Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/37/2019

Potvrdené rozhodnutím 6Co/59/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom 735 32 Rychvald 816, Česká republika, IČ: 27 850 994, v mene ktorej koná na území Slovenskej republiky spoločnosť SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom U. X, XXX XX D., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom I. P. X/A, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie sumy 201,60 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/37/2019-75 zo dňa 09. decembra 2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15C/37/2019-75 zo dňa 09. decembra 2019 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: SETCAR s. r. o., IČO: 278 50 994 , 816 735 32 Rychvald, Česká republika, zastúpená JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 201,60 takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 201,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 201,60 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 11.7.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému P. X. na vozidle Ford Escort, evidenčné číslo MT XXXDB. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného poistná udalosť číslo 9524986895. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 331 zo dňa 11.6.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016338 zo dňa 19.7.2016 s dátumom splatnosti 2.8.2016 na celkovú sumu 259,20 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 4.8.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy ( z 9 dní uznal dva dni), čím priznal náklady vo výške 57,60 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 12.8.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 9524986895 zo dňa 11.7.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 201,60 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 25.5.2016 sa v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení dostal od 10.6.2016 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle , zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle , ( ďalej len „OZ“).

2. V upomínacom konaní sp. zn. bol dňa 10.6.2019 vydaný platobný rozkaz. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor ( č. l. 25). V podanom odpore žalovaný uviedol, že Zmluvu o nájme č. 331 zo dňa 11.6.2016 uzavrela len organizačná zložka žalobcu, bez odkazu na žalobcu, a organizačnej zložke zahraničného podniku zákon nepriznáva žiadnu právnu subjektivitu, t. j. organizačná zložka ako taká nemá spôsobilosť brať na seba práva a povinnosti. Z tohto dôvodu je zmluva o nájme, keďže ju uzavrel subjekt bez právnej subjektivity, absolútne neplatný právny úkon podľa . V prípade absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstrániť vady spôsobujúce túto neplatnosť ani dodatočne, žalovaný má za to, že uzavretím Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme č. 331

zo dňa 11.6.2016 sa neodstránila vada nedostatku právnej subjektivity pri uzavretí zmluvy o nájme. V zmluve o nájme absentuje údaj o počte najazdených kilometrov prenajatého motorového vozidla pri prevzatí vozidla poškodeným , čo považuje žalovaný za podstatnú náležitosť zmluvy. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre, čo považuje žalovaný za dodatočne a účelovo uvedený údaj. Zmluva o nájme odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktoré však žalovanému neboli doručené. Aj faktúra je vystavená na základe absolútne neplatnej zmluvy o nájme, na ktorej je ako dodávateľ uvedená organizačná zložka bez právnej subjektivity.. Aj Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrela organizačná zložka, t. j. nie žalobca prostredníctvom vedúceho jeho organizačnej zložky. Žalobca nemá ako predmet podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, alebo inú obchodnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. V podanom odpore ďalej žalovaný poukázal na to, že so žalobcom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená ( v rámci predmetného súdneho konania faktúra v zmysle, ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený ). S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu ( nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli ), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením . Žalobca teda nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Rovnako samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný. Z obsahu popisovaného predmetu z realizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t.j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko poškodený zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. Nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z . Žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidla ako to uvádza vo svojom návrhu, teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval, ani nezdokladoval. Zároveň žalovaný poukazuje na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 4.8.2016 v zmysle, ktorého boli priznané náklady za nájom od objednávky obhliadky poškodeného vozidla ( t.j. oznámenia vzniku škodovej udalosti poškodeným ) od 12.7.2016 do vykonania obhliadky vozidla - 13.7.2016 a súčasného oznámenia o riešení škodovej udalosti ako totálna škoda. Poškodený sa teda preukázateľne dozvedel, že oprava vozidla by bola neekonomická a teda aj ďalší nájom náhradného vozidla je z tohto dôvodu neúčelný.

3. Žalobca vo svojom stanovisku k odporu žalovaného ( č. l. 37) uviedol, že vada v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, nespôsobuje sama o sebe jeho neplatnosť pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom. Práve za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka konala v mene žalobcu. Aj z o samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 4.8.2016 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný v podanom odpore namieta, nemôžu byť sporné, keďže ich žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil. Samotný fakt, že na zmluve o nájme chýba označenie „ vedúci organizačnej zložky“ nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ako aj ďalších žalovaným namietaných dokumentov. Podstatné je to, že za organizačnú zložku konal samostatne jej vedúci a predmetné dokumenty aj podpísal vlastnoručným podpisom. Všeobecné obchodné podmienky sú riadne zverejnené na webovej stránke žalobcu. Pokiaľ ide o námietku zaznamenania počiatočného stavu kilometrov žalobca uvádza, že vozidlo je zapožičané na dni a dohodnuté denné nájomné sa nemení v závislosti od počtu najazdených kilometrov. Predložená faktúra obsahuje údaj o počte najazdených kilometrov. Tvrdenia žalovaného k neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácie v rozpore s ust. , či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje žalobca za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných

súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je i tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzavretú. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne neexistujúceho predmetu postúpenia považuje žalobca za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje žalobca za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Za účelom preukázania nutnosti a účelnosti prenájmu žalobca súdu predložil čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 19.7.2016 v zmysle, ktorého mal poškodený po dobu rozhodnutia poisťovne o totálnej škode prenajaté náhradné vozidlo od žalobcu za účelom prepravy do práce. Faktická potreba užívania náhradného vozidla poškodeným. V predmetnom období bola preukázaná a nesúhlasí žalobca s tvrdením žalovaného, že žalobca túto skutočnosť nijako nezdokladoval. Námietka žalovaného ohľadom neprimeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla považuje žalobca za neopodstatnenú. V danom prípade je relevantný moment reálneho odstránenia nežiaduceho stavu a refundácia vzniknutej škody a nie vedomosť poškodeného rentabilnosti opravy tak ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Nájom náhradného vozidla po obhliadke poškodeného motorového vozidla, preto nemožno považovať za neopodstatnené navyšovanie nákladov, nakoľko nežiaduci stav v tom čase ešte stále pretrvával. Samotná vedomosť poškodeného o ekonomickej neúčelnosti opravy vozidla tá nič nemení na jeho stave spočívajúca v obmedzení používania vlastného motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti. V danom smere žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 9.6.2016, s ktorým sa plne žalobca stotožňuje. Podľa názoru súdu jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti o účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Poškodený tak mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu, nakoľko k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo až oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.7.2019, pretože až vtedy došlo zo strany žalovaného k definitívnemu posúdeniu škodovej udalosti a k určeniu výšky poistného plnenia. Najskôr týmto okamihom došlo aj k odstráneniu nežiaduceho stavu spôsobeného dopravnou nehodou. Rovnako poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 3.10.2018, podľa ktorého faktickú vedomosť o vzniknutej škode a o výške poskytnutého plnenia nadobúda poškodený až dňom doručenia skutočného rozhodnutia poisťovne o ukončení poistnej udalosti. Do tejto doby je poškodený oprávnený používať náhradné vozidlo ako účelne vynaložený náklad.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 9.12.2019 za prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý riadne a včas ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami založenými do súdneho spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav:

5. Medzi stranami sporu bolo zhodné, že dňa 11.7.2016 došlo k poistnej udalosti, dopravnej nehode pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného evidenčné číslo vozidla D. XXXDV poškodené motorové vozidlo poškodeného P. X. na vozidle Ford Escort, evidenčné číslo D. XXXDB .

6. Medzi žalobcom a poškodeným P. X., fyzickou osobou nepodnikateľom mala byť uzavretá Zmluva o nájme číslo 331 dňa 11.6.2016 ( č. l. 12) v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 19.7.2016 ( č. l.14). Na základe tejto zmluvy si poškodený P. X. ako nájomca prenajal osobný automobil Škoda Fabia, evidenčné číslo 2T6 1186 na dobu od 11.7.2016 do 19.7.2016. Denné nájomné bolo dohodnuté 24 eur. Na základe tejto zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 11.7.2016

do 19.7.2016, t.j. za 9 dní, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 2016338 ( č. l. 13) nájomné vo výške 259,20 eur ( vrátane DPH). Účelovosť zapožičania náhradného vozidlo bola preukázaná vyhlásením poškodeného, teda nájomcu ( č. l.13 rub), ktorý uviedol, že náhradné vozidlo bolo používané za účelom prepravy do práce. Ďalej bolo zhodné medzi účastníkmi konania, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 4.8.2016 ( č. l. 14 rub ), na základe ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie na čiastku 57,60 eur s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla boli priznané len dva dni prenájmu. Toto oznámenie bolo zaslané organizačnej zložke žalobcu. V oznámení bolo uvedené, že vzhľadom na rozsah poškodenia ( neekonomická oprava- totálna škoda) zapožičanie náhradného vozidla priznané od objednávky obhliadky poškodeného vozidla ( oznámenie vzniku škodovej udalosti poškodenou) 12.7.2016 do vykonania obhliadky vozidla 13.7.2016 ( zápis v obhliadke vozidla - TOTÁLNA ŠKODA )., t. j. dva dni.

7. Prvou námietkou, ktorá bola vznesená zo strany žalovaného bolo tvrdenie, že Zmluva o nájme č. 331 zo dňa 11.6.2016 v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 19.7.2016 je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko ju mala podpísať osoba, ktorá nebola oprávnená predmetnú zmluvu o nájme za prenajímateľa podpísať a to v zmysle ust. .

8. Podľa zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevplýva niečo iné. Podľa , podnikaním osoby na území SR sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR. Podľa oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetnú podnikania zapísaného v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Podľa na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa ) uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú. Podľa na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje a údaj o zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá. Podľa údaje podľa ods. 7 a je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.

9. Písomne uzavretú Zmluvu o nájme č. 331 by bez ďalšieho bolo dôvodné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. , podľa ktorého neplatný úkon podľa ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony. Súd mal z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že označený prenajímateľ je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby na území SR je podľa podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území SR. Organizačná zložka však nemá právnu subjektivitu a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Avšak listina, ktorá je označená ako dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 331, bola podľa jej obsahu vyhodnotená práve v spojení s listinou označenou ako zmluva o nájme č. 331 a obe listiny súd vyhodnotil podľa ich obsahu a tam prejavenej vôle v zmysle ako platne uzavretú zmluvu o nájme. To znamená, že na základe tejto zmluvy o nájme č. 331 v spojení s dodatkom č. 1 došlo k nájmu osobného automobilu na dobu od 11.7.2016 do 19.7.2016. Je treba uviesť, že za účelom odstránenia spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa bol dňa 19.7.2016 medzi žalobcom a poškodeným uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme. To znamená, že z neho jednoznačne vyplynulo, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 4.8.2016 vyplývajú skutočnosti, ktoré žalovaný namieta, nemôžu byť sporné, keďže sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi na základe toho poskytol čiastočné poistné plnenie. Súd mal preukázané, že nájomca, teda poškodený Nikola Tóthová reálne auto podľa nájomnej zmluvy používala, a to z prejavov, ktoré urobil následne, či je to dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o nájme,

čestné prehlásenie poškodeného o užívaní vozidla a bolo nesporné pre súd, že mal vedomosť o tom, že uzatvára zmluvu so spoločnosťou SETCAR s.r.o., IČO: 27850991 so sídlom v Českej republike podnikajúcej na území SR prostredníctvom jej organizačnej zložky SETCAR s.r.o. organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, IČO: 47 790 857, kedy za žalobcu koná štatutárny zástupca, ktorý bol totožný s vedúcim organizačnej zložky. Súd pre úplnosť uvádza, že zmluva o nájme motorového vozidla nemá predpísanú písomnú formu, čiže aj v tomto smere by bolo možné uvedené právne posúdiť aj tým spôsobom, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a nájomcom došlo v ústnej forme.

10. Súd mal ďalej zistené, že bola dňa 12.8.2016 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným P. X. ako postupcom. Predmetom malo byť postúpenie pohľadávky vo výške 201,60 eur, ktorá zodpovedala neuhradenej faktúre č. 2016338, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Škoda Fabia, evidenčné číslo: XTX XXXX.

11. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že žalobca a ani poškodený P. X. nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedeného postupcu voči žalovanému v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2016 ( pričom pohľadávka bola postúpená skôr ako vôbec vznikla - vystavenie a splatnosť faktúry poškodenému), ako ani v čase podania samotnej žaloby. Podľa bodu 1. zmluvy o postúpení pohľadávky postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovni, a.s. V. I. G. vo výške 201,60 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa . Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidlo v príčinnej súvislosti so škodou č. 9524986895 zo dňa 11.7.2016 na vozidle Ford Escort, evidenčné číslo MT 946DB. Z bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 201,60 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 2016338 vystavenej SETCAR s. r. o ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo 2T6 1186. Podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zmluvné stany sa dohodli, že ich vzájomné nároky ( na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že poškodený teda postupca mal v nájme motorové vozidlo žalobcu ako prenajímateľa za obdobie od 11.7.2016 do 19.7.2016. To znamená, že vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu nastal 19.7.2016, kedy došlo teda k ukončeniu nájmu. Je pravdou, že faktúra bola vystavená v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ale predmetná faktúra len určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 2.8.2016. To znamená, že predmetnou faktúrou bolo len vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník, teda poškodený a zároveň teda nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Súd právne uzatvára, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda poškodeného P. X. išlo o existujúcu pohľadávku ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme a keďže išlo o existujúcu pohľadávku, tak bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu v dôsledku čoho teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Zároveň mal súd aj preukázané, že poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom ( č. l.17 rub).

12. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len „ “ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci .

Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

13. Podľa uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

14. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v rozsahu dohodnutého nájomného za 9 dní t. j. vo výške 259,20 eur ( vrátane DPH) po odrátaní plnenia poisťovne ( -57,60 eur) , t. j. nárok vo výške 201,60 eur, kde aj takáto suma bola predmetom postúpenia na žalobcu. Bolo preukázané, že škoda vo vyššie uvedenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného Nikolu Tóthovú za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy. Tak ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom Nikolou Tóthovou a to vo výške 201,60 eur. Žalovaný plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou v sume 57,60 eur za dva dni prenájmu náhradného vozidla.

15. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal.

Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať.

16. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú namietal žalovaný, tento tvrdil, že sa poškodený Nikola Tóthová o totálnej škode na jeho vozidle spôsobenej vozidlom poistenca žalovaného dozvedel už pri obhliadke dňa 13.7.2016 ( č. l. 32), a teda postupca bol oboznámený ( mal vedomosť ) o ukončení šetrenia škodovej udalosti podľa a podľa a Podľa názoru súdu jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Poškodený tak mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu, nakoľko k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo v zmysle predloženého oznámenia žalovaného o výške poistného plnenia až dňa 4.8.2016 ( č. l. 14 rub), pretože až v tento deň žalovaný poškodenému definitívne oznámil, že škodovú udalosť posúdil ako totálnu škodu a v akej výške mu poskytne poistné plnenie. Náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období od 11.7.2016 do 19.7.2016, t.j. 9 dní, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo svoje vozidlo po dobu ukončenia šetrenia poistnej udalosti ( kedy bolo konštatované žalovaným, že ide o totálnu škodu a v akej výške bude poukázané poškodenému poistné plnenie ) a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, čo bolo preukázané čestnými prehláseniami poškodeného a jeho manželky. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodenou. Keďže žalobca mal nárok na sumu 259,20 eur a táto bola vyplatená žalovaným len čiastočne ( v sume 57,60 eur) súd mu priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 201,60 eur, ktorý si aj žalobca uplatnil.

17. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.