Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36Ek-1226-2019.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Subarea
36Ek/1226/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Tatiana Timoranská, so sídlom kancelárie A. B. XX, C. D., ako správkyňa konkurznej podstaty úpadkyne: AQUA GLOBAL, s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 4, Nové Zámky, IČO: 46983911, proti povinnej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. C. X, C. D., vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Pálffyovou, so sídlom exekútorského úradu Javorová 7, Šaľa pod sp. zn. 126EX 540/19, o vymoženie 12.012,- Eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 36Ek/1226/2019 zo dňa 16. júna 2023, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1226/2019 zo dňa 16. júna 2023 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.07.2019 domáhala od povinnej vymoženia 12.012,-eur s príslušenstvom na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/93/2018 zo dňa 21.11.2018. Poverením zo dňa 01.08.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Pálffyovú so sídlom exekútorského úradu Javorová č. 7, Šaľa, ktorá ju vedie pod sp zn. 126EX 540/19. 2. Uznesením sp. zn. 36 Ek/1226/2019 zo dňa 16. júna 2023 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenej nárok na náhradu účelne vynaložených trov nepriznal. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že exekúcia je vedená na poklade rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp zn. 15Cb/93/2018 zo dňa 21.11.2018, ktorým bola oprávnenej voči povinnej priznaná náhrada škody spôsobenej úmyselným konaním, keď povinná ako konateľka úpadkyne AQUA GLOBAL s.r.o. neumožňovala zistenie a následné speňažovanie majetku. Pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky v zmysle ust. § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje za oddlžením nedotknutú pohľadávku, preto sa na ňu účinky vyhláseného konkurzu nevzťahujú a možno ju vymáhať v exekučnom konaní. 3. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná včas sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, či z hľadiska posúdenia pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je relevantné, ak súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, ktorý je exekučným titulom, nekonštatuje žiadnu formu zavinenia žalovaného (t.j. povinného) v prípade, ktorý eventuálne spadá pod režim objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti. Povinný sa domnieva, že táto jeho námietka je relevantná a priamo súvisí s predmetom prejednávanej veci z toho hľadiska, či v exekúcii vymáhaný nárok možno vzhľadom na špecifikované odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie považovať za nedotknutú pohľadávku v zmysle ust § 166c ods. 1 písm. d) ZKR alebo nie. Uvedená námietka sa bezprostredne dotýka výkladu ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZKR. Vyšší súdny úradník pri posúdení pohľadávky považoval za relevantnú výlučne jej zákonnú povahu, neskúmal však, či konkrétne skutkové zistenia v odôvodnení exekučného titulu indikovali záver o zavinení povinného. V danej veci vôbec nie je zrejmé, či sa vyšší súdny úradník zaoberal objektívnou zodpovednosťou danou v ust. § 135a Obchodného zákonníka, ako toto vyhodnotil a akými právnymi úvahami sa vyšší súdny
úradník zaoberal pri posudzovaní. Povinný ďalej nesúhlasí s právnym posúdením vyššieho súdneho úradníka a považuje ho za nesprávne, ak súd prvého stupňa neodôvodnil exekučný titul ani na jednom mieste tak, že ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním, ale tak, že škoda bola spôsobená úmyselným konaním, keď povinná ako konateľka neumožňovala zistenie a následné speňažovanie majetku. Povinný iba predpokladá, že vyšší súdny úradník mal na mysli to, že povinný porušil ustanovenia zákona o konkurze, keď nespolupracoval so správcom konkurznej podstaty úpadcu, následkom čoho bola úpadcovi spôsobená škoda. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sa zavinenie neskúma a rovnako ani ust. § 135a Obchodného zákonníka nevyžaduje úmyselné zavinenie dlžníka. Z týchto dôvodov pohľadávka zo zodpovednosti konateľa za škodu podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka nie je a ani nemôže byť nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods.1 písm. d) ZKR. Vyšší súdny úradník jednoznačne nelogicky vyvodil záver o tom, že škoda bola spôsobená úmyselným konaním, keď povinná ako konateľka neumožňovala zistenie a následné speňažovanie majetku, keď vlastne dospel k záveru o úmyselne spôsobenej škode opačným výkladom a to tak, že keď pohľadávka vznikla titulom ust. § 135a Obchodného zákonníka, tak je to pohľadávka nedotknutá v zmysle cit. ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, a preto teda ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Podľa názoru povinného nejde len o neodôvodnený a nevysvetlený právny záver vyššieho súdneho úradníka, ale ide aj o právne nelogický záver, keďže VSÚ iba konštatoval, že ide o úmyselne spôsobenú škodu namiesto toho, aby najskôr riadne preskúmal predmetnú pohľadávku a až následne skúmal, či ju možno alebo nemožno subsumovať pod ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZKR. Posúdenie otázky, o aký druh zodpovednosti ide v prípade konkrétneho a judikovaného nároku na náhradu škody uplatneného podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka možno posudzovať nielen podľa jeho povahy obchodno-právneho záväzku, ktorá svedčí v prospech objektívnej zodpovednosti, ale je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, napríklad odôvodnenie rozsudku, ktorým bol nárok judikovaný a ktoré indikuje možnosť posúdenia zodpovednosti za škodu ako subjektívnej zodpovednosti a povinný nevidí na žiadnom mieste odôvodnenia exekučného titulu ani zmienku, ktorým by súd v rozsudku indikoval povinným úmyselne spôsobenú škodu. V prípade, že súd v exekučnom titule nevyslovil (ani nenaznačil) úmysel žalovaného (povinnej) spôsobiť úpadcovi škodu, tak podľa názoru povinného je potrebné toto jednoznačne vykladať tak, že pokiaľ Obchodný zákonník neskúma zavinenie, postačuje aj nedbanlivostné nezavinenie čo však neznamená, že ide o úmyselné konanie osoby škodcu. Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka je potrebné vykladať na ochranu dlžníka, nie na ochranu veriteľa. Pokiaľ je veriteľ názoru, že ide o úmyselné konanie dlžníka (povinného), resp. sú splnené podmienky na jeho ochranu, tak môže podať návrh na zrušenie konkurzu povinného pre nepoctivý zámer. Povinný záverom uviedol, že nie je možné z pozície exekučného súdu prejudikovať z rozsudku súdu, resp. jeho odôvodnenia, že ide o úmyselne spôsobenú škodu, keďže toto sa v konaní pred súdom v základnom konaní vôbec nepreukázalo. 4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Súd, konajúci sudcom preskúmal sťažnosť povinnej, ktorú podala proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je nepreskúmateľné a riadne neodôvodnené. So zreteľom na uvedenú skutočnosť súd nezasielal predmetnú sťažnosť oprávnenému na vyjadrenie, nakoľko akékoľvek stanovisko oprávneného v predmetnej veci by nič nezmenilo na tom, že rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom nemožno s poukazom na absenciu náležitého odôvodnenia preskúmať. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že „predmetná exekúcia je vedená na podklade rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/93/2018 zo dňa 21.11.2018, ktorý bola oprávnenej voči povinnej priznaná náhrada škody spôsobená úmyselným konaním, keď povinná ako konateľka úpadkyne AQUA LOBAL s.r.o. neumožňovala zistenie a následné speňažovanie majetku“. Z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil a na základe ktorých skutočností vyvodil záver, že zo strany povinnej išlo o úmyselné konanie, a teda v konečnom dôsledku o pohľadávku oprávneného titulom škody spôsobenej úmyselným konaním, ktorá sa v zmysle ust. § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za oddlžením nedotknutú.
12. Súd poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, ÚS 46/13). Je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom dostatočnosť a relevantnosť dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia (III. US 328/05, III. ÚS 116/06). V prípade, ak všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, je takéto rozhodnutie súdu arbitrárne, teda v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 266/05). Napadnuté uznesenie nespĺňa požiadavky riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia.
13. Napriek objektívnej zodpovednosti konateľa, ktorej predpokladom nie je úmyselné konanie, bude úlohou súdu skúmať konanie povinného vo vzťahu k oddlženiu, a to s poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. I ÚS ÚS/2019 zo dňa 19.11.2019, ktorý v obdobnej veci konštatoval: „Nijakým spôsobom sa (pozn. okresný súd) nevysporiadal s tým, či z hľadiska posúdenia pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze je relevantné, ak rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku konštatuje určitú formu zavinenia dlžníka (žalovaného) v prípade ktorý eventuálne spadá pod režim objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti. Ústavný súd sa domnieva, že táto námietka sťažovateľa bola relevantná a priamo súvisela s predmetnom prejednávanej veci z toho hľadiska, či v exekúcii vymáhaný nárok možno vzhľadom na špecifikované odôvodnenie rozhodcovského rozsudku považovať za nedotknutú pohľadávku v zmysle ust. § 166 ods. 1 pís. d zákona o konkurze. Uvedená námietka sa bezprostredne dotýka výkladu § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Z výkladu realizovaného okresným súdom je zrejmé, že pri posúdení pohľadávky považoval za relevantnú výlučne jej zákonnú povahu, neskúmal však to, že konkrétne skutkové zistenia v odôvodnení rozhodcovského rozsudku indikovali záver o zavinení povinnej. V tomto smere je preto napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené, keďže okresný súd nedal odpoveď na podstatnú a relevantnú námietku sťažovateľa uplatnenú v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z 20.08.2018.“
14. V danom prípade bude teda úlohou súdu posúdenie otázky, o aký druh zodpovednosti v prípade judikovaného nároku na náhradu škody ide, a to nielen podľa jeho povahy obchodnoprávneho vzťahu (ktorá svedčí v prospech objektívnej zodpovednosti), ale bude potrebné zohľadniť aj iné okolnosti. Keďže exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorý neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP, ale v zmysle § 275 CSP iba stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie, bude úlohou súdu minimálne vykonať dožiadanie na Okresný súd Nové Zámky o zapožičanie spisového materiálu č.k. 15Cb/93/08 pre účely zistenia, či pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní č. 36Ek/1226/2019 je nedotknutou pohľadávku v zmysle ust. § 166c ods. 1 písm. d) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, teda vychádzať nielen zo stručnej identifikácie nároku uvedenej v odôvodnení exekučného titulu, ale aj zo žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov.
15. Sudca s poukazom na vyššie uvedené v zmysle ust. § 250 ods. 2 CSP rozhodol tak, že zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 36Ek/1226/2019 zo dňa 16. júna 2023 v celom rozsahu. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l Exekučného poriadku.
Súd na záver ešte poznamenáva, že dňa 19.10.2023 bolo v Obchodnom vestníku pod č. 200/2003 zverejnené oznámenie správcu konkurznej podstaty LEGES Recovery k.s. o zrušení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku. V zmysle ust. § 167v zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu.
16. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, nakoľko si ich povinná neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).