Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32Csp-195-2017.pdf
PDF · 107.89 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/195/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: C. nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX R.,. o zaplatenie 2.262,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 360,00 Eur a vyčíslených úrokov vo výške 270,00 Eur.
II. Súd žalobu v zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania ani jednej zo strán.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava (ďalej tiež len „Veriteľ“) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 06.12.2017, ktorému bola pridelená spisová značka 32Csp/195/2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 2.262,76 Eur s úrokmi vo výške 927,35 Eur a 12,18 Eur, s úrokmi vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.262,76 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.262,76 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 03.07.2012 uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za jeho poskytnutie úroky vo výške 19,50 % ročne, poskytnutý úver však riadne nesplácala (došlo len k jeho čiastočnému splateniu), v dôsledku čoho pristúpil pôvodný žalobca najprv k zaslaniu upozornenia pred zosplatnením úveru a následne k zosplatneniu úveru výzvou na úhradu dlžnej sumy.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalovanú sumu nemôže zaplatiť naraz, lebo mala zdravotné problémy, pre ktoré bola práce neschopná a neskôr z práce prepustená a teraz je na invalidnom dôchodku.
4. Pôvodný žalobca sa k veci na výzvu súdu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.10.2018, v ktorom v podstate zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a doplnil, že pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 04.05.2015. Ďalej uviedol, že listina Aktuálny stav úveru, ktorá je prílohou žaloby, je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu, pretože bankový informačný systém, z ktorého bola taká listina vyhotovená, zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom obsiahnutých. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaná čerpala úver v žalobcom uvádzanej výške a zaplatila naňho
celkovo sumu 2.172,32 Eur, z ktorej bola suma 114,35 Eur započítaná na poplatky, suma 1.820,73 Eur na úroky a úroky z omeškania a 237,24 Eur na istinu. Poplatky boli žalovanej podľa žalobcu účtované v súlade so Sadzobníkom, a to za upomienky. Pôvodný žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaná sa Zmluvou o úvere zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60,00 Eur, ktoré pozostávali zo splátky istiny a úroku. Pokiaľ ide o nárok na zmluvné úroky, poukázal pôvodný žalobca na § 503 ods. 3 obchodného zákonníka a uzavrel, že nie je možné stratiť nárok na zmluvný úrok, kým nebola zaplatená istina úveru, t.j. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nestráca veriteľ právo účtovať dlžníkovi dohodnutý úrok. Pôvodný žalobca taktiež uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. Zároveň pôvodný žalobca dal súdu do pozornosti ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Zároveň pôvodný žalobca uviedol, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku.
5. Žalobca napokon súdu uviedol, že žalovaná po podaní žaloby na dlh uhradila celkovú sumu 230,00 Eur, ktoré započítal na vyčíslené úroky a úroky z omeškania a v tejto časti zobral žalobu späť.
6. Uznesením č.k. 32Csp/195/2017-96 zo dňa 15.07.2019 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil žalobca.
7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávania na dni 14.11.2019 a 09.12.2019, na ktorých vec za neprítomnosti ospravedlneného žalobcu prejednal. Na pojednávaní dňa 14.11.2019 uviedla žalovaná, že si úver brala, ale nepamätá si jeho výšku. Žalobcovi spláca po 40,00 Eur mesačne. Dňa 26.11.2019 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby, ktorým zotrval na čiastočnom späťvzatí pôvodného žalobcu (230,00 Eur) a žalobu zobral späť aj v časti 40,00 Eur na vyčíslených úrokoch a 360,00 Eur na istine. Dôvodom pre späťvzatie boli opäť úhrady žalovanej po podaní žaloby. O čiastočných späťvzatiach rozhodol súd výrokom I. tohto rozsudku tak, že v dotknutej časti konanie zastavil. Žalovaná so zastavením konania súhlasila.
8. Na pojednávaní dňa 09.12.2019 sa súd oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 03.07.2012, obchodné podmienky účinné 16.02.2012, všeobecné obchodné podmienky účinné 23.06.2012, aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 04.05.2015 s doručenkou, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.04.2015 s podacím hárkom, predpis splátok, sadzobník poplatkov, kalkulačka pre výpočet RPMN, zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018 s prílohou. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaná nepoprela, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
22. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
26. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
27. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná uzavrela s pôvodným žalobcom dňa 03.07.2012 Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur pri úrokovej sadzbe 19,50 % p.a. a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v 72 mesačných splátkach po 60,00 Eur vždy k 8. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 08.07.2018. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 1.732,25 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 21,34 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 19,59 %.
28. Žalovaná úver čerpala v dohodnutej výške 2.500,00 Eur, avšak nesplácala ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnila. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.04.2015 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že Veriteľ žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bola viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude Veriteľ oprávnený využiť ustanovenie § 565 občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanej zaslal doporučenou poštou na adresu uvedenú v Zmluve. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 04.05.2015, doručenej žalovanej dňa 11.05.2015, súd zistil, že Veriteľ žalovanej doručil oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ju informoval o tom, že sa jej dlh zo Zmluvy stal splatným ku dňu 04.05.2015.
29. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 06.08.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.
30. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a žalovanej založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
31. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel povolania či podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
32. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.
33. Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Takáto formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o SÚ.
34. Zmluva o úvere ďalej v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 60,00 Eur. Ako však vyplýva z Predpisu splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ako aj z kalkulačky na výpočet RPMN, ktoré súdu predložil pôvodný žalobca, splátky č. 71 a 72 mali byť žalovanou zaplatené v odlišnej výške ako 60,00 Eur (konkrétne 71. splátka 32,28 Eur a 72. splátka vo výške 0,00 Eur), čo bolo Veriteľovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ, síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je žalovaná povinná platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve o úvere neuvedie výšku posledných dvoch splátok napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že bude iná ako je výška predchádzajúcich splátok. Takéto nastavenie interného bankového systému, na ktoré poukazuje žalobca s tým, že spotrebiteľovi je následne oznamovaná výška poslednej splátky, nie je v súlade so Zákonom o SÚ a rozhodne nemôže byť pričítané na ťarchu spotrebiteľa.
35. Z Predpisu splátok dokonca vyplýva, že celý úver mal byť žalovanou uhradený už splátkou č. 71, keď splátka č. 72 mala byť vo výške 0,00 Eur. V takom prípade Zmluva o úvere uvádza nesprávny údaj o počte splátok (správne 71), ako aj o dátume konečnej splatnosti úveru (správne 08.06.2018).
36. Ak by súd vychádzal z toho, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť 72 splátok po 60,00 Eur, potom by nebola v Zmluve o úvere správne uvedená celková výška nákladov, ani RPMN, pri ktorých výpočte v Zmluve bolo Veriteľom evidentne počítané s tým, že posledné dve splátky budú platené v nižšej sume.
37. Keďže Zmluva o úvere:
a) vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, b) vôbec neuvádza výšku splátky č. 71 a 72, ktorých výška mala byť odlišná od splátok č. 1-70, c) neuvádza správny údaj o počte splátok, ani o termíne konečnej splatnosti úveru,
sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi / jeho právnemu predchodcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 2.500,00 Eur. Ako vyplýva z nepopretých tvrdení žalobcu, žalovaná na úhradu svojho dlhu do podania žaloby zaplatila celkovo sumu 2.172,32 Eur a následne po podaní žaloby sumu 630,00 Eur. Žalovaná tak na dlh zo Zmluvy uhradila podstatne viac ako bola povinná a jej úhradami je bez akýchkoľvek pochybností vysporiadaný aj nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania. Súd s poukazom na uvedené žalobu v celom rozsahu (po čiastočnom zastavení konania) zamietol.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd kombinoval súd kritériá pre priznanie náhrady uvedené vyššie, t.j. úspech v konaní a zavinenie jeho zastavenia. Žalobca bol so svojou žalobou v celom rozsahu neúspešný, náhrada by preto prináležala žalovanej. V zastavenej časti konania treba zavinenie sčasti pripísať žalovanej, ktorá uhradila svoj dlh až po podaní žaloby (327,68 Eur) a sčasti žalobcovi, ktorý zobral späť žalobu v časti, ktorá nebola podaná dôvodne a súdom by bola zamietnutá (plnenie nad rámec istiny úveru - 302,32 Eur). Zavinenie strán na zastavení konania je teda zhruba rovnaké a náhrada trov preto neprináleží ani jednej zo strán. Súd ďalej zohľadnil, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a s poukazom na princíp hospodárnosti náhradu trov napokon nepriznal ani jednej zo strán.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).