXXX súdny exekútor podal návrh (podnet) na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe podania si súdny exekútor uplatnil aj trovy konania.
4. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len "Exekučný poriadok"/ ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Exekučné konanie sa začalo dňa XX. XX. XXXX, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/).
6. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré v rozhodnom období neboli upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na zistenia súdneho exekútora, súd mal za preukázané že, povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného. Nemá evidovaný aktívny účet v banke, povinného účty v bankách sú bez pohybu. Povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností na ktoré je vedených viacero exekučných konaní. Pre tieto okolnosti nemožno exekúciu vykonať a ani v nej pokračovať, resp. majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Preto ju súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vstúpilo do účinnosti až dňa 01. 02. 2002.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol aj o trovách exekúcie. V danom prípade exekúcia bola zastavená z dôvodu, že ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod (nemajetnosť povinného), pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/).
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku / v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania / za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku/v znení účinnom do 31. 03. 2017/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/ náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
15. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v procesnom práve, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
16. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/) bude mať túto povinnosť oprávnený. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd mal za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že podanie podnetu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nie je viazané na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Záverom súd udáva, že novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, avšak toto ustanovenie pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002. V takomto prípade je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Z uvedených dôvodov v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/ súd zaviazal na trovy exekútora povinného, avšak nie až v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.
17. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Pri skúmaní výšky trov exekúcie uplatnených exekútorom sa súd zameral na tri základné atribúty: účelnosť, hospodárnosť a ich preukázateľnosť.
19. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov / v znení účinnom do 31. 03. 2017/ (ďalej len "vyhláška") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
20. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Súdnym exekútorom uplatnené trovy exekúcie vo výške 90,30 eura, pozostávajú z paušálnej náhrady za úkony vo výške 33,20 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 50,46 eur a 20% DPH, t.j. 6,64 eura.
23. V prípade zastavenia exekúcie súdom, súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eura v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eura nedosiahol minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie.
24. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov. Tieto musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške.
25. Súd na základe nepreukázateľnosti neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 5,16 eura za telekomunikačné poplatky (mail, internet, telefón, a pod.). Súdny exekútor totiž nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, prípadne nespochybniteľnú výšku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že jeho povinnosťou je preskúmať oprávnenosť uplatnených hotových výdavkov; predovšetkým si preveriť oboznámením sa s obsahom exekútorského spisu, či hotové výdavky v uplatnenej sume aj boli skutočne vynaložené a to výlučne v súvislosti s danou exekúciou, teda či reálne a preukázateľne vznikli exekútorovi v ním žiadanej výške (či sú riadne zdokladované a preukázané v exekučnom spise). Súdy sú pritom pri rozhodovaní povinné vychádzať dôsledne z príslušných ustanovení vyhlášky. Súd má za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 cit. vyhlášky.
26. Súd uznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu cestovných výdavkov vo výške 6,11 eura (184,- Sk) za pracovnú cestu vykonávanú dňa 05. 10. 2005 vykonanú za účelom zisťovania majetku povinného. Súdny exekútor si vyúčtoval služobnú cestu na mieste výkonu: Chabanecká 1, Banská Bystrica a späť, spolu 20 km, osobným motorovým vozidlom: Renault Twingo (spotrebou paliva 7,50 l/100km).
27. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 37,75 eura, z toho náhrada za pracovnú cestu vo výške 6,11 eura, poplatok za súčinnosti vo výške 0,70 eura a poštovné vo výške 30,94 eura.
28. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH.
29. Súdom priznané trovy exekútorovi potom predstavujú sumu 85,14 eura, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,20 eura a náhrady hotových výdavkov vo výške 37,75 eura a 20 % DPH, t.j. 14,19 eura.
30. Pri vyhotovení uznesenia súd aplikoval aj § 9 ods. 2 vety prvej po bodkočiarku zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro.
Poučenie:
Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.