Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-8-2019.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10Csp/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou v právnej veci žalobkyne: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, G., zastúpenej: JUDr. László Lengyel, advokát, so sídlom Športová 978/45, Dunajská Streda, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava o zaplatenie 4 800,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4 800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 3.5.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zo dňa 11.03.2019 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 4 800,- Eur s príslušenstvom od 19.03.2019 titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu dôvodila tým, že žalovaný sa v dôsledku neplatných zmluvných dojednaní v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobou žiada vydať zaplatené finančné prostriedky, ktoré zaplatila ako ručiteľka za dlžníka v období od 11.03.2017 do 11.03.2019 mesačne po 200,- Eur v exekučnom konaní, ktoré sa voči nej vedie na základe exekučného titulu. Uviedla, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave zo dňa 28.02.2012 sp. zn.II/2011, ktorým bola spolu s G. K. ako dlžníkom, ona ako ručiteľka, zaviazaná zaplatiť žalovanému, (v rozhodcovskom konaní žalobcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o.,) do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku 16 655,05 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p. a. zo sumy 14 378,46 Eur od o dňa 12.08.2011 do zaplatenia. Žalobkyňa namieta, že poskytla plnenie žalovanému na základe absolútne neplatného právneho úkonu a bez právneho dôvodu. Uviedla, že banka nikdy nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý poskytla p. K., pričom ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len SLSP a.s.) a EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 18.12.2008 bola pohľadávka banky splatná len v časti 166 926,- Sk, t. č. 5 540,92 Eur. Banka v zmysle ustanovení § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 92 ods.7 Zákona o bankách, platnom v znení uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, mohla postúpiť žalovanému iba časť svojej pohľadávky vo výške 5 540,92 Eur. Z tohto dôvodu plnenie žalobkyňou nad touto sumou, je bez právneho dôvodu. Tvrdila, že rozsudok Rozhodcovského sudu sa nestal náležitým exekučným titulom, preto nie je zákonným podkladom pre vykonanie exekúcie vedenej exekútorom proti žalobkyni. Z tohto dôvodu plnenie, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému v exekúcii, je bez právneho dôvodu.
2. Žalovaný má za to, že keďže o v tejto veci bolo už raz právoplatne rozhodnuté, vec sa v zmysle ust. § 230 CSP nemôže prejednávať znova. Navrhol, aby konajúci súd konanie zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, resp., aby vo veci súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný ďalej, bez ohľadu na existenciu prekážky právoplatnej rozhodnutej veci, poukazuje na to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného by mohlo dôjsť len v prípade, ak právny dôvod plnenia žalobcu nespočíval v hmotnom práve, teda v prípade, ak podľa hmotného práva takáto povinnosť plnenia žalobcu neexistovala. Právny dôvod na prijatie plnení v posudzovanom prípade vyplýva z rozhodcovského rozsudku. Exekučne vymožené plnenie za súčasnej existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu podľa názoru žalovaného nemôže byť považované za bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného subjektu, nakoľko takto získané plnenie nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu, resp., takto získané plnenie nemožno podradiť ani pod jednu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ako je vymedzená v ustanovení § 451 ods. 2 Obč. zák. Podaná žaloba je preto bez ohľadu na prekážku právoplatne rozhodnutej veci zjavne nedôvodná. V prípade je preto podľa názoru žalovaného, rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného to, že prijatým plnením bol uspokojovaný dlh žalobkyne a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobkyni. Takto prijaté plnenie preto podľa názoru žalovaného rozhodne nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie a žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7Cdo 85/2013, podľa ktorého otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti, rieši sud v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Napriek tomu žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ust. § 107 ods.1, 2 OZ.
3. Žalobkyňa skutkové tvrdenia preukazovala pripojenými listinnými dôkazmi: Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.04.2005, Dohodou o ručení zo dňa 28.04.2005, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave zo dňa 28.02.2018 sp. zn.II/2011, Upovedomením o začatí exekúcie EX 11966/12 zo dňa 05.10.2012, Dohodou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky uzavretou medzi súdnym exekútorom a žalobkyňou zo dňa 16.10.2012, prehľadom platieb žalobkyne poukázaných v exekučnom konaní č.l.18 až 28), listom žalobkyne adresovanom Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 29.11.2011 o neuznaní pohľadávky, Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 5Er 619/2012 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie zo dňa 11.09.2019.
4. Žalovaný preukazoval svoje tvrdenia poukazom na prehľad priemerných úrokových mier z úverov, prehľadom finančných transakcií k úveru.
5. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa najskôr zaoberal posúdením, či je žalovaný nárok premlčaný.
6. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
7. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
8. Zákon pre začiatok plynutia premlčacej lehoty predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení, kto ho získal, nie teda čas, kedy sa dozvedieť mala alebo mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Relevanciu teda má to, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že plniť nemala a nie, že plnila. Z rozhodcovského spisu sp.zn.II/2011-7374 súd zistil, že žalobkyňa udelila svojmu právnemu zástupcovi plnomocenstvo na nazretie do tohto spisu dňa 12.01.2019. Následne dňa 06.03.2019 toho istého právneho zástupcu splnomocnila na zastupovanie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a súd má za to, že od tejto doby žalobkyňa sa relevantne dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil a v čom bezdôvodné obohatenie spočíva, dôsledkom čoho bola dňa 11.03.2019 podaná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia.
9. Plnenia dlžníka mali byť poskytované v splátkach, pričom žalobkyňa na základe Dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky z nesplácaného úveru dlžníkom, za neho splácala mesačne sumy 200,- Eur od 30.10.2012, (splátky boli splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci) vzniknutý dlh a do podania žaloby 11.03.2019 zaplatila v prospech žalovaného sumu 15 000,- Eur. Žalobkyňa si však žalobou uplatňuje vrátenie splátok splatných iba od 11.03.2017 do 11.03.2019, preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba prvej splátky dňom 20.03.2017. Žalobkyňa podala žalobu na súd 11.03.2019, teda súd pohľadávku uplatňovanú žalobou neposúdil ako premlčanú. K otázke premlčania uplatneného nároku súd tiež udáva, že v danom prípade nemožno považovať nárok za premlčaný, keďže k plneniu vo forme splátok na základe Dohody uzatvorenej s exekútorom došlo na základe paaktu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ktorého právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia bola založená rozhodcovskom doložkou, ktorá je neplatná, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu na čo súd prihliada z úradnej povinnosti, navyše nároky z absolútne neplatného právneho úkonu sa nepremlčujú, teda nárok žalobkyne premlčaný nie je.
10. Súd vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s kópiou spisu rozhodcovského konania č. II/2011- 7374 zistil tento skutkový stav:
11. Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá je bankou, uzatvorila s dlžníkom G. K. dňa 28.04.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 300 000,-Sk (t.j. 9 958,17 Eur). Dňa 28.04.2005 Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalobkyňou ako ručiteľkou Dohodu o ručení, v ktorej bol rozsah ručenia špecifikovaný v bode II. Dohody v písm. a/ ako pohľadávka, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien a na základe ktorej Veriteľ poskytol Dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina vo výške 300 000 ,- Sk, slovom tristotisíc Slovenských korún, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s Úverovou zmluvou, b/ Pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Úverovej zmluvy, c/ pohľadávka na uhradenie nákladov podľa Úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi Veriteľom a dlžníkom. Ďalej v písm. d/ až f/.
12. Menovaný dlžník záväzky vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy riadne a včas neplnil.
13. Z rozhodcovského spisu mal súd za preukázané, že listom zo dňa 26.08.2008 Slovenská sporiteľňa, a.s., opakovane vyzvala žalobkyňu i dlžníka na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v lehote 10 dní. Výzva v zmysle § 92 ods.8 písm. b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný v rozhodcovskom spise absentuje a žalovaný ju nepredložil. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 na žalovaného. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 02.01.2009 oznámila žalobkyni, že došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy na žalovaného vo výške 16 655,05 Eur s príslušenstvom. Slovenská sporiteľňa, a.s. svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nevyužila. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalovaný po postúpení pohľadávky, podaním zo dňa 22.01.2009, keď k mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 22.01.2009 s tým , že k tomuto dátumu eviduje pohľadávku v istine v sume 14 378,46 Eur a úrok z omeškania v sume 2 345,53 Eur. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalobkyni a dlžníkovi postúpená na žalovaného, boli podmienky postúpenia splnené.
14. Ako je zrejmé zo žaloby, predmetom konania sú splátky na úver, ktoré zaplatila žalobkyňa ako ručiteľka za dlžníka žalovanému a ktoré boli ňou splácané v mesačných 200,- Eur splátkach v exekučnom konaní za obdobie od 11.03.2017 do 11.03.2019, čiže o dobrovoľnosti o ich úhrade nemožno hovoriť. Žalovaný v konaní predložil súdu dôkaz - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo adresované žalobkyni. Súd však nemohol považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti za právne významné z dôvodu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to žalovaným a nie bankou. Žalovaný k tomu nebol oprávnený, pričom rozhodcovský súd na túto skutočnosť neprihliadol.
15. V zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Zb. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávky; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila a žalovanému postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol dlžník v omeškaní.
17. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalovanému, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Zb. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom o bankách). V danej veci došlo k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.
18. V zmysle vyššie uvedeného súd nemal za preukázané splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto dospel k presvedčeniu, že postúpenie pohľadávky banky na žalovaného nebolo urobené v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom žalovaný ako postupca v rozhodcovskom konaní, v ktorom si takúto postúpenú pohľadávku uplatňoval, bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, a totiž tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v konaní uplatňuje. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v rozhodcovskom konaní. Žalovaný spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 platne nenadobudol.
19. Znenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je Slovenská sporiteľňa, a.s., oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky, takéto ustanovenie je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Uvedené ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok považuje súd za absolútne neplatné podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu rozporu s ustanovením § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom sp.zn. II/2011 bol vydaný s poukazom na vyššie uvedené v rozpore so zákonom a v spotrebiteľskej veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku.
20. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 5Er 619/2012 zo dňa 11.9.2019 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Exekučný súd skúmal v priebehu konania, na základe návrhu žalobkyne ako povinnej o zastavenie exekúcie, či sa vykonanie exekúcie uskutočňuje na podklade vykonateľného exekučného titulu. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 18. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti SLSP a.s. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je pre rozpor s § 53ods.5 Obč. zák. neplatná. V odôvodnení svojho rozhodnutia exekučný súd poukázal tiež na to, že rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.04.2005.
21. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. V predmetnej veci nedošlo platne k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol preto spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval predmetný rozhodcovský rozsudok č. II/2011- 7374, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu - „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Okresným súdom v Žiari nad Hronom sformulovaný záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (tu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie) na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, alebo tiež exekučným titulom). Pre nutnosť takéhoto nazerania na exekučný titul potom samozrejme súd odmietol námietku žalovaného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže nulitný (s pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.
22. Podľa §53 ods. 1,2,3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Vo veci súdenej v rozhodcovskom konaní sp.zn. II/2011 pohľadávka voči žalobkyni a dlžníkovi nebola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a nemožno považovať za preukázané, že toto postúpenie bolo platné, a že žalovaný bol oprávnený pohľadávku voči žalobkyni uplatňovať pred súdom. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z listu SLSP, a. s. zo dňa 26.08.2008 vyplýva, že zo strany SLSP, a. s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru. Na základe uvedeného súd uzatvára, že SLSP, a. s. v čase postúpenia mohla postúpiť na žalobcu iba splátky splatné, t. j. splátky od 20.11.2005 do 18.12.2008 (deň postúpenia pohľadávky). Poslednú splátku dlžník zaplatil dňa 31.10.2005 (č.l. 189).
24. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).
25. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) Zákona o bankách, mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
26. Predmetom tohto konania je pohľadávka zo zmluvy, ktorú uzavrel Martin Alušík so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorej zaplatenia sa žalobkyňa, ktorá bola ručiteľkou v predmetnom úverovom vzťahu, domáha titulom bezdôvodného obohatenia. Táto úverová zmluva mala tvoriť reálny hmotnoprávny základ plnenia.
27. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve.
28. Žalobkyňa žalovanému poskytla plnenie v exekučnom konaní, ktoré sa voči nej viedlo na základe exekučného titulu nulitného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave zo dňa 28.02.2018 sp. zn.II/2011. Žalobkyňa plnila na základe tohto rozsudku formou Dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky, uzavretej so súdnym exekútorom a splácala dlh za dlžníka v mesačných 200,- Eur splátkach v prospech žalovaného, ako postupcu pohľadávky z predmetného úveru. Celkom tak zaplatila sumu ku dňu podania žaloby vo výške 15 000,- Eur. Nakoľko však ku dňu postúpenia pohľadávky bol splatný dlh len sčasti a to v sume 5540,92 Eur, žalobkyňa poskytla zvyšnú sumu 9 459,08 Eur bez právneho dôvodu a to na základe neplatného právneho úkonu, ktorým bola zmluva o postúpení pohľadávok. Neexistoval teda hmotnoprávny základ pre plnenie nad sumu 5 540,92 Eur. Súd uzatvára, že Rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom, nakoľko bol vydaný v rozpore so zákonom, čo konštatuje aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.09.2019 aj Okresný súd v Žiari nad Hronom č.k. 5Er 619/2012, ktorý vyhlásil exekúciu vedenú za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g Exekučného poriadku. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku absentovala a takýto paakt preto nemôže byť spôsobilý, aby bol neodstrániteľný nedostatkom podmienky konania ani dôvodom na zastavenie konania. Rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve je nulitný, ničotný akt, potom aj plnenie na jeho základe nemôže požívať legitimitu rozsudku všeobecného súdu.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa musí preukázať a špecifikovať či si uplatňuje bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Musí preukázať dôvod získaného bezdôvodného obohatenia, majetkovú ujmu, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 OZ), bolo treba, aby žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j., aby preukázala, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
32. Strany v sporovom konaní, majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana konania teda nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe.
33. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
34. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
35. Súd mal za to, že v danom prípade žalobkyňa preukázala, že na strane žalovaného došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa má nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré vzniklo prijatím plnenia žalovaným z neplatného postúpenia pohľadávky, teda titulom neplatného právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto súd jej žalobe vyhovel. Súd sa nestotožnil s obrannou argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa plnila na základe reálneho hmotnoprávneho základu vyplývajúceho z úverovej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaný sa na základe neplatného postúpenia pohľadávky nestal jej vlastníkom a teda prijal plnenie bez právneho dôvodu. Túto argumentáciu by mohol využiť veriteľ pohľadávky SLSP a.s. a žalovaný v prípade, ak by postúpenie pohľadávky bolo platné.
36. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 03.05.2019, teda odo dňa, kedy bola žalovanému doručená žaloba a teda sa dozvedel o vymáhaní predmetnej pohľadávky. Vo zvyšnej časti v ktorej sa žalobkyňa domáhala priznať úrok z omeškania od 11.03.2019 ako nedôvodný zamietol s poukazom na ust. § 563 Obč. zák.
37. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
38. Ustanovenie § 563 OZ predpokladá situáciu, keď čas splnenia dlhu nie je daný vôbec, teda nevyplýva z dohody účastníkov, z právneho predpisu a nie je určený ani súdnym rozhodnutím
39. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov